Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/432/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308216237 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308216237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľa: W.. I. T., bytom Y. XX, J., zastúpený: Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, AK Krížna 17/B, Bratislava, proti odporcovi: W.. O. E., bytom Š. XX, J., o vydanie časti nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C 44/2008-232 zo dňa 27.09.2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi W.. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J., uložil povinnosť vydať navrhovateľovi W.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J. spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Bratislava - Nové Mesto, k.ú. E., na LV č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 83 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 399 m2 záhrady, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX titulom vrátenia daru. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 35 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 35 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2008 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi vlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre okres Bratislava III, k.ú. E., na LV č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 83 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere 399 m2 záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX z titulu vrátenia daru a zároveň sa domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží Katastrálnemu úradu Bratislava Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povinnosť zrealizovať zmenu vlastníckeho práva k predmetu daru. Súd dospel k záveru, že právny úkon - uplatnenie vrátenia daru, ktorý navrhovateľ adresoval odporcovi a ktorý odporca prevzal dňa 15.10.2007, je platný právny úkon z hľadiska jeho určitosti, keď v ňom navrhovateľ dostatočne špecifikoval a uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného - odporcu a to voči navrhovateľovi samotnému ako aj voči členom jeho rodiny, v tomto prípade voči jeho nebohej manželke a voči dcére T.. Každý prípad vrátenia daru treba posudzovať podľa konkrétnych okolností. Tento prípad je špecifický tým, že navrhovateľ s manželkou obývali s obdarovaným a jeho rodinou jednu nehnuteľnosť, ktorej časť aj bola predmetom darovania. Išlo o pomerne dlhé obdobie spolužitia, a to od roku 1994, kedy odporca uzatvoril manželstvo s dcérou navrhovateľa. Spolužitie týchto dvoch rodín od začiatku bolo podľa výpovedí svedkov harmonické, keď vzhľadom na spoločné priestory (kuchyňa a kúpeľňa) zvykli spolu jedávať, manželka navrhovateľa pripravovala stravu, navrhovateľ s manželkou ako starí rodičia sa od narodenia venovali vnukovi (synovi odporcu a ich dcéry), medzi ktorými bol lásky plný vzťah. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že správanie odporcu voči navrhovateľovi sa menilo k horšiemu adekvátne s vývojom jeho vzťahu v manželstve s dcérou navrhovateľa. V tomto smere dochádzalo k slovným urážkam zo strany odporcu na navrhovateľa a jeho manželku, ktorých nazval ako starých a senilných, čo potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa R.. Súd ma za preukázané, že pod vplyvom odporcu prestala rodina odporcu spoločne stolovať s navrhovateľom a jeho manželkou, čo predtým dlhé roky fungovalo. Vzťahy sa vyostrili až do takej miery, že odporca prestal po príchode domov zdraviť navrhovateľa. V tomto svetle posudzoval súd správanie odporcu k navrhovateľovi a jeho manželke ako sústavné porušovanie dobrých mravov, ktoré ako starí ľudia s podlomeným zdravím oprávnene pociťovali ako hrubý nevďak zo strany odporcu, ktorému v dobrom úmysle darovali časť svojho za celý život nadobudnutého majetku. Správanie odporcu tak svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením na navrhovateľa a jeho manželku nadobudlo povahu hrubého porušenia. Súd mal za to, že takéto správanie sa odporcu by pociťoval každý ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda ide o negatívne správanie, ktoré sa prejavilo objektívne. Intenzita porušenia je len dokreslená konfliktom v marci v roku 2003, ktorého svedkom bola D. T., keď mal súd preukázané nevhodné správanie sa odporcu k manželke navrhovateľa ( krik a ziapanie odporcu). Súd mal za to, že pokiaľ sa odporca takto hrubo správal vediac pritom, že v dome je cudzia osoba, vzťahy medzi ním, navrhovateľom a jeho manželkou boli naozaj vážne narušené. O narušení vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom svedčí aj výpoveď syna odporcu, ktorý hodnotí vzťah s navrhovateľom ako starým otcom ako „nemastný neslaný“ (u starej mamy - manželky navrhovateľa neochotne pripustil, že z jej strany tam boli „náznaky lásky“) v kontraste s výpoveďou svedkýň R. a N., ktoré ako rodinné priateľky popísali vzťah navrhovateľa a jeho manželky k vnukovi ako veľmi vrúcny a intenzívny. Za tejto situácie sa súdu javila absencia vzťahu vnuka k navrhovateľovi za výsledok vplyvu odporcu, ktorý má syna vo výchove, čo navrhovateľa ako starého otca veľmi zasiahlo a čo taktiež svedčí o vzťahu odporcu k navrhovateľovi. Na obranu odporcu, ktorou opakovane poukazoval na nemorálne správanie dcéry navrhovateľa argumentujúc jej mailovou korešpondenciou súd prvého stupňa neprihliadol, nakoľko (tak ako to konštatoval Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 14 Co 102/2009-62 zo dňa 31.03.2009) medzi predloženými obrazovými snímkami z internetu a predmetom konania nie je žiadna súvislosť, keď predmetom konania je posúdenie vzťahu a správania sa odporcu k navrhovateľovi. Súd prvého stupňa konštatoval, že v tomto konaní navrhovateľ splnil predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu, t.j. preukázal splnenie dvoch právnych skutočností a to - hrubého porušenia mravov správaním sa odporcu k navrhovateľovi a k členom jeho rodiny a zároveň doručenie jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Mal za to, že došlo k zániku darovacieho vzťahu a zároveň k obnoveniu vlastníctva navrhovateľa k predmetu daru a preto súd zaviazal odporcu ako neoprávneného držiteľa na vydanie časti nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku. V časti petitu, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží Katastrálnemu úradu Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povinnosť zrealizovať zmenu vlastníckeho práva k predmetu daru, súd návrh zamietol z dôvodu, že Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu nie je účastníkom konania, teda súd mu nemôže ukladať túto povinnosť. Súd ani nemá oprávnenie ukladať povinnosť orgánu katastra, nakoľko táto možnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Bol toho názoru, že v prípade vrátenia daru k obnove vlastníckeho práva darcu dochádza už doručením jednostranného právneho úkonu vrátenia daru obdarovanému s tým, že rozhodnutie súdu v tomto prípade má len deklaratórny a nie konštitutívny charakter. Rozsudok, ktorým je odporcovi uložená povinnosť vydať nehnuteľnosť má teda len deklaratórne účinky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že úspech navrhovateľa bol v rozsahu 50 % (t.j. čo do návrhu v časti o vydanie daru) a zároveň úspech odporcu bol taktiež v rozsahu 50 % (čo do zamietnutia návrhu v časti uloženia povinnosti orgánu katastra), súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 11.10.2010. Poukázal na to, že navrhovateľ ako dôvod predmetného návrhu uviedol, že odporca bol páchateľom nemravnosti, trestnej činnosti, nenaplnenia povinnosti na udržiavanie predmetnej nehnuteľnosti, skutkov v rozpore s dobrým mravom. Uvedené tvrdenia, teda dôvod návrhu je absolútna lož. Uviedol, že si plnil svoje povinnosti týkajúce sa údržby predmetu vlastníctva, platil náklady s tým spojené. Nikdy nekonal tak, čo by bolo v rozpore s mravnosťou a zákonnosťou. Naopak, bol vždy odporcom všetkého, čo bolo a je v rozpore s dobrým mravom, morálkou, platnou zákonnosťou. Uviedol, že nemorálnosť a zločinnosť bola na strane spoluzločincov navrhovateľa a jeho dcéry, čo rozvrátilo jeho manželské vzťahy s navrhovateľovou dcérou, a v záujme ochrany mravného života jeho syna, prišlo k rozvodu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 2.11.2010. Uviedol, že celý obsah odvolania je zmätočný, nejasný, obsahujúci dokumenty, ktoré s vedeným súdnym sporom nemajú žiaden súvis a v konečnom dôsledku určité časti odvolania obsahujú vyjadrenia, ktoré sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ ako osoba, ktorá ešte za života svojej manželky bol iniciátorom prevodu časti svojho majetku na dcéru a jej manžela, po smrti svojej manželky, pod vplyvom okolností v pocite veľkého smútku dňa 15.10.2009 v súlade s právnou úpravou vyzval obdarovaného zaťa na vrátenie daru. Tak ako to je opísané v odôvodnení rozsudku, navrhovateľ sa vrátenia daru domáhal z troch dôvodov, a to zavrhnutiahodného správania sa odporcu k navrhovateľovi ako zaťa k svokrovi - slovné a fyzické potyčky so súčasným zamedzením komunikácie vnuka s navrhovateľom, konanie odporcu voči dcére navrhovateľa, zavrhnutiahodné správanie voči manželke navrhovateľa neb.N. T., nie však dôvody, ktoré uvádza odporca vo svojom odvolaní a to nemravnosť, trestná činnosť a neplnenie povinnosti na udržiavaní predmetnej nehnuteľnosti a skutkov v rozpore s dobrými mravmi, boli dôvodom predmetného súdneho sporu. Uviedol, že odvolávanie sa odporcu na údajne „nemravný život vedený dcérou navrhovateľa“ je absurdný a v rozpore s platným právom. Navrhovateľ navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa dospel odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd k záveru, že v konaní navrhovateľ splnil všetky predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu. Preukázal splnenie dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia mravov správaním sa odporcu k navrhovateľovi a k členom jeho rodiny, ako aj doručenie jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade došlo k zániku darovacieho vzťahu a zároveň k obnoveniu vlastníctva navrhovateľa k predmetu daru. Preto súd prvého stupňa správne zaviazal odporcu ako neoprávneného držiteľa na vydanie časti nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku. Odvolací súd len zdôrazňuje, že samotný právny úkon, teda uplatnenie vrátenia daru, ktorý navrhovateľ adresoval odporcovi a ktorý odporca prevzal dňa 15.10.2007, je platný právny úkon z hľadiska jeho určitosti, keď v ňom navrhovateľ dostatočne špecifikoval a uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného, teda odporcu a to voči navrhovateľovi samotnému ako aj voči členom jeho rodiny. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nemal vedomosť. Z konania pred súdom prvého stupňa ako i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil závery prvostupňového súdu ako správne a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Náhradu trov konania si však neuplatnil, preto odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.