Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/120/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312204650 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312204650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu H.. Q. T., S. XX U. práv. zást. JUDr. Bronislava Pavelková advokát, Dobrovičova 6, Bratislava proti žalovanému DRÁČIK - DUVI, s.r.o., Brusnicova 7, Bratislava IČO: 35 768 860 práv. zást. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, o uloženie povinnosti poskytnúť informácie a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/35/2012 - 95 zo dňa 6. 2. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/35/2012 - 95 zo dňa 6. 2. 2013 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 72,84 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie o spoločnosti DRÁČIK - DUVI s.r.o., vymenované vo výroku rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 99,50 eur a nahradiť trovy konania z titulu právneho zastúpenia v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa uloženia povinnosti sprístupniť informácie vymenované v petite návrhu domáhal z dôvodu, že je spoločníkom žalovaného s 15% podielom na majetku, pričom druhý spoločník Z.. D. T., ktorý je zároveň konateľom (85% podiel) mu znemožňuje podieľať sa na kontrole spoločnosti a to najmä nahliadať do obchodných kníh, účtovných a evidenčných dokladov, zmlúv a ostatných dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti. Žalobca dlhodobo (spätne niekoľko rokov) nedostal k dispozícií žiadne doklady spojené s podnikaním. Nemal možnosť zhodnotiť stav spoločnosti, pretože valné zhromaždenie sa už veľmi dlho nekonalo. Je oprávnená obava, že v spoločnosti prostredníctvom konateľa dochádza k preskupovaniu a presmerovaniu aktív, ako aj k tlmeniu podnikateľskej činnosti spoločnosti v prospech iných obchodných subjektov a je tu dôvodná obava, že dochádza i k porušeniu zákazu konkurencie zo strany druhého spoločníka. Žalovaný neposkytnutie údajov zdôvodňoval časovou tiesňou od doručenia žiadosti, oznámil, že pripravuje daňové priznanie, prebieha audit spoločnosti, čo mu neumožňuje dať doklady k nahliadnutiu. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný od podania žaloby t. j. 24. 4. 2012 neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobcovi umožnil ako spoločníkovi využiť jeho práva v súlade s § 122 ods. 2 Obch. zák. t. j. jeho právo dostať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Jeho obrana, ktorá sa týkala len nedostatočného časového priestoru pre sprístupnenie dokladov je irelevantná o čom svedčí i to, že žalobcovi toto neumožnil. Žalobca dostatočne a určite vymedzil do akých dokladov má záujem nahliadať a presne zadefinoval akú informáciu od spoločnosti požaduje. Súd prvého stupňa preto v súlade s § 122 Obch. zák. jeho návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa §§ 142 ods. 1 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. S týmto rozsudkom sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na tom, že žalovaný neposkytoval žalobcovi informácie, hoci spoločníci žalovaného neustále spolu komunikovali o obchodnej činnosti, keďže sú manželia. Ich vzájomná komunikácia preto prebieha ústne, žalobca mal kompletnú dokumentáciu spoločnosti vždy k dispozícií, pričom nahliadnutie do nej prirodzene nikdy nebolo písomne potvrdzované. Žalovaný za nedôvodné považuje i tvrdenie, že presmerováva obchodné aktivity. Žalovaný opakovane vytvára podmienky na to, aby práva žalobcu boli riadne realizované. Poukázal v tejto súvislosti na zápisnice z pojednávania a jeho vyjadrenia v konaní. Zdôraznil, že výkon práva spoločníka nesmie byť šikanózny. V závere sa zaoberal tým, že žalovaný bol donútený nezvolávať valné zhromaždenia, pretože v inej spoločnosti, kde účastníci sú spoločníci došlo k nezákonnému odvolaniu Z.. D. T. z funkcii konateľa. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania namietal, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na začatie konania pred súdom a poukázal na svoje vyjadrenie v konaní pred súdom prvého stupňa. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že v odvolaní nie je uvedené nič, čo by bolo akokoľvek fakticky alebo právne relevantné. V konaní pred súdom prvého stupňa všetky argumenty jednoznačne vyvrátil a preukázal. Žalobca má vedomosť o tom, že v spoločnostiach kde sú spoločníci sa strácal majetok a prevádzal do firiem, kde je výlučným spoločníkom žalovaný alebo jeho otec. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením žalobcu o tom, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní nepreukázal splnenie povinnosti voči spoločníkovi - žalobcovi poskytnúť informácie. Práve naopak z korešpondencie medzi spoločníkmi vyplýva, že žalobkyňa sa opakovane u druhého spoločníka (konateľa Z.. D. T.) opakovane domáhala nahliadnutia do interných dokladov žalovaného, ale tento jej to neumožnil. Skutočnosť, že sú i manželmi nepreukazuje, že voči žalobkyni bol ústretový, ako bez dôkazov tvrdí žalovaný. Z predložených výpisov z obchodného registra odvolací súd zistil, že tvrdenie žalobkyne o nových spoločnostiach, ktoré zakladá konateľ žalovaného (manžel) je správne. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že svoju ochotu sprístupniť doklady preukázal ako to vyplýva i zo zápisnice z pojednávania z 28. 11. 2012. Odvolací súd po oboznámení sa s touto zápisnicou však dospel k záveru, že žalovaný nielen že neuviedol termín kedy žalobkyňa môže nahliadnuť do požadovaných dokladov, ale práve naopak uviedol, že nevie určiť termín nahliadnutia, čo odvolací súd považoval za obštrukciu. Zo zápisnice z pojednávania zo 16. 1. 2013 vyplýva, že žalovaný si stále nesplnil svoju povinnosť a naviac uviedol, že trvá na tom, aby sa realizácia práv žalobkyne diala prostredníctvom valného zhromaždenia a naviac požadoval, aby žalobkyňa doručila kvalifikovanú žiadosť o zvolanie VZ. Odvolací súd uvedené opätovné považoval za snahu znemožniť žalobkyni jej zákonné právo, pretože v odvolaní žalovaný tvrdil, že VZ nezvoláva z dôvodu na strane žalobkyne. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obch. zák. spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný realizáciu tohto práva žalobkyni neumožnil o čom svedčí i jeho vyjadrenie, že realizácií tohto práva sa má domáhať cestou VZ, tak ako ukladá zákon. Odvolací súd toto tvrdenie žalovaného považuje za nedôvodné (a opätovne svedčiace o porušovaní práva spoločníka), pretože zákon č. 513/1991Zb. v platnom znení v ods. 1 § 122 uvádza, že spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na VZ ale nie výlučne na VZ. Kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať i sám (t.j. osobne) tak, ako mu to umožňuje ods. 2 cit. ustanovenia resp. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Naviac toto tvrdenie žalovaného odvolací súd považuje za „svojrázne“ s poukazom na jeho vyjadrenia týkajúce sa zvolania VZ príp. na skutočnosť, že sa ho nezúčastnil. V ďalších podrobnostiach odvolací súd poukazuje a odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že súd ich priznal úspešnej žalobkyni. Žalobkyni v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) 60,07 eur, 7,81 eur RP + 20% DPH, čo je spolu 72,84 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu ( § 149 ods. 1 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.