Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/67/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312220004 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312220004.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G.. Č.. XX, F., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, U. G.. Č.. X/A, F., dieťa rodičov: matka - T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G.. Č.. XX, F., zastúpená advokátom: JUDr. Róbert Šegeda, Malé námestie č. 2873/18, Malacky, otec - K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX, okr. M., o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. marca 2013, č. k. 51P/134/2012 - 82, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého M. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2013 a vo zvyšku návrh otca zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.01.2012, č. k. 38P/250/2011-41, v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. 28 ods. 1 písm. a), § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne čiastočnou dôvodnosťou podaného návrhu, keď otec vo vzťahu k svojej osobe od posledného rozhodnutia súdu preukázal zásadnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému M. tým, že stratil zamestnanie, má problém vzhľadom na nedostatok praxe nájsť si nové, nakoľko posledných 10 rokov pracoval ako profesionálny vojak a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému M. mu tiež pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej R. a rodina otca prišla o príjem manželky z pracovného pomeru, keďže je naďalej na materskej dovolenke. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že otec spolu so svojou manželkou sú zaťažení hypotekárnym úverom a z dôvodu zlej finančne situácie boli nútení požiadať banku o odklad splátok s tým, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu, na výšku nákladov, potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež na subjektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach rodičov maloletého dieťaťa, v ich majetkových a finančných pomeroch, ako aj na objektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom ďalších, primeraných pracovných príležitostí rodičov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že otec preukázal podstatnú zmenu pomerov na jeho strane od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti, kedy súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmov otca dosahovaných v služobnom pomere profesionálneho vojaka, pričom od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo na jeho strane k objektívnej zmene pomerov v zmysle straty dlhoročného zamestnania a pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že vyživovacie povinnosti rodičov sú síce rovné a nie je možné upravovať vyživovaciu povinnosť rodiča k jednému z detí na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu, avšak bolo potrebné prihliadnuť i na tú skutočnosť, že na strane otca sa jednalo o veľmi špecifické zamestnanie, ktoré vykonával po dlhé časové obdobie, preto je jeho zaradenie do pracovného pomeru za súčasnej situácie problematické a vyžaduje si istý časový priestor s tým, že na jeho strane nemožno hovoriť o pasivite, či nezáujme svoju súčasnú situáciu zvrátiť a vylepšiť, nakoľko sa snažil prostredníctvom evidencie uchádzačov o zamestnanie prácu si nájsť a v súčasnosti sa prostredníctvom Úradu práce snaží o vytvorenie samozamestnania, čo si však vyžaduje splnenie určitých podmienok. Poukázal na skutočnosť že aj manželka otca je na materskej dovolenke a teda jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, čo prispieva k zlej finančnej situácii rodiny. Zamietnutie návrhu vo zvyšku odôvodnil vecne tým, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 35,- eur mesačne nebolo možné vyhovieť, keďže otcom navrhované zníženie výživného je značne neadekvátne a poddimenzované vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého M., nakoľko je potrebné, aby poskytovaným výživným boli pokryté aspoň základné potreby dieťaťa aj v prípade, keď objektívne či subjektívne okolnosti na strane povinného rodiča tomuto neumožňujú plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v takej miere, aby ňou boli uspokojené v zásade všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, kde by však úprava výšky výživného zo strany otca na sumu 35,- eur mesačne bola v rozpore s uvedenou skutočnosťou. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ďalej uviedol, že skutočnosť, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred inými výdavkami rodiča neopomína a nepovažuje zaň ani hypotekárny úver otca, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že ním otec financoval zabezpečenie bývania pre svoju rodinu a na jeho strane nie sú prítomné akékoľvek iné majetkové hodnoty, musel naň prihliadnuť, ako na výdavok, ktorý otec vynakladá za účelom zabezpečenia bývania pre seba, svoju manželku a ich maloleté dieťa. Za potrebné považoval poukázať na mimoriadne vysoké úverové zaťaženie matky, ktoré bolo jedným z uvádzaných dôvodov pre zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného s tým, že nie je zrejmé, za akým účelom sa matka maloletého takýmto spôsobom zadĺžila, a z výpisu bankového účtu matky je zrejmé, že výživné na maloletého M. poukazované otcom, je používané na úhradu splátok jej úverov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. písm. a) O.s.p. a vecne citáciou aplikovaného zákonného ustanovenia na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 120,- eur na sumu 20,- eur a až po oznámení zákonnej sudkyne, že takýto návrh zamietne, upravil svoj návrh tak, že žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 25,- eur a po ďalšom upozornení konajúcej sudkyne, že aj takýto návrh bude zamietnutý upravil svoj návrh na sumu 35,- eur mesačne. Vo svojom odvolaní matka uviedla, že súd prvého stupňa znížil otcovu vyživovaciu povinnosť k 14 ročnému synovi na sumu 60,- eur, ktorá ako uviedol otec na pojednávaní dňa 14.03.2013, zabezpečuje životné potreby jeho maloletej jednoročnej dcéry, okrem nákladov na bývanie. Uviedla, že z potvrdenia o štátnej službe profesionálneho vojaka, založeného do spisu otcom dieťaťa je zrejmé, že bol v období od 01.08.2005 do 31.08.2005 zaradený do dočasného služobného pomeru a od 01.09.2005 sa služobný pomer, ktorý vznikol podľa predchádzajúceho právneho predpisu zmenil od účinnosti zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o doplnení niektorých zákonov v znení skorších predpisov na dočasnú štátnu službu, do uplynutia doby výsluhy v hodnosti z čoho vyplýva, že od 01.09.2005 mal otec dieťaťa vedomosť o tom, že jeho služobný pomer je dočasný, že mu končí priamo zo zákona uplynutím doby výsluhy v hodnosti a aj napriek tejto skutočnosti, sa úverovo zaťažil, pričom vedel, že už v čase poskytnutia úveru sa jeho služobný pomer skončí z dôvodov uvedených v zákone, dňa 30.11.2012 a teda, že splácať úver schopný nebude, keďže iný príjem nemal. Matka maloletého vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, pre okres M., obec F. je zrejmé, že otec dieťaťa v roku 2009 nadobudol nehnuteľnosti uvedené na tomto liste vlastníctva do svojho výlučného vlastníctva a v roku 2012 začal na predmetných nehnuteľnostiach uskutočňovať stavbu. Namietla, že podľa vyjadrenia otca jeho reálne príjmy spolu s manželkou v súčasnej dobe predstavujú sumu vo výške 318,70 eur mesačne a jeho výdaje sú cca. 670,- eur mesačne, pričom na otázku právneho zástupcu matky nevysvetlil z čoho reálne žije, odkiaľ financuje a pokrýva rozdiel v príjmoch a výdajoch s tým, že na ťarchu maloletého M. nemôže byť, aby trpel za nezodpovednosť svojho otca, ktorý aj napriek skutočnostiam, že vedel, že v roku 2012 bude prepustený z dočasnej štátnej služby a nebude schopný splácať úver, zobral na seba neprimerané majetkové riziká, nevytvoril si finančné rezervy, nemysliac pritom na záujmy maloletých detí, nakoľko dňa 22.03.2012 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a nesúhlasila, aby nezodpovedné konanie otca bolo jednostranne presúvané na maloletého M., ktorý by mal participovať na jeho nezodpovednosti tým, že mu bude krátené výživné zo sumy 120,- eur na sumu 60,- eur. Vytkla prvostupňovému súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so správou kolízneho opatrovníka, v ktorej jasne uviedol, že výživné vo výške 120,- eur mesačne, ktorou otec doposiaľ prispieval na výživu maloletého, nepostačuje na krytie jeho nevyhnutných nákladov, z dôvodu ktorého navrhol návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec o syna nejaví žiadny záujem, nestretáva sa s ním, nezaujíma sa o jeho život a študijné výsledky a ani iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. Vo svojom odvolaní matka ďalej poukázala na to, že ozbrojené sily Slovenskej republiky sú schopné zabezpečiť pre svojich bývalých vojakov rôzne rekvalifikačné kurzy, sú schopné napomôcť pri hľadaní zamestnania, ktorú možnosť však otec nevyužil a z akého dôvodu, to nie je zrejmé, s tým, že tvrdenie otca o zaevidovaní sa na úrade práce z dôvodu, že sa mu nepodarilo nájsť vhodné zamestnanie nie je pravdivé, nakoľko otec sa na úrade práce zaevidoval hneď od 01.12.2012, pričom služobný pomer mu skončil dva týždne pred podaním návrhu na súd, t. j. dňa 14.12.2012. Vytkla prvostupňovému súdu, že sa vôbec nezaoberal tým, či sa skutočne otec snažil nájsť si vhodné zamestnanie, nakoľko toto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom verifikované a ani samotným súdom overované a ide iba o ničím nepodložené tvrdenia otca, ktorému súd uveril a na základe ktorých vydal napadnutý rozsudok. Matka vo svojom odvolaní zároveň namietla, že prvostupňový súd pri určení výživného nedostatočne prihliadol na zmenu pomerov na jej strane, ako i dieťaťa, neprihliadol na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, čím došlo k porušeniu ich základných práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v nadväznosti na článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vzhľadom na vek dieťaťa, dostatočne neprihliadol na mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančného plnenia. Poukázala na skutočnosť, že výdavky na maloletého v súčasnej dobe vyčíslila v sume 348,- eur mesačne s tým, že od septembra 2013 začne maloletý študovať na strednej škole a jeho výdavky sa tým pádom zvýšia a dôjde k opätovnej zmene pomerov na strane dieťaťa. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že jej právny zástupca ani ona nedostali priestor na vyjadrenie sa k právnej stránke veciach a k vykonaným dôkazom a to napriek skutočnosti, že v zápisnici o pojednávaní je nedôvodne a v rozpore so skutočnosťou uvedené, že právo vyjadriť sa k právnej stránke veci a k vykonaným dôkazom jej právny zástupca konaní nevyužíva a to napriek tomu, že jej právny zástupca jasne na pojednávaní uviedol, že sa v závere pojednávania k veci chce vyjadriť. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje odvolanie proti napadnutému rozsudku zrušiť, respektíve zamietnuť (podľa § 41 ods. 2 O.s.p. otec maloletého navrhol pravdepodobne napadnutý rozsudok potvrdiť) z dôvodu, že prvostupňový súd pri určení výživného dostatočne prihliadol na okolnosti, mal objektívny pohľad na všetky preukázané dôvodnosti jeho skutkových tvrdení, z ktorých vyplynulo, že sa zmenili jeho pomery, schopnosti a možnosti podstatným spôsobom. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne v podanom odvolaní, že mal vedomosť o tom, kedy skončí jeho služobný pomer a zároveň, že pôsobil v mierových misiách, nakoľko sa zúčastnil v trvaní dvanástich mesiacov, iba jednej. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť z dôvodu, že maloletý od septembra 2013 bude pokračovať v štúdiu na strednej škole, čím opätovne vzrastú jeho náklady, obaja rodičia majú ďalšie vyživovacie povinnosti a tak ako otcova manželka, aj matka maloletého sú rovnako na rodičovskej dovolenke, s rovnakým rodičovským príspevkom. Poukázal na skutočnosť, že otec maloletého mal nadštandardný príjem ako profesionálny vojak, dostal odstupné a je poberateľom výsluhového dôchodku. Kolízny opatrovník uviedol, že otec síce má právo založiť si novú rodinu, ale zároveň má aj práva a povinnosti voči svojmu prvorodenému synovi a jeho povinnosťou je prihliadať nielen na jeho odôvodnené potreby, ale aj skutočnosť, že s ním nie je v pravidelnom kontakte. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné priznať úspech, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň z dôvodu, že nevykonal dokazovanie na skutočnosti, ktoré v konaní bolo nutné preukazovať. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky, a to nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. Predmetom procesného dokazovania nie sú skutočnosti, ktoré sú nepochybné a skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe. Všeobecne známou (notorickou) skutočnosťou je taká skutočnosť, ktorá je známa všetkým sudcom rozhodujúcim v konaní a širšiemu okruhu osôb na určitom mieste a v určitom čase. Medzi takúto všeobecne známu skutočnosť je nepochybne možné zaradiť i súčasnú ekonomickú situáciu, ktorá sa prejavuje neustále sa zvyšujúcimi nákladmi na bývanie, ošatenie, stravu. Z návrhu otca maloletého vyplýva, že sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči svojmu 14 ročnému synovi zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 20,- eur mesačne, ktorú sumu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 14.03.2013 upravil na sumu 35,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. januára 2012 (t. j. 11 mesiacov pred podaním návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti) zvýšená zo sumy 66,39 eur (2.000,- Sk) na sumu 120,- eur mesačne od 01.01.2012. V čase rozhodovania prvostupňového súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca bol maloletý M. vo veku 13 a pol roka, žiakom 8. triedy základnej školy a z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že otec si posledné dva roky inou formou vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplnil a kontaktoval sa s ním sporadicky a zároveň, že otec na dieťa prispieval sumou 2.000,- Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.12.2005, sp. zn. 25P/92/1998 (ktorým bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda), t. j. od siedmych rokov dieťaťa do jeho 13,5 roku života, sumou 2.000,- Sk (pri príjme oboch rodičov cca. 13.000,- Sk = 431,52 eur). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného čas dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. V posudzovanej veci súd prvého stupňa predovšetkým pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom totiž predstavuje jeden zo základných pilierov celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečenie výživy ekonomicky najslabšej skupiny osôb v spoločnosti - deťom, pričom povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď otec podal návrh na súd na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, bol syn účastníkov konania vo veku 14 a pol roka, t. j. matka sa o syna osobne starala a svoju vyživovaciu povinnosť si plnila prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.), t. j. svoju vyživovaciu povinnosť si plnila aj osobnou starostlivosťou o dieťa. V danej právnej veci je nesporné, že otec dieťaťa osobnú starostlivosť nezabezpečuje vôbec a neposkytuje mu ani žiadne iné vecné plnenia, keďže sa so synom stýka sporadicky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami odvolateľky a kolízneho opatrovníka, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie na skutočnosti, ktoré bolo nevyhnutné preukazovať, resp., že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec maloletého svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti odôvodňoval zmenou pomerov, ktorá nastala na jeho strane tým, že od 01.12.2012 je nezamestnaný, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť (dňa 22.03.2012) a stratil schopnosť splácať úver v sume 256,- eur mesačne, ktorý mu bol poskytnutý na stavbu rodinného domu, v jeho výlučnom vlastníctve. Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní vôbec právne neposúdil skutočnosť, že tak ako otcovi dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, tak aj matke maloletého, ktorá dieťaťu zabezpečuje aj osobnú starostlivosť, pribudla vyživovacia povinnosť (dňa 13.11.2011) a tiež je na rodičovskej dovolenke s príspevkom 194,70 eur mesačne a rodinné prídavky na deti poberá mesačne v sume 45,08 eur, t. j. jej príjem predstavuje sumu 239,78 eur mesačne. Z potvrdenia o štátnej službe profesionálneho vojaka zo dňa 30.11.2012 vyplýva, že služobný pomer otca sa skončil prepustením podľa § 70 ods. 1 písm. j) zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, t. j. otcovi uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania, o čom musel mať pred ukončením služobného pomeru nesporne vedomosť. Ďalej je nesporné, že matka maloletého na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.02.2012 žije v dvojizbovom byte s maloletými deťmi, za ktorý platí mesačne sumu 200,- eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že otec na základe kúpnej zmluvy nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti (pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, súpisné číslo XXX, pozemok, na ktorom je dvor, pozemok, na ktorom je postavená budova bez súpisného čísla, a pozemok v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie a pod.), ktorej vklad bol povolený pod č. U. XXXX/XX. Z uvedeného vyplýva, že otec v roku 2009 kúpil pozemok za kúpnu cenu, ktorú nie je možné zo spisu zistiť a najmä nie je možné zistiť, keďže súd prvého stupňa za týmto účelom žiadne dokazovanie nevykonal, odkiaľ čerpal otec finančné prostriedky na jeho kúpu, v akej výške mu bol vlastne poskytnutý úver, na koľko rokov a v akej výške mal určené peňažným ústavom mesačné splátky. Iba z výpovede otca na prvostupňovom pojednávaní je možné zistiť, že v súvislosti s ukončením jeho služobného pomeru mu bolo vyplatené odchodné v sume 2.072,87 eur vo februári 2013, ktoré mal použiť na zaplatenie dlhu na úverových splátkach vo výške 250,67 eur mesačne a zvyšok si ponechal na účte, z ktorého banka zráža každú ďalšiu úverovú splátku. Z jeho výpovede zároveň vyplýva, že na splátkach mal dlh, avšak z akého dôvodu mu vznikol, keď do 01.12.2013 bol riadne zamestnaný, zo spisu možné zistiť nie je. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na neúmerné finančné zaťaženie matky tým, že uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, tak odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo dňa 04.09.2008 a mesačná splátka je vo výške 72,52 eur, t. j. matka na seba zobral finančné riziko v čase, keď otec maloletého prispieval na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa uvedeným zákonným postupom neriadil, nakoľko zmenu pomerov v zmysle uvedeného výkladu posúdil iba na strane otca maloletého a odôvodnil ju stratou zamestnania, jeho súčasnou nezamestnanosťou a vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom tie isté okolnosti na strane matky a dieťaťa neposúdil vôbec. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v tom, že na strane otca došlo k objektívnej zmene pomerov stratou dlhoročného zamestnania, pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom na jeho strane išlo o špecifické zamestnanie a preto jeho zaradenie do pracovného pomeru je problematické a vyžaduje si časový priestor, nakoľko otcovi maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (22.03.2012) mesiac po zvýšení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému M. a v čase, keď musel mať jednoznačne vedomosť o tom, že jeho služobný pomer skončí dňa 30.11.2012, t. j. mal dostatočne dlhý časový priestor na to, aby sa do skončenia jeho služobného pomeru pokúšal nájsť si od jeho skončenia iné vhodné zamestnanie a tým nevystaviť svoju rodinu ním tvrdenej zlej finančnej situácii. Je síce pravdou, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, avšak nezakotvuje ani povinnosť, resp. právo pracovať v odbore, v ktorom je povinný rodič vyučený. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii, adekvátnej svojim predstavám, z dôvodu ktorého si nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť alebo vôbec, resp. v doterajšej miere. Zároveň sa bolo v celom rozsahu potrebné stotožniť s argumentáciou odvolateľky, že pokiaľ otec maloletého potrebuje na úhradu nákladov maloletej dcéry vo veku 1 rok sumu 60,- eur mesačne, nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že suma 35,- eur, na ktorú žiadal svoju vyživovaciu povinnosť voči 14 ročnému synovi znížiť, je schopná pokryť jeho základné a odôvodnené potreby. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že chlapec vo veku 14 rokov a približujúci sa veku dospelého muža, má zvýšené náklady súvisiace predovšetkým s jeho vývojom (zvýšená potreba stravy, nárast rastových parametrov - výška, veľkosť konfekčného oblečenia a obuvi) a preto suma 35,- eur, ale ani suma 60,- eur, jeho základné a odôvodnené potreby pokryť nemôže, tak ako to uviedol aj kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2013 (viď č. l. 63a spisu), ktoré súd prvého stupňa neposúdil v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci podľa § 120 ods. 1 O.s.p. (zabezpečiť si personálny rozkaz, ktorým bol skončený služobný pomer otca dieťaťa, rozhodnutie, ktorým mu bolo priznané odchodné, kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosť vedenú na Liste vlastníctva č. XXX, zistiť odkiaľ mal finančné prostriedky na jej kúpu, oboznámiť sa so zmluvou, ktorou mal byť otcovi poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti, resp. na jej stavbu, vyžiadať si z peňažného ústavu výpis z účtov otca a jeho manželky), riadne zistiť (objektívnym zhodnotením) zmenu pomerov na strane oprávneného a povinného, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.