Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/333/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203095 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti: V. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletá E. Q., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka B.. C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, R., štátna občianka SR a otec D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. 8, U. Q., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom Slánska 20A, Prešov, IČO: 42 420 083, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.02.2019, č.k. 37P/71/2012-1180, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku IX. m e n í tak, že otec je povinný za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 500 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 2 918,70 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 490 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 1 896,90 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 320 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Otec je povinný za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať na osobitné účty maloletých zriadené v ich prospech v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2021 do 27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, poukazovaných na osobitný účet zriadený v prospech maloletej v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, poukazovaných na osobitný účet zriadený v prospech maloletej v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej napadnutej časti sa výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie: -uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 500 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, u oboch za rozhodné obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.), -zročné výživné na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 5 349,52 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur, počnúc dňom rozhodnutia, a to k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok II.), -zročné výživné na maloletú V. Q., nar. 29.06.2008 za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 3 426,63 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur, počnúc dňom rozhodnutia, a to k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok III.), -otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi zasielať na osobitný účet maloletej, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok IV.), -zročné výživné na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc dňom rozhodnutia, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok V.), -otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi zasielať na osobitný účet maloletej, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok VI.), -zročné výživné na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc dňom rozhodnutia, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok VII.), -matke uložil povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia písomne oznámiť otcovi číslo osobitného účtu maloletých detí a peňažný ústav v ktorom je účet vedený (výrok VIII.), -vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok IX.), -s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok X.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 63 ods.3, § 65 ods.1,2, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.09.2014, č.k. 28P/518/2011-545, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.05.2015, č.k. 11CoP/64/2015-600, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015) bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia, otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú E. v sume 700 eur mesačne (z toho 500 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor) a na maloletú V. v sume 600 eur mesačne (z toho 400 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor), bol upravený styk otca s maloletými deťmi a matke bola uložená povinnosť zriadiť obom maloletým deťom osobitné účty a čísla účtov oznámiť otcovi. Konštatoval, že prvýkrát rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva voči obom maloletým deťom rozsudkom zo dňa 18.06.2015, č.k. 37P/71/2012-837, tak, že obe maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal platením výživného na maloletú E. v sume 500 eur mesačne a na maloletú V. v sume 400 eur mesačne, určil zročné výživné na obe maloleté deti a tiež tvorbu úspor, uložil matke povinnosť oznámiť čísla účtov maloletých detí otcovi a upravil styk otca s maloletými deťmi. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 09.01.2017, č.k. 11CoP 554 / 2015 - 881 , ktorý zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 15.05.2017, č.k. 37P/71/ 2012 - 892 zastavil konanie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, v časti zastupovania a spravovania majetku a v časti úpravy styku otca s deťmi do rozvodu ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017). 3. Súd prvej inštancie doplneným dokazovaním zistil, že matka poberala rodičovský príspevok za obdobie od 1/2011 do 7/2011 spolu v sume 1 304,82 eur, od 8/2011 do 12/ 2011 spolu v sume 950,50 eur, v roku 2012 spolu v sume 2 336, 40 eur, v roku 2013 spolu v sume 2 395,20 eur a za prvé dva mesiace roku 2014 spolu v sume 406,40 eur. Matka poberala rodinné prídavky na obe maloleté deti za rok 2011 spolu v sume 528,20 eur a za mesiace 1- 8/2012 spolu v sume 135,24 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava zo dňa 8.10.2018 vyplynulo, že matka je v evidencii nezamestnaných od 30.6.2014 a jej evidencia trvá. Pokiaľ ide o finančné pomery otca, zo mzdového listu otca z W. E. ,s.r.o. vyplynulo, že tento dosahoval nasledujúcu čistú mzdu : v 12 / 2012 vo výške 4 856, 93 eur, v 11 / 2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 10/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 9/2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 8/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 7/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 6/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 5/2012 vo výške 4 992,36 eur, v 4/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 3/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 2 /2012 vo výške 4 978,38 eur, v 1/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 1 / 2013 vo výške 4 656, 61 eur, v 2/2013 vo výške 4 656,55 eur, v 3/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 4/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 4/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 6/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 7/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v 8/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v 9/2013 vo výške 4 657,37 eur, v 10/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v 11/2013 vo výške 4 657, 37 eur a v 12/2013 vo výške 4 657, 37 eur. Z oznámenia JENEWEIN GROUP, Štefanovičova 12, Bratislava súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec v tejto spoločnosti nemal v období od 1/2012 do 8/2014 žiadne peňažné, prípadne nepeňažné plnenia. Z daňového priznania s výkazom ziskov a strát V. - V. Y., V., s.r.o., N. XX, R. za rok 2012 vyplynulo, že základ dane tejto spoločnosti predstavoval 7 717,99 eur, daň 1 775,14 eur, za rok 2013 bol základ dane 69 264,20 eur, daň 13 721, 25 eur. Z daňového priznania s výkazom ziskov a strát DP W. E. , s.r.o. vyplynul za rok 2012 základ dane 22 206, 60 eur, daň 2 440,61 eur, za rok 2013 bol základe dane 70 182,20 eur a daň na úhradu 11 034,38 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec za obdobie 2010 - 2015 nepodal daňové priznanie ako FO, je konateľom W. E., s.r.o. a V. V. European V., s.r.o., za roky 2010 - 2015 nepodával do Sociálnej poisťovne žiadne žiadosti. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné určiť výživné na obe maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva ( do 09.06.2015 ) . Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil otcovi dňom právoplatnosti uznesenia o začatí konania , t.j. dňom 28.1.2013, s prihliadnutím aj na podanie matky zo dňa 20.03.2012 o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením pod č.k. 37P 71 / 2012 - 22 zo dňa 26.03.2012 v spojitosti so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.06.2012, č.k. 11CoP 260 / 2012 - 49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) , ktorým odvolací súd návrh matky na uloženie povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu maloletých detí zamietol a vo zvyšku uznesenie potvrdil. Konštatoval, že po právoplatnom skončení rozvodového konania uznesením zo dňa 15.05.2017, č.k. 37P/71 / 2012 - 892 zastavil konanie v časti zverenia maloletých detí na čas do rozvodu manželstva zastupovania a spravovania majetku maloletých detí a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva a pokračoval v konaní o určenie výživného na maloleté deti za ustálené rozhodné obdobie. 5. V uvedenej súvislosti zistil, že rodičia maloletých detí nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti , otec prispieval na výživu maloletých detí v sumách, ktoré matka považovala za nepostačujúce , pričom otec uvádzal, že deťom zakupoval darčeky ( tablety, telefóny, školské pomôcky ) , s deťmi sa v tomto období stretával. Keďže matka v konaní tvrdila, že za rozhodné obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 otec prispel na maloletú E. v sume 8 865 eur a na maloletú V. v sume 8 065 eur, ktoré čiastky použila na výživu maloletých detí a na domácnosť a otec pojednávaní uviedol, že za rozhodné obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 zaplatil na výživu maloletej E. sumou 10 750 eur a na maloletú V. sumou 10 750 eur, súd prvej inštancie vzal pri určovaní zročného výživného do úvahy tvrdenie matky, ktorá uznala zaplatenú čiastku na výživu oboch maloletých detí v rozhodnom období a aj v rozvodovom konaní posudzované predchádzajúce obdobie rokov 2014 a 2015 , ako východiskové kritérium príjmov otca pre určenie výživného . Dospel k záveru, že táto suma určená na výživu oboch maloletých detí je primeraná odôvodneným potrebám oboch maloletých detí aj v posudzovanom rozhodnom období a zároveň primeraná zárobkovým , majetkovým možnostiam a schopnostiam otca a vo zvyšku návrh matky zamietol, ako nedôvodný. Súd prvej inštancie zohľadnil vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby ako aj skutočnosť, že otec bol spoločníkom a konateľom W. E., s.r.o. a V. -V. Y. V. s.r.o., v ktorých mal podiel, pričom obe spoločnosti dosiahli zisk . Otec bol spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý zdedil, v BSM s matkou maloletých detí mal rodinný dom, bol spoluvlastníkom osobného motorového vozidla ( Toyotu Auris užívala matka a otec užíval Mercedes ML). Matka mala ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, v danom období nepracovala a bola na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zdravotného stavu maloletej V. a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súd prvej inštancie vzal taktiež do úvahy, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2013, č.k. 51P 25 / 2012- 459 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.01.2014, č.k. 20 CoP/151/2013- 538 bol zamietnutý návrh matky na určenie manželského výživného, v odôvodnení ktorého súd konštatoval, že zdravotný stav maloletých detí nie je natoľko vážny, aby bol objektívnou prekážkou pre záver , že matka vôbec nemôže pracovať , a teda primerane sa spolupodieľať na financovaní odôvodnených potrieb rodiny, resp. minimálne svojich potrieb, ani výkonom krátkodobých prác, alebo pracovnou aktivitou, ktorú by bola objektívne spôsobilá vykonávať bez ujmy na svojom zdraví s poukazom na to, že maloletá V. navštevovala predškolské zariadenie a maloletá E. riadne navštevovala základnú školu a matka tak mala možnosť pracovať a tak uspokojovať svoje životné potreby. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napokon konštatoval, že matkou uvedené priemerné mesačné výdavky na maloleté deti sú nadsadené a mal za to, že súdom určené výživné je primerané veku a potrebám oboch maloletých detí v rozhodnom období ( deti boli vo veku 5 a 8 rokov). Z celkovej dlžnej sumy na výživné odpočítal z celkového zročného výživného na maloletú E. sumu uznanú matkou , t.j. 8 865 eur a na maloletú V. sumu 8 065 eur a zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach. Súd prvej inštancie napokon určil tvorbu úspor obom maloletým deťom za rozhodné obdobie v rovnakej výške ako v rozvodovom konaní, keď podľa jeho názoru bolo aj v rozhodnom období v otcových možnostiach a schopnostiach prispievať obom maloletým deťom aj na úspory; vo zvyšnej časti návrh matky v tejto časti zamietol. 6. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí dôvodiac ust. § 365 ods.1 písm. b/, e/, d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) namietajúc, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.01.2017, sp.zn. 11 CoP/554/2015 v ods. 15 rozhodnutia jasne stanovil dátum vyživovacej povinnosti otca do rozvodu manželstva na dátum podania návrhu na výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012 a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od 20.03.2012 ) a ohľadne opodstatnenosti návrhu matky na určenie výživného už od januára 2010 v súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine . Súd prvej inštancie nerešpektovaním stanoviska odvolacieho súdu znemožnil matke uskutočnenie jej patriacich procesných práv v miere, v ktorej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a od otca zaplatené výživné od 20.03.2012 ani nezisťoval. Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že oca zaviaže platiť výživné na maloleté deti v zmysle podaného návrhu od januára 2010. 7. Otec v písomných vyjadreniach sa k odvolaniu matky uviedol, že v odvolaní matky absentujú náležitosti odvolania v zmysle § 363, § 365 C.s.p., § 62 C.m.p., a to odvolacie dôvody a predovšetkým odvolací návrh matky. Súd prvej inštancie paradoxne v pôvodnom zrušenom rozsudku určil dlhšie obdobie, ktoré je predmetom konania, čo je jednoznačne v prospech maloletých detí. V druhom rozsudku v novom konaní skrátil predmetné obdobie a navyše zvýšil sumy výživného aj úspor, ktoré boli v čase vydania rozsudku zročné , keďže otec všetky zročné plnenia uhradil ešte v mesiaci apríl 2019. Otec konštatoval, že proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.02.2019 nemá vážne námietky, vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas , deťom nič nechýba a ich potreby sú v plnej miere uspokojené. 8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom. 9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 10. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. 11. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 12. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa toto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa čl. 7 veta prvá C.m.p. úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 14. Podľa § 62 ods.1,3 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. 15. Odvolací súd k námietkam otca o absencii náležitostí odvolania matky ( v zmysle § 363, § 365 C.s.p., § 62 C.m.p. ) zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že procesnému právu je pojmovo vlastný určitý „ formalizmus“, podľa čl. 7 C.m.p. je nutné každý procesný úkon účastníka konania posudzovať predovšetkým s prihliadnutím na jeho obsah a najmä v prípade laického prvku v civilnom mimosporovom konaní by nebolo spravodlivé od takýchto subjektov žiadať , aby sa vyjadrovali čistou a presnou procesnou terminológiou . Rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov je preto obsah daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu účastníka konania a charakter jeho procesnej aktivity . Súd vždy uváži obsah ( zmysel ) prejavu vôle účastníka a uzavrie, o aký úkon sa z tohto hľadiska jedná. 16. V prejednávanom prípade sa nezhoduje s uvedenou námietkou otca poukazujúc na to, že z obsahu odvolania matky doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.04.2019 ( ktoré bolo následne v súlade s § 373 ods.3 C.s.p. riadne doručené na vyjadrenie sa otcovi maloletých detí a kolíznemu opatrovníkovi ) je zrejmé, že matka , opierajúc sa o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, d/ C.s.p. žiadala, aby „ odvolací súd zmenil svoje rozhodnutie a zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti v zmysle podaného návrhu už od januára 2010 „ , opierajúc sa o bod 16 uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2017, sp.zn. 11 CoP/554/2015 . Matka podané odvolanie ďalej odôvodňovala tým, že v označenom uznesení Krajský súd v Bratislave jasne stanovil dátum vyživovacej povinnosti otca do rozvodu manželstva na dátum podania návrhu na výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012 a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od 20.03.2012 ) a aj opodstatnenosti návrhu matky na určenie výživného už od januára 2010 v súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine. 17. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za zrejmé, že matkou podané odvolanie obsahuje náležitosti predpísané pre túto formu procesného úkonu účastníka . Konštatuje, že odvolanie matky bolo podané proti výroku IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od januára 2010 do 27.01.2013 ( dôvodmi odvolania matka nenapadla zamietajúci výrok IX. v časti týkajúcej sa bežného, zročného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor pre maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 nad prísudok priznaný vo výrokoch I. až VII. ) dôvodiac v napadnutom rozhodnutí tým, že „ počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil otcovi dňom právoplatnosti uznesenia o začatí konania , t.j. dňom 28.1.2013, s prihliadnutím aj na podanie matky zo dňa 20.03.2012 o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 37P 71 / 2012 - 22 zo dňa 26.03.2012 v spojitosti so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.06.2012, č.k. 11CoP 260 / 2012 - 49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) , ktorým odvolací súd návrh matky na uloženie povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu maloletých detí zamietol a vo zvyšku uznesenie potvrdil.“ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu s týmto záverom prezentovaným súdom prvej inštancie nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca, bez dostatočného vysvetlenia svojho odklonu v rozpore s ust. § 391 ods.2 C.s.p. neriadil záväzným právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v jeho uznesení zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881, že za deň začatia konania nie je možné v danej veci považovať dátum nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o začatí konania, ale podanie matky doručené súdu prvej inštancie dňa 20.03.2012. 18. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej ( judikatórnej ) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím súdom ( § 391 ods.2 C.s.p.). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie , a to len na základe vlastného uváženia , je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty ( rozhodnutie č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016). Preto pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neriadil pri posudzovaní návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva záväzným právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881 a v rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu vychádzal z premisy, že počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca naviazal na právoplatnosť uznesenia o začatí konania ( 28.01.2013) nepostupoval správne a jeho postupom došlo k porušeniu princípu právnej istoty. 19. Pri posudzovaní povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti za obdobie od januára 2010 do 27.01.2013 odvolací súd prihliadal na právnu úpravu uvedenú súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vychádzajúc z premisy, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas do rozvodu podala matka na súd prvej inštancie dňa 20.03.2012 a okrem návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( predbežné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a uloženie povinnosti platiť výživné ) v ňom žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 600 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 300 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od mesiaca január 2010 a uložiť povinnosť otcovi zaplatiť zameškané výživné na maloleté deti do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V písomnom podaní zo dňa 16.04.2012 matka uviedla, že v návrhu na určenie výživného a zverenie maloletých detí na čas do rozvodu žiada určiť vyživovaciu povinnosť otca podľa § 62 , § 36 ods.1 a § 77 ods.1 Zákona o rodine od januára 2010. 20. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa . 21. Citované ustanovenie Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím a zároveň vyjadruje zásadu možnosti priznania dávok výživného od začatia konania ( t.j. od podania návrhu), s výnimkou konania o výživnom pre maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného predpokladu aj za dobu minulú. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne a v rozsahu potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. Ak zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za ktorých je možné priznať výživné pri maloletých deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupoval tak v súlade so svojimi právomocami , v záujme zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému zneužívaniu tejto možnosti. Aj keď v citovanom ustanovení zákonodarca presne nezadefinoval , čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, súdna prax sa ustálila v tom, že priznanie výživného pre maloleté deti spätne aj pred podaním návrhu je výnimočným postupom zo všeobecného pravidla o tom, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania , dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať a medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému z dôvodu, že navrhovateľ nemal vedomosť, kde sa povinný nachádza alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa, pre ktorý sa nemohol venovať takémuto konaniu, prípadne mu to neumožňovala iná závažná prekážka. 22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje nesplnenie zákonných podmienok pre úspech v konaní o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti za obdobie od januára 2010 do 19.03.2012, v rámci ktorého by posudzoval aj splnenie podmienok pre prípadné určenie výživného na tvorbu úspor maloletých detí . V prejednávanej veci je jednoznačné, že matka po prvýkrát navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.03.2012 a v konaní neprodukovala tvrdenia, ktorými by preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by jej bez zbytočného odkladu potom, ako si mal otec prestať plniť vyživovaciu povinnosť , objektívne bránili uskutočniť úkon smerom k súdu a takéto skutočnosti z obsahu spisu ani nevyplynuli. Naviac, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec aj v tomto období na výživu detí prispieval ( aj keď nie podľa požiadaviek matky ). Pokiaľ matka v konaní produkovala tvrdenia týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bola v roku 2010 nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť ( vážne manželské nezhody , brutálne fyzické napadnutie matky z konca roka 2009 , traumatizácia detí prežitím opakovaných násilností zo strany otca ) , tieto dôvody ( naviac v konaní nepreukázané ) nie je možné posúdiť za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup podľa citovaného zákonného ustanovenia. 23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom za obdobie od januára 2010 do 19.03.2012 podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 24. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 25. Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa , ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 27. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie od 20.03.2012 ( od podania návrhu matky ) do 27.01.2013 ( deň predchádzajúci nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2013, č.k. 37P/71/2012-131, od ktorého súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti ) odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. V prejednávanej veci odvolací súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 vychádzal z v konaní pred súdom prvej inštancie zistených majetkových a zárobkových pomerov rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb detí , ktoré obaja rodičia v priebehu odvolacieho konania nespochybnili a tieto vyplývali z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ( otec dosiahol netto príjem v 1/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 2 /2012 vo výške 4 978,38 eur, v 3/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 4/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 5/2012 vo výške 4 992,36 eur, v 6/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 7/2012 vo výške 4 979,42 eur , v 8/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 9/2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 10/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 11 / 2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 12 / 2012 vo výške 4 856, 93 eur a v 1 / 2013 vo výške 4 656, 61 eur, otec za obdobie 2010 - 2013 nepodal daňové priznanie ako fyzická osoba , v danom čase bol konateľom W. E., s.r.o. a V. V. Y. V., s.r.o., matka bola na rodičovskej dovolenke v tom čase z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mladšej dcéry a jej príjmom bola dávka rodičovského príspevku a rodinné prídavky , staršia dcéra E. navštevovala od šk. roka 2011/2012 základnú školu, nosila okuliare, maloletá V. od 9/2011 na dopoludnie navštevovala materskú škôlku, obe deti mali zdravotné problémy v dôsledku ktorých navštevovali imunoalergológa, kožného lekára, gastroenterológa, neurológa, detského psychológa, maloletá V. navštevovala súkromné rehabilitačné centrum , obe deti sa aktívne venovali v im primeranej forme baletu , tancu, angličtine , výtvarnej a maloletá E. aj hudbe, obom deťom boli imunoalergologičkou odporúčané liečenie a pobyty pri mori ). 29. Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd názoru, že zásadám určeným v ust. § 62 ods.1,2,4,5 , § 75 ods.1 Zákona o rodine zodpovedá za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v prípade maloletej E. suma výživného vo výške 500 eur mesačne a v prípade maloletej V. suma výživného vo výške 400 eur mesačne , ktorá je zodpovedajúca zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení práva oboch maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni otca a súčasne toho, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti v danom čase nahrádzala osobnou starostlivosťou o obe maloleté deti ( v tom čase vo veku 7 a 4 roky ). Určená výška výživného na maloleté deti kopíruje výšku výživného na maloleté deti určenú súdom prvej inštancie k 28.01.2013 , ktorá nebola odvolaním matky ( a ani otca ) napadnutá, pričom z obsahu spisu nevyplývajú zásadné skutočnosti, ktorých dôsledkom by bola úvaha o tom, že počas obdobia predchádzajúcich 10 tich mesiacov bol rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, resp. majetkové a zárobkové pomery rodičov tak výrazne sa odlišujúce, že by bolo potrebné pristúpiť k určeniu inej výšky výživného na maloleté deti . 30. Pri určovaní výšky zročného výživného za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 odvolací súd zohľadňoval finančné plnenia otca za rovnaké obdobie, pri ktorom vychádzal z platieb výživného poukazovaných otcom na maloleté deti za obdobie od 2/2012 do 12/2012 vrátane , keďže na základe výrokov I. až VIII. rozsudku súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaním, bol otec zaviazaný k povinnosti platiť výživné na maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 do 15. dňa v mesiaci vopred ( čo znamená, že platby otca v 1/2013 boli určené na výživu detí v 2/2013). Pri ustálení platieb poukazovaných otcom na výživu detí vychádzal z listinných dokladov tvoriacich súčasť spisu ( výpisy z internetbankingu SLSP, a.s ) z ktorých vyplýva, že otec titulom výživného uhradil na maloleté deti v mesiaci 2/2012 sumu 400 eur, 3/2012 sumu 400 eur , 4/2012 sumu 620 eur, 5/2012 sumu 300 eur, 4/2012 sumu 350 eur, 7/2012 sumu 350 eur, 8/2012 sumu 350 eur + 350 eur, 9/2012 sumu 300 eur, 10/2012 sumu 300 eur + 250 eur , 12/2012 sumu 450 eur, t.j. v celkovej sume 4 420 eur ( t.j. na každú z maloletých otec uhradil za uvedené obdobie sumu 2 210 eur ). Do týchto platieb odvolací súd nezapočítal plnenia otca v 3/2012 v sume 200 eur označené ako darček k narodeninám E., v 10/2012 v sume 250 eur - meniny V. a ani sumu 300 eur v 12/2012 - Vianoce . Výšku zročného výživného na maloletú E. za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013 vo výške 2 918,70 eur odvolací súd určil tak, že od sumy celkového výživného 5 128,70 eur, na zaplatenie ktorého bol otec v tomto rozhodnutí zaviazaný ( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 193,45 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 500 eur mesačne , od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 435, 25 eur ) odpočítal sumu 2 210 eur už uhradenú otcom . Výšku zročného výživného na maloletú V. za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013 vo výške 1 896,90 eur odvolací súd určil tak, že od sumy celkového výživného 4 103,10 eur, na zaplatenie ktorého bol otec v tomto rozhodnutí zaviazaný ( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 154,80 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 400 eur mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 348,30 eur ) odpočítal sumu 2 210 eur už uhradenú otcom . Pri určovaní výšky mesačných splátok otca vychádzal z ustálenej súdnej praxe pri rešpektovaní práva maloletých detí na uhradenie výživného ( majúceho spotrebný charakter ) za minulé obdobie v akceptovateľnej 6 mesačnej lehote so súčasným určením , že v prípade neuhradenia čo len jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné ( tzv. strata výhody splátok ). 31. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúceho z obsahu spisu vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerom otca existujúcich v období od 20.03.2012 do 27.01.2013 odvolací súd ďalej dospel k záveru, že za odôvodnené potreby oboch maloletých detí je možné považovať aj tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa jeho názoru už len samotná, v konaní preukázaná výška príjmu dosahovaného otcom v tomto období, bola nadštandardná a právom maloletých detí je aj tvorba úspor , nakladanie s ktorými podlieha schváleniu súdom ( v období, kedy je dieťa maloleté ). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zaviazal otca k povinnosti v období od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor oboch maloletých detí vo výške po 200 eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať na osobitné účty maloletých zriadených v zmysle výroku VIII. rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech maloletých v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci. Keďže sa rovnako ako v prípade bežného výživného jedná o výživné ( určené na tvorbu úspor ) za minulé obdobie, odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednak ustálil výšku zročného výživného určeného na tvorbu úspor za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v celkovej výške po 2 051,55 eur na každú z maloletých ( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 77,40 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 200 eur mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 174,15 eur ) a následne otcovi uvedenú sumu povolil splácať mesačnými splátkami vo výške po 200 eur, so súčasným určením , že v prípade neuhradenia čo len jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletých ( tzv. strata výhody splátok ). 32. Na základe uvedeného odvolací súd výrok IX. rozhodnutia v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu matky čiastočne vyhovel a nad v tomto rozhodnutí priznanú sumu výživného , zročného výživného, výživného určeného na tvorbu úspor a zročného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí zamietajúci výrok rozhodnutia podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil. 33. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).