Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/342/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207015 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709207015.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DUVYSTAV, s. r. o., so sídlom Kupeckého 85, 902 01 Pezinok, IČO: 35 786 639, zast. Mgr. Matejom Vidom, advokátom, Papraďová 3, Bratislava, proti žalovanému: V. B., podnikajúci pod obchodným menom V. B. ml., miesto podnikania M. XXXX, XXX XX W., J.: XX XXX XXX, právne zast. Mgr. Norbertom Stankom, advokátom, Nám. Slobody 36B, Sereď, o zaplatenie 6.694,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. 05. 2012 č. k. 26Cb/259/2009-169 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. 05. 2012 č. k. 26Cb/259/2009-169 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zaviazal odvolaním napadnutým rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.694,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.556,84 Eur od 28. 07. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.363,82 Eur od 01. 01. 2011 do zaplatenia a zo sumy 2.783,61 Eur od 16. 01. 2012 do zaplatenia. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 1.556,84 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s odstraňovaním vád diela vykonaného žalovaným. Na základe návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie následnej náhrady škody vo výške 2.363,82 Eur a vo výške 2.773,61 Eur spôsobenej nekvalitným vyhotovením diela a vzniknutej pri odstraňovaní vád diela, pripustil súd prvého stupňa svojim uznesením zo dňa 22. 02. 2011 č. k. 26Cb/259/2009-95 a uznesením zo dňa 15. 02. 2012 č. k. 26Cb/259/2009-160 zmenu návrhu na začatie konania v uplatňovanej výške 6.694,27 Eur. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzavreli v ústnej forme zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zhotoviť izoláciu na stavbe rodinného domu na Jilemnického ulici č. 36 v Pezinku z materiálu Fatrafol a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému cenu diela. Prvostupňový súd mal za preukázané vykonanie diela a jeho odovzdanie žalobcovi na jar roku 2008, ako aj zaplatenie ceny diela žalobcom žalovanému podľa faktúr č. 01/2008, č. 04/2008 a č. 07/2008. Zhotovená izolácia vykazovala vady spočívajúce v nedokonalých zvaroch izolačných materiálov, ktoré sa objavovali postupne. Žalobca si uplatnil zodpovednosť z týchto vád u žalovaného bezodkladne potom, ako ich zistil. Počnúc štvrtou vadou si žalobca vady diela u žalovaného neuplatňoval, pretože žalovaný oznámil žalobcovi listom výpoveď záručnej doby. Žalovaný prvé štyri vady diela odstránil. Žalobca v súvislosti s odstraňovaním vád vykonal práce, ktorých vykonanie posúdil súd prvého stupňa ako plnenie žalobcu poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu a hodnotu týchto prác tak, ako ju vyčíslil žalobca, priznal prvostupňový súd ako nárok žalobcu voči žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku priznal súd prvého stupňa žalobcovi peňažný nárok voči žalovanému titulom náhrady škody, a to v rozsahu nákladov, ktoré znášal žalobca odstraňujúci vady diela za žalovaného. Na zaplatenie nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s odstraňovaním vád diela zaviazal súd žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a priznal žalobcovi úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 376, § 379, § 536, § 537 ods. 1, § 554 a § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania v 100 %. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vo všetkých jeho výrokoch žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočným zistením skutkového stavu veci a nakoniec nevysporiadaním sa s predloženými dôkazmi a tvrdeniami žalovaného súdom prvého stupňa. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na obsah svedeckej výpovede svedka zo spoločnosti Geofol, s. r. o., ktorá pri skúške nezistila netesnosti zvaru izolačnej fólie. Pretekanie, ktoré žalobca tvrdil, vzniklo podľa názoru žalovaného po prácach vykonaných samotným žalobcom, a to neodbornou manipuláciou zamestnancov žalobcu vykonávajúcich vodoinštaláciu, keď vzniklo niekoľko dier v izolácii. Poukázal tiež na zaujatosť svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu, ktorí môžu byť zodpovední za poškodenie izolácie stavby. Žalovaný namietal vo svojom odvolaní aj odňatie jeho práva konať pred súdom zo strany súdu, ktorý neodročil pojednávanie nariadené na deň 15. 02. 2012 napriek tomu, že žalovaný riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o stanovenie nového termínu pojednávania. Žalovaný predovšetkým namietal, že mu takto bolo odopreté zúčastniť sa výsluchu svedkov a to v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania súdom prvého stupňa považoval skutočnosť, keď súd pojednávanie nariadené vo veci na deň 21. 06. 2010 pre ospravedlnenie sa žalobcu odročil na iný termín, pričom obdobne nepostupoval pri ospravedlnení neúčasti žalovaného z pojednávania nariadeného vo veci na deň 15. 02. 2012. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaný sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou veci uskutočnenou prvostupňovým súdom. Mal za to, že žalovaný bol v celom konaní pasívny a vykonával obštrukcie. Žalobca poukázal v súvislosti so žalovaným namietaným odňatím možnosti konať pred súdom, že žalovaný a jeho právny zástupca sa zúčastnili nasledujúceho pojednávania nariadeného na deň 02. 05. 2012, na ktorom súd prvého stupňa dal žalovanému možnosť, aby sa vyjadril k veci, navrhol ďalšie dôkazy, zhrnul svoje návrhy, vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Nakoniec uviedol, že jeho ospravedlnenie a žiadosť o preloženie termínu pojednávania, ktoré bolo súdom prvého stupňa nariadené na deň 21. 06. 2010, uskutočnil tri dni písomne vopred a uvedené v rovnakej lehote oznámil aj žalovanému a mal za to, že procesné práva žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa porušené neboli. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008). Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka platia pri vadách diela primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa ust. § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sa nároky z vád tovaru nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd posúdil vzťah účastníkov konania podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka ako vzťah zo zmluvy o dielo a aplikoval na právny vzťah žalobcu a žalovaného príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce typovú zmluvu o dielo. Žalovaný vykonal dielo spočívajúce v zhotovení izolácie stavby rodinného domu, ktorého vady žalobca najskôr u žalovaného reklamoval a žalovaný vady odstránil. Žalobca realizoval v súvislosti s odstraňovaním vád práce, náklady ktorých si uplatnil žalobou voči žalovanému. Zodpovednosť za neskôr zistené vady si žalobca u žalovaného neuplatnil, ale sa domáhal náhrady nákladov, ktoré vynaložil na ich odstránenie, a to vždy prostredníctvom návrhu na zmenu návrhu na začatie konania. Počas konania súd prvého stupňa dvakrát rozhodol o zmene návrhu na začatie konania, pričom zmenený návrh vždy súvisel s uplatnením si nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady nákladov vynaložených žalobcom na odstránenie vád diela. Z odôvodnenia každého rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právne závery súdu na strane druhej. Stav, keď v rozsudku absentujú náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., vedie k tomu, že sa takýto rozsudok stáva nepreskúmateľný. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje uvedenie právneho dôvodu prvostupňovým súdom priznaného peňažného nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanému peňažné nároky z rôznych právnych základov. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, v ktorej časti súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v ktorej časti mu priznal peňažný nárok voči žalovanému titulom náhrady škody. Je potrebné mať na zreteli, že zákonom vyžadované riadne odôvodnenie rozsudku nie je len formálnou požiadavkou, ale má byť prameňom poznania úvah prvostupňového súdu ako v otázke zisťovania skutkového stavu veci, tak aj právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. V prípade tohto rozhodnutia takéto odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa absentuje. Podľa ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 564 Obchodného zákonníka vznikli žalobcovi ako objednávateľovi zo zmluvy o dielo v prípade vád diela práva zo zodpovednosti za vady. Práva zo zodpovednosti za vady sú v tomto prípade základnými právami žalobcu. Žalobca nemôže požadovať náhradu v rozsahu, v ktorom mohol dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov uplatnením práv zo zodpovednosti za vady diela, zo žiadneho iného právneho titulu, teda nemôže požadovať náhradu v tomto rozsahu ani z titulu náhrady škody, ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca by mal právo len na náhradu ďalšej škody, teda takej škody, ktorá má pôvod vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa diela, ak by preukázal existenciu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Bude teda potrebné, aby sa prvostupňový súd vysporiadal predovšetkým so skutočnosťou, či dielo zhotovené žalovaným vykazovalo vady a žalobca si riadne a včas tieto vady notifikoval, uplatnil si nároky z týchto vád diela, ďalej posúdiť, ktoré z peňažných nárokov žalobcu boli uplatnené ako nároky z vád diela, a ktoré z nich boli uplatnené z iného právneho dôvodu a ustáliť či prípadné nároky na náhradu škody uplatnené žalobcom bolo možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku z vád diela alebo ide o náhradu ďalšej škody, vzniknutej v príčinnej súvislosti s vadným plnením a posúdiť z týchto hľadísk opodstatnenosť nárokov uplatnených žalobcom voči žalovanému a znova vo veci rozhodnúť. Z uvedených hľadísk považoval súd napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nepreskúmateľné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.