Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/424/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312201668 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312201668.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu SADG EUROPE PROPERTIES LTD, so sídlom 4th Floor, Lawford House, Albert Place, N3 1RL, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zast. Vivid Legal, s.r.o., Plynárenská7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovaným 1/ L.. Ľ. A., Y.., D.. X. M. XXXX, A. XXXX/XXA, Z., 2/ L.. A. S., Y.., D.. XX. V. XXXX, Na F. XXXXX/XXA, N., obidvaja zast. LEGATE s.r.o., Gunduličova 6, Bratislava, o 6.697.878,28 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 19/2012-313 z 25. septembra 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 19/2012-313 z 25. septembra 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v zmysle § 141a/ O.s.p. pre nezaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom. V odôvodnení uviedol, že boli splnené podmienky pre uloženie povinnosti zložiť preddavok, nakoľko žalobcove majetkové podmienky by neodôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže pôvodný žalobca zaplatil na výzvu súdu súdny poplatok v plnej výške bez toho, že by bol podal návrh podľa § 138 O.s.p.. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nemohol sa zaoberať majetkovými pomermi súčasného žalobcu, teda povinnosť zložiť preddavok bola uložená pôvodnému žalobcovi, dňa 11. augusta 2012 prešla povinnosť zložiť preddavok na súčasného žalobcu, nakoľko v tento deň nadobudlo právoplatnosť uznesenie o jeho zámene s pôvodným žalobcom, súčasný žalobca si teda musel byť vedomý svojej povinnosti zložiť preddavok do 10. septembra 2012, nepožiadal o predĺženie lehoty na plnenie, prípadne neoznámil žiadne vecné dôvody, ktoré by mu bránili v lehote preddavok zložiť. Za nedôvodnú označil námietku žalobcu týkajúcu sa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 6. júna 2012 sp. zn. I.ÚS 12/2012, keď mal zato, že v danom prípade postup súdu nezodpovedá názoru vyslovenému ústavným súdom v uvedenom náleze, nakoľko súd neposudzoval majetkové pomery len formálne, ale vychádzal zo skutočnosti, že pôvodný žalobca bez všetkého zaplatil súdny poplatok a následne pohľadávku predal zahraničnej osobe. Ďalej uviedol, že povinnosť zaplatiť preddavok je možné uložiť aj zahraničnej osobe, teda to zákon nezakazuje a uloženie povinnosti zložiť preddavok považoval za dôvodné aj vzhľadom na výšku žalovanej sumy, ktorá vyvoláva obavu, že prípadným rozhodnutím v neprospech žalobcu sa žalobca dostane do úpadku a vyhne sa majetkovým dôsledkom jeho prípadného neúspechu v spore. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy žiadal v situácii, keď nebol ustálený okruh účastníkov. Vytýkal súdu, že za situácie, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na pripustenie zmeny žalobcu mal o navrhovanej zámene rozhodnúť. Súd musel predpokladať, že v dôsledku splnenia všetkých zákonných predpokladov pre pripustenie zmeny žalobcu, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nebude v konečnom dôsledku zaťažovať pôvodného žalobcu, ale práve žalobcu, u ktorého splnenie zákonných podmienok na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania vôbec neskúmal. Konštatoval, že procesné pochybenie súdu, v dôsledku ktorého nemajú účastníci konania rovnakú možnosť realizovať svoje práva, zaťažuje súdne konanie vadou, ktorá má za následok odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom. Rozhodnutie súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok považoval za nesprávne aj z toho dôvodu, že samotné zaplatenie súdneho poplatku ešte nemôže odôvodňovať záver o nesplnení predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalej namietal, že súd u pôvodného žalobcu neskúmal ďalší zo zákonných predpokladov pre uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a to možnosti usporiadania majetkových pomerov pôvodného žalobcu podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Poukázal ďalej na to, že oslobodenie priznané v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. sa automaticky nevzťahuje na procesného nástupcu, pretože súd musí vychádzať z aktuálnych majetkových pomerov, a preto je vylúčené, aby povinnosť zložiť preddavok automaticky prešla z pôvodného žalobcu na žalobcu. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie skôr, ako uplynula lehota 10 dní na vyjadrenie sa k splneniu predpokladov na oslobodenie spod poplatkovej povinnosti, nakoľko výzva bola žalobcovi doručená 17. septembra 2012 a napadnuté uznesenie bolo vydané 25. septembra 2012. Žalobca má ďalej zato, že že ust. § 141a ods. 1 O.s.p. v rámci termínu „osobitný predpis o konkurznom konaní“ odkazuje výlučne na zák. č. 7/205 Z.z. a nie na nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000, keďže to vyplýva nielen z gramatického výkladu § 141a ods. 1 O.s.p., ale aj z Legislatívnych pravidiel vlády SR, ktoré upravujú legislatívno-technické pokyny pre tvorbu vládnych návrhov zákonov, navyše text právneho predpisu môže odkazovať len na tie právne predpisy, ktoré sú súčasťou slovenského právneho poriadku a nariadenie neupravuje samotné konkurzné konanie, ale len pravidlá pre určenie právomoci súdov pri cezhraničných konkurzoch vo vzťahu k členským štátom. Vyslovil názor, že keďže v prejednávanej veci konkurzné súdy Slovenskej republiky nemôžu viesť voči žalobcovi hlavné konkurzné konanie, je zrejmé, že konkurzné konanie voči žalobcovi sa v súlade s ust. čl. 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) 1346/2000 nemôže spravovať právom Slovenskej republiky, pričom ak osobitným predpisom upresňujúcim konkurzné konanie je práve zák. č. 7/2005 Z.z. je vylúčené, aby majetkové pomery žalobcu mohli byť usporiadané podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Žalovaní navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Namietali, že povinnosť zložiť preddavok na trovy zákon nespája s vlastníctvom pohľadávky, ktorá je predmetom konania, ale s účastníctvom v tomto konaní a uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o zámene nadobudlo právoplatnosť až dňa 11. augusta 2012. Poukázal na to, že ani žalobca nepožiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a ani nezdokladoval svoje majetkové pomery, ktoré by ho mohli na oslobodenie oprávňovať. Súčasne vyslovil názor, že súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, nakoľko majetkové pomery pôvodného žalobcu založeného podľa práva Slovenskej republiky je jednoznačne možné usporiadať podľa zák. č. 7/2005 Z.z.. Podľa jeho názoru k odňatiu možnosti konať pred súdom by došlo vtedy, ak by súd prvého stupňa neponechal novému účastníkovi konania dostatočný priestor pred zastavením konania, aby využil svoje právo na podanie žiadosti o oslobodenie od povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania. Za nedôvodnú označil námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom, ak súd o zastavení konania rozhodol po naplnení všetkých zákonných podmienok, a to v posledný deň zákonnej lehoty na takéto rozhodnutie. Vyslovil tiež názor, že § 172 zák. č. 7/2005 Z.z. spolu s nariadením Rady (ES) č. 1346/2000 z 26. mája 2000 nevylučuje pôsobnosť zákona č. 7/2005 Z.z. v prípade konkurzného konania na majetok žalobcu ako dlžníka, keď majú žalovaní zato, že podnik, resp. prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla žalobcovi už tým, že nadobudol spornú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6. apríla 2012. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. žalobcovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že súd skúma splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle citovaného ustanovenia len na základe žiadosti účastníka. Nepochybne to vyplýva z odlišného textu citovaného ustanovenia podobne ako ustanovenie § 148 O.s.p. v porovnaní s ustanovením § 138 O.s.p.. So zreteľom na uvedené je preto povinnosťou súdu pred rozhodnutím vydaným v zmysle § 141a O.s.p., bez žiadosti účastníka skúmať, či u neho nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, v prípade ktorom nie je možné povinnosť zložiť preddavok na trovy uložiť. Je pravdou, že desaťdňová lehota, v ktorej súd prvého stupňa vyzval žalobcu výzvou zo dňa 7. septembra 2012 na vyjadrenie sa k jeho majetkovým pomerom má iba poriadkový charakter, nie je stanovená zákonom, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ak súd prvého stupňa túto lehotu žalobcovi už poskytol, postupoval nesprávne, keď rozhodnutie vydal už 25. septembra 2012, hoci na základe výzvy súdu mohol žalobca doklady predložiť ešte 27. septembra 2012, ktorý bol posledným dňom súdom prvého stupňa poskytnutej lehoty na podanie vyjadrenia. Uvedeným postupom súdu bola žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa však stotožnil aj s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania pôvodnému žalobcovi, a to uznesením z 26. júna 2012 napriek tomu, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 2. mája 2012 bola pôvodným žalobcom súdu doručená žiadosť o zámenu na strane žalobcu, s ktorou majúci sa so žalobcom zameniť subjekt podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 8. júna 2012 súhlasil. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa mal najskôr ustáliť okruh účastníkov a neukladať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania účastníkovi, ktorý nemá záujem v konaní ďalej pokračovať, keď navyše povinnosť zložiť preddavok bude zaťažovať nového žalobcu, u ktorého splnenie zákonných podmienok na zloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania bližšie neskúmal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.