Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/590/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203798 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312203798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: H. Y., W. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. Y., W. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, F., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, AK so sídlom Riečna 2, Bratislava, a otec - C. Y., W. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.09.2012, č.k. 51P/29/2012-103, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd zamietol návrh matky domáhajúcej sa od podania návrhu ( 10.04.2012) zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 63 ods.1, § 65 ods.3, § 75 ods. 1, § 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H. rozhodované dňa 13.10.2011 ( pred necelým kalendárnym rokom), o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému bola schválená rodičovská dohoda ( ktorej súčasťou bolo i určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H. ) a od tejto úpravy výživného nedošlo na strane maloletého H. a ani na strane rodičov k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného otca. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázala na to, že príjem otca maloletého by sa mal pohybovať okolo sumy cca XXX E. XXX euro a žiadala vykonanie dôkazu dopytom na štatistický úrad za účelom zistenia priemernej mzdy v pracovnej pozícii vykonávanej otcom maloletého ( vodič ). Mala za to, že náklady vynakladané otcom maloletého na bývanie a leasingové splátka sú v rozhodnom nepomere k jeho príjmu deklarovanom v konaní. Otec a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca odo dňa podania návrhu na sumu XXX euro mesačne. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam matky uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých zamietol jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( s účinnosťou odo dňa podania návrhu ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní a jeho doplnení nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa nepreukázania podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého a otca odôvodňujúcej zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 13.10.2011, č.k. 14C/54/2011-41 rozviedol manželstvo rodičov maloletého, maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške XX euro mesačne ( v čase rozhodovania bola maloletý žiakom 2. ročníka základnej školy, matka dosahovala príjem cca XXX euro, otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a v pracovnom pomere dosahoval príjem cca XXX euro mesačne ). Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania nebol zo strany matky ani ku dňu podania návrhu, a ani podľa stavu existujúceho v čase jeho rozhodovania preukázaný zákonný predpoklad na to, aby mohla byť v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca úspešná, keďže v porovnaní s pomermi na strane dieťaťa, ale i otca v čase posledného súdneho rozhodnutia nebola preukázaná akákoľvek podstatná zmena pomerov - maloletý je žiakom 3. ročníka základnej školy , nemá žiadne vážne zdravotné obmedzenia, jeho náklady sa v súvislosti so zabezpečením základných životných potrieb výrazne nezmenili, príjem matky a otca sa podstatne nezmenil, otec sa s maloletým sa pravidelne stýka každý druhý víkend od piatku do nedele, na strane rodičov neboli zistené v ich majetkových pomeroch žiadne podstatné zmeny ). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.