Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/194/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508227400 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508227400.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: J. X., B.. XX. XX. XXXX, X. R.U. XX, X., (do 14. 3. 2011 právne zastúpená JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, AK Kolárska 4, Bratislava), proti odporkyni: T.. Z. Y., U. H. U. U.Í. H. XX, X., právne zastúpená advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o zaplatenie 663,87 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporkyne o zaplatenie 614,09 eur s príslušenstvom, o odvolaniach navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14. 2. 2011, č.k. 41C/308/2009-131 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14. 2. 2011, č.k. 41C/308/2009-131 v časti, ktorou bol návrh navrhovateľky zamietnutý, p o t v r d z u j e . II. V časti vzájomného návrhu odporkyne m e n í rozsudok tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni sumu 614,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. od 28. 3. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 661,92 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky a vzájomný návrh odporkyne zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 24. 11. 2008 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 20.000,- Sk (663,87 eur) s príslušenstvom s tým, že žalovaná istina predstavuje vyplatenú zálohu za zhotovenie zubnej náhrady. Podľa navrhovateľky odporkyňa nesplnila podmienky dohodnuté v ich zmluvnom vzťahu, zubnú náhradu zhotovila vadne. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa odpor s tým, že navrhovateľka po zhotovení predmetu plnenia a po osadení zubnej náhrady, túto bez uvedenia konkrétnej vady odmietla prevziať so skonštatovaním, že sa jej zubný mostík nepáči. Odporkyňa si zároveň vzájomným návrhom uplatnila proti navrhovateľke nárok na doplatenie ceny plnenia vo výške 614,09 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 27. 3. 2008 do zaplatenia dlžnej sumy a náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní mal súd za zistené, že navrhovateľka po tom, čo nebola spokojná s vyhotovením zubného mostíka v zubnej ambulancii na Heydukovej ulici v Bratislave, vyhľadala odporkyňu - lekárku vykonávajúcu stomatologickú prax v neštátnej zubnej ambulancii, a požiadala ju o jeho vyhotovenie. Dňa 10. 3. 2008 sa navrhovateľka a odporkyňa dohodli na vyhotovení stomatoprotetickej práce - keramického mostíka pre navrhovateľku. Malo byť vyhotovených 7 horných zubných náhrad, a to 3 zuby od zuba číslo 1 sprava a 4 zuby zľava, vo farebnom vyhotovení A1 transparent. Cena bola dohodnutá celkovou sumou 38.500,- Sk s tým, že dňa 18. 3. 2008 pri skúške konštrukcie mostíka navrhovateľka zaplatila odporkyni zálohu 20.000,- Sk. Dňa 27. 3. 2008 odporkyňa zubnú náhradu navrhovateľke dodala, avšak táto po jej osadení reagovala slovami, že sa jej nepáči a odmietla ju prevziať. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o zmluve o dielo a o osobitných ustanoveniach o zhotovení veci na zákazku (§ 631, § 642 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, 2, § 648 ods. 1, 2, § 649 a § 650 ods. 1, 2 OZ). Podľa súdu náležitosti zmluvy - rozsah predmetu plnenia a cenu si účastníčky písomne potvrdili do zdravotnej dokumentácie odporkyne. Cena plnenia bola určená ich dohodou a jej čiastočná splatnosť formou preddavku 20.000,- Sk. Čas plnenia nebol medzi nimi sporný, odporkyňa dňa 27. 3. 2008 zubnú náhradu navrhovateľke dodala. Tento deň navrhovateľka zmluvný vzťah s odporkyňou jednostranne ukončila. Podľa súdu však tento postup navrhovateľky nezodpovedal právnemu režimu ukončenia zmluvy o dielo. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa zhotovila zubnú náhradu podľa objednávky navrhovateľky, ktorá bola konkretizovaná farbou, ktorú si navrhovateľka vyberala sama a bola aj dodaná, ďalej tvarom, estetikou, ktorá mala zodpovedať vyobrazeniu zubov na obale zubnej pasty, ktorý si navrhovateľka priniesla so sebou. K tejto požiadavke bola navrhovateľka odporkyňou poučená, že obrázok nezodpovedá reálnemu tvarovaniu zubov a že zubná náhrada musí korešpondovať s tvarom ústnej dutiny človeka. Súd poukázal na to, že právo na zrušenie zmluvy po zhotovení veci má objednávateľ iba v prípade skutkového stavu predpokladaného v ustanovení § 648 ods. 2 OZ, teda v prípade danosti neodstrániteľnej vady plnenia, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci ako veci bez vady, alebo ak sa plnenie (vec) pre väčší počet vád nemôže riadne užívať. V konaní však takýto skutkový stav navrhovateľkou preukázaný nebol. Navrhovateľka nepreukázala, že by odporkyni vytkla tvrdené vady plnenia. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva len výhrada k plneniu, že „sa jej nepáči“. Súd navrhovateľke uveril, že namietala dĺžku jedného zuba, čo vyplynulo aj priamo z výpovede odporkyne, keď ju potvrdila vo vyjadrení o riešení tejto námietky postupom navrhnutým zubným technikom, zbrúsením. Navrhovateľka napriek tomu, že sa dala táto jej výhrada dĺžky zuba zmeniť, opravu odmietla. Jej postup v čase po zhotovení plnenia právne nezakladá nárok na vrátenie plnenia spočívajúceho vo vyplatenej zálohe 20.000,- Sk. Súd tak dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy a následné vrátenie si plnení, a preto návrh navrhovateľky zamietol. Podľa súdu preukázané skutočnosti odôvodňujú nárok odporkyne na ukončenie zmluvného vzťahu voči nej, a to doplatením ceny plnenia, avšak tomuto nároku korešponduje povinnosť vydania veci navrhovateľke. Odporkyňa však splnenie tohto jej záväzku - pripravenosť vydať navrhovateľke zubnú náhradu, nepreukázala. Preto súd zamietol aj vzájomný návrh odporkyne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka (osobne, aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne), a odporkyňa. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietla, že neprišlo k žiadnemu dojednaniu zmluvy medzi ňou a odporkyňou. Z evidencie bola vyradená dňa 27. 3. 2008, a dňa 30. 3. 2008 odporkyňa jej kartu opätovne vymámila za účelom sfalšovania dátumu, t. j. nebolo nič dojednané. Účastníčkou celého tohto priebehu bola T.. W. Z., ktorá by mala túto skutočnosť potvrdiť. Žiadala preto súd, aby preskúmal tieto okolnosti, najmä čo sa týka originálu jej zdravotnej karty, a aby predvolal uvedenú svedkyňu. Právna zástupkyňa navrhovateľky v odvolaní navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý, jej návrhu vyhovel, a priznal navrhovateľke náhradu trov konania. V časti, ktorou bol zamietnutý vzájomný návrh odporkyne navrhla rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že súd upustil od vypočutia svedkyne T.. W. Z., ktorá by objasnila výhrady navrhovateľky pri skúške zubnej náhrady. Potvrdila by, že estetický vzhľad bol veľmi zlý, zuby boli krivé, sivé a deformovali časť tváre navrhovateľky. To, že reklamovala zubnú náhradu hneď pri jej nasadení potvrdili aj vypočutí svedkovia. Poukázala na § 632 OZ a § 634 ods. 2 OZ s tým, že odporkyňa potvrdila len príjmový doklad o zložení zálohy navrhovateľkou. Z výpovede odporkyne na pojednávaní dňa 12. 4. 2010 jednoznačne vyplýva, že doposiaľ technikovi za zhotovenie zubnej náhrady nezaplatila. Túto skutočnosť potvrdil aj on vo svojej výpovedi pred súdom. Neobstojí teda argument odporkyne, že dielo vyžadovalo značné náklady, a preto požadovala preddavok - zálohu. Odporkyňa doteraz nešpecifikovala cenu zubnej náhrady a ani nepreukázala dohodu o výške ceny. Na ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky v podaní doručenom súdu dňa 19. 4. 2011, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd neprihliadal (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odporkyňa vo svojom odvolaní napadla tú časť rozsudku, ktorou bol zamietnutý jej vzájomný návrh. Namietla, že rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že aj keď súd na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, použitý právny predpis nesprávne vyložil. Zo záverov konania pred súdom jednoznačne vyplýva, že odporkyňa dňa 27. 3. 2008 dodala dielo navrhovateľke, avšak táto ho odmietla prevziať a zaplatiť cenu diela, pričom neuviedla právne relevantný dôvod, na základe ktorého tak urobila. Odo dňa 27. 3. 2008 bola teda v omeškaní s prevzatím diela a zaplatením ceny diela. Navrhovateľka bola povinná si dielo prevziať najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby, kedy dielo malo byť zhotovené, teda najneskôr do 27. 4. 2008, čo neurobila (§ 650 ods. 1 OZ). Odporkyňa mohla s dielom voľne nakladať po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho zhotovenia, teda od 27. 9. 2008 (§ 650 ods. 2 OZ), avšak nemala možnosť dielo speňažiť, ani s ním iným účelným spôsobom naložiť, keďže zubná náhrada bola zhotovená na mieru ústnej dutiny navrhovateľky. Súd správne identifikoval nárok odporkyne na doplatenie ceny diela od navrhovateľky, ale jeho odôvodnenie, že odporkyňa mala preukázať pripravenosť vydať dielo navrhovateľke, nemá oporu v právnej úprave. Navrhovateľka bola povinná dielo zaplatiť pri jeho dodaní dňa 27. 3. 2008, kedy ho bez právneho dôvodu odmietla prevziať. Odporkyňa svoju pripravenosť odovzdať dielo preukázala už v čase zhotovenia diela dňa 27. 3. 2008, kedy ho navrhovateľke dodala, a táto ho odmietla prevziať. Navrhovateľka je preto povinná doplatiť cenu diela v plnej výške. Navrhla preto odvolaciemu súdu aby rozsudok v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporkyne zmenil tak, že jej návrhu vyhovie a zaviaže navrhovateľku na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nemal za preukázané, že by navrhovateľka požiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Aj keď súd nemal vykázané doručenie predvolania navrhovateľke na pojednávanie dňa 22. 1. 2013 (súdu sa nevrátila podpísaná doručenka, ani neprevzatá listová zásielka), navrhovateľka predvolanie preukázateľne riadne prevzala. Vyplýva to z jej podania z 15. 1. 2013, v ktorom žiadala súd o odročenie pojednávania s tým, že sa nedostaví na pojednávanie dňa 22. 1. 2013 z dôvodu chrípkového ochorenia a následného kúpeľného liečenia. K ospravedlneniu doložila len vyjadrenie ošetrujúceho lekára z 15. 1. 2013, t.j. vystaveného týždeň pred pojednávaním, že má zimnicu a pociťuje slabosť a malátnosť. Nebola jej nariadená žiadna liečba. Ani z predloženého návrhu na kúpeľnú liečbu zo dňa 15. 1. 2013 nebolo zrejmé, kedy sa má kúpeľná liečba uskutočniť. Ospravedlnenie navrhovateľky nespĺňalo náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., lebo neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav navrhovateľky jej neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. že navrhovateľka nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Preto naň odvolací súd neprihliadal. Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa odporkyne zotrvala na odvolacích námietkach a zdôraznila, že odporkyňa bola pripravená dielo odovzdať navrhovateľke už dňa 27. 3. 2008, kedy bolo dokončené. Navrhovateľka si ho vyskúšala, ale odmietla ho prevziať. Z povahy diela vyplýva, že ho odporkyňa nemohla použiť iným spôsobom, a preto sa stále nachádza v jej úschove. Právna zástupkyňa odporkyne zároveň upravila odvolací petit tak, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti vzájomnému návrhu odporkyne navrhovateľku zaviazal uhradiť odporkyni sumu 614,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 28. 3. 2008, kedy sa dostala do omeškania, až do zaplatenia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec týkajúcu sa návrhu navrhovateľky posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom aj odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje (§219 ods. 2 O.s.p.). Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len dodáva, že odvolacie námietky navrhovateľky neobstoja. Za účelovú považuje odvolací súd námietku navrhovateľky, že neprišlo k žiadnemu dojednaniu zmluvy medzi ňou a odporkyňou a účelovým sa javí aj spochybňovanie dohodnutej ceny diela. Tieto námietky sú v priamom rozpore s vlastným tvrdením navrhovateľky v návrhu na začatie konania, ako aj v jej písomnej reakcii na odporkyňou podaný odpor proti platobnému rozkazu. Skutočnosti o uzavretí zmluvy o zhotovení zubnej náhrady, rozsah predmetu plnenia a dohodnutá cena vyplývajú aj zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ktoré potvrdila svojim podpisom. Neobstojí preto námietka navrhovateľky, že jej odporkyňa neodovzdala potvrdenie v zmysle § 632 OZ. Tvrdenia o falšovaní svojej zdravotnej dokumentácie tiež ničím nepreukázala, pričom z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 30. 5. 2008 vyplýva, že odporkyňa zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky viedla riadne, a pri ošetrení navrhovateľky postupovala lege artis. Navrhovateľka súhlasila s postupom ošetrenia odporkyňou, ako aj s cenou za protetické práce. Posúdenie estetiky protetickej práce je vec subjektívna, pričom nároky pacienta sú v niektorých prípadoch nesplniteľné. Prvostupňový súd nepochybil, keď upustil od výsluchu svedkyne MUDr. Kateryny Zombor, ktorá sa písomne vyjadrila, že nemá k danej veci čo uviesť, lebo si to nepamätá (č.l. 102 spisu). Prvostupňový súd správne skonštatoval, že zo strany navrhovateľky nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko bez uvedenia dôvodu to bolo možné len do času zhotovenia diela. Zubná náhrada bola riadne vyhotovená dňa 27. 3. 2008, v konaní nebolo ničím preukázané, že mala neodstrániteľné vady, resp. že by ju navrhovateľka nemohla užívať. Navrhovateľka navyše údajné vady zubnej náhrady nežiadala odstrániť a odmietla ju prevziať len s tým, že sa jej nepáči, hoci ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, farbu zubov si vyberala sama podľa vzorkovníka, v tejto farbe bola náhrada aj vyhotovená, a k tvaru zubov bola poučená, že musí rešpektovať tvar jej ústnej dutiny. Keďže postup navrhovateľky nezakladá právny nárok na vrátenie vyplatenej zálohy, prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd preto rozsudok v uvedenej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporkyne, dospel odvolací súd k záveru, že je dôvod na zmenu rozsudku v tejto časti, keďže odvolacie námietky odporkyne sú dôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, ktorý na jednej strane mal za zistené, že odporkyňa dňa 27. 3. 2008 zubnú náhradu navrhovateľke dodala, na strane druhej skonštatoval, že odporkyňa nepreukázala, že bola pripravená zubnú náhradu navrhovateľke odovzdať. Následné správanie navrhovateľky znemožnilo odporkyni ako zhotoviteľovi diela, aby prípadne zubnú náhradu upravila v zmysle jej dodatočných požiadaviek. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa bola pripravená zubnú náhradu navrhovateľke vydať už dňa 27. 3. 2008, ale táto ju bez právne relevantného dôvodu odmietla prevziať, pričom nepreukázala, že by zhotovená zubná náhrada nezodpovedala jej požiadavkám, resp. že si riadne uplatnila práva zo zodpovednosti za vady u odporkyne. Keďže zubná náhrada je zjavne viazaná na osobu navrhovateľky, nie je možné ju speňažiť tretej osobe. Navrhovateľka je preto povinná doplatiť odporkyni celú dohodnutú cenu diela. Od 28. 3. 2008 je navrhovateľka v omeškaní s prevzatím diela, ako aj so zaplatením zvyšku dohodnutej ceny za jej zhotovenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti vzájomného návrhu odporkyne zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 614,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. od 28. 3. 2008 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli odporkyni priznané podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase, kedy došlo k omeškaniu navrhovateľky s doplatením dohodnutej ceny za zhotovenie diela. Zmeňujúcemu výroku o vzájomnom návrhu odporkyne zodpovedá aj zmena výroku o náhrade trov konania. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24. 1. 2013 si odporkyňa riadne a včas vyčíslila trovy prvostupňového a odvolacieho konania celkom vo výške 661,92 eur. Pri stanovení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzala len zo svojho uplatneného nároku vo výške 614,09 eur, a 1 úkon právnej služby vyčíslila sumou 39,84 eur. Náhradu trov si uplatnila za 10 vykonaných úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13. 8. 2009, podanie odporu proti platobnému rozkazu a vzájomný návrh dňa 13. 8. 2009, účasť na pojednávaniach dňa 1. 2. 2010, 12. 4. 2010, 25. 5. 2010, 30. 11. 2010, 14. 2. 2011 a dňa 22. 1. 2013, vyjadrenie odporkyne dňa 14. 12. 2010, odvolanie odporkyne dňa 10. 3. 2011 (10 x 39,84 eur = 398,40 eur bez DPH + 20 % DPH - 79,68 eur, spolu 478,08 eur). Uplatnila si aj náhradu režijných nákladov (2x režijný paušál po 6,33 eur za úkony v roku 2009, 5x režijný paušál po 7,21 eur za úkony v roku 2010, 2x režijný paušál po 7,41 eur za úkony v roku 2011 a 1x režijný paušál 7,81 eur za úkon v roku 2013) spolu vo výške 71,34 eur. Ďalej si uplatnila náhradu zaplatených súdnych poplatkov spolu vo výške 112,50 eur (z toho 39,50 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, a po 36,50 eur za zaplatené súdne poplatky za podanie vzájomného návrhu a za podanie odvolania voči rozsudku). Keďže si odporkyňa uplatnila náhradu trov konania v nižšej výške, ako si uplatniť mohla (neuplatnila si náhradu trov za navrhovateľkou uplatnený nárok, t.j. za predmet konania, v časti ktorého bola tiež úspešná, neuplatnila si ani DPH z režijných nákladov v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, pričom aj režijný paušál za rok 2009 si uplatnila len vo výške po 6,33 eur, namiesto 6,95 eur), mohol jej odvolací súd priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania len v uplatnenej výške (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.