Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/319/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212557 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410212557.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľa: K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. N.. H. Č.. XX, D., zastúpený advokátom: JUDr. Igor Huna, ul. Š. Králika č. 8, Bratislava, proti odporkyni: K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. Š.. J. Č.. XX, D., zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Kollár, Lehotského ul. č. 4, Bratislava, o zaplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. marca 2013, č. k. 25C/354/2010 - 147, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35.400 eur v lehote 10 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 149 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 705 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 160 O. s. p. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. septembra 2009, č. k. 11C/271/2005 - 199 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. augusta 2006, sp. zn. 19C/111/2005 rozvedené a odporkyňa bola určená za výlučnú nájomkyňu bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu, v D., na ul. Š.. J. Č.. XX a členku družstva. Poukázal na skutočnosť, že s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne; a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010) a neprihliadal na argumenty odporkyne, že v konaní o ďalšom nájme bytu, v ktorom bola určená za nájomcu a člena družstva, že o vysporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu, keďže do tej doby totiž toto právo trvá ako spoločné a nie je dovtedy ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda ani nemožno stanoviť, komu patrí náhrada za stratené spoločné právo nájmu, keď na rozdiel od bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká k okamihu zániku manželstva (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu alebo rozhodnutím súdu (ak nejde o prípad uvedený v prvej vete § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto, do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve, nemožno vysporiadanie tohto majetkového práva vykonať. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s námietkami odporkyne, že súdny znalec, ktorý svojim znaleckým posudkom určil všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, neprihliadol na prebiehajúce súdne konania, v ktorých sa SBD Bratislava IV domáha zaplatenia nedoplatku na nájomnom, zrušenia členstva v družstve, ktoré môžu mať vplyv na výšku hodnoty členského podielu, nakoľko všeobecnú hodnotu členského podielu neovplyvňuje skutočnosť, ako si člen družstva plní záväzky vyplývajúce z nájmu bytu a plnenie si týchto povinností nemá žiaden vplyv na hodnotu členského podielu a nie je kritériom určenia jeho všeobecnej hodnoty. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že členský podiel v družstve je majetková hodnota, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a z tohto dôvodu sú aj ich podiely na členskom podiele rovnaké, z dôvodu ktorého jeho hodnotu vyporiadal rovným dielom s tým, že polovica hodnoty členského podielu, určená znalcom, predstavuje sumu 35.400 eur, ktorú uložil odporkyni zaplatiť v lehote 10 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom na potrebu poskytnúť odporkyni dostatočný priestor na zabezpečenie finančných prostriedkov pre navrhovateľa. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O . s. p. a vecne tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O. s. p. a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že v prvostupňovom konaní ustanovený súdny znalec pre odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, nebol oprávnený vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty členského podielu v bytovom družstve a to napriek tomu, že môže mať priamu súvislosť s bytom. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ mohol predmetný byt užívať do doby, kým rozsudok, ktorým bolo ich právo spoločného nájmu k družstevnému bytu zrušené nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a vytkla súdu prvého stupňa, že nevyhovel jej návrhu na doplnenie dokazovania vypracovaním nového znaleckého posudku, ktorý by pri určení hodnoty členského podielu v družstve, zohľadnil aj ťarchy, ktoré na ňom spočívajú. Namietla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na jej možnosť daný byt odkúpiť do osobného vlastníctva, keďže v súvislosti s daným bytom je vedených viacerých sporov o zaplatenie nedoplatkov spojených s jeho užívaním s poukazom na skutočnosť, že ani nemá vedomosť o tom, či je vôbec členkou družstva alebo nie s tým, že členkou družstva už nemusela byť ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal skutočnosťou, či ťarchy, ktoré na členskom podiele k predmetnému bytu vznikli, neboli spôsobené aj konaním navrhovateľa, nakoľko minimálne do septembra 2009 mohol daný byt užívať. Uviedla, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal ani s jej tvrdeniami týkajúcimi dátumu, ku ktorému mala byť určená hodnota členského podielu k družstevnému bytu, nakoľko je rozdiel medzi tým, kedy súd prvého stupňa rozhodol, že odporkyňa je výlučným členom družstva a tým, či sa členský podiel k bytu oceňoval v čase rozhodovania napadnutým rozsudkom, keďže ide o obdobie rokov 2009 - 2013. Namietla, že v žiadnom právnom predpise nie je upravené, že členský podiel v družstve sa rovná hodnote bytu s tým, že členský podiel v byte v sebe zahŕňa nielen majetkové práva ale aj povinnosti, skutočnosť, na ktorú neprihliadol ani súd prvého stupňa, a ani v konaní ustanovený súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1.10.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. apríla 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľa vyhovel. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. V posudzovanej veci je nesporné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. augusta 2006, č. k. 19C/111/2005 - 77 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2006 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. mája 2010, č. k. 24C/328/2009 - 35 bol návrh navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (účastníkov tohto konania) zamietnutý z dôvodu uplynutia trojročnej lehoty od zániku ich BSM. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. septembra 2009, č. k. 11C/271/2005 - 188 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. 053, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu v D., ul. Š. J. Č.. XX a zároveň bolo uvedeným rozsudkom určené, že predmetný byt bude ďalej užívať odporkyňa tohto konania ako nájomca a člen družstva a navrhovateľovi bola uložená povinnosť, byt vypratať do 15 - tich dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto konaní však bolo rozhodnuté iba o zrušení práva spoločného nájmu bytu, o tom, kto zostal členom družstva, avšak o vyporiadaní členského podielu k bytu rozhodnuté nebolo, z dôvodu ktorého si navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil ako odstupujúci člen družstva právo na finančnú výplatu členského podielu. Z uvedeného vyplýva, že predmetom sporu je vyporiadanie majetkových práv bývalých manželov, t. j. členského podielu v bytovom družstve, pre ktorý platí, že vzhľadom na to, že nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo do podania návrhu na vyporiadanie BSM, na základe ktorého, by ho súd vyporiadal, platí nevyvratiteľná domnienka vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda, že sa premenil na režim podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa členský podiel vyporiadava vo všeobecnej hodnote bytu aj v konaní o vyporiadanie BSM, pričom tento postup je nutné dodržať, aj keď sa členský podiel vyporiadava ako podielové spoluvlastníctvo. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odporkyne v podanom odvolaní, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pri určení náhrady za členský podiel vychádzať z jeho hodnoty ku dňu zrušenia práva spoločného nájmu bytu, nakoľko základom pre stanovenie primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je cena obvyklá v danom mieste a dobe rozhodovania, keďže náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne predať celú vec, nie za cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel, t. j. primeranou náhradou je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielovými spoluvlastníkmi, ktoré boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.