Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/522/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507231796 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1507231796.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: NATURCASINGS, s. r. o., T. G. Masaryka č. 955, 960 01 Zvolen, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná č. 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Július Bauer, s. r. o., Kopčianska č. 90, 852 62 Bratislava, zast. JUDr. Peter Lacko, advokát, Cukrová č. 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 5.226,57 Eur (157.455,50 Sk) s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06. 10. 2011 č. k. 21Cb/8/2008-327 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06. 10. 2011 č. k. 21Cb/8/2008-327 vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 906,53 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchmi konateľov žalobcu C.. L. M., L. R., prokuristu žalovaného C.. B. M., konateľa žalovaného U. W., právnych zástupcov obidvoch účastníkov, výsluchmi svedkov L.. L. H. a U. O., dodacími listami, výdajkami, faktúrami žalobcu č. 5056079, 5056115, 5056119, 5606064, korešpondenciou žalovaného s jeho odberateľmi, listom žalovaného zo dňa 24. 04. 2009 nazvaným odstúpenie od zmluvy a ostatnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi rozhodol tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.226,57 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.336,37 Eur od 06. 08. 2005 do zaplatenia, zo sumy 806,84 Eur od 09. 09. 2005 do zaplatenia a zo sumy 1.083,35 Eur od 06. 10. 2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 3.799,39 Eur. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný si u žalobcu viacerými ústnymi objednávkami v období od 31. 05. 2005 do 31. 08. 2005 objednal vykonanie prác - rozmeriavanie a riasenie čriev, ktoré objednávky žalobca akceptoval. Dodanie materiálu bolo osvedčené dodacími listami. Žalobca objednané práce vykonal, čo preukázal výdajkami. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena prác vo výške 0,20 Sk/1m za rozmeriavanie čriev a vo výške 0,39 Sk/1m za riasenie čriev. Po vykonaní prác žalobca spracovaný materiál odovzdal žalovanému a cenu vyúčtoval celkom 3 faktúrami č. 5056079, 5056115, 5056119 v žalovanej výške s tým, že len časť faktúry č. 5056079 žalovaný uhradil vo výške 122.068,20 Sk. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti mal za preukázané a tieto neboli medzi účastníkmi sporné. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd prvého stupňa posúdil ako vzťah uzavretý na základe zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka. Žalovaný v konaní na svoju obranu uviedol, že jeho záväzok zanikol započítaním jeho pohľadávky voči žalobcovi z titulu plnenia inej dodávky, ktorú u žalobcu reklamoval a to uplatnením zľavy z ceny, ktorú už žalobcovi v plnej výške uhradil a mal nárok na jej vrátenie, pretože od zmluvy, z ktorej nastalo plnenie dňa 28. 04. 2005, odstúpil listom zo dňa 24. 04. 2005. Žalobca v konaní popieral tieto skutočnosti a obranu žalovaného považoval za účelovú. Uviedol, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom a včas nereklamoval žiadnu dodávku, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli vykonané v požadovanej kvalite a teda aj dodávka z apríla 2005. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zistil, že žalobca na samostatnú objednávku žalovaného plnil dňa 28. 04. 2005 a žalovaný túto dodávku následne dodal rakúskemu odberateľovi dňa 29. 04. 2005. Rakúsky odberateľ dodávku čriev reklamoval u žalovaného dňa 28. 10. 2005 a žalovanému vadné plnenie vrátil dňa 11. 11. 2005. V tento deň sa žalovaný dozvedel o vade plnenia, kedy si mohol dodávku prezrieť a následne vystavil dobropis. Žalovaný však podľa ust. § 436 a § 437 Obch. zákonníka v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by osvedčil včasnú reklamáciu, v ktorej by notifikoval zistenú vadu, túto opísal a uviedol v čom spočíva a v čom sa prejavuje. Žalovaný a ani svedkyne vypočuté v konaní nepreukázali, že by žalovaný faxom prijatú písomnosť od reklamujúceho zahraničného partnera dal na vedomie žalobcovi a takýmto faxom žalovaný nedisponuje. Žalovaný nekvalitu prác reklamoval v liste z marca 2007, ktorý list bol odpoveďou na žalobcov pokus o zmier zo dňa 07. 03. 2007. Ani v tomto liste však žalovaný neuviedol akú vadu zistil, ako sa táto prejavuje a teda vadu nenotifikoval. Pretože žalovaný žalobcovi vady diela neoznámil včas bez zbytočného odkladu (§ 436 ods. 2 Obch. zákonníka), nevzniklo mu podľa ust. § 565 veta druhá Obch. zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy a odstúpenie listom zo dňa 24. 04. 2009 počas súdneho konania je preto neplatné. Za tejto dôkaznej situácie súd prvého stupňa výsluch navrhovaných svedkov I. S. a V. V. považoval za nadbytočné a od vykonania týchto dôkazov upustil. Keďže žalovaný bez zbytočného odkladu neoznámil žalobcovi vady diela, súd prvého stupňa mu tieto nároky nepriznal a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, ktorá pozostáva z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 9.444,- Sk (313,48 Eur) a trov právneho zastúpenia advokátom celkom za 10 úkonov v celkovej výške 2.228,24 Eur. Priznal náhradu za stratu času. Žalobcovi nepriznal náhradu hotových výdavkov a to cestovného vo výške nákladov osobným motorovým vozidlom Zvolen - Bratislava a späť na pojednávania konané dňa 11. 09. 2008, 09. 10. 2008, 26. 03. 2009, 26. 11. 2009 a 14. 10. 2010, kedy sa pojednávaní zúčastnila advokátska koncipientka a tieto považoval za účelne vynaložené len do výšky 100,- Eur (5 x 20,- Eur), teda cestovného hromadnou dopravou. Cestovné na pojednávania konané dňa 04. 12. 2008 a 09. 02. 2010, kedy sa pojednávania zúčastnila advokátska koncipientka a aj konatelia žalobcu, priznal vo výške osobným motorovým vozidlom. Žalobcovi ďalej nepriznal náhradu za úkon porady s klientom a písomného podania zo dňa 03. 11. 2008, pretože toto podanie bolo predložené na pojednávaní dňa 04. 12. 2008 a za písomné podanie a predchádzajúcu poradu s klientom zo dňa 25. 11. 2009, ktoré úkony vyhodnotil ako prípravu na toto pojednávanie a za túto účasť spojenú s prednesom obsahu písomného podania už bola priznaná odmena. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že skutočnosť, že účastník je na pojednávaní zastúpený advokátom alebo advokátskym koncipientom, nesúvisí s otázkou účelnosti a hospodárnosťou nákladov cestovného. Podstatné je to, že cesta za účelom zastupovania a účasti na pojednávaní bola reálne uskutočnená a bola nevyhnutná pre obhajovanie práv účastníka na pojednávaní, ktoré bolo súdom nariadené. Pokiaľ ide o úkony - písomné podania - nepriznané súdom prvého stupňa, navrhovateľ uviedol, že nie je rozhodujúce, kedy bol úkon vykonaný, ale rozhodujúce je, či bol reálne uskutočnený, či to nie je úkon samoúčelný, či súvisí s vecou a je zaň vo vyhláške priznaná tarifná odmena. Poukázal tiež na ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a uviedol, že pojednávanie konané dňa 26. 11. 2009 trvalo 2 a pol hodiny (podľa údajov v zápisnici) a za tento úkon podľa tohto ustanovenia vyhlášky nebola priznaná uplatnená odmena v celej výške. Navrhol preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania, tak ako boli vyčíslené v jeho podaní zo dňa 10. 10. 2011. Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ust. § 205 ods. 2, písm. a), c), d) O.s.p. a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi bolo uzavretých viacero obchodných vzťahov a vady riasenia preukázal žalovaný mailovými správami od svojich zákazníkov a sám žalobca potvrdil, že bol so žalovaným v kontakte, ale žalovaný nič nereklamoval. Takéto tvrdenie žalobcu žalovaný považuje za účelové tvrdenie. Je nepravdepodobné, že by žalovaný pri telefonických urgenciách žalobcu o zaplatenie ceny nebol oznámil reklamáciu. Nepochybne žalovaný vady reklamoval a nárok žalobcu zanikol započítaním. K dokazovaniu pred súdom prvého stupňa uviedol, že navrhol výsluch svedka I. S., V. V. a U. V., ktorí mali potvrdiť (a to najmä svedok U. V.), že ako spoločník spoločnosti Mäspoma, s. r. o. vo Zvolene, ktorá je väčšinovým spoločníkom žalobcu, mal vedomosť o nekvalite riasenia a o reklamáciách žalovaného. Poukázal na to, že reklamácia nemusí byť písomná a preto výsluch navrhovaných svedkov bol dôležitý pre to, aby sa potvrdili tvrdenia žalovaného. K pojednávaniu konanému dňa 06. 10. 2011 uviedol, že svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 05. 11. 2011 z dôvodu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode a trval na predvolaní svedkov I. S. a V. V., o čom informoval právneho zástupcu žalobcu i súd cestou súdnej kancelárie. Napriek tomu súd prvého stupňa na tomto pojednávaní rozhodol vo veci rozsudkom a takýto postup súdu je neprijateľným zásahom do základného práva účastníka zúčastniť sa osobne pojednávania, čím bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že počas celého konania žalobca popieral, že by tovar ním nebol spracovaný kvalitne. Prvýkrát žalovaný uviedol údajné vady diela až v podaní zo dňa 07. 03. 2007 ako reakciu na výzvu žalobcu o pokus o zmier, čo však nie je relevantné oznámenie vád diela podľa Obchodného zákonníka. Rovnako z korešpondencie žalovaného s jeho koncovými odberateľmi nevyplýva, že uvádzané reklamácie sa týkajú vád plnení uskutočnených žalobcom. Vady plnenia neboli ani svedkami preukázané, žalovaný tvrdil, že malo ísť o vady plnení uskutočnených žalobcom ešte pred dodávkou, ktorá je predmetom žaloby. Ani tu však žalovaný nepreukázal, že by faxom alebo mailom oznámil reklamácie. Zdôraznil, že žalovaný počas celého konania nenotifikoval svoje nároky z vád diela a nesplnil si ani povinnosť dielo pri prevzatí prezrieť. Výsluchy navrhovaných svedkov uvedených v odvolaní žalovaného žalobca považoval za nadbytočné a nehospodárne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu i žalovaného podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver a to v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so zisteniami súdu prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo ústnou formou k uzavretiu zmlúv o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka. Podľa ust. § 564 Obch. zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Z uvedeného vyplýva, že nároky z vád diela sa riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za vady tovaru pri kúpnej zmluve a to v prípade podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvy vrátane vzťahu k náhrade škody podľa ust. § 440 Obch. zákonníka. Žalovaný počas celého konania nepreukázal, že vady diela, ktoré žalobca vykonal v období od 31. 05. 2005 do 31. 08. 2005 u žalobcu reklamoval riadne a včas a uplatnil si nároky, ktoré mu z vadného plnenia patria. Svedkovia vypočutí súdom prvého stupňa síce uviedli, že žalovanému boli zaslané faxom reklamácie od odberateľov žalovaného zo zahraničia a v spise sa síce nachádzajú doklady (č. l. 48 až 94 spisu), ktorými však nie sú preukázané reklamácie dodávok žalovaným žalobcovi. Rovnako žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom aké nároky z vád tovaru si u žalobcu uplatnil a to včas a bez zbytočného odkladu po ich zistení. Žalovaný v konaní tvrdil, že dielo - dodávky - vykonané žalobcom bolo vadné. Na tieto svoje tvrdenia musí žalovaný predložiť alebo označiť potrebné dôkazy na svoje tvrdenia. Vo svojom odvolaní žalovaný namietal nevykonanie dôkazov výsluchmi svedkov I. S., V. V., ktorí však sú obchodnými partnermi žalovaného a ich výsluchmi by mohli byť preukázané vady, avšak nebola by preukázaná včasná a riadna reklamácia vád žalovaným žalobcovi, keďže so žalobcom neboli v žiadnom vzťahu. Rovnako svedok U. V. vo svojom písomnom vyjadrení (č. l. 110 spisu) uviedol, že nemá žiadne informácie v predmetnej veci, pretože bol pracovníkom spoločnosti Mäspoma v Českej republike. Správne preto súd prvého stupňa tieto dôkazy nevykonal a túto skutočnosť aj v rozsudku odôvodnil. Vykonanie dokazovania pred súdom prvého stupňa nepotvrdilo pravdivosť tvrdení žalovaného o riadnej a včasnej reklamácii vád a ani skutočnosť aké nároky z vád diela si žalovaný u žalobcu uplatnil. Tvrdenia žalovaného neboli teda v konaní preukázané žiadnym relevantným dôkazom, neuniesol preto dôkazné bremeno a správne súd prvého stupňa žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že uskutočnením pojednávania dňa 06. 10. 2011 napriek jeho ospravedlneniu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd poukazuje na to, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka. Súd prvého stupňa posúdil nedostavenie sa žalovaného na toto pojednávanie ako nedôvodné, pretože dôvodom ospravedlnenia bola skutočnosť, že na toto pojednávanie neboli volaní svedkovia I. S. a V. V.. Vzhľadom na priebeh konania a vykonanie dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo takéto ospravedlnenie žalovaného vyhodnotené ako nedôvodné a s takýmto posúdením nedostavenia sa žalovaného na súd sa stotožňuje aj odvolací súd. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí, odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech, priznal mu náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za 2 úkony právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, účasť na odvolacom pojednávaní) vo výške 180,93 Eur/úkon, paušálna náhrada 7,63 Eur (rok 2012), paušálna náhrada 7,81 Eur (rok 2013), cestovné osobným motorovým vozidlom Zvolen - Bratislava a späť vo výške 124,06 Eur, náhrada za stratu času 12 polhodín po 13,02 Eur/polhodina (celkom 156,20 Eur), 20 % DPH vo výške 151,09 Eur, celkom vo výške 906,53 Eur. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania, ktoré žalobcovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal v celom rozsahu, tak ako bola uplatnená a vyčíslená s odôvodnením, že doprava motorovým vozidlom v prípade účasti advokátskej koncipientky na pojednávaní je neprimeraná a primeraná je náhrada cestovného hromadným dopravným prostriedkom. Nepochybne právny zástupca, resp. osoba ním poverená na zastupovanie účastníka (klienta) v konaní má právo na uplatnenie náhrady trov pozostávajúcich z cestovného, ktoré musí byť súdu preukázané dokladmi o použitom vozidle. Odôvodnenie nepriznania náhrady cestovného, tak ako bolo súdom prvého stupňa uvedené, nevyjadruje skutočnosť, že takéto náklady sú neúčelne vynaložené, pretože súd prvého stupňa nemal za preukázané, že jazda motorovým vozidlom nebola vykonaná, pričom treba prihliadnuť aj na čas začatia pojednávania a prednesy právneho zástupcu na pojednávaní. K úkonu vyjadrenia zo dňa 03. 11. 2009, ktorý nebol priznaný titulom náhrady trov, odvolací súd zistil z jeho obsahu, že uvedené podanie je zhrnutím a vyjadrením k listinným dôkazom predloženým žalovaným a nie je rozhodujúce, kedy bolo súdu predložené, ale či bolo pre dané konanie významné. To isté platí aj pre vyjadrenie žalobcu zo dňa 25. 11. 2009 (správne zo dňa 20. 11. 2009). V tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa v odôvodnení nového rozhodnutia jednoznačne uvedie a odôvodní, prečo tie nároky, ktoré žalobcovi ako náhradu trov konania, neprizná. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.