Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/468/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203866 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411203866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., A. M. A., V. X, proti odporcovi: T. M., A. M. A., Q. X, o zabezpečenie náhradného bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 18.6.2012, č. k. 24C 139/2011-34, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 18.6.2012, č. k. 24C 139/2011-34 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zabezpečiť navrhovateľovi jednoizbový náhradný byt v Bratislave. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal uloženia vyššie uvedenej povinnosti odporcovi z dôvodu, že v roku 1972 mu bol pridelený trojizbový byt na P. L.. Č.. XX M. A.. S bývalou manželkou sa v roku 1989 rozviedol a byt zostala užívať bývalá manželka, ktorá zomrela v roku 1996. Na základe rozhodnutia v dedičskom konaní po bývalej manželke tento byt zdedil odporca, ktorý ho neskôr predal. Navrhovateľ sa znova oženil dňa 16.3.1991 s S. A., teraz M., ktorá užívala byt na V. X M. A.. Terajšia manželka však byt previedla na syna V. A.. V predmetnom byte teraz bývajú okrem manželky aj jej dvaja synovia M., V. a vnuk J. A.. Preto jeho bytová situácia nie je vyriešená, nemá právo užívania k žiadnemu bytu, môže byť vyložený kedykoľvek na ulicu. Odporca mu stále sľubuje zabezpečenie náhradného bytu z dôvodu, že byt, ktorý získal navrhovateľ od svojho zamestnávateľa na P. Č.. XX v Bratislave, odporca predal a jeho nevyplatil. Podľa vyjadrenia odporcu, predmetný byt na P. M. A. zdedil po svojej matke P. M. (D 460/96, Dnot 71/96). Matka byt získala po rozvode na základe rozhodnutia súdu, ktorý rozhodol, že užívateľkou bytu bude ona. Bytovú otázku otca nemôže riešiť, lebo je v bankrote. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, preto nedostane z banky žiadny úver. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je otcom odporcu. Navrhovateľ a P. M., matka odporcu boli manželia. Za trvania manželstva im bol pridelený družstevný byt č. 3, na P. L.. Č.. XX M. A.. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2, sp. zn. 16C 22/89, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.10.1989. Podľa rozsudku Obvodného súdu Bratislava 2, č.k. 18C 26/92 - 110, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.6.1995, bolo právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. 3 na P. L.. Č.. XX M. A. zrušené s tým, že P. M. sa ako členka družstva stala nájomcom bytu, bez povinnosti zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu. Navrhovateľovi bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po smrti P. M., ktorá naposledy v predmetnom byte bývala, podľa osvedčenia o dedičstve D 460/96, Dnot 71/96, celé dedičstvo po poručiteľke nadobudol jej syn T. M., t.j. odporca, okrem iného aj členský podiel a zostatkovú hodnotu členského podielu k družstevnému bytu v Bratislave, na P. XX, vo výške 12.717,- Sk. Zo zhodných tvrdení účastníkov nebolo sporné, že odporca byt v Bratislave, na P. XX v minulosti predal. Súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že pre posúdenie uplatneného nároku v predmetnej veci bolo potrebné predovšetkým zodpovedať otázku, či požadovaná povinnosť od odporcu, zabezpečiť navrhovateľovi jednoizbový náhradný byt v Bratislave má oporu v zákone. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z ust. §§ 705 ods. 2, 149 ods. 4 a 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Uviedol, že je nesporné, že podiel v stavebnom bytovom družstve môže byť ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a môže tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov (v danom prípade to bola P. M.). Takýmto rozhodnutím však súd nerozhoduje o vyporiadaní členského podielu rozvedených manželov. Rozvedení manželia si môžu toto spoločné majetkové právo vyporiadať do troch rokov od zániku manželstva v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný na súd v tejto lehote niektorým z rozvedených manželov, a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Po uplynutí tejto lehoty, ak nedôjde k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v rámci platne uzavretej dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nie je možné, keďže po jej uplynutí platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 OZ. Pre odporcu, ako univerzálneho dediča po zomrelej P. M., zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt. Tým nie je daná ani zákonná možnosť bývalého manžela domáhať sa súdnou cestou zabezpečenia náhradného bytu v občianskoprávnom konaní proti dedičovi členského podielu k družstevnému bytu. Existuje, alebo v minulosti existovala iba možnosť domáhať sa vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Navrhovateľovi však zákon nárok na zabezpečenie náhradného bytu nepriznáva, preto odporca nie je nositeľom takejto hmotnoprávnej povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal. Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrhu vyhovie. Zároveň žiadal odporcu zaviazať aj k náhrade trov konania. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci potrebné dokazovanie, nezistil úplne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konanie odporcu však bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, keď napriek skutočnosti, že bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa s bývalou manželkou nebolo vyporiadané, zdedený byt predal, kúpnu cenu si ponechal bez toho, aby sa s ním finančne vyporiadal, hoci sľuboval, že mu dá garsónku alebo jednoizbový byt. Na tento záväzok z uzavretej dohody so synom sa spoliehal a svoj nárok proti synovi si neuplatnil v súdnom konaní. Dohodu so synom uzatvoril podľa ust. § 51 OZ a záväzok vyplývajúci z takejto dohody je vymáhateľný. Súd však vôbec nezisťoval, či takáto dohoda bola medzi nimi uzavretá. Svoj nárok na náhradný byt odvodzuje od dobrovoľne prijatého záväzku zo strany odporcu po smrti jeho bývalej manželky P. M. a ukončení dedičského konania. Uviedol, že jeho bytová situácia nie je vyriešená, nemá právo užívania k žiadnemu bytu a môže byť vyložený na ulicu. Trvá na tom, aby bolo vykonané dokazovanie na zistenie existencie dohody, k tomu aby bol vypočutý odporca, prípadne aj svedkovia, keďže súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v znení neskorších právnych úprav, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa oboznámil z celým spisovým materiálom, rozsudkom súdu prvého stupňa, odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní navrhovateľa, pričom zistil, že súd prvého stupňa vzhľadom na predmet sporu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom jeho terajšej manželky S. M., pričom odvolací súd súhlasí s jeho záverom, že výsluch navrhnutej svedkyne by nemal význam pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa správne uviedol, že zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť pre odporcu, aby navrhovateľovi zabezpečil náhradný byt. Tejto skutočnosti je si vedomý zrejme aj sám navrhovateľ, keď v odvolaní už uvádza, že svoj nárok uplatňuje na základe dohody uzavretej s odporcom podľa ust. § 51 OZ. Ide o úplne novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza, že odporca mu sľubuje, že mu zabezpečí náhradný byt. Neuvádza v ňom však žiadne skutočnosti, na základe ktorých by vôbec bolo možné usudzovať, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy v zmysle § 51 OZ. Takéto skutočnosti neuviedol ani na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, a to napriek tomu, že odporca (jeho syn) na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 uviedol, že voči otcovi má len určitý morálny záväzok. Navrhovateľ túto skutočnosť nenamietal a netvrdil, že by u odporcu malo ísť o záväzok vyplývajúci z konkrétnej právnej skutočnosti (napr. uzatvorenej dohody). Po zamietnutí jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom jeho súčasnej manželky a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 205a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V danom prípade nejde ani o jednu z uvedených zákonných podmienok, preto odvolací súd nové skutočnosti uvádzané navrhovateľom (záväzok zo zmluvy - dohody podľa § 51 OZ) nemohol posúdiť ako relevantné odvolacie dôvody. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že navrhovateľ mal možnosť si svoje majetkové nároky zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatniť v zákonných lehotách voči bývalej manželke, a to prípadne aj súdnou cestou. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorých v odvolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, nebola mu ich náhrada priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.