Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/173/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213846 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310213846.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, práv. zast. LEGAL ADVISORS SK s.r.o., Klariská 14, Bratislava, proti žalovanému: ELEKON, spol. s r.o., Bratislavská 120, Pezinok, IČO: 35 876 760, práv. zast. advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, LL.M., Grösslingova 6-8, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 20Cb/151/2010-263 zo dňa 18. januára 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 20Cb/151/2010-279 zo dňa 13.02.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 20Cb/151/2010 - 263 zo dňa 18. januára 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 20Cb/151/2010 - 279 zo dňa 13.02.2012 m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania žalovaného sumu 737,46 EUR - trovy právneho zastúpenia a 99,50 EUR - trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory Č.. „. H. „. C. S. P. XX T.X, nachádzajúcich sa na prízemí budovy K. K. D. na D. C. Č.. XX P. X., U. Č.U. XX, U. na L. Č.. XXXXX/X Z. na I. Č.. XXXX, P. W. Ú. P. X., U.Á. W. pre V. T. U. X., pre katastrálne územie Nové Mesto a odovzdať ich navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 99,50 EUR za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia vo výške 644,79 EUR, sumu 14,25 EUR titulom náhrady cestovných náhrad a 63,55 EUR titulom náhrady za stratu času na účet LEGAL ADVISORS SK s.r.o., so sídlom Klariská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 36 859 940, vedený v O. X., H..U.., Č.. Ú.Č.: XXXXXXXXXX/XXXX; všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci platne uzavreli zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov účinnú od 1. septembra 2005; keďže zmluva obsahovala všetky náležitosti uvedené v § 3 ods. 3 zák. č. 116/90 Zb., teda bola uzatvorená v písomnej podobe, obsahuje v čl. I. riadne vymedzený predmet a účel nájmu, v čl. III. a v jej prílohe č. 3 vymedzenú výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia ale aj čas, na ktorý sa nájom uzatvára v čl. II. zmluvy. Konštatoval, že je síce pravdou, že žalovaným predložený exemplár zmluvy neobsahuje deň jej podpisu, obidvaja účastníci si však boli vedomí, že nadobúda účinnosť 1. septembra 2005, preto nemožno hovoriť o inej zmluve, ktorú účastníci mali uzavrieť a prisvedčiť námietke žalovaného o neurčitosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu jej označenia ako zmluvy z 1. septembra 2005. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uvedenú situáciu nemožno pripisovať v neprospech žalobcu, nakoľko je výsledkom konania žalovaného, ktorý pri podpise zmluvy neuviedol na nej deň podpisu zmluvy; vzhľadom na uvedené potom súd prvého stupňa považoval výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. júla 2010 za platný právny úkon a nájomný vzťah za ukončený uplynutím výpovednej lehoty v zmysle § 12 zák. č. 116/90 Zb., čl. II. bod 2 zmluvy o nájme, plynúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. dňom 31. októbra 2010. Poukázal na to, že výpovedná lehota bola medzi účastníkmi konania upravená priamo v nájomnej zmluve (čl. II. bod 2 zmluvy) a vychádzajúc z ustanovenia § 678 Obč. zák. dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve alebo upravené osobitnými predpismi majú prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku. Pritom vykonaným dokazovaním a to čl. VI bod 1 zmluvy o nájme mal za preukázané, že podľa dohody účastníkov bolo možné meniť alebo dopĺňať zmluvu iba formou písomných dodatkov k nej, podpísaných obidvomi zmluvnými stranami. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný predmetné nebytové priestory neoprávnene používa aj po dátume ukončenia zmluvného vzťahu dňa 31. októbra 2010, odmieta ich vypratať a tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a preto považoval žalobu za dôvodnú, podanú v súlade s § 126 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že k ukončeniu nájomného vzťahu nemohlo dôjsť v dôsledku existujúcej zmluvy o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovania zo dňa 11. marca 2010, uzatvorenej ako výsledok verejného obstarávania medzi žalobcom, Fakultou sociálnych a ekonomických vied a žalovaným ako úspešným uchádzačom, pretože zmluvy o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovania zo dňa 11. marca 2010 pôvodne odkazovala na existujúcu nájomnú zmluvu; nakoľko miestom plnenia boli práve nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy účinnej od 1. septembra 2005, avšak dodatkom bolo zmenené miesto poskytovania služieb na priestory výdajne stravy a bufetu Fakulty sociálnych a ekonomických vied v Bratislave v budove na Mlynských Luhoch č. 4, ktoré neboli predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy účinnej od 1. septembra 2005, ktorej platnosť sa skončila dňa 31. októbra 2010, t. j. 22 dní pred podpisom dodatku č. 1, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami dňa 22. novembra 2010, kedy dodatok podpísal žalobca ako posledný účastník zmluvného vzťahu v zmysle čl. IV. bod 3 dodatku č. 1. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom žalobcu v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku v sume 99,50 EUR a právnom zastúpení v celkovej sume 722,59 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázal na bod 17.1.9 a 17.1.10, ale aj časť II. písm. a) a b) súťažných podkladov pre vypracovanie ponúk uchádzačov z októbra 2009, súčasťou verejného obstarávania bolo zo strany uchádzačov predloženie ako zmluvy o nájme, tak aj zmluvy o poskytovaní služieb, to znamená, že nájomný vzťah nebol obsahovo odtrhnutý od verejného obstarávania a po výbere súťažného uchádzača mala a musela byť za podmienok súťažných podkladov, t. j. na dobu 48 mesiacov od podpisu, uzatvorená aj nájomná zmluva. Vyslovil názor, že nemohol teda existovať prípad, že by nájomná zmluva ako podmienka trvania zmluvy o poskytovaní služieb samostatne determinovala práva a povinnosti z druhého záväzku, ale išlo o jednotný záväzok zložený z dvoch rovnocenných zložiek, ktoré od seba nemožno právne, skutkovo ani logicky oddeliť, ktorými sú poskytovanie služieb v danej nehnuteľnosti a záväzok žalobcu prenechať užívanie totožnej nehnuteľnosti žalovanému, t. j. nájom. Poukázal na obsah zmlúv o poskytovaní stravovania, z ktorých vyplýva záväzok žalovaného poskytovať špecifické stravovacie služby na mieste totožnom s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu a na tom záväzku nič nezmenilo ani prijatie dodatku č. 1 z 22. novembra 2010, ktorým bolo miesto plnenia zmluvy rozšírené, nie zmenené, a tak v súčasnosti stále trvá uvedená povinnosť žalovaného. Poukázal aj na čl. II. ods. 1 písm. b) zmlúv o poskytovaní služieb, z ktorého vyplýva záväzok a povinnosť žalobcu poskytnúť súčinnosť pri plnení zmluvy, t. j. najmä sprístupnením priestorov za účelom poskytovania predmetných služieb. Uviedol, že o pravdivosti jeho tvrdení svedčia aj výpovede troch svedkov, členov komisie verejného obstarávania na pojednávaní 2. novembra 2011, ako aj z písomných dokumentov, a to podkladov verejného obstarávania, aj zo znenia zmlúv o poskytovaní stravovania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevysvetlil, akým spôsobom by mal žalovaný poskytovať služby podľa platného záväzku zo zmlúv o poskytovaní služieb, ktoré sa výslovne viazali k predmetnej nehnuteľnosti, keď vo výroku vyslovil povinnosť vypratať nehnuteľnosti. Za nesprávne označil aj zistenia súdu prvého stupňa, že obsahom dodatku č. 1 bola zmena miesta plnenia podľa zmluvy, pretože naopak, dodatkom došlo k rozšíreniu miesta plnenia zmluvy v dôsledku sťahovania jednej z fakúlt žalobcu do budovy na Mlynských Luhoch, pričom užívanie predmetných nehnuteľností za účelom plnenia zodpovedajúceho záväzku na pôvodnom mieste ostalo zachované. Poukázal pritom na znenie čl. III. bod 1, 2 dodatku č. 1 ako aj dvoch zmlúv o poskytovaní služieb so zvyšnými dvomi dohodnutými fakultami. Ďalej konštatoval, že výklad zmluvy o poskytovaní služieb pripúšťajúci jej ľubovoľné zrušenie bez porušenia zmluvných podmienok pred uplynutím 48 mesačnej lehoty by bol v rozpore, okrem iného s bodmi 2.4., 6.2 súťažných podkladov a tým aj s § 45 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z. v platnom znení. Uviedol, že ako interpretačné pravidlo pri ustanovení obsahu záväzku účastníkov musia byť použité podmienky a okolnosti verejného obstarávanie, pretože vôľa strán neustále zachovávať obsahovú previazanosť medzi záväzkom účastníkov zo zmlúv o poskytovaní služieb a verejným obstarávaním je preukázaná aj tým, že ako všetky tri zmluvy o poskytovaní služieb, tak aj dodatok č. 1 hneď vo svojom úvode na toto verejné obstarávanie priamo odkazujú. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že na daný prípad neaplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. a § 265 Obch. zákonníka. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odporujúce § 157 ods. 2 O.s.p. Za nesprávne označil aj priznanie náhrady za úkony právnej služby, ktoré neboli účelné, a to vyjadrenie z 26. októbra 2011 a 17. januára 2012. Za nesprávne a odporujúce § 15 a § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. považoval náhradu za stratu času priznanú za cestu z Bratislavy, W. D.. Č.. XX do X., B.. X. W. H. U.. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvu o nájme ako právny titul, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený užívať predmetné nebytové priestory, opačný názor by totiž znamenal, že nájomný vzťah je možné založiť a jeho obsah určovať aj inou zmluvou ako je nájomná zmluva uzavretá podľa ustanovenia § 663 zák. č. 40/1964 Zb., prípadne zmluvou o nájme alebo podnájme nebytových priestorov podľa podľa zák. č. 116/91 Zb., čo by odporovalo platným a účinným právnym predpisom. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil, že dodatok č. 1 zo dňa 22. novembra 2010 k zmluve o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovania nemá náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov ustanovené zákonom o nakladaní s majetkom, keďže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia v uzavretom dodatku nedohodol také nájomné za užívanie nebytových priestorov, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť. Súd taktiež podľa jeho názoru dostatočne zdôvodnil, že na predmetný dodatok neprihliadol ani z dôvodu, že na jeho schválenie je potrebný súhlas akademického senátu žalobcu, avšak žalovaný jeho udelenie súdu nepreukázal. Poukázal na to, že zisťovanie obsahu právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným jednotlivými zmluvami o stravovaní nebolo predmetom súdneho sporu, pričom súd dostatočne odôvodnil, z akého dôvodu sa skúmaním ďalšieho vplyvu zmlúv o stravovaní na zmluvu o nájme a jej výpoveď nezaoberal. Za zodpovedajúce § 17 vyhl. č. 655/2004 Zb. považoval priznanie náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III, teda v inom okrese ako v tom, čo sa nachádza miesto sídla splnomocneného zástupcu žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobcovi priznanú náhradu nákladov, taktiež ju označil za zodpovedajúcu vyhl. č. 655/2004 Z. z., pretože išlo o reakcie na žalovaným podaný odpor a písomné vyjadrenie ako aj ústne vyjadrenie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie čítaním zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. septembra 2005, zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30. júla 2005, výpovede z 26. júla 2010, výpovede z 23. februára 2010, jej späťvzatia z 12. júla 2010, prílohy č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov, zmluvy o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovania z 11. marca 2010 a jej dodatku č. 1 z 22. novembra 2010 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sa žalobca predmetnou žalobou domáha v zmysle § 126 Obč. zák. vypratania nebytových priestorov Č.. „. H. „. C. S. P. XX T.X B. U. na L. K. K. D. na D. C. Č.. XX P. X., U. Č. XX na L.. Č.. XXXXX/X Z. na I. Č.. XXXX, W.. Ú.. B. T., P. U. W. pre V. T. U. X.. Uvedené nebytové priestory mal žalovaný užívať na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej 1. septembra 2005 a účinnej od 1. septembra 2005, pričom nájomný vzťah mal byť ukončený v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zo dňa 26. júla 2010, teda 31. októbrom 2010. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že účastníci už skôr dňa 30. júla 2005 uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom identických nebytových priestorov, a to s účinnosťou od 1. septembra 2005. Pri podpise zmluvy žalovaným síce tento dátum nie je uvedený, ale deň podpisu zmluvy ako aj jej samotnú existenciu nepochybne potvrdzuje obsah zmluvy o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovania zo dňa 11. marca 2010, a to jej čl. II., ktorý na nájomnú zmluvu zo dňa 30. júla 2005 priamo odkazuje, odkazuje na ňu žalobca v späťvzatí výpovede zo dňa 12. júla 2010 a existenciu tejto zmluvy jednoznačne potvrdzuje žalobca aj vo svojom prípise zo dňa 20. júna 2011, kde sám uvádza, že účastníci uzatvorili dve zhodné, úplne identické zmluvy, a to 30. júla 2005 (nesprávne uvádza 30. mája 2005) a 1. septembra 2005. Je nepochybné, že účastníci nemohli platne uzatvoriť dňa 1. septembra 2005 zmluvu, ktorej predmet bol totožný s predmetom zmluvy uzatvorenej 30. júla 2005, pričom právny vzťah ňou založený nebol k 1. septembru 2005 platne ukončený a naďalej trval. Vzhľadom na uvedené potom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v zmysle § 37 a § 39 Obč. zák. za platnú považovať výpoveď žalobcu zo dňa 26. júla 2010, ktorou vypovedal zmluvu zo dňa 1. septembra 2005, teda zmluvu, ktorá nebola platne uzatvorená. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že vzťah účastníkov založený zmluvou zo dňa 30. júla 2005 naďalej trvá, žalovaný užíva predmetné nebytové priestory po práve a žaloba žalobcu podaná v zmysle § 126 ods. 1 a § 682 Obč. zák. nebola podaná po práve, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, a to súdnom poplatku za odvolanie v sume 99,50 EUR a právnom zastúpení za 8 úkonov právnej služby v sadzbe 57,- EUR (prevzatie a príprava zastúpenia 2. mája 2011, podanie odporcu z 2. mája 2011, podanie z 11. júla 2011, účasť na pojednávaní 3. októbra 2011, 2. novembra 2011, podanie z 8. decembra 2011, účasť na pojednávaní 12. decembra 2011, podanie z 20. decembra 2011, 1 úkon v sadzbe 14,25 EUR (účasť na pojednávaní 20. júna 2011) a 1 úkon v sadzbe 58,69 EUR (účasť na pojednávaní 18. januára 2012), paušálnej náhrade hotových výdavkov 9 x 7,41 EUR a 1 x 7,63 EUR, 1 x právnom zastúpení v sadzbe 58,69 EUR (odvolanie zo dňa 5. marca 2012) a 1 x v sadzbe 60,07 EUR (účasť na pojednávaní dňa 23. októbra 2013) a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1 x 7,63 EUR a 1 x 7,81 EUR, t. j. trovách právneho zastúpenia v celkovej sume 737,46 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.