Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/134/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203095 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312203095.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q., E., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov B.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., L. XX a D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., O. XX, zast. JUDr. Bronislovou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 6, o návrhu otca na zmenu predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.01.2013, č.k. 37P 71/2012-150, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi Q., E., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX v každom párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod a v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku v stredu od 15:00 hod do 18:00 hod s tým, že otec si deti pripravené matkou na styk každú párnu sobotu prevezme aj odovzdá v mieste bydliska detí a každú nepárnu stredu prevezme v predškolskom a školskom zariadení detí a vráti ich matke v mieste ich bydliska. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Týmto uznesením sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 13.12.2011, č.k. 37P 183/2001-11 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2012, č.k. 20CoP 9/2012-72. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 29.01.2013, č.k. 37P 71/2012-150 zamietol návrh otca na zmenu predbežného opatrenia jednak z dôvodu, že otcom navrhovaná zmena predbežného opatrenia pokiaľ by jej súd vyhovel by znamenala, že by styk otca s maloletými deťmi bol opätovne dočasne upravený v rozsahu, ktorý odvolací Krajský súd v Bratislave považoval za nesprávny, rovnako vyslovil názor, že styk otca s maloletými deťmi je dočasne upravený právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, a preto nie je dôvod a ani naliehavá potreba styk otca s maloletými deťmi znovu upravovať, zvlášť za situácie, keď v súčasnosti na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ním podaného návrhu. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh na zmenu predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že v predmetnej veci už rozhodol Krajský súd v Bratislave, namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave pri určení jeho styku s deťmi vychádzal z tvrdení, ktoré sa nijako nepreukázali, práve naopak v konaní o rozvod manželstva vyšli najavo skutočnosti, ktoré svedčia záveru, že matka sa snaží deti manipulovať a neštítila sa ani, aby ho osočila zo sexuálneho násilia. Uvedené skutočnosti vyšli najavo až potom, ako bolo predbežné opatrenie právoplatné, z uvedeného dôvodu nie je spravodlivé ponechať tak úzky a obmedzený styk aj naďalej, keď je zjavné, že neexistujú dôvody na akúkoľvek reštrikciu. V tejto súvislosti zdôraznil, že každá vec starostlivosti o maloletých týkajúca sa výchovy prelamuje zásadu res iudicatae, a teda možno o tejto otázke rozhodovať znova, ak sa zmenia pomery. Aj v tomto prípade sa zmenili pomery, keď sa preukázalo, že všetky tvrdenia matky, ktoré zobral Krajský súd v Bratislave do úvahy pri obmedzení styku predbežným opatrením na takmer úplný zákaz, boli vymyslené. Podľa znenia zákona mal to byť súd sám, kto po získaní nových dôkazov vyvinie všetko úsilie na to, aby sa riadne obnovil styk detí s druhým rodičom a napravil sa vzťah naštrbený rozhodnutím vydaným v dôsledku klamstiev matky. Toto je povinnosť súdu ako štátneho orgánu, ktorá mu vyplýva z pozitívneho zväzku štátu v rodinnoprávnych vzťahoch (čl. 8 Európskeho dohovoru). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia dôvodom zamietnutia návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia z 20.11.2012 bolo jednak rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 12.03.2012, č.k. 20CoP 9/2012-72, keďže vyhovením návrhu otca styk otca s maloletými deťmi by bol opätovne upravený v rozsahu, ktorý Krajský súd v Bratislave považoval za nesprávny, taktiež skutočnosť, že styk otca s deťmi už upravený je, z ktorého dôvodu súčasnej dobe neexistuje dôvod, ani naliehavá potreba styk otca s deťmi znovu upravovať, naviac, keď toho času prebieha konanie o rozvod manželstva. S uvedeným vysloveným názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 12.03.2012, č.k. 20CoP 9/2012-72 treba uviesť, že dôvodom, pre ktorý odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 13.12.2011, č.k. 37P 183/2011-11 bolo to, že otec k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriložil listinné, či iné dôkazy, ktoré by naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov preukazovali, z ktorého dôvodu pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z odvolacích návrhov rodičov, najmä tvrdení matky, že otec detí bol k nej aj k deťom násilnícky, verbálne aj fyzicky ich napádal, a to až tak, že dňa 02.08.2011 udrel maloletú E. v zúrivosti dverami od auta, že odpadla, taktiež bil maloletú V. opakovane za maličkosti, čím jej spôsobil viac krát modriny na končatinách. Matka poukázala tiež na vážny zdravotný stav detí, u V. laryngitické záchvaty s dusením, to že deti majú z otca strach, odmietajú s ním tráviť čas osamote, otec na výživu detí od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva. Matka tiež vyslovila podozrenie, že otec užíva omamné látky, poukázala tiež na nepravidelný záujem otca o deti, či jeho neschopnosť sa o deti postarať. Tým, že pri rozhodovaní o predbežných opatreniach vzhľadom na charakter predbežného opatrenia, ktorý je inštitútom procesného práva sa dokazovanie nevykonáva, odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu, listinných dôkazov a tvrdení účastníkov, ktoré mal k dispozícií a v zmysle nich vo veci rozhodol. Uvedené rozhodnutie však neznamená jeho absolútnu nemennosť v prípade, ak následne v konaní vyjdú najavo nové skutočnosti, prípadne sa nepotvrdia skutočnosti, na základe ktorých súd založil svoje rozhodnutie a súčasne vyvstane potreba novej právnej, aj keď dočasnej úpravy pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej. V zmysle uvedeného odvolací súd hodnotiac komplexne obsah spisu dospel k záveru, že otec svojim návrhom z 20.11.2012 dostatočne osvedčil potrebu novej úpravy jeho styku s maloletými deťmi, keď pôvodná dočasná úprava uznesením Krajského súdu v Bratislave z 12.03.2012, č.k. 20CoP 9/20122-72, na základe ktorej bol obmedzený styk otca s deťmi oproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2011, č.k. 37P 183/2011-11 nezodpovedá záujmu maloletých detí, ich práva na oboch rodičov, nezodpovedá ani právu otca ako rodiča, ktorý deti nemá vo faktickej starostlivosti na realizáciu jeho práv k deťom pri ustálení, že tvrdenia matky, ktorými preukazovala dôvodnosť obmedzenia styku otca s maloletými deťmi následne v konaní preukázané neboli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že matka žiadne dôkazy o hrubom násilníckom konaní otca voči deťom a jej, a to aj fyzickom násilí, keď dokonca E. pri jednom z útokov otca odpadla, nepredložila. Odvolaciemu súdu sa javí ako nevieryhodné, že by tak starostlivá matka, ktorá s každým jednotlivým ochorením navštevuje detského lekára, pri tak závažnom hrubom fyzickom násilí nevyhľadala lekárske ošetrenie a nepodala na otca trestné oznámenie, prípadne takéto správanie otca nesignalizovala Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí. Pokiaľ ide o zdravotný stav detí, na ktorý sa matka odvolávala, z lekárskych potvrdení založených v spise vyplýva, že deti prekonávajú bežné detské ochorenia, infekty primerané ich veku. K otázke plnenia vyživovacej povinnosti otca, resp. neplnenia vyživovacej povinnosti tvrdenej matkou odvolací súd poukazuje na nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Bratislava III z 26.03.2012, č.k. 37P 71/2012-22 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 25.06.2012, č.k. 11CoP 260/2012-49, ktorým aj vzhľadom na založené doklady otca boli vyvrátené tvrdenia matky o tom, že by si otec k deťom svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na zápisnice z rozvodového konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P 518/2011 zo dňa 04.09.2012, 02.10.2012, z obsahu ktorých tvrdenia matky o agresívnom správaní otca k deťom nevyplývajú, nepotvrdila to ani výpoveď G.. U. N. (súdnej znalkyne), ktorá ako lekár psychiater na požiadanie matky vyšetrila maloletú E.. Za daného stavu je odvolací súd toho názoru, že tak obmedzený styk otca s maloletými deťmi nemá svoje opodstatnenie a nie je v záujme maloletých detí. Z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo by mali mať deti z otca strach tvrdený matkou, odmietli sa s otcom stretávať. Deti sa toho času nachádzajú v situácií, keď sa rodičia rozvádzajú, ich vzájomné vzťahy sú výrazne narušené, a to nielen v rovine manželských vzťahov, ale aj rodičovských, s negatívnym dopadom na maloleté deti. Pretrvávanie uvedeného stavu nie je v záujme maloletých detí, potrebu riešenia navrhol aj kolízny opatrovník maloletých detí, matka však podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka mediáciu odmietla. Tým, že deti sa v súčasnej dobe nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, je to v prvom rade matka, ktorá by mala vyvinúť úsilie, aby sa vzťahy v rodine upravili, a pokiaľ je potrebná intervencia zo strany odborníkov, túto využiť, pretože žiadne súdne rozhodnutie problém nerieši, najmä ak ide o konanie starostlivosti o maloleté deti, rieši iba právny rámec uvedených vzťahov. Pokiaľ však prvoradým záujmom rodičov je záujem ich maloletých detí, ich zdravý, fyzický a psychický vývoj, je na oboch rodičoch, aby pri výkone rodičovských práv a povinností, ktoré im obom zo zákona patria tento obsah aj naplnili a pristúpili k plneniu si svojich rodičovských práv nanajvýš zodpovedným spôsobom, keď prvoradým kritériom pre nich by mal byť záujem ich maloletých detí, ktorý musia nadradiť nad narušený partnerský vzťah. Vzhľadom k tomu, že podľa obsahu spisu nie je predpoklad skorého ukončenia konania o rozvod manželstva (vo veci je nariadenie znalecké dokazovanie), u detí vo veku mal. V. K. E. je dôležité, aby sa ich kontakt s otcom neprerušil, naopak, aby sa postupne budoval, a keďže ani z prebiehajúceho rozvodového konania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tak striktnú úpravu styku otca s maloletými deťmi ako doteraz, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a styk otca čiastočne rozšíril, zatiaľ bez prespatia detí u otca, aj keď ide o prostredie, ktoré deti poznajú, keďže v ňom vyrastali, zohliadniac v tomto smere, že ide o predbežné opatrenie, v rámci ktorého nie je možné vykonať dokazovanie v rozsahu, v ktorom by bolo možné potvrdiť či vyvrátiť objektívnymi dôkazmi jednotlivé rozporné tvrdenia rodičov. Za daného stavu odvolací súd akceptoval situáciu, v ktorej sa deti nachádzajú (odmietanie otca) dospejúc k záveru, že narušený kontakt otca s deťmi je potrebné obnoviť, postupovať však pri ňom citlivo, čomu môže v prvom rade napomôcť matka, ktorej uvedená povinnosť ako osoby vykonávajúcej faktickú starostlivosť nakoniec vyplýva zo Zákona o rodine. Pokiaľ otec žiadal nariadiť predbežné opatrenie v ním navrhovanom rozsahu, s týmto rozsahom sa odvolací súd nestotožnil, z ktorého dôvodu vo zvyšnej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Tak ako už odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí, ako Zákon o rodine, tak aj O.s.p. priamo upravuje možnosť zmeny rozhodnutia s poukazom najmä na záujem maloletých detí ako prioritné kritérium z dôvodu ochrany práv detí, čo znamená, že aj predmetná dočasná úprava pomerov úpravou styku otca s maloletými deťmi nemusí byť konečnou úpravou, na jej zmenu však rodičia musia predložiť jednoznačné dôkazy, najmä ak má rozhodnutie založiť novú právnu úpravu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.