Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/493/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508200338 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508200338.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: 1/ L. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. U. X, XXX XX G., zastúpená L.. W. Č., N. U. X, G., 2/ M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. W..Y.-Z.-Z. XXX, XX XXX D., zastúpený M.. C. Č., N. M. XX, G., proti odporcom: 1/ L.. L. N., F.. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, N., 2/ R. N., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, N., 3/ V. N., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, N., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou MULARČÍK a PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 860 522, so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, o vydanie dedičského podielu oprávneným dedičom, o zaplatenie 13.045,21 €, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2 / proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C 12/2008-139 zo dňa 23. februára 2011, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 39C 12/2008-146 zo dňa 29.4.2011, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 39C 12/2008-165 zo dňa 12.7.2011, na odvolanie navrhovateľa 2/ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 39C 12/2008-166 zo dňa 12.7.2011, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti z m e - ň u j e takto : Odporkyňa 2/ je povinná vydať navrhovateľke 1/ - 1/36-inu a navrhovateľovi 2/ - 1/36-inu zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bytu Č.. XXX na 12. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele Č.. XXXX, na Z. XX S. N. a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV Č.. XXXX, katastrálne územie Petržalka, okres Bratislava V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca 3/ je povinný vydať navrhovateľke 1/ - 1/36-inu a navrhovateľovi 2/ - 1/36-inu zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bytu Č.. XXX na 12. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele Č.. XXXX, na Z. XX S. N. a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV Č.. XXXX, katastrálne územie Petržalka, okres Bratislava V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenia č.k. 39C 12/2008-146 zo dňa 29.4.2011, č.k. 39C 12/2008-165 zo dňa 12.7.2011 p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie navrhovateľa 2/ proti uzneseniu č.k. 39C 12/2008-166 zo dňa 12.7.2011 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ povinnosť vydať navrhovateľke 1/ - 8/270-ín a navrhovateľovi 2/ - 4/270-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, bytu Č.. XXX na 12. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele Č.. XXXX, na Z. X S. N. a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV Č.. XXXX, katastrálne územie Petržalka, okres Bratislava V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 3/ uložil povinnosť vydať navrhovateľke 1/ -8/270-ín a navrhovateľovi 2/- 4/270-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, bytu Č.. XXX na 12. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele Č.. XXXX, na Z. X S. N. a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV Č.. XXXX, katastrálne územie Petržalka, okres Bratislava V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (navrhovatelia žiadali aby odporkyňa 1/ vydala navrhovateľovi 1/ sumu 5.310 € a navrhovateľovi 2/ sumu 2.655 €) prvostupňový súd návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia po poručiteľovi L.. M. N., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 05.05.2002, naposledy bytom T. XX, N. patria do prvej skupiny dedičov. V dedičskom konaní súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že pohľadávka poručiteľa v sume 2.456,96 Sk nadobudla odporkyňa 1/, ktorá prevzala i pohrebné trovy v sume 41.785,- Sk, uznala a prevzala dlh na zaostalom výživnom na navrhovateľku 1/ v sume 24.500,- Sk, zaostalé výživné na navrhovateľa 2/ v sume 46.800,- Sk. Ako sporné pasívum bola označená pohľadávka L.. O. N. vo výške 800.000,- Sk voči poručiteľovi. (odporkyňa 1/ vyplatila v dvoch splátkach L.. O. N. spornú pohľadávku). Prehlásením zo dňa 18.07.2002 a prehlásením z 02.07.2002 (č.l. 65-66 sp.zn. D 654/2002) L.. O. N. prehlásil, že dňa 02.07.2002 odporkyňa 1/ vyrovnala za poručiteľa pohľadávku na základe poslednej vôle zomr. I. N. v sume 500.000,- Sk a dňa 16.04.2007 v sume 300.000,- Sk a splatením pohľadávky sa záväzky vyrovnali. Poručiteľka I. N., F. F., D.. XX.XX.XXXX, zomrela 23.02.2000, posledne bytom Z. X, N. S. a na základe vlastnoručne spísanej závete zo dňa 26.09.1996 byt Č.. XXX na Z. X S. N. odkázala svojej dcére I. O.. Podľa poslednej vôle - potvrdenia zo dňa 16.04.1997, poručiteľka potvrdila, že ku dňu vystavenia predmetného potvrdenia 1997, nebol finančne sumou 800.000,- Sk vyrovnaný dedičský podiel z rodinného domu synovi O. N.P. na T. XX S. N. X, pôvodne vlastníctvo poručiteľky a manžela M. N. zomr. 13.09.1985. Tento dom bol so súhlasom poručiteľky prevedený na syna L.. M. N. s tým, že súrodenci sa vysporiadajú - L.. M. N. bol povinný zaplatiť L.. O. N. vyrovnávací dedičský podiel v sume 800.000,- Sk. Z predmetného potvrdenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa jednalo o vyrovnávací dedičský podiel po poručiteľovi M. N. zomr. 13.09.1985. Rodinný dom na adrese T. XX S. N. nebol predmetom pozostalosti po poručiteľovi L.. M. N. ani po poručiteľke I. N., pretože L.. M. N. za života tento previedol do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, v dôsledku čoho návrh v časti smerujúcej proti odporkyni 1/ na vydanie sumy 5.310 € navrhovateľke 1/ a sumy 2.655 € navrhovateľovi 2/ ako nedôvodný zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko po poručiteľke nededila žiadne majetkové hodnoty. V dedičskom konaní po poručiteľke I. N. boli navrhovatelia 1/ a 2/ vylúčení z konania. Ako okruh dedičov boli v konaní zistení ako zákonní dediči: 1/ L.. O. N., D.. XX.XX.XXXX - syn poručiteľky v podiele 1/3 k celku 2/ I. O., D.. XX.XX.XXXX - dcéra poručiteľky v podiele 1/3 k celku Po nebohom L.. M. N. - zomr. 05.05.2002 ako právni nástupcovia 3/ manželka - L.. L. N., nar. 03.06.1969 v podiele 1/9 k celku (odporkyňa 1/ ) 4/ syn - V. N., D.. XX.XX.XXXX, vnuk poručiteľky v podiele 1/9 k celku (odporca 2/ ) 5/ dcéra - R. N., D.. XX.XX.XXXX, vnučka poručiteľky v podiele 1/9 k celku (odporkyňa 3/ ). K vydedeniu potomkov detí poručiteľky nedošlo. Ako právni nástupcovia po nebohom L.. M. N. mali byť do dedičského konania pribratí aj navrhovatelia 1/ a 2/ : Byt s príslušenstvom podľa závetnej vôle poručiteľky získala I. O. v podiele 7/9 a podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloleté deti L.. M. N., R. N. a mal V. N. každý v podiele 1/9. Nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k.ú. Petržalka - byt Č.. XXX na 12. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX v celosti - ohodnotený znaleckým posudkom L.. O. G. na sumu 321.210,- Sk - prevzali ako preberatelia: I. O. v podiele 7/9 k celku ako závetná dedička, Deti L.. M. N. Mal. R. N., (odporkyňa 3/) v podiele 1/9 -iny k celku Mal. V. N., (odporca 2/) v podiele 1/9-iny k celku. Navrhovatelia 1/ a 2/ svoj nárok voči závetnej dedičke I. O. neuplatnili. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka boli povolané dediť zo zákona dve deti poručiteľky a po nebohom synovi L.. M. N. manželka a jeho deti. 1/3 podiel pripadajúci na nebohého L.. M. N. sa mal podľa zákona rozdeliť na odporkyňu 1/, odporkyňu 2/, odporcu 3/, navrhovateľku 1/, navrhovateľa 2/. Podiely pripadajúce na zákonných dedičov by zo zákona predstavovali 18/270-tin (0,0666..) k celku. Odporca 2/ a 3/ získali v dedičskom konaní každý podiel 30/270-tin (0,1111.... - 1/9), t.j. o 12/270-tin viac, ako je ich zákonný podiel. Navrhovateľka 1/ si uplatnila celý podiel pripadajúci jej zo zákona voči odporcom 2/ a 3/ vyčíslený podielom 2/63-iny (0,031746). Navrhovateľ 2/ si uplatnil polovičný podiel pripadajúci mu zo zákona, nakoľko v čase smrti bol plnoletý a podiel vyjadril 1/63-inou (0,015873). Súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky 1/ vo výške podielu 16/270-in (0,059259) a zaviazal odporcov 2/ a 3/ povinnosťou vydať navrhovateľke 1/ každý podiel vo výške 8/270-in zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a návrhu navrhovateľa 2/ vyhovel vo výške podielu 8/270-in (0,0296296) a zaviazal odporcov 2/ a 3/ povinnosťou vydať navrhovateľovi 2/ každý podiel vo výške 4/270-in zo svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol, nakoľko zákonný podiel pre každého dediča predstavoval 18/270-in a zvyšok zákonného podielu pripadajúceho na navrhovateľku 1/ vo výške 2/270-iny a navrhovateľa 2/ vo výške 1/270-iny si navrhovatelia mali uplatniť žalobou proti závetnej dedičke, ktorej podiel sa o túto časť zvýšil v dôsledku absencie všetkých zákonných neopomenuteľných dedičov. V závere prvostupňový súd uviedol, že maloletí vnuci nemajú postavenie neopomenuteľných dedičov, pokiaľ ich rodič dedičstvo odmietol. L.. M. N. napriek tomu, že závet uznal, zomrel skôr než si mohol uplatniť právo odmietnuť dedičstvo. Vzhľadom na uvedené, navrhovatelia 1/ a 2/ ako neopomenuteľní dedičia uplatnili svoje právo na vydanie svojho dedičského podielu vo výške ako bola vyššie uvedená dôvodne. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka 1/. V dôvodoch odvolania uviedla, že aj keď poručiteľka I. N. zanechala spísanú závet, ktorým byt Č.. XXX na Z. Č.. X S. N. odkázala svojej dcére I. O. a poslednú vôľu ohľadne vyrovnania dedičského podielu v sume 800.000,- Sk synovi L.. O. N. z rodinného domu na T. X.. Č.. XX S. N., ktorý bol v uvedenom čase vo vlastníctve syna L.. M. N., z dedičského konania po starej mame, navrhovatelia nemali byť vynechaní z dedenia po nej. Uvedenú nehnuteľnosť poručiteľka za svojho života darovala svojmu synovi. V prípade, že by boli k dedičskému konaniu po starej mame prizvaní aj navrhovatelia, boli by dedili zo zákona tak, ako odporcovia 1/, 2/, 3/, čím by sa podiely boli menili, nie však na podiel 270-ín, ktorý prepočítaval súd. Tento prepočet nemá opodstatnenie, logiku a vôbec nie je reálny. Navrhovatelia 1/, 2/ patria do prvej skupiny dedičov. Na nich pripadajúce podiely z bytu sú pre navrhovateľku 1/ - 1/15-ina celku a pre L.. M. N.V. 1/30-ina celku. Hodnota rodinného domu na T. X., ktorý darovala I. N., je minimálne vo výške 53.110,30 €. Hodnota daru, ktorý za života L.. M. N.Č. dostal, je 26.555 € a táto suma mala byť delená medzi piatich jeho dedičov, čo predstavuje 5.311 € pre každého. Rozsudok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol aj navrhovateľ 2/. Vo svojom odvolaní identicky ako navrhovateľka 1/ opísal skutkový stav a zastáva názor, že zákonný podiel z bytu Č.. XXX na Z. X. predstavuje pre navrhovateľku 1/ - 1/15-inu a pre navrhovateľa 2/ - 1/30-inu z hodnoty daru, ktorý za svojho života dostal L.. M. N., a preto by malo byť finančné vyjadrenie podielu pre navrhovateľku 1/ - 5.311 € a pre navrhovateľa 2/ - 5.311 €. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v prospech zákonných nárokov. Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa považujú za vecne správny, žiadajú ho potvrdiť. Vo vyjadrení uviedli, že odporkyňa 1/ nie je v spore o vydanie dedičstva po I. N. pasívne legitimovaná preukázala. Napriek tomu navrhovatelia túto skutočnosť prehliadajú, počas celého konania uvádzajú rovnaké skutočnosti. Dom na T. XX S. N. nebol súčasťou dedičstva po poručiteľke I. N.. Odporcovia 2/ a 3/ sa vydaniu podielov nebránili, čo vyplýva z priebehu celého konania, namietajú nesprávnu výšku podielov požadovanú navrhovateľmi. Počas odvolacieho konania písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.04.2013 navrhovateľ 1/ prostredníctvom svojej zástupkyne žiadal, aby súd pripustil na strane odporcov vstup ďalšieho účastníka do konania. Navrhovateľ 1/ svoju žiadosť odôvodnil tým, že si len dodatočne uvedomil, že má právny nárok aj voči závetnej dedičke I. O., N. V.. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.4.2013 č.k. 9Co 493/2011- 209, 9Co 494/2011, 9Co 495/2011, 9Co 496/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2013 nepripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpila ako odporca 4/ I. O., D.. XX.XX.XXXX, N. XX J. Z., O. E. XXXX, V.. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním pripojených dedičských spisov OS BA V sp. zn. D 183/00 a OS BA II sp. zn. D 654/02 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov proti rozsudku je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. vo vyhovujúcej časti zmeniť, pretože nie je vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke a nesprávne určil podiely oprávnených dedičov. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti voči odporkyni 1/ odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolatelia nenapadajú, že navrhovatelia po poručiteľovi L.. M. N., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 05.05.2002, patria do prvej skupiny dedičov a to navrhovateľka 1/ ako dcéra a navrhovateľ 2/ ako syn. V dedičskom konaní po poručiteľke I. N. boli navrhovatelia 1/ a 2/ vylúčení z konania. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy v prvej dedičskej skupine: 1/ L.. O. N., D.. XX.XX.XXXX - syn poručiteľky v podiele 1/3 k celku; 2/ I. O., D.. XX.XX.XXXX - dcéra poručiteľky v podiele 1/3 k celku; po nebohom L.. M. N. - zomr. 05.05.2002 ako právny nástupcovia : 3/ manželka - L.. L. N., D.. XX.XX.XXXX v podiele 1/9 k celku (odporkyňa 1/ ); 4/ syn - V. N., D.. XX.XX.XXXX, vnuk poručiteľky v podiele 1/9 k celku (odporca 2/ ); 5/ dcéra - R. N., D.. XX.XX.XXXX, vnučka poručiteľky v podiele 1/9 k celku (odporkyňa 3/ ). K vydedeniu potomkov detí poručiteľky nedošlo. Ako právni nástupcovia po nebohom L.. M. N. mali byť do dedičského konania pribratí aj navrhovatelia 1/ a 2/. Predmetný byt Č.. XXX na 12. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX zapísaná na LV XXXX, k.ú. Petržalka s príslušenstvom podľa závetnej vôle poručiteľky získala I. O. v podiele 7/9 k celku ako závetná dedička, podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloleté deti zomrelého L.. M. N., R. N. (odporkyňa 3/) a mal V. N. (odporca 2/) každý v podiele 1/9. Navrhovatelia 1/, 2/ ako oprávnení dedičia v zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka si uplatnili svoj návrh len voči odporcom 1/, 2/, 3/ a proti závetnej dedičke I. O. si svoj nárok neuplatnili. Podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. D 183/00-56, Dnot 35/00 zo dňa 6.2.2006 odporkyňa 1/ z dedičstva po poručiteľke I. N. nededila nič a preto správne voči nej pre nedostatok pasívnej legitimácie prvostupňový súd návrh zamietol, keď v zmysle § 485 Občianskeho zákonníka je pasívne legitimovaným v konaní nepravý dedič, ktorý nadobudol veci z dedičstva. Navrhovatelia 1/, 2/ a odporcovia 2/, 3/ ako maloletí potomkovia po zomrelom L.. M. N. mali nadobudnúť v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka dedičský podiel rovnakým dielo. To znamená, že dedičský podiel, ktorý nadobudli odporcovia 2/, 3/ vo výške 2/9 ( t.j. 8/36 ) k celku, mali nadobudnúť 4 osoby rovnakým dielom. Vzhľadom na uvedené potom I. O. ako závetná dedička mala nadobudnúť dedičský podiel vo výške 28/36 ( t.j. 7/9 ), navrhovateľka 1/ dedičský podiel vo výške 2/36, navrhovateľ 2/ dedičský podiel vo výške 2/36, odporkyňa 1/ dedičský podiel vo výške 2/36, odporca 3/ dedičský podiel vo výške 2/36. V skutočnosti nadobudli odporkyňa 2/ a odporca 3/ každý dedičský podiel k bytu vo výške 4/36 ( t.j. 1/9). Vzhľadom na potrebnú rovnosť dedičských podielov je každý z nich povinný vydať v zmysle § 485 Občianskeho zákonníka oprávnením dedičom, t.j. navrhovateľke 1/ a navrhovateľovi 2/ dedičský podiel vo výške 1/36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Napadnutým uznesením č.k. 39C 12/2008-146 zo dňa 29.4.2011 prvostupňový súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku č.k. 39C 12/2008-139 zo dňa 23. februára 2011. Uznesenie odvolaniami v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že ide o skutkovo jednoduchú vec, preto nie je dostatočne zrejmé, z akého dôvodu súd takýto postup zvolil. Poukázali na morálnu stránku sporu, na vedomé zatajenie ďalších do úvahy prichádzajúcich dedičov zo zákona, na odmietnutie mimosúdnej dohody a popieranie práva navrhovateľov na dedičstvo. Svojimi odvolaniami žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie Odvolací súd preskúmal vec aj z hľadiska týchto podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 1/ a ani navrhovateľa 2/ nie je dôvodné. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. platného a účinného 31.7.2011 (ďalej „ O.s.p.“) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V citovanom ustanovení ide o demonštratívny výpočet kedy súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právna úprava ale vo fakultatívnej rovine priznáva súdu možnosť rozhodnúť o tom, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. právo na náhradu trov konania sa konštituuje až právoplatným rozhodnutím. Ak teda prvostupňový súd využil túto možnosť, rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami a odvolací súd napadnuté uznesenia v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd k tomu len dodáva, táto právna úprava neznamená, že sa o trovách nerozhodne, ale že sa len oddiali rozhodnutie o trovách konania a preto sú námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní právne irelevantné. Napadnutým uznesením zo dňa 12. júla 2011 č.k. 39C 12/2008-165 súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku 1/ na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 517,50 €, vychádzajúc zo sumy 5.310 €, kde 6 % predstavuje 318,50 € a 2x po 99,50 € podľa pol. č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Napadnutým uznesením zo dňa 12. júla 2011 č.k. 39C 12/2008-166 súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa 2/ na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 358 € vychádzajúc zo sumy 2.655 € v čom 6 % predstavuje 159 € + 2x po 99,50 €. Proti týmto uzneseniam podali jedným písomným podaním odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Uvádzali, že nie je im jasné z čoho súd vychádzal, keď určil pre každého z navrhovateľov dvojnásobok poplatku (2x 99,50 €) vzhľadom k tomu, že poplatok je určený z predmetu sporu a dvojnásobok nie je v súlade so zákonom. Poplatok podľa položky 1a nemá byť spoplatnený, iba raz, nie pre každého, pričom sa musí vychádzať z hodnoty predmetu sporu a nie z počtu účastníkov na jednej alebo druhej strane sporu. Odvolací súd preskúmal vec aj z hľadiska týchto podaných odvolaní proti uzneseniam podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu č č.k. 39C 12/2008-165 nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy citovaného zákona, sa platí súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €. Podľa Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 €. Podľa Poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Podľa Poznámky 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatky k je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia podaním odvolania proti rozsudku navrhovateľke 1/ vznikla poplatková povinnosť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil navrhovateľke 1/ povinnosť v lehote 10 dní zaplatiť súdny poplatok vo výške 517,50 €, jeho postup bol vecne správny, keď odvolanie navrhovateľky smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku. Poplatková povinnosť za prvé dva výroky predstavuje sumu 199 €, t.j. 2 x po 99,50 € v zmysle Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatková povinnosť za odvolanie proti zamietajúcemu výroku, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 5.310 € potom v zmysle Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 318,60 € (t.j. 6% zo sumy 5.310 €). Celkový poplatok za odvolanie potom predstavuje s poukazom na § 7 ods. 11 písm. c) citovaného zákona o súdnych poplatkoch sumu 517,50 € (99,50 € + 99,50 € + 318,60 €). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie č.k. 39C 12/2008-165v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka odvolania navrhovateľa 2/ proti uzneseniu č.k. 39C 12/2008-166, odvolací súd toto odvolanie odmietol ako oneskorene podané. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Doklad o doručení zásielky - doručenka vrátená súdu osvedčuje nielen vykonanie doručenia, ale aj čas doručenia. Zo spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie č.k. 39C 12/2008-166 bolo právnej zástupkyni navrhovateľa 2/ riadne doručené dňa 18.8. 2011, osobne ho prevzala, čo potvrdila svojim podpisom na doklade o doručení (č.l. 168 spisu). Ak podala právna zástupkyňa navrhovateľa 2/ svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ( spolu s právnou zástupkyňou navrhovateľky 1/) na poštovú prepravu dňa 13.9.2011 (č.l. 191 spisu), išlo o odvolanie podané zjavne oneskorene, po uplynutí 15 dňovej odvolacej lehoty, ktorá uplynula dňa 2.9.2011 a preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie navrhovateľa 2/ proti uzneseniu č.k. 39C 12/2008-166 ako oneskorene podané odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.