Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/234/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215879 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410215879.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Julius Meinl Coffee Intl. a.s., Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, proti žalovanému: COFFEE & VIA, s.r.o., Drobného 2, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/325/2010-103, zo dňa 19. januára 2012 r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 79,46 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou AUGRIL, s.r.o., so sídlom Drobného 2, Bratislava, IČO: 33614033 a žalovanou spoločnosťou COFFEE & VIA, s.r.o., so sídlom Drobného 2, Bratislava, IČO: 45237963, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Ford, typ FAFY Transit, 300 M, ŠPZ: BA 913NV, číslo karosérie WFOVXXBDFV6L05763, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 33 eur ako súdny poplatok a 448,72 eura ako trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu označeného vo výroku rozsudku. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nakoľko sa na pojednávania v dňoch 21.9.2011, 19.10.2011, 16.11.2011 a 19.1.2012 nedostavil, pričom neprítomnosť opakovane ospravedlnil z rodinných a pracovných dôvodov, čo už súd prvého stupňa považoval za účelové, vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so spoločnosťou AUGRIL, s.r.o., uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca na kupujúceho previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu Ford, typ FAFY Transit 300 M, ŠPZ: BA 913NV, č. karosérie WFOVXXBDFV6L05763; dňa 29.12.2008 bol vyhotovený protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla. Dohodnutú kúpnu cenu 10.586,20 eura s DPH fakturovanú faktúrou č. 2008300287, splatnou dňa 31.1.2009, dlžník neuhradil ani po písomnej výzve žalobcu, následkom čoho žalobca od zmluvy odstúpil. Dlžník napriek odstúpeniu od zmluvy žalobcovi kúpnu cenu neuhradil a ani nevrátil motorové vozidlo. Okrem uvedeného žalobca eviduje voči spoločnosti AUGRIL, s.r.o. ako dlžníkovi pohľadávku 67.151,29 eura titulom dodania mobilného stánku, 216,20 eura fakturovaných faktúrou č. 4320000366, splatnou dňa 14.7.2009 a 586,19 eura titulom faktúry č. 2009300018, splatnej dňa 23.3.2009, za dodávku tovaru, ako aj cenu za dodané zariadenia v hodnote 17.547,62 eura. Dlžník žalobcovi dlhuje taktiež alikvotnú časť žalobcom zaplatenej odplaty za poskytnutie reklamného priestoru v prevádzke dlžníka, ktorý dlžník prestal poskytovať, vo výške 8.463,85 eura. Žalobca mal snahu dohodnúť sa s dlžníkom vo veci vrátenia motorového vozidla, prípadne zaplatenia kúpnej ceny, ako aj o úhrade ďalších záväzkov, avšak nakoľko dlžník už nemal žiaden majetok, k uhradeniu pohľadávok nedošlo. Nemajetnosť dlžníka potvrdzuje aj skutočnosť, že voči nemu vedie pohľadávky Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Z oznámenia Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave súd prvého stupňa zistil, že držiteľom aj vlastníkom motorového vozidla zn. Ford, typ FAFY Transit 300 M, ŠPZ: BA 913NV, č. karosérie WFOVXXBDFV6L05763, je žalovaný. Z výpisov z OR OS BA I zistil, že štatutárnym zástupcom dlžníka ako aj žalovaného je jedna totožná osoba a taktiež jediným 100 % spoločníkom oboch spoločností je jedna osoba; obidve obchodné spoločnosti majú rovnaké sídlo a takmer rovnaký predmet činnosti. V danom prípade teda žalobca odporoval právnemu úkonu dlžníka, pričom nesporné je 100% personálne prepojenie spoločnosti dlžníka a žalovaného, keď ich štatutárnym zástupcom je a aj v spornom čase bola totožná osoba, ktorá tak mala vedomosť o majetkových pomeroch a záväzkoch dlžníka ako aj žalovaného. Preukazovať úmysel zúčastnených strán v tomto prípade sa nevyžaduje, tento je zrejmý; úmysel dlžníka sa predpokladá; dôkazné bremeno, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedel a že tento nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, je na strane žalovaného. Nakoľko v predmetnej veci žalovaný nepreukázal (žiadne dôkazy ani neoznačil), že ani pri náležitej starostlivosti nepoznal úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa, súd prvého stupňa žalobe v zmysle § 42 ods. 4 Obč. zák. vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 33 eur a zo špecifikovaných trov právneho zastúpenia 448,72 eura. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení chcel predložiť na pojednávaní, ktorého sa z objektívnych príčin nemohol zúčastniť. Svoju neúčasť vždy riadne ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Postupom súdu prvého stupňa v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo mu znemožnené označiť všetky dôkazy, ktoré dovtedy nebolo možné predložiť bez jeho zavinenia. Disponuje pritom dôkazmi, ktoré preukazujú jeho tvrdenia vo veci. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalovaný sa napriek riadnym predvolaniam nezúčastnil pojednávaní, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil dôležitými dôvodmi. Jednotlivé ospravedlnenia zasielal v krátkom predstihu pred pojednávaniami. Dôvod neúčasti spôsobený účasťou žalovaného na celý deň trvajúcej výstave je v prípade pojednávania v dĺžke nepresahujúcej 1 hodinu neakceptovateľný. Dôvody neúčasti žalovaného boli účelové a smerovali len k predĺženiu konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný teda nevyužil svoje právo účastníka konania, keď sa pojednávaní nezúčastnil a nepodal žiadne písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom mohol označiť dôkazy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť a dôkazy, ktoré nemohol predložiť v konaní a ktorými má v súčasnosti disponovať; rovnako neuviedol dôvod, ktorý mu bránil bez jeho viny tieto dôkazy predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.5.2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Žalovaný v odvolaní namietol odňatie možnosti konať pred súdom prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 19.1.2012 a tým znemožnením označenia dôkazov. K námietke prejednania a rozhodnutia veci na pojednávaní dňa 19.1.2012 odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v predmetnej veci určil termíny pojednávaní na dni 21.9.2011, 19.10.2011, 16.11.2011 a 19.1.2012. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom 21.9.2011 podaním osobne podaným 16.9.2011 z dôvodu pracovného pobytu mimo územia Slovenskej republiky; neúčasť na pojednávaní konanom 19.10.2011 podaním osobne podaným 18.10.2011 z vážnych rodinných dôvodov; neúčasť na pojednávaní konanom 16.11.2011 podaním osobne podaným 15.11.2011 z dôvodu práceneschopnosti od 14.11.2011. Mimo tvrdenia o pracovnej neschopnosti preukázaného potvrdením lekára žalovaný tvrdené dôvody neúčasti nepreukázal. Termín pojednávania 19.1.2012 bol určený pri odročení pojednávania konaného dňa 16.11.2011, pričom žalovanému bolo predvolanie na uvedené pojednávanie doručené dňa 23.11.2011 (t.j. takmer 2 mesiace vopred). Žalovaný podaním osobne podaným 18.1.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19.1.2012 a žiadal odročenie pojednávania z dôvodu, že je vystavovateľom a prevádzkovateľom občerstvenia na veľtrhu DANUBIUS GASTRO konaného v období od 19.1.2012 do 22.1.2012; prevádzkovanie a poskytovanie gastronomických služieb má vopred zmluvne dohodnuté s organizátorom výstavy - spoločnosťou Incheba, a.s.; konateľ žalovaného uviedol, že pôvodne predpokladal, že jeho osobná prítomnosť na výstave nebude nutná, avšak konkrétna situácia mu neumožňuje odísť z výstavnej plochy a ponechať značný majetok bez dohľadu a kontroly. Návrh na odročenie pojednávania konaného 19.1.2012 teda neobsahoval náležitosť v zmysle § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď nebol uvedený deň, kedy sa žalovaný o tvrdenom dôvode odročenia dozvedel; nebolo tak možné posúdiť, či bola splnená povinnosť oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu; uvedené aj s poukazom na vedomosť žalovaného o termíne pojednávania takmer 2 mesiace vopred. Navyše tvrdený dôvod - konkrétna situácia neumožňujúca konateľovi žalovaného odísť z výstavnej plochy - bez bližšej špecifikácie je neurčitý a rovnako neumožnil bez ďalšieho posúdenie, či ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania; na preukázanie tvrdeného dôvodu pritom žalovaný neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz (a to ani na samotnú účasť žalovaného na veľtrhu). Existenciu takéhoto dôležitého dôvodu totiž možno preveriť len zo skutočností, ktoré sú konajúcemu súdu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka či jeho zástupcu o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť sa skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď pojednávanie konané dňa 19.1.2012 neodročil na základe žiadosti žalovaného a vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a aj rozhodol v jeho neprítomnosti; týmto postupom preto nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. K ďalšej námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom znemožnením označenia dôkazov odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa doručil žalovanému žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej a s poučením v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 21.3.2011. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvého stupňa skončil dokazovanie, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného, keď dôkazy mohol označiť a predložiť v období od 21.3.2011 do 19.1.2012. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že disponuje dôkazmi, ktoré preukazujú jeho tvrdenia vo veci. Nie je však zrejmé, aké tvrdenia by mali byť preukázané, keď žalovaný sa k veci nevyjadril ani v podanom odvolaní a rovnako nie je zrejmé, akými dôkazmi má žalovaný disponovať, keď žiadne dôkazy neoznačil ani v podanom odvolaní (tieto by však mohli byť odvolacím dôvodom len za podmienok § 205a ods. 1 O.s.p.). Na uvedenom základe odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (keď iné dôvody žalovaný neuviedol) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania žalobcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu proti žalovanému náhradu trov konania 79,46 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.5.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) v uplatnenej sume 58,59 eura (v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.), režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 66,22 eura, s 20 % DPH 13,24 eura = 79,46 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.