Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/399/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223699 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511223699.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q.. I. V., O. K. XX, O., zast. advokátom JUDr. Petrom Kocianom, Miletičova 7, Bratislava, proti odporkyni: B. V., O. K. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová 37/B, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C 28/2011 - 58, zo dňa 10. apríla 2012, takto r o z h o d o l : O dvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 855,12 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 19C 73/2006 - 18 zo dňa 12. 2. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3. 2007, ktorým dňom i zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Účastníci konania sa v zákonom stanovenej lehote nedohodli na vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súčasnosti neprebieha ani konanie, ktorého predmetom by bolo vyporiadanie majetku patriaceho do BSM účastníkov konania. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 2. 12. 2003 nadobudla do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/20 k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaných na LV č. XXXX, S.. Ú.. V., V.. Č.. XXXX/XX, V.. Č.. XXXX/XX U. V.. Č.. XXXX/XX. Podľa čl. V kúpnej zmluvy navrhovateľ dal súhlas ku kúpe podľa priloženého prehlásenia. Z prehlásenia zo dňa 27. 11. 2003, podpísaného navrhovateľom, súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ prehlásil, že súhlasí s tým, aby jeho manželka B. V.H. kúpila do svojho vlastníctva mimo BSM nehnuteľnosti - pozemky - ornú pôdu od Q. P. jej podiel X/ XX k celku a od V. P. jej podiel X/XX k celku z parciel č. XXXX/XX o celkovej výmere 6 XXX Q., parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere X XXX Q. a parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere XX XXX Q., nachádzajúcich sa v mestskej časti Bratislava - V., kat. úz. V., zapísaných na LV č. XXXX a zároveň prehlásil, že peniaze použité na túto kúpu nepochádzajú z majetku BSM. Súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou, či boli na kúpu sporných nehnuteľností použité finančné prostriedky patriace do BSM tak, ako to tvrdil navrhovateľ a na ktorom spočívalo dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že na kúpu spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom zmluvy zo dňa 2. 12. 2003 boli použité finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM navrhovateľa a odporkyne, keď mal za to, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a uvedenú skutočnosť jednoznačne nepreukázal. Súd prvého stupňa mal za to, že odporkyňa preukázala čestným prehlásením navrhovateľa zo dňa 27. 11. 2003, že navrhovateľ súhlasil s tým, že odporkyňa nadobúda sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, keď v uvedenom prehlásení navrhovateľ prejavil svoju vôľu, aby odporkyňa nadobudla sporné nehnuteľnosti z prostriedkov, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom. Súd prvého stupňa považoval za účelovú obranu tvrdenie navrhovateľa, že čestné prehlásenie bolo len formálne v snahe vyhnú sa povinnosti predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností vo veľkosti podielu 9/40, žiadal teda určiť vlastníctvo navrhovateľa aj k podielu vo veľkosti 2/40 (teda X/XX), ktorého vlastníčkou bola odporkyňa už pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 2. 12. 2003, na základe ktorej odporkyňa získala podiel na sporných nehnuteľnostiach vo veľkosti 7/20 a ktorý získala dedením a ktorý podiel nebol v konaní sporný a nemal byť predmetom konania. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade, ak by aj odporkyňa nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a nakladala by tak so spoločnými prostriedkami bez súhlasu navrhovateľa, vzhľadom na ust. § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Obč. zák. sa mal navrhovateľ domáhať v zákonnej trojročnej lehote relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedomáhal a preto je potrebné hľadieť na tento úkon ako na platný, ktorým nadobudla odporkyňa podiel na sporných nehnuteľnostiach do výlučného vlastníctva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel. Uviedol, že pri posúdení či vec patrí do BSM uplatňuje Občiansky zákonník tri základné princípy a to časový, spôsob užívania a spôsob nadobudnutia. Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva a teda z hľadiska uplatnenia časového princípu patria do BSM, pričom čo sa týka spôsobu užívania o predmetné nehnuteľnosti sa staral navrhovateľ. Taktiež uviedol, že na kúpu boli použité finančné prostriedky patriace do masy BSM. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a uveril tvrdeniam odporkyne, že na kúpu pozemkov použila finančné prostriedky získané darom od svojej matky a nebral do úvahy vyhlásenie svedkyne, že nehnuteľnosti kupovali navrhovateľ a odporkyňa spoločne ako manželia. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že nebol oprávnený použiť pohľadávku na započítanie oproti úhrade kúpnej ceny, nakoľko predávajúca, odporkyňa i navrhovateľ o týchto pohľadávkach vedeli, vopred súhlasili so zápočtom a proti započítaniu nevzniesli žiadne námietky. Poukázal na to, že zostávajúcu časť kúpnej ceny vyplatil z finančných prostriedkov, ktoré získal pri svojej podnikateľskej činnosti, avšak tieto vnášal do rodinného rozpočtu a ako také boli súčasťou BSM. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že mohol byť uvedený na kúpnej zmluve ako kupujúci, nakoľko spĺňa ustanovenia Občianskeho zákonníka o osobách blízkych. Mal za to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol blízkou osobou ku kupujúcej, ale nie k predávajúcim. Taktiež poukázal na návrh písaný vlastnoručne odporkyňou, v ktorom sama zahrnula predmetné nehnuteľnosti do masy BSM. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie bez nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa počas trvania manželstva uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaných na LV č. L., kat. úz. V., parc. č. L./XX, V.. Č.. L./XX a parc. Č.. L./XX, pričom predmetné nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva, nakoľko navrhovateľ dňa XX. XX. XXXX podpísal prehlásenie, v ktorom prehlásil, že súhlasí, aby jeho manželka (odporkyňa) kúpila do svojho vlastníctva mimo BSM predmetné nehnuteľnosti a zároveň prehlásil, že peniaze použité na túto kúpu nepochádzajú z majetku BSM. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporkyňa zaslala navrhovateľovi návrh na vyporiadanie spoločného majetku (Č.. J.. XX), v ktorom do spoločného majetku zahrnula i pozemky v kat. úz. V.. Z ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. vyplýva, že podmienkou určovacej žaloby je naliehavý právny záujem žalobcu na určení, ktorého sa domáha. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany. V tom je rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo žalobcu bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia. Ak už bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. V tomto prípade má záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení. Právny záujem na plnení nemusí zvlášť zdôvodňovať a preukazovať, pretože jeho existencia je samozrejmým dôsledkom porušenia práva. Toto subjektívne právo však navrhovateľ musí tvrdiť a preukázať v konaní na plnenie, ktoré už prebieha. Určovacia žaloba by však mala predchádzať vzniku ďalších sporov. Otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O. s. p.), ktorá musí byť vyriešená skôr, než súd vec posúdi po hmotnoprávnej stránke. Existencia právneho vzťahu nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti, čo vyplýva už zo znenia ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., t. j. či tu právny vzťah je alebo nie je, ako aj z ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V prejednávanej veci navrhovateľ žiadal o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodňoval tým, že konštitutívne účinky vkladu môžu byť zmenené len verejnou listinou zapísanou záznamom a to rozsudkom súdu vydaným v konaní o určenie vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa sa však otázkou naliehavého právneho záujmu vo svojom rozhodnutí nezaoberal a bez vyriešenia tejto otázky, ako otázky predbežnej, riešil vec po hmotnoprávnej stránke. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi a je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi. Ak nedôjde k dohode o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním, vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva, o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. V prejednávanej veci bolo potrebné zistiť, či odporkyňa pri podpise kúpnej zmluvy zaplatila kúpnu cenu z finančných prostriedkov, ktoré získala darom od svojej matky, resp. či bola kúpna cena uhradená zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla počas manželstva s navrhovateľom. Zo spisu vyplýva, že odporkyňa zahrnula do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania i predmetné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. V.. Svedkyňa Z. T. vo svojej výpovedi uviedla, že "neviem, ako sa dcéra s navrhovateľom vyrovnali, tieto pozemky odkupovala dcéra spolu s manželom, vtedy ešte spolu žili, pozemky odkupovali od dvoch dedičov". Svedkyňa taktiež uviedla, že peniaze, ktoré dcéra (odporkyňa) potrebovala, nemala k dispozícii a preto si peniaze požičala a neskôr ich vrátila z dedičstva z K.. Napriek týmto listinným i svedeckým dôkazom súd prvého stupňa návrh zamietol a skonštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázal, že na kúpu spoluvlastnických podielov predmetných nehnuteľností boli použité finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM navrhovateľa a odporkyne. Takýto záver súdu prvého stupňa je však predčasný. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nemohol nevziať do úvahy listinné dôkazy predložené navrhovateľom a výpoveď svedky Z. T.S. a s týmito sa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude treba ako predbežnú otázku posúdiť, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem, vykonať ďalšie dokazovanie. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a jednoznačne nevyriešil otázku z akých prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti vyplatené, keď podrobne neskúmal obranu odporkyne, ktorá tvrdila, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, keď na vyplatenie kúpnej ceny mala použiť finančné prostriedky, ktoré neboli predmetom BSM a ktoré získala darom od svojej matky. Súd prvého stupňa taktiež neskúmal, či matka odporkyne Z. T. disponovala finančnými prostriedkami, ktoré mala podľa tvrdenia odporkyne odporkyni poskytnúť. Svedkyňa sama uviedla, že takýmito finančními prostriedkami nedisponovala a bola nútená si tieto finančné prostriedky požičať a preto bude vecou súdu prvého stupňa zistiť, od koho a v akej výške si svedkyňa finančné prostriedky požičala. Odvolací súd má za to, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver, že odporkyňa preukázala z akých finančných prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti zakúpené a teda že nepatria do masy BSM. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.