Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/368/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223699 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511223699.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej právnej veci žalobcu: Q.. I. V., O. K. T.. Č.. XX, O., zast. advokátom JUDr. Petrom Kocianom, Miletičova ul. č. 7, Bratislava proti žalovanej: B. V., O. K. T.. Č.. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová ul. č. 37/B, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 50C/28/2011 - 168, z 12. decembra 2014, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej na účet advokátky JUDr. Laury Bíróovej vedený vo B.O., U.. W.., Č.. Ú. XXXXXXXXXX, trovy odvolacieho konania 143,52 eur, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX na nehnuteľnostiach zapísaných na LV pre kat. úz. V. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere X XXX Q.X, parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere X XXX Q.X, par. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XX XXX Q.X a že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti X/XX na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania 1.570,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19C/73/2006 - 18, z 12.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2007, ktorým dňom i zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Účastníci konania sa v zákonom stanovenej lehote nedohodli na vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súčasnosti neprebieha ani konanie, ktorého predmetom by bolo vyporiadanie majetku patriaceho do BSM účastníkov konania. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalovaná kúpnou zmluvou z 02.12.2003 nadobudla do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k vyššie špecifikovaným pozemkom. Podľa čl. V kúpnej zmluvy žalobca dal súhlas ku kúpe podľa priloženého prehlásenia. V prehlásení z 27.11.2003 podpísanom žalobcom žalobca prehlásil, že súhlasí s tým, aby jeho manželka B. V. kúpila do svojho vlastníctva mimo BSM predmetné pozemky a to spoluvlastnícky podiel Q. P. vo veľkosti X/XX v pomere k celku a spoluvlastnícky podiel V. P. vo veľkosti X/XX v pomere k celku z parc. č. XXXX/XX vo výmere X XXX Q.X, parc. č. XXXX/XX vo výmere X XXX Q.X a parc. č. XXXX/XX vo výmere XX XXX Q.X zapísaných na LV pre kat. úz. V. Č.. XXXX a zároveň prehlásil, že peniaze použité na túto kúpu nepochádzajú z BSM. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla žalovaná dedením a tento preto nebol predmetom konania. Polovica zo spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX je podiel vo veľkosti X/XX. Žalobca v konaní tvrdil, že spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovaná kúpila za peňažné prostriedky patriace do BSM a preto sa uplatní fikcia vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach (§ 149 ods. 4 druhá veta Obč. zák.). Žalovaná tvrdila, že na kúpu predmetných nehnuteľností použila výlučne peňažné prostriedky, ktoré jej darovala jej matka Z. T.. Tá vypovedala, že žalovanej darovala peňažné prostriedky na odkúpenie podielov na predmetných nehnuteľnostiach, časť požičaných finančných prostriedkov mala k dispozícii, časť si požičala od svojej svatky a túto pôžičku vrátila z dedičstva po zomrelom strýkovi v K. o čom do spisu založila doklady (č. l. 109 - 113). Súd prvého stupňa mal výpoveďou tejto svedkyne za preukázané, že žalovanej darovala sumu minimálne 170.000,- Sk a pokiaľ ide o čiastočné rozpory v jej výpovedi, súd prvého stupňa ich pripísal veku svedkyne a odstupu času. Svedkyňa Q. P. vypovedala, že za predané podiely mala dostať sumu 70.000,- Sk, žalobca jej z toho strhol sumu 40.000,- Sk, ktorú mu dlhovala za zastupovanie, vyplatil jej 26.000,- Sk a dlhuje jej ešte 13.000,- Sk. Podľa súdu prvého stupňa z výpovede tejto svedkyne nevyplynulo, že by finančné prostriedky, ktoré žalobca tejto svedkyni vyplatil, patrili do BSM. Podľa žalobcu išlo o započítanie vzájomných pohľadávok. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepreukázal, že započítanie uplatnené voči svedkyni Q. P. spĺňalo všetky zákonné náležitosti (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok na započítanie). Žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy z 02.12.2003, preto tu neexistuje vzájomnosť pohľadávok a ani neuviedol, v akej výške mu mala vzniknúť pohľadávka voči predávajúcej Q. P. a kedy nastala jej splatnosť. Čiastočné uhradenie kúpnej ceny započítaním preto súd prvého stupňa považoval za účelové tvrdenie žalobcu. Nedatovaný list žalovanej založený do spisu žalobcom, ktorý mal preukazovať skutočnosť, že žalovaná sporné nehnuteľnosti považuje za majetok patriaci do BSM, súd prvého stupňa nepovažoval za dôkaz o tom, že sporné nehnuteľnosti boli uhradené z prostriedkov patriacich do BSM a že teda patria do BSM. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na stanovisko žalovanej, podľa ktorej tento list bol vyjadrením snahy dohodnúť sa so žalobcom na vyporiadaní BSM aj za cenu ústupkov, kedy bola žalovaná ochotná považovať za spoločný aj majetok, ktorý nadobudla za trvania manželstva zo svojich výlučných prostriedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by na kúpu predmetných nehnuteľností boli použité aj prostriedky patriace do BSM a žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa poukázal na prehlásenie žalobcu z 27.11.2003. Súd prvého stupňa považoval za účelové tvrdenie žalobcu, že toto prehlásenie bolo iba formálne v snahe vyhnúť sa povinnosti uplatnenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by kúpnu cenu sporných nehnuteľností zaplatila z peňažných prostriedkov, ktoré získala ako dar od svojej matky a súd prvého stupňa pochybil, keď sa v tomto smere uspokojil iba s ústnymi tvrdeniami žalovanej. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobcu preukázané, že kúpnu cenu vyplatil predávajúcim on osobne, pričom časť kúpnej ceny si započítal voči predávajúcim z titulu svojej pohľadávky, ktorú mal voči predávajúcim. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že disponoval značnými finančnými prostriedkami, ktoré mu umožnili aj hradenie nákladov spojených so zastupovaním žalovanej v dedičskom konaní po X. U. Q. P. v spore vedenom pod sp. zn. 5C/89/2002. Pokiaľ ide o prehlásenie z 27.11.2003 žalobca uviedol, že predloženie takéhoto dokladu vyžadoval katastrálny úrad a preto ho podpísal. Z tohto prehlásenia však nevyplýva, že by na kúpu predmetných pozemkov boli použité výlučne finančné prostriedky žalovanej. K výpovedi svedkyne T. žalobca uviedol, že jej zdravotný stav je primeraný jej veku a nie je preto žiadny dôvod, aby súd prvého stupňa pripisoval rozpory v jej výpovedi veku tejto svedkyne a odstupu času. V súvislosti s výpoveďou tejto svedkyne žalobca poukázal na jej list adresovaný jemu, v ktorom potvrdila, že predmetné pozemky zakúpil on a tiež ich zaplatil. Táto svedkyňa tiež vypovedala, že sumu 170.000,- Sk dala žalovanej na to, aby sa vyrovnala so žalobcom s tým, že svedkyňa sa nepamätala, či už vtedy boli účastníci konania rozvedení. Z toho vyjadrenia svedkyne podľa žalobcu vyplýva, že nedarovala žalovanej peniaze pred nákupom predmetných pozemkov. V konaní nebolo preukázané, že by svatka svedkyne Q. Y. svedkyni poskytla pôžičku a rovnako nebolo preukázané, že by svedkyňa túto pôžičku vrátila. Podľa dokladov samotnej žalovanej prvé peniaze za dedičstvo zo zahraničia jej matka mala dostať až dňa 13.05.2005. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že naliehavý právny záujem žalobca má na určení, že je v X/X podielovým spoluvlastníkom podielu vo veľkosti X/XX na predmetných nehnuteľnostiach a že žalovaná je tak isto v X/X podielovou spoluvlastníčkou podielu vo veľkosti X/XX na predmetných nehnuteľnostiach. Vyhovujúci rozsudok by bol totiž podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností záznamom. Na druhej strane je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná je vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele o veľkosti X/XX, resp. X/XX v pomere k celku, keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel v tejto veľkosti žalovaná nadobudla dedením a preto nepatrí do BSM. Rozhodnutie prejedávanej veci záviselo od posúdenia, či spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX v pomere k celku účastníci konania kúpili za finančné prostriedky patriace do BSM, alebo či ho kúpila žalovaná za svoje výlučné prostriedky nepatriace do BSM. Účastníci konania totiž neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM a ani žiaden z nich nepodal do 3 rokov od zániku BSM žalobu o vyporiadanie BSM. Preto, ak by sa preukázalo, že na kúpu sporných nehnuteľností boli použité spoločné prostriedky patriace do BSM, uplatnila by sa fikcia obsiahnutá v § 149 ods. 4 Obč. zák., že spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti X/XX je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania s tým, že ich podiely sú rovnaké, t. j. každý z nich by vlastnil podiel vo veľkosti X/XX v pomere k celku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že na kúpu sporných nehnuteľností boli použité prostriedky z BSM, zaťažovalo žalobcu. Teda nie žalovaná bola povinná preukazovať, že sporné nehnuteľnosti kúpila za prostriedky vo svojom výlučnom vlastníctve, ale bol to žalobca, ktorý - ak chcel mať v spore úspech - musel preukázať, že na kúpu sporných nehnuteľností boli použité prostriedky patriace do BSM. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Tvrdenia žalobcu vyvracia najmä prehlásenie z 27.11.2003, v ktorom samotný žalobca prehlásil, že peniaze použité na kúpu sporných nehnuteľností nepochádzajú z BSM účastníkov konania. Závažnosť tohto dôkazu zvyšuje to, že žalobca si nepochybne musel byť vedomý následkov tohto prehlásenia spočívajúcich v tom, že do katastra nehnuteľností bude ako výlučná vlastníčka podielu vo veľkosti X/XX na sporných nehnuteľnostiach zapísaná iba žalovaná. Motív, ktorý žalobcu viedol k podpísaniu prehlásenia tohto obsahu, nie je právne významný. To, že žalobca prípadne disponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny, ešte bez ďalšieho nepreukazuje, že na kúpu sporných nehnuteľností boli použité aj peniaze patriace do BSM účastníkov konania. To isté sa týka aj tvrdenia žalobcu, že kúpnu cenu vyplatil predávajúcim on osobne a že žalovaná pritom ani nebola a tiež ďalšieho jeho tvrdenia týkajúceho sa čiastočného uhradenia kúpnej ceny započítaním. K tomu treba uviesť, že žalovaná ako účastníčka kúpnej zmluvy z 02.12.2003 na strane kupujúcej nemala proti predávajúcej Q. P. žiadnu pohľadávku, ktorá by mohla zaniknúť započítaním. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovanej. Jej právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 111,21 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,39 eur a po zvýšení advokátskej odmeny o 20 % DPH trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 143,52 eur (111,21 + 8,39 = 119,60 eur; 20 % z 119,60 = 23,92 eur; 119,60 + 23,92 = 143,52 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.