Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/518/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308208013 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308208013.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v R. v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. L. C. a členiek senátu G.. R. R. a C.. Y. E., v právnej veci navrhovateľa: F. M., s.r.o., E. XXXX, F., B.: XX XXX XXX, právne zast.: C.. M. T., advokátkou, Na vŕšku 2, R., proti odporcovi: G. vnútra SR, D. 2, R., B.: XX XXX XXX (pôvodne L. riaditeľstvo policajného zboru SR v R.), o vydanie zaistenej veci, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu R. B. v R. č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v R. rozsudok Okresného súdu R. B. v R. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 3.293,64 eura, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku za dovolanie vo výške 199,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia celkom vo výške 3.094,64 eura, ktoré je odporca povinný zaplatiť k rukám C.. N. B. vo výške 1.279,68 eura a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa C.. M. T. vo výške 1.814,96 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil (pôvodnému) odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo VW F. AC kombi, zelená metalíza, Y.: HC - XXX AY, H.: X a zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 3.039,96 eura, k rukám C.. N. B., advokáta, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na vydanie osobného motorového vozidla odôvodnil tým, že keď dňa XX.X.XXXX uplynula zákonná lehota na zaistenie veci (najviac 90 dní). Oprávnený držiteľ žiadal o vydanie vozidla, ale mu bolo oznámené, že vozidlo bude uložené do úschovy. Vozidlo bolo dňa XX.X.XXXX podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. zaistené povereným príslušníkom policajného zboru, Okresného riaditeľstva PZ SR, S. justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality, R. B. vo veci č.p. O. - XX/X-III-KP- XXXX. Oprávneným držiteľom (leasingovým nájomcom) osobného motorového vozidla je A. L., ktorý bol zároveň splnomocnený vlastníkom vozidla vykonávať úkony na ochranu vozidla pred nárokmi tretích osôb. Navrhovateľ tvrdil, že je jediným vlastníkom vozidla a vlastnícke právo nadobudol od predávajúceho A. L.. Vlastnícke právo navrhovateľa nebolo žiadnym relevantným spôsobom spochybnené, a podozrenie, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, sa nepotvrdilo. Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ bolo vykonané znalecké skúmanie vozidla pod č. D.-XXX/KEÚ-BA-EXP- XXXX, a zistilo sa, že VIN číslo, ani výrobné číslo motora nevykazujú znaky pozmeňovania, a zásah do nosnej konštrukcie nebol. Zaistené vozidlo bolo podrobené aj THG kontrole o overovaní pôvodnosti vozidla s pozitívnym výsledkom a s uvedením, že vozidlo je originálne a nepochádza z trestnej činnosti. Dôvodom zaistenia, ako aj následnej úschovy vozidla VW F. bola skutočnosť, že policajnému orgánu bolo prostredníctvom národnej ústredne B. R. oznámené, že vozidlo bolo odcudzené v Nemecku obchodnej spoločnosti F. automobile I. + Co.KG so sídlom X. XX-XX, I.. Počas celej doby zaistenia nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredložili žiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby odlišnej do navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo dňa 25.1.2008 zaistené podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/93 Z.z. o D. zbore z dôvodu požiadavky U. X. pomocou B., S. medzinárodnej policajnej spolupráce D. D. zboru, nakoľko vozidlo bolo odcudzené v U.. V apríli 2008 bola k predmetnému vozidlu prostredníctvom B. zaslaná informácia, že dňa XX.X.XXXX bolo vozidlo odovzdané od predajcu firmy F. so sídlom I. v U., pána U. dvom mužom, ktorí vystupovali ako kupujúci za spoločnosť L. so sídlom v U., R. 4. Vozidlo malo požadované dokumenty a malo byť vyvezené na nemeckých krátkodobých H. GE-S., žltej farby. Úhrada nákupnej ceny na spoločnosť F. nebola uskutočnená, a poškodená firma zistila, že spoločnosť L. od 30.7.2007 neexistuje. Dňa 31.8.2007 bolo podané aj trestné oznámenie pre podozrenie z podvodného nadobudnutia vozidla, aj na predajcu pána U.. Nakoľko v máji 2008 uplynula lehota 90 dní v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., bola zaistená vec uložená do úschovy, keďže nárok k nej si uplatňuje aj firma z U.. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. L. zmluvu č. XXX/XXXX, uzavretú dňa XX.XX.XXXX medzi A. L. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, považoval súd za platnú, nakoľko obsahovala základné náležitosti stanovené zákonom, určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, kúpnu cenu a vedľajšie dojednania. Predávajúci A. L. bol zapísaný ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla VW F. v technickom preukaze vozidla SB XXXXXX, po predaji bol v evidencii vozidla SG XXXXXX ako vlastník vozidla zapísaný navrhovateľ. A. L. na vykonanie všetkých potrebných náležitostí k dovozu predmetného vozidla splnomocnila spoločnosť L. s.r.o. U.. Po zaplatení kúpnej ceny 39.915,97 eura v hotovosti obchodnému zástupcovi spoločnosti F. automobile - pánovi C. U., došlo k odovzdaniu vozidla a všetkých dokladov k vozidlu. Vlastnícke právo k osobnému vozidlu nadobudol A. L. dňa 20.7.2007 od spoločnosti L. s.r.o. U., za kúpnu cenu 1,680.000,-Sk, ktorú zaplatil dňa XX.X.XXXX v hotovosti. Súd tak dospel k názoru, že navrhovateľ preukázal vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu VW F.. Mal tiež za preukázané, že polícia dňa 25.1.2008 zaistila predmetné vozidlo VW F. z dôvodu, že vozidlo malo byť odcudzené v U.. O tomto úkone bolo dňa 25.1.2008 vydané potvrdenie o zaistení veci, č.p. O.-XX/X-III-KP-XXXX. Súd poukázal na to, že doposiaľ vykonanými úkonmi sa nepotvrdilo, že zaistené vozidlo súviselo s trestným činom alebo priestupkom. Vykonaným znaleckým skúmaním vozidla Kriminalistickým a expertíznym ústavnom policajného zboru č. D.-XXX/KEÚ-BA-EXP-XXXX sa zistilo, že VIN číslo nevykazovalo znaky pozmeňovania, výrobné číslo motora nevykazovalo znaky pozmeňovania, a zásah do nosnej konštrukcie nebol. Na zaistenú vec si v zmysle zákona neuplatnila právo iná osoba, a v lehote do 90 dní si predmetnú vec iná osoba neprevzala. Zaistenie veci však môže trvať najviac 90 dní, pričom zákonná lehote na zaistenie veci v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. uplynula dňa 25.4.2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 21 ods. 1, 2, 3, 4, 10, 12 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a § 126 Občianskeho zákonníka, dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie predmetného zaisteného vozidla navrhovateľovi, a preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ich priznal v celkovej výške 3.039,96 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takto súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konečnom dôsledku rozhodol predčasne a nesprávne. Nebral do úvahy závažné okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého spisového materiálu W.: O. - XX/X-III-KP-XXXX, podľa ktorého oprávnenosť vlastníctva predmetného motorového vozidla A. L. v čase pred uzatvorením leasingovej zmluvy s F. M., s.r.o. je značne spochybnená. V čase prevzatia vozidla dňa 19.7.2007 od firmy F. automobile I., I., U., nebol vystavený žiaden doklad potvrdzujúci vyplatenie kúpnej ceny vo výške 39.915,97 eura, ani žiadnej inej sumy A. L.. W. č. XXXXX, vystavená firmou F. automobile I. dňa 19.7.2007 kupujúcemu - firme L., s.r.o. U. neosvedčuje vyplatenie vozidla kupujúcim, ale naopak, vyzýva ho k úhrade ceny vozidla vo výške 39.915,97 eura s tým, že tovar (vozidlo) zostáva vlastníctvom predávajúcej firmy až do úplného vyplatenia. Súdu, ani orgánu činnému v trestnom konaní, nebol doposiaľ predložený žiaden relevantný dôkaz o vyplatení kúpnej ceny vozidla predávajúcej firme. Možno dôvodne predpokladať, že oprávneným vlastníkom vozidla je naďalej predávajúca nemecká firma. A. L. bol predvolaný na vypočutie nemeckými orgánmi činnými v trestnom konaní súvisiacim s vecou, na ktorom sa vedome nezúčastnil. Vzhľadom k podozreniu z protiprávneho konania pri nadobudnutí vozidla, bolo predmetné vozidlo policajnými orgánmi U. zaradené do medzinárodného pátrania pre účely trestného konania, a toto pátranie je aktuálne aj v súčasnosti a môže ho odvolať iba orgán, ktorý ho vyhlásil. Do toho času sú orgány polícií členských štátov EÚ povinné vykonať úkony spojené so zaistením vozidla. Odporca namietol, že sporný je i prechod vlastníctva predmetného vozidla z L., s.r.o. na A. L., ako aj kúpa predmetného vozidla navrhovateľom od A. L.. Obom zmluvným stranám nič nebránilo tomu, aby dňa 22.10.2007 pred uzatvorením leasingovej zmluvy č. XXXX/XX/XX-AU uzatvorili aj kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva č. XXX/XXXX však bola uzatvorená až o 7 dní, t.j. 29.10.2007. Keďže je sporný postup, ktorým sa predmetné vozidlo malo dostať do vlastníctva A. L., možno predpokladať, že v čase vyhlásenia menovaného v článku 1 tejto zmluvy o tom, že je výlučným vlastníkom vozidla, nekonal ako predávajúci dobromyseľne. Táto dôležitá okolnosť spochybňuje právoplatné nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu navrhovateľom, a zároveň nevyvracia možnosť trvania vlastníckeho vzťahu k vozidlu pôvodnému vlastníkovi - firme F. automobile I.. Odporca ďalej poukázal na to, že ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa mu nebol výsledok dožiadania podľa pokynu súdu z nemeckej strany doručený. Odporca však nijako nemôže ovplyvniť rýchlosť konania nemeckej strany, ktorá lehotami určenými slovenskou jurisdikciou nie je viazaná. Táto okolnosť však neznamená zánik práva pôvodného vlastníka na toto vozidlo, nakoľko práve očakávaný výsledok z nemeckej strany bude mať rozhodujúci vplyv na právne posúdenie priebehu prevzatia predmetného vozidla od pôvodného vlastníka dňa 19.7.2007 a zároveň potvrdí alebo vyvráti dobromyseľnosť A. L. a D. R. v ďalších právnych úkonoch súvisiacich s prechodom vlastníckych práv k predmetnému vozidlu, a tým aj prípadnú existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa k tomuto vozidlu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie odporcu zamietol ako nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že osobné motorové vozidlo nadobudol kúpnou zmluvou č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX uzavretou podľa § 409 a nasl. Obch. zákonníka od A. L.. Podpisom kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy, pretože týmto okamihom zároveň nadobudla účinnosť leasingová zmluva z XX.XX.XXXX, č. XXXX/XX/XX-AU, uzavretá medzi navrhovateľom ako leasingovým prenajímateľom a A. L. ako leasingovým nájomcom, v ktorej bol upravený prenájom a následný predaj (finančný leasing osobného motorového vozidla). Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemal navrhovateľ žiadnu vedomosť, že by predmet kúpnej zmluvy, a zároveň predmet leasingovej zmluvy, pochádzal z trestnej činnosti. Vlastnícke právo k tejto hnuteľnej veci nadobudol od A. L., ktorý ho v súlade so zákonom získal od obchodnej spoločnosti L., s.r.o. U.. O existencii tohto práva nemal navrhovateľ nikdy žiadne pochybnosti, dotknuté motorové vozidlo bolo riadne zaevidované v SR a A. L. predložil všetky potrebné doklady k tomuto vozidlu. V tejto súvislosti je preto relevantná aj skutočnosť, že pokiaľ by sa aj vychádzalo z domnienky, že predávajúci nebol vlastníkom vozidla (čo navrhovateľ jednoznačne popiera a o svojom vlastníckom práve predložil všetky nevyhnutné doklady), navrhovateľovi ako kupujúcemu by prislúchala ochrana podľa § 446 Obch. zákonníka. Navrhovateľovo vlastnícke právo je jednoznačne preukázané najmä listinnými dôkazmi, o ktorých platnosti neexistuje žiadna pochybnosť, a preto už nie je dôvod skúmať ďalšie okolnosti, ktoré odporca uvádza vo svojom odvolaní, nakoľko sú irelevantné vo vzťahu k meritu veci. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že A. L. sa vedome nezúčastnil na vypočutí nemeckými orgánmi, nakoľko tento vo svojej výpovedi uviedol, že získal informáciu z PZ, že sa voči C. U. vedie súdne konanie v U. pre spreneveru, pretože obchodnej spoločnosti F. automobile I. neboli odovzdané peniaze za predaj, a údajne evidujú viacero obchodných prípadov od tohto predajcu, ktorý z uvedeného dôvodu v predmetnej obchodnej spoločnosti už nepracuje. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s tvrdením odporcu, že doposiaľ nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o vyplatení kúpnej ceny predávajúcej firme F. automobile I.. Relevantným dôkazom je práve výpoveď A. L. na pojednávaní dňa 14.5.2009, ako aj písomné doklady, ktoré boli A. L. odovzdané pri prevzatí vozidla po zaplatení kúpnej ceny (konkrétne 2 ks kľúčov od tohto vozidla, 1 ks plastový servisný kľúč, servisná knižka, manuál od vozidla, osvedčenie o registrácii časť 1, technický preukaz, odhláška vozidla, osvedčenie o registrácii číslo 2, osvedčenie o registrácii DE XXXXXX, ako i V. certifikát). Po návrate do SR bola A. L. doručená faktúra č. XXXXX, na poklade ktorej predmetné vozidlo riadne prihlásil do evidencie motorových vozidiel v SR. A. L. v priebehu celého konania netvrdil, že by prijal písomný doklad o úhrade kúpnej ceny, pretože s poukazom na okolnosti kúpy na to ani nebol dôvod. Samotná kúpna zmluva s nemeckou spoločnosťou nebola uzatvorená písomne a kúpna cena vo výške 39.915,- eur bola vyplatená C. U., ktorý bol riadne označeným zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti, a s ktorým bola vedená aj predchádzajúca komunikácia ohľadom potvrdenia záväznej faxovej objednávky z 12.7.2007. Kúpna cena bola vyplatená za prítomnosti dvoch svedkov - G. W. a N. I. v priestoroch kancelárie C. U., nachádzajúcej sa v spoločnosti F. automobile I.. Po úhrade kúpnej ceny bolo A. L. v priestoroch tejto spoločnosti vydané predmetné vozidlo aj s potrebnými dokumentmi súvisiacimi s deklarovaním vlastníctva vozidla, vrátane prevozných evidenčných čísel. Pokiaľ by A. L. neuhradil kúpnu cenu, neboli by mu vydané ani doklady, ktoré mu umožnili vyviesť motorové vozidlo z U., a priviesť ho na územie SR, a tam ho riadne prihlásiť. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že predmetom tejto právnej veci nie je dokazovanie vlastníckeho práva A. L., ale navrhovateľa. Podľa navrhovateľa je vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu bez právneho významu argument odporcu, že predmetné vozidlo je v pátraní, nakoľko vozidlo mohlo byť na tieto účely v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. zaistené maximálne 90 dní, pričom už počas tejto doby nebolo zistené, že by pochádzalo z trestnej činnosti, a toto podozrenie sa ani do dnešného dňa nepreukázalo. V neposlednom rade aj fakt, že bolo dané do úschovy, svedčí v prospech skutočnosti, že má byť vrátené jeho majiteľovi, ktorým je navrhovateľ. Navyše počas celej doby zaistenia, t.j. viac ako 90 dní, nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredložili žiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu iného subjektu, odlišného od navrhovateľa, ktorý vlastnícke právo preukázal dokladmi, ktorých pravosť nebola nikým spochybnená. Zákonný dôvod zaistenia motorového vozidla sa do dnešného dňa nepreukázal. Vlastnícke právo navrhovateľa bolo už počas zaistenia motorového vozidla príslušným útvarom PZ jednoznačne preukázané, nadobudol ho dobromyseľne podľa Obch. zákonníka od predávajúceho A. L.. Podľa navrhovateľa bolo tiež uloženie motorového vozidla do úschovy od počiatku nedôvodné. Od zaistenia vozidla nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie, ktoré predpokladá ust. § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. a osobné motorové vozidlo malo byť vrátené navrhovateľovi. Pokiaľ by bolo podozrenie z trestnej činnosti, resp. iného protiprávneho konania dôvodné, vozidlo by nemohlo byť dané do úschovy za účelom rozhodnutia súdu o jeho vydaní majiteľovi. Správa zo šetrenia k motorovému vozidlu zo 14.5.2008, ktorou bolo navrhovateľovi oznámené, že v zmysle § 21 ods. 10 zák. č. 171/1993 Z.z. bude vozidlo uložené do úschovy, neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý bolo predmetné vozidlo do úschovy uložené. Odporca sa neriadil článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, ani nerešpektoval znenie zák. č. 171/1993 Z.z., a osobné motorové vozidlo uložil do úschovy bez toho, aby disponoval dôkazom o vlastníckom práve osoby odlišnej od navrhovateľa. V závere navrhovateľ poukázal na to, že odporca mal čas viac ako rok a pol na zistenie relevantných skutočností, o ktoré teraz opiera svoje odvolanie, avšak napriek tomu bol nečinný. Krajský súd v R. ako súd odvolací, po prvom prejednaní veci dospel k záveru, že navrhovateľ podal žalobu o vydanie zaistenej a uloženej veci predčasne. Pre podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu, postupoval odporca správne a v súlade so zákonom (§21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia vozidla, a § § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení účinnom v čase uloženia vozidla do úschovy), keď predmetné osobné motorové vozidlo zaistil, a keď ho uložil do úschovy. Je nesporné, že vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu VW F. AC kombi, zelená metalíza, Y.: HC - XXX AY, H.: X je sporné, keďže vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba - spoločnosť F. automobile I. + Co.KG so sídlom v U., X. XX-XX, I.. Je tiež nesporné, že uvedená zahraničná právnická osoba nebola účastníkom tohto konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ako otázky predbežnej v tomto konaní neprichádza do úvahy, nakoľko účastníkom konania nebola 2. osoba, ktorá taktiež o sebe tvrdí, že je vlastníkom vozidla, keďže na zaistenú vec si uplatnila právo a chcela ho prevziať. Nie je preto možné vozidlo vydať len jednej z nich bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho alebo iného práva, v ktorom by navrhovateľ nemusel preukazovať naliehavý právny záujem, keďže by išlo o žalobu v zmysle zákonného zmocnenia) bolo určené, ktorá zo strán je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1, 10 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom v čase zaistenia a uloženia veci do úschovy, neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním, a nemôže ich odstrániť ani súd v tomto konaní o vydanie veci (rei vindikačná žaloba), pokiaľ jeho účastníkom nie je aj druhý domnelý vlastník vozidla. Keďže k podaniu takejto žaloby nedošlo, a dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloženia do úschovy doteraz nepominuli, nie je možné predmetné vozidlo v zmysle ust. § 21 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z., vydať osobe, ktorej bola zaistená. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, a návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v R. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Co/XXX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Dovolací súd sa nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu o nespornej spornosti vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďže vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba - spoločnosť F. automobile I. + Co.KG, so sídlom v U.. ...Pochybnosti o práve k veci v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Podľa názoru dovolacieho súdu však takéto pochybnosti nemôžu vyvolať ničím nepodložené, nepreukázané tvrdenia ďalšej osoby uplatňujúcej si právo zaistenej veci, ako je tomu v danom prípade. Je síce pravdou, že príslušným policajným orgánom bolo dňa XX.X.XXXX predmetné motorové vozidlo zaistené z dôvodu jeho zaradenia do medzinárodného pátrania ako odcudzené v U., avšak počas zaistenia tohto vozidla, ktoré v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. mohlo trvať najviac 90 dní, nebolo preukázané, že by vozidlo súviselo so spáchaním trestného činu. U. spoločnosť, ani príslušné nemecké orgány, nepredložili žiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby, odlišnej od navrhovateľa. Uvedené skutočnosti neboli zistené a preukázané ani po uplynutí zákonnej 90 dňovej doby na zaistenie veci, pričom vzhľadom na vágny obsah „Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu“ zo XX.X.XXXX, zaslanej právnemu zástupcovi navrhovateľa Okresným riaditeľstvom PZ SR, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom kriminálnej polície R. III W.: O.-XX/III-KP-XXXX, nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom na uloženie zaisteného vozidla do úschovy (§ 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z.)..... Uvedená správa... navodzuje dojem, že po uplynutí 90 dní zaistenia motorového vozidla toto nebolo uložené do úschovy z dôvodu reálne, v tom čase existujúcich pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku týchto pochybností do budúcna. Takémuto výkladu nasvedčuje aj obrana odporcu v priebehu celého konania, keď ešte aj na pojednávaní pred odvolacím súdom s poukazom „na zvláštnu cestu, na základe, ktorej sa terajší navrhovateľ stal vlastníkom predmetného motorového vozidla“ mal za to, „že auto patrí spoločnosti, ktorá sa nachádza v U.“. Teda nie samotná nemecká obchodná spoločnosť, ako domnelý vlastník motorového vozidla, ale policajný orgán, ktorému takáto právomoc nepatrí, obhajoval vlastnícke právo nemeckej obchodnej spoločnosti k veci, ku ktorej sama táto spoločnosť svoje vlastnícke právo žiadnym spôsobom nepreukázala, čím nemohla spochybniť na druhej strane navrhovateľom preukázané vlastnícke právo k vozidlu, v dôsledku čoho nemal ani navrhovateľ dôvod vyvolať súdny spor so spoločnosťou F. automobile I. + Co.KG o vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu, a za predpokladu dodržania zákonného postupu zo strany príslušného policajného orgánu, pokiaľ po poučení, resp. odkázaní na občianskoprávne konanie v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. si ani označená nemecká obchodná spoločnosť neuplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec, záver odvolacieho súdu o spornom vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu je neopodstatnený“. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne nariadil vo veci pojednávanie. Z oznámenia pôvodného odporcu z 12.8.2013 zistil, že na základe nariadenia ministra vnútra ku dňu X.X.XXXX stratilo KR PZ R. k tomuto dňu spôsobilosť byť účastníkom konania. Práva a povinnosti súčasne prešli na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra SR so sídlom D. X R., B.: 00151866. Preto odvolací súd v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p. ďalej v konaní pokračoval ako s odporcom s Ministerstvom vnútra SR. Na odvolacom pojednávaní doplnil odvolací súd dokazovanie a zistil, že rozsudkom L. súdu v Y., č. XX Ns X/XXXX, XX Js XX/XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, bol C. U. uznaný za vinného vo veci sprenevery, za čo bol odsúdený na 2 roky podmienečne, a to za skutky, medzi ktorými je aj jeho konanie súvisiace s predajom predmetného motorového vozidla. Zástupkyňa odporcu k podanému odvolaniu uviedla, že naďalej sa domnievajú, že v súvislosti s predajom vozidla došlo k trestnému činu, a naďalej trvajú dôvody jeho zaistenia. V súčasnosti sa predmetné motorové vozidlo nachádza v úschove Strednej odbornej školy v D., ktoré patrí pod Ministerstvo vnútra SR, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX. Odporca nemá žiadnu vedomosť o tom, či aj v súčasnosti si nemecká spoločnosť uplatňuje vlastnícke nároky k predmetnému motorovému vozidlu, príp. či stále trvá medzinárodné pátranie po vozidle. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na trestný rozsudok nemeckého súdu v Y., z ktorého vyplýva, že išlo o trestný čin sprenevery, ktorého sa dopustil predajca nemeckej spoločnosti, za čo bol aj odsúdený. Predmetom trestnej činnosti teda nebolo samotné motorové vozidlo. Poukazuje aj na závery dovolacieho súdu vo veci, ktorý konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na úschovu vozidla, pretože v 90-dňovej lehote na zaistenie vozidla nemecká spoločnosť k nemu nepreukázala svoje vlastnícke právo. Odvolanie odporcu preto považujú za nedôvodné, a navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť, a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že po vrátení veci dovolacím súdom v zmysle jeho záväzného právneho názoru, ako aj nových skutočností, ktoré vyplynuli v rámci doplneného dokazovania, dospel k záveru, že odvolanie odporcu voči rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné. Predmetné motorové vozidlo bolo odporcom zaistené na základe vyhláseného medzinárodného pátrania a na základe toho, že si voči tomuto vozidlu mala uplatňovať nároky nemecká spoločnosť. Napriek tomu, že uplynula lehota 90 dní na zaistenie vozidla, orgán policajného zboru toto vozidlo nevydal navrhovateľovi - vlastníkovi vozidla, ale ho uložil do úschovy s odôvodnením, že je stále v medzinárodnom pátraní, a nie je jasné, či nedošlo v súvislosti s týmto motorovým vozidlom k trestnému činu. Z právoplatného rozsudku Krajinského súdu v Y. však vyplýva, že predajca nemeckej spoločnosti sa dopustil trestného činu sprenevery tým, že vo viacerých prípadoch prevzaté finančné prostriedky za predaj motorových vozidiel neodovzdal svojmu zamestnávateľovi, ale tieto peniaze si sám ponechal. Z toho je zrejmé, že priamo v súvislosti s predajom vozidla nedošlo k trestnému činu, na základe ktorého by malo svedčiť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nemeckej spoločnosti. Naopak, išlo o majetkový trestný čin zamestnanca nemeckého predajcu tohto motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu je tiež dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že aj v prípade, ak by vozidlo kúpil od nevlastníka, prislúchala by mu ochrana jeho práva v zmysle ust. § 446 Obch. zákonníka ako dobromyseľného kupujúceho. Navrhovateľ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu v konaní riadne preukázal, a podozrenie, že predmetné vozidlo pochádza z trestnej činnosti sa do dnešného dňa nepotvrdilo. Nárok na zaistené vozidlo si okrem navrhovateľa po značne dlhú dobu nikto iný riadne neuplatnil. Nie je preto žiaden dôvod na to, aby bolo vozidlo naďalej odporcom zadržiavané a uložené v úschove. Neobstojí ani bližšie nešpecifikovaná námietka odporcu ohľadne nesprávnej výšky priznanej náhrady trov prvostupňového konania navrhovateľovi. Pri stanovení výšky tarifnej odmeny advokáta súd správne vychádzal z ust. § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, a navrhovateľovi priznal náhradu nielen za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania (99,58 eura), ale aj náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (2.940,38 eura), ktoré navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a ako vyplýva zo spisu, boli tieto úkony aj vykonané. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 a § 243d ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal ich náhradu. Pôvodný právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy odvolacieho konania písomným podaním z 28.10.2013 vo výške 1.903,68 eura (za 3 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu 30.9.2009, štúdium spisu 17.9.2010, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX). K vyúčtovaniu doložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Odvolací súd preto rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia v (prvom) odvolacom konaní tak, že tieto priznal navrhovateľovi v súvislosti s jeho zastúpením advokátom C.. N. B. vo výške 1.279,68 eura (2 úkony po 526,12 eura + paušálna náhrada 1x 6,95 eura + 1x 7,21 eura + 20 % DPH - 213,28 eura). Odvolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - štúdium spisu 17.9.2010, pretože tento vyhodnotil ako neúčelný, keďže C.. N. B. zastupoval navrhovateľa od počiatku. Trovy právneho zastúpenia v dovolacom a (druhom) odvolacom konaní vyčíslila aj súčasná právna zástupkyňa navrhovateľa podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v celkovej výške 2.366,71 eura (za 4 úkony právnej služby - vyhotovenie dovolania 16.3.2011, nazretie do spisu 29.3.2012, účasť na pojednávaniach v dňoch 15.10.2013 a 29.10.2013). Preukázala tiež, že je od 1.10.2013 platiteľom DPH. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom a (druhom) odvolacom konaní tak, že tieto priznal navrhovateľovi v súvislosti s jeho zastúpením advokátkou C.. M. T. vo výške 1.814,96 eura (3 úkony po 526,12 eura + paušálna náhrada 1x 7,41 eura + 2x 7,81 eura + 20 % DPH zo sumy 1.067,86 eura - 213,57 eura). Odvolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - nazretie do spisu 29.3.2012, pretože tento nie je možné považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Odvolací súd priznal navrhovateľovi aj náhradu súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 199,- eur. Celková priznaná náhrada trov konania navrhovateľa v odvolacom a dovolacom konaní tak predstavuje sumu 3.293,64 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.