KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/116/2013 z 28. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2014, sp. zn. 9Sp/116/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202159.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/116/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: D. J. Y., Q..
XX.XX.XXXX, U. U., I.. E. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám.
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 21. novembra 2013, sp. zn. 8786/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 21. novembra 2013, sp. zn. 8786/2013

p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie
právnej pomoci, keď pre márne uplynutie jednomesačnej lehoty na podanie dovolania proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1. 2013, č. k. 14Co/194/2001- 206 vo veci nemožno vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie
nároku na právnu pomoc.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia
veci odporcovi na ďalšie konanie. Mala za to, že nepožiadala o právnu pomoc v dovolacom konaní
proti rozsudku odvolacieho súdu, ale v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podala žalobu proti
Krajskému súdu v Bratislave.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru zo žiadosti
navrhovateľky vyplýva, že nárok na priznanie právnej pomoci uplatňuje v dovolacom konaní, a nie
v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá sa týka preskúmavania zákonnosti správnych
orgánov. Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie po uplynutí zákonom
stanovenej jednomesačnej lehoty. Rozhodnutie súdu, ktorý nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom
súdnej moci, nemožno preskúmať v rámci správneho súdnictva.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný nedôvodne.



Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky, u ktorej došlo k doručeniu predvolania uložením
zásielky na pošte ( § 250g ods. 2 O.s.p. ).

Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti
uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre
priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená.

Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje
štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z
ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a
prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za
poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.

Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej
pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých
by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej
pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/).

Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3
ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo
skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu
nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené
v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.
z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných
predpisov.

Z administratívneho spisu odporcu, konkrétne zo žiadosti navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci,
doručenej odporcovi dňa 30.10. 2013, vyplýva, že podáva dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
Bratislava zo dňa 22.1. 2013, č. k. 14Co 194/2011- 206. Na preukázanie právneho zastúpenia
v dovolacom konaní bola vyzvaná Okresným súdom Bratislava V dňa 10.10. 2013. K žiadosti
navrhovateľka pripojila uvedenú výzvu, rozsudok OS BA V zo dňa 14.2. 2011 č. k. 41C/308/2009-131 i
kópiu podania navrhovateľky, osobne podaného na Krajský súd v Bratislave dňa 9.5. 2013 ( označené
ako žaloba, proti odporcovi Krajský súd v Bratislave). Z textu tohto podania vyplýva navrhovateľkin
nesúhlas s prejednaním veci na odvolacom súde v jej neprítomnosti. V závere tohto podania uvádza,
že žiada rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 22.1. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V
podaní ďalej uvádza: „žiadam, aby sa Najvyšší súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu a nariadil
dokazovanie falšovania zdravotných záznamov v karte“.

Vychádzajúc zo žiadosti navrhovateľky i z predložených listinných dôkazov, odporca podania
navrhovateľky vyhodnotil v súlade s § 19, ods. 2 Správneho poriadku i § 41, ods. 2 O.s.p. podľa ich
obsahu a dospel k správnemu záveru o tom, že navrhovateľka uplatňuje nárok na právnu pomoc v



dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1. 2013, č. k. 14Co 194/2011-
206.

V žiadosti navrhovateľka totiž výslovne, bez akejkoľvek pochybnosti uviedla, že uplatňuje právnu pomoc
v dovolacom konaní.

Uvedenému tvrdeniu navrhovateľky korešponduje i výzva prvostupňového súdu na preukázanie
zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, ktorá bola nepochybne dôvodom na podanie žiadosti.
Napokon je v súlade i s obsahom podania, doručeného Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.5. 2013,
keďže v jeho závere žiada najvyšší súd, t. j. Najvyšší súd SR, ktorý je dovolacím súdom ( a nie Krajský
súd v Bratislave ), aby sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu.

Rovnako dospel odporca k správnemu záveru o zrejmej bezúspešnosti navrhovateľky v dovolacom
konaní z dôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania; zmeškanie tejto lehoty
nemožno odpustiť ( § 240 ods. 2 O.s.p. ). Predmetný rozsudok odvolacieho súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 11.3. 2013, navrhovateľka až po uplynutí jednomesačnej lehoty podľa § 240 ods. 1
O.s.p. podala mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, na nepríslušnom Krajskom súde v Bratislave.

Z týchto dôvodov súd v správnom konaní preskúmavané rozhodnutie odporcu ako rozhodnutie vydané
v súlade so zákonom potvrdil podľa §250q, ods. 2 O.s.p..

Inak treba prisvedčiť právnemu názoru odporcu v otázke nepreskúmateľnosti rozsudkov súdov v
správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, či už na základe žaloby alebo
opravného prostriedku. V rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú zákonnosť orgánov verejnej
správy, nie orgánov súdnej moci.

Spôsob preskúmania rozhodnutí súdov vyplýva z procesných predpisov, vzťahujúcich sa na
občianskoprávne, správne alebo trestné súdne konanie. V prípade civilného konania preskúmavanie
rozhodnutí súdov prichádza do úvahy len na základe podania riadneho alebo mimoriadneho opravného
prostriedku ( odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, obnova konania ).

Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade, ak by podanie navrhovateľky bolo odporcom posudzované ako
žaloba v rámci správneho súdnictva, navrhovateľke by nebolo možné priznať nárok na právnu pomoc
opätovne pre zrejmú bezúspešnosť uplatneného práva.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a
odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)