Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207015 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1709207015.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: DUVYSTAV s.r.o., Kupeckého 85, 902 01 Pezinok, IČO: 35 786 639, zast.: JUDr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 01 Bratislava proti žalovanému: V. B., podnikajúci pod obchodným menom V. B. V.., miesto podnikania Šopornianska 1004, 925 53 Pata, IČO: 369 21 858, zast.: Mgr. Norbert Stanko, advokát, M. R. Štefánika 4280/30, 926 01 Sereď o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 4.233,84 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 26Cb/259/2009-265 zo dňa 04.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 26Cb/259/2009-265 zo dňa 04.12.2017, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 4.233,84 eur s úrokom z omeškania a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 07.08.2009 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,84 eur s príslušenstvom a súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu vodorovnú a zvislú izoláciu FATRAFOL novostavby rodinného domu pre investora J.. V. S. a manželky V.. P. S.. V stavebnej jame izoloval podkladovú dosku suterénu - vodorovnú izoláciu fóliou FATRAFOL, po vyhotovení ochranného muriva žalovaný vyhotovil izoláciu obvodového muriva celého suterénu. Na vodorovnej izolácii vykonal vysokonapäťovú skúšku s preverením kvality zvarov a celistvosti hydroizolácie, ktorá bola úspešná, na zvislej izolácii skúšku nevykonal. Žalobca zaplatil žalovanému celkom za práce 146.460 Sk podľa faktúr žalovaného. Dňa 20.08.2008 investor oznámil žalobcovi zatekanie cez zvislú izoláciu v suteréne v rohu od ulice a od vodorovnej šachty. Po vysekaní nosného muriva obvodového plášťa z vnútornej strany sa zistilo pretekanie vodorovnej izolácie, čo bolo chybou práce žalovaného. Žalovaný chybný spoj izolácie opravil. Po overení, že izolácia v tejto časti neprepúšťa, žalobca na svoje náklady uviedol vec - dotknuté okolie do pôvodného stavu. Žalobca svoje náklady na odstránenie vady, ktorú spôsobil žalovaný nekvalitnou prácou, evidoval vo výške 36.060,20 Sk bez DPH, čo je 1.196,98 eur. V marci 2009 v suteréne investora zvlhla stena od dvora, čo žalobca oznámil žalovanému, dohodli sa so žalovaným na rovnakom postupe pri odstraňovaní príčin zatekania ako v roku 2008. Na výkop na obnaženie izolácií použil žalobca mechanizmy, následne žalovaný vadu odstránil, keď náklady sú vo výške 359,86 eur bez DPH. Žalobca v júni 2009 odovzdal osobne žalovanému písomné vyčíslenie škody, ktorú mu spôsobil žalovaný nekvalitnou prácou na stavbe investora J.. S. vo výške 1.556,84 eur. Žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie dňa 29.07.2009, požadovanú sumu 1.556,84 eur nezaplatil. 2. V písomnom podaní zo dňa 18.06.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že v máji a júni 2010 došlo k opätovnému zatekaniu suterénneho muriva na severozápadnej stene rodinného domu, najprv 17.05.2010 bolo zistené po obnažení miesta zatekania spoločnosťou GEOFOL s.r.o., dňa 16.06.2010 po výdatných dažďoch došlo k opätovnému zatečeniu ďalej od zatečenia zo 17.05.2010. Písomným podaním zo dňa 31.01.2011 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada zaplatenie ďalšej sumy 2.363,82 eur, keď došlo k zatečeniu suterénneho muriva po dažďoch dňa 15.-18.05.2010 a opätovne na iných miestach dňa 17.06.2010, 18.08.2010 a 29.09.2010 na zle zvarených vodorovných spojoch zvislej izolácie. Žalovaný odmietol zaplatiť žalobcovi náklady a od zatečenia 17.06.2010 vo veci odstraňovania vád odmietal spolupôsobiť. Náklady na odstránenie chýb zistených 20.05.2010 sú vo výške 759,32 eur. Náklady na odstránenie chýb zistených 17.06.2010, 18.08.2010 a 29.09.2010 sú vo výške 1.604,50 eur špecifikované v liste zo dňa 13.01.2011 po skončení výkonov. Pri meraní dňa 01.06.2010 bola zistená jedna netesnosť, táto bola žalovaným odstránená a stavebná konštrukcia bola uvedená do pôvodného stavu, pričom boli žalobcom vynaložené náklady na sprístupnenie a uvedenie veci do pôvodného stavu celkom vo výške 759,32 eur, ktorú sumu žalovaný nezaplatil. Po ďalšej reklamácií zo dňa 17.06.2010, ktorou žalobca žiadal odstránenie vady prejavenej dňa 16.06.2010 žalovaný vypovedal žalobcovi záručnú dobu a priložil faktúru na sumu 396 eur. Keďže žalovaný odmietol vykonať opravy svojho diela a uhradzovať súvisiace náklady na opravu izolácie u tohto a ďalších prípadov zo dňa 18.08.2010, 29.09.210 a 20.12.2010, zabezpečil žalobca opravu firmou TWINS - SK, s.r.o. Táto odstránila chyby diela žalovaného a vykonala opravu 9 ks vnútorných spojov a kútov od 16.07. do 12.08.2010 za sumu 270 eur bez DPH, 4 ks pozdĺžnych spojov a vnútorných kútov dňa 26.08.210 za 120 eur bez DPH a 2 ks vnútorných rohov zo dňa 20.12.2010 za sumu 180 eur bez DPH. Dňa 14.01.2011 boli opätovne zistené chyby žalovaným vyhotovenej izolácie, spoločnosť TWINS opravu vykonala dňa 18.01.2011. Žalobca oznámil žalovanému výšku nákladov za chyby izolácie od 16.07.2010 do 31.12.2010 listom zo dňa 13.01.2011 na sumu 2.320,70 eur bez DPH. Okrem toho došlo k ďalšiemu zatečeniu suterénneho muriva dňa 14.01.2011. 3. Žalobcom uplatnená škoda spočíva v nákladoch potrebných na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav a vec sa uviedla do pôvodného stavu. Zatečením suterénneho muriva a vykonanými detekčnými skúškami firmou GEOFOL boli zistené netesnosti zvarov zvislej izolácie a prepúšťanie vody a zemnej vlhkosti, žalovaný tak porušil svoju povinnosť vykonať dielo bez chýb. Porušením tejto povinnosti spôsobil žalobcovi ku dňu 31.12.2010 škodu vo výške 3.920,66 eur, žiada tak od žalovaného zaplatenie sumy 2.363,82 eur s úrokom z omeškania popri pôvodne požadovanej sume 1.556,84 eur. Písomným podaním zo dňa 18.01.2012 žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu z dôvodu vzniku ďalšej škody pri odstraňovaní vád diela žalovaného vo výške 2.773,61 eur, celková škoda tak bola vyčíslená na 6.694,27 eur. Skutkový základ spočíval v tom, že žalovaný po 17.06.2010 odmietol zistené chyby opraviť a znášať náklady s tým súvisiace. Žalobca na základe oznámenia vlastníka domu na vlastné náklady v roku 2011 odstránil chyby zle vyhotovenej izolácie. Žalobcovi vznikli náklady na nutné práce, výkony a materiál za účelom vyhľadania príčiny a zatekania, opravy netesnosti zvarov a izolácie, ktoré sú v príčinnej súvislosti s odstránením týchto chýb diela vyhotoveného žalovaným, a to podľa rozpisu nákladov a hotových výdavkov vo vyúčtovaní zo dňa 07.11.2011 s doplnením zo dňa 16.01.2012, žalovaného vyzval na zaplatenie škody podľa týchto rozpisov. Odborná firma TWINS - SK s.r.o. v roku 2011 vykonala 10 opráv chybnej izolácie, žalobcovi vyúčtovala sumu 1.118,50 eur bez DPH v súčte s prácami za rok 2010 vo výške 1.688,50 eur bez DPH. Na pojednávaní dňa 02.05.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na výsluchu svedka J.. P.. H.. Množstvo zrážkovej vody v období január - november 2011 nemá žiaden vzťah k zatečeniu z vodovodného potrubia vo februári 2010. Celkovo bolo 17 zatekaní, z toho 3. až 7. bolo v roku 2010. K 3. zatekaniu došlo 20.05.2010, pri oprave tohto bola len vysekaná do múru sonda, žalovaný odstránil netesnosť. Po tomto odstránení vypovedal žalovaný dobu záruky, preto následne boli všetky vady odstraňované nie s pomocou žalovaného, ale treťou odborne spôsobilou osobou a to spoločnosťou Twins. V roku 2011 došlo k 8. - 17. zatekaniu, ktoré odstraňovala spoločnosť Twins. Od 10.11.2011 až k dnešnému dňu sa neobjavilo žiadne zatekanie. Za poškodenie vodorovnej izolácie vodárom žalovaný nezodpovedá, žalobca nežiada zaplatenie za opravu tohto poškodenia. Po oprave vodorovnej izolácie po poškodení vodárom sa už žiadna vada na vodorovnej izolácii nevyskytla. Pokiaľ ide o poškodenie izolácie zistené 20.05.2010, a to diera spôsobená rezom noža, poukázal na skutočnosť, že žalovaný pracoval s nožom pri odstraňovaní ochrannej textílie a svedok S. uviedol, že pokiaľ takáto diera existovala v izolácií, došlo by k masívnemu zatečeniu a nie iba k priesakom aké boli podnetom pre vykonanie opravy. Spoločnosť Twins pri odstraňovaní vád 4-17 si vyúčtovala odplatu, ktorú žalobca zaplatil a to vo výške 1.688,50 eur bez DPH, keď žalobca si DPH neuplatňuje. Pokiaľ ide o faktúru žalovaného na sumu nad 350 eur, toto je fiktívna faktúra. Celková škoda pozostáva z nákladov na zistenie miest zatekania, na sprístupnenie týchto netesností, na uvedenie veci do pôvodného stavu a na spoločnosť Twins vrátane spotrebovaného materiálu. Na pojednávaní dňa 18.06.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca si uplatňoval vady diela, až štvrtou vadou si prestávali uplatňovať a požiadal tretí subjekt o odstránenie vád. Žalobca tento postup zvolil v dôsledku toho, že žalovaný mu oznámil vypovedanie záruky, žalobca mal teda za to, že žalovaný nedokáže subjektívne odstrániť vady. V tomto čase bola cena za dielo zaplatená, žalobca si preto musel uplatňovať zaplatenie sumy nemohol si započítať svoj nárok. V písomnom podaní zo dňa 15.12.2009 právny zástupca žalovaného namietal miestnu príslušnosť pre miesto podnikania žalovaného a uviedol, že napriek objednávke a zaplatení skúšky celistvosti zvarov túto žalobca nedovolil vykonať s odôvodnením, že sú v časovom sklze, túto skutočnosť si vzal na zodpovednosť majiteľ domu - investor, nakoľko p. M. bol toho času odcestovaný na dovolenke a nemohli sa s ním spojiť. Žalobca neprizval žalovaného na spoločné vyhľadanie netesnosti izolácie, nie je možné stanoviť zodpovednosť za dieru, nakoľko táto mohla byť spôsobená nesprávnym postupom pri jej hľadaní. Sám žalobca priznal poškodenie izolácie ako následok nesprávneho postupu pri výkone práce vodárom. Na pojednávaní dňa 08.02.2010 právny zástupca žalovaného uviedol, že kontrola zvislej izolácie sa nevykonala na pokyn investora stavby, ktorý povedal, že ak bude problém, berie to na seba, ktorú skutočnosť môže potvrdiť svedok K.. Zatekanie cez zvislú izoláciu v suteréne v rohu od ulice a od vodorovnej šachty, bolo zapríčinené nekvalitným vystavaním muriva a následne jeho pádom. Žalovaný vykonané práce nefakturoval v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov. V písomnom podaní zo dňa 23.02.2010 právny zástupca žalovaného uviedol, že na predmetné dielo bola poskytnutá 18 mesačná záruka, žalobca vady na diele reklamoval telefonicky, avšak nevyzval ho na odstránenie, resp. spoločné hľadanie. Na pojednávaní dňa 02.05.2012 právny zástupca žalovaného uviedol, že v priebehu tohto konania bola posúdená kvalita vodorovnej a zvislej izolácie. Vodorovná izolácia bola vykonaná riadne, avšak táto sa nadpája na zvislú izoláciu a preto musí byť vypustená spod poteru, pokiaľ teda došlo k zborteniu prímurovky nutne muselo dôjsť aj k porušeniu vykonanej vodorovnej izolácie v časti kde sa na ňu nadpája zvislá izolácia. Obidve merania dopadli tak že bolo zistené riadne vykonanie prác žalovaným. Na pojednávaní dňa 18.06.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že neboli preukázané vady diela, rovnako ani príčinná súvislosť a pochybná je tiež výška, keď predovšetkým nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje svoje nároky. Na pojednávaní dňa 10.12.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na to, že svedkovia sú jednak zamestnanec a jednak dodávateľ pre žalobcu, t. j. obidvaja sú odkázanými osobami voči žalobcovi, žiada aby súd na tieto výpovede neprihliadol. Žalobca žiadal jednak bezdôvodného obohatenie, jednak odstránenie vád diela. Žalovaný po opakovanom odstraňovaní diela vypovedal záručnú lehotu vzhľadom na konanie žalobcu. Poukázal na ustanovenia § 442 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj § 564 s § 440 Obchodného zákonníka, keď žalobca si mal uplatniť právo zo zodpovednosti za vady. V celom konaní boli vypočutí, až na jedného, svedkovia odkázaní na žalobcu, či už išlo o zamestnanca, alebo podnikateľa, ktorý má zákazky od žalobcu, s výnimkou pracovníka spoločnosti Geofol, pričom z tejto výpovede vyplýva, že zvary boli na hydroizolácii v poriadku. Na pojednávaní dňa 08.11.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že nevie čo bude predmetom dnešného pojednávania, poukazuje na skutočnosť, že žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť pri preberaní diela a pri jeho kontrole a ďalej pri samotnom vykonávaní diela sa žalovaný musel riadiť pokynmi žalobcu, z toho dôvodu nemá zodpovednosť za prípadné vady. Pokyny žalovanému na pokračovanie v prácach bez skúšok tesnosti boli dané, pričom súd jeho návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že predmetom konania je vznesený nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy skutkovo vymedzený tým, že žalobca vynaložil túto sumu pri odstraňovaní závad na diele žalovaného. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v ústnej forme zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému cenu za dielo v dohodnutej výške a záväzok žalovaného zhotoviť izoláciu na stavbe rodinného domu, Q. XX, W. z materiálu FATRAFOL, keď uvedené je preukázané aj z výsluchu svedkov N. B. a Š. K.. Súd prvej inštancie mal za preukázané vykonanie diela a jeho odovzdanie žalobcovi na jar roku 2008, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporu sporná. Nebolo tiež sporné, že došlo k zaplateniu ceny za dielo žalobcom podľa faktúry č. 01/2008, faktúry č. 04/2008, faktúry č. 7/2008, všetko spolu po odrátaní sumy podľa dobropisu č. 4/2008 vo výške 4.861,58 eur (pôvodne 146.460 Sk). Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 26Cb/259/2009-235 zo dňa 07.01.2015, predmetom nároku je zaplatenie celkom sumy 4.233,84 eur a základ nároku spočíva v uplatnení si vady diela - zatekania v SZ rohu cca 30 - 40 cm u žalovaného dňa 17.06.2010, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným, ďalej základ nároku spočíva v existencií vád diela - zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistené dňa 18.08.2010, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným, ďalej základ nároku spočíva v existencií vád diela - zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistené dňa 29.09.2010, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným, ďalej základ nároku spočíva v existencií vád diela - zatekania cez zle zvarený vodorovné spoje zvislej izolácie oznámené žalovanému dňa 07.11.2011 a 16.01.2012, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným (bližšie právny zástupca žalobcu skutkový základ v návrhu na rozšírenie žaloby nepopísal), pričom z listu žalobcu žalovanému zo dňa 16.01.2012 je preukázané, že samotné vady diela sa prejavovali postupne tak, že boli odstraňované dňa 18.01.2011, 31.03.2011, 13.04.2011, 26.05.2011, 16.06.2011, 29.08.2011, 20.09.2011, 10.10.2011, 31.10.2011 a 10.11.2011. Žiadnym bližším spôsobom neboli vady diela v žalobe špecifikované. 5. Súd prvej inštancie považoval vypovedanie záručnej doby žalovaným za neúčinné, nakoľko v zmysle § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka sa zhotoviteľ nemôže jednostranne právnym úkonom zbaviť zodpovednosti za vady diela. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že k poškodeniu izolácie došlo jedným zo spôsobov ako je uvedené v jeho liste žalobcovi zo dňa 16.06.2010, keď tiež netvrdil pád primurovky v takom rozsahu, že by došlo k poškodeniu izolácie a nebolo ani sporné prevŕtanie izolácie vodoinštalatérom, pričom však za toto žalobca nežiadal od žalovaného úhradu. 6. Z výsluchu svedkov S. a K., ako aj strany sporu p. M. mal súd prvej inštancie za preukázané, že zhotovená izolácia mala vady, ktoré sa objavovali postupne, pričom tieto vady spočívali v nedokonalých zvaroch, izolačných materiáloch, keď prvé vady sa prejavili zvlhnutím steny v marci 2009. Súd má nefunkčnosť hydroizolácie prejavujúcu sa netesnosťou za porušenie zmluvy podstatným spôsobom, keď hlavným účelom hydroizolácie stavby je zabrániť vniku vody do stavby, čo však nebolo naplnené. Žalobca si bez zbytočného odkladu po zistení vád uplatnil (§ 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka) nároky z vady diela voči žalovanému spočívajúce v odstránení vady diela (§ 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka). 7. Súd prvej inštancie mal z listu žalobcu zo dňa 17.06.2010 adresovaného žalovanému za preukázané, že žalobca si uplatnil vady diela, a to konkrétne zatekanie v SZ rohu cca 30 - 40 cm a súčasne nárok z vady - odstránenie tejto vady (§ 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v spojení s § 564 Obchodného zákonníka), pričom po uplatnení si tohto nároku už žalobca tento nemohol meniť (§ 436 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca sa však súdne domáhal zaplatenia náhrady nákladov vynaložených v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z § 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, a teda žalobca mohol uspokojiť svoj nárok uplatnením nároku z vád. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie priamych nákladov na odstránenie vady diela - náklady na opravu samotnej izolácie, nemohol vzniknúť ani nárok žalobcu na úhradu nákladov za práce súvisiace s odstránením vady diela, a to náklady na nájdenie vady, sprístupnenie tejto vady na jej opravu a uvedenie stavby do pôvodného stavu. 8. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal uplatnenie si nárokov z vád diela počnúc vadou zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistenú dňa 18.08.2010, cez vadu zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistenú dňa 29.09.2010 a končiac vadou zatekania cez zle zvarené vodorovné spoje zvislej izolácie oznámené žalovanému dňa 07.11.2011 a 16.01.2012, pričom naopak na pojednávaní dňa 18.06.2014 uviedol, že „štvrtou vadou si prestával uplatňovať a požiadal tretí subjekt o odstránenie vád“. List žalobcu žalovanému zo dňa 17.06.2010 (č.l. 76) taktiež nemožno považovať za uplatnenie si vád zistených v auguste, septembri a decembri 2010, čo vyplýva nielen zo samotného textu tohto listu ale aj z chronológie udalostí. Obdobne ani pri vadách odstraňovaných dňa 18.01.2011, 31.03.2011, 13.04.2011, 26.05.2011, 16.06.2011, 29.08.2011, 20.09.2011, 10.10.2011, 31.10.2011 a 10.11.2011 nebol žalobcom voči žalovanému uplatnený nárok z vád diela. 9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia žalobcom spoločnosti TWINS - SK, s.r.o. ako sumy priamo vynaloženej na odstránenie vád diela vo výške 570 eur a 1.058,50 eur na odstránenie vady diela, čo odôvodnil tým, že počnúc štvrtou vadou (jún 2010) si žalobca voči žalovanému neuplatňoval nárok z vád diela, žalovaný nebol povinný odstrániť vady opravou diela (§ 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka), pričom nebola tvrdená a teda ani preukázaná dohoda o nároku z vád diela, podľa ktorej by si mohol žalobca nechať odstrániť vadu diela jej opravou treťou osobou alebo žalobcom samotným a žiadať žalovaného o úhrady týchto nákladov, ako sú uvedené v liste žalobcu žalovanému zo dňa 13.01.2011 a zo dňa 16.01.2012. Súd prvej inštncie tiež zamietol žalobu aj v časti zaplatenia sumy 2.605,34 eur, pričom argumentoval skutočnosťou, že keďže nevznikol nárok žalobcu na odstránenie vady diela jeho opravou, nemohla ani vzniknúť povinnosť žalovaného vykonať práce súvisiace s odstránením vád diela a to ich nájdenie, sprístupnenie týchto vád na ich opravu a uvedenie stavby do pôvodného stavu, a teda nemohol ani vzniknúť nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 556/2003 zo dňa 04.15.2004. Ohľadom nevykonania dokazovania vyjadrením Hydrometeorologického ústavu k množstvu zrážok v období 14.01.2011 - 07.11.2011 súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie dokazovania za účelom zistenia množstva zrážok považoval za nadbytočné, keď zistenie množstva zrážok nepreukáže, či k zatečeniu vody došlo spodnými vodami, alebo zrážkovými vodami, predovšetkým však uvedené nemá vplyv posúdenie vád diela, keď existencia vád bola zistená z iných dôkazov. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi v prevažnej miere úspešný. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu na vykonanie diela -vyhotovenie vodorovnej a zvislej izolácie suterénu rodinného domu vo výstavbe v W., podlahy a stien, ktorá sa vykonáva preto, aby tieto konštrukcie, ktoré boli v danom prípade pod úrovňou okolitého terénu, nezatekali a nevlhli. Takéto dielo musí byť bezvadné pri odovzdaní a aj po počas záručnej doby (5 rokov od odovzdania). Nakoľko bola zmluva ústne uzatvorená, v súvislosti s vlastnosťami vykonaného diela toto musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má porovnateľné dielo podľa účelu zmluvy. Žalobca zdôraznil, že základnou vlastnosťou vyhotovenia vodorovnej a zvislej izolácie FATRAFOL proti vode a zemnej vlhkosti v suteréne rodinného domu je jej nepriepustnosť voči vode a zemnej vlhkosti. Preto ak v priebehu záručnej doby, ktorá je v danom prípade pri stavbách päť rokov od odovzdania diela, zhotovená izolácia preteká alebo prepúšťa vlhkosť, jedná sa o vadu, za ktorú je zodpovedný zhotoviteľ diela (žalovaný). Žalobca mal za to, že ak zhotoviteľ diela po oznámení vady svoju povinnosť odstrániť vadu odmieta a je nečinný a z takejto vady hrozí škoda, žalobca, ktorý zabezpečí odstránenie vady u odbornej organizácii na vlastné náklady, má právo na náhradu nákladov súvisiacich s odstránením vady a uvedením do pôvodného stavu. V danom po odovzdaní diela v záručnej dobe 5 rokov sa na izolácii vyhotovenej žalovaným opakovane objavili vady pretekania izolácie do muriva, vždy na inom mieste, ktorých príčinou boli nedokonale zvary izolácie FATRAFOL v T-spojoch, v rohoch a kútoch suterénu. Žalobca si pri výskyte vady uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady. Pre identifikáciu miesta vady bolo zo strany žalovaného potrebné obnažiť izoláciu v mieste pretekania, resp. výdatného zavlhnutia, avšak nakoľko žalovaný ako živnostník pracoval len so svojím bratom a bol len krátkodobo zaučený, bez skúšok a skúseností, sprístupniť miesto vadnej izolácie rovnako nebol schopný sám. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca so žalovaným dohodol, že žalobca vykope jamu svojimi pracovníkmi v teréne z vonkajšej strany suterénu a po oprave vady žalovaným uvedie terén do pôvodného stavu. Náklady výpomoci pre žalovaného v prípade zatečenia 20.08.2008 v rohu suterénu od ulice, žalobca žalovanému vyúčtoval v prvom prípade 36.060,20 Sk (1.196,98 eur), v druhom prípade 359,86 eur, spolu 1.556,84 eur. Žalovaný túto sumu odmietol zaplatiť z dôvodu, že je to veľa a povedal žalobcovi, aby to dal na súd. Ďalšie zatečenie na severozápadnej stene muriva suterénu bolo 17.05.2010, ktoré po oznámení žalovanému a obnažením miesta vady žalobcom, za rovnako dohodnutých podmienok, tento vadu odstránil. Náklady žalobcu, súvisiace so sprístupnením miesta vady a uvedením steny do pôvodného stavu boli 759,32 eur, pričom tieto náklady, vyúčtované dňa 20.05.2010 žalovaný rovnako odmietol žalovanému zaplatiť a odmietol podpísať aj Zápisnicu o odstránení vady. Žalobca konštatoval, že ku dňu podania odvolania sú tieto prvé náklady žalobcu usporiadané priznaným nárokom z druhého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07.05.2015, ktorým v prvej časti uložil žalovanému uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2.460,43 eur a úrok z omeškania, a ktorý túto sumu uhradil aj s úrokmi dňa 05.12.2017. 12. Žalobca za neusporiadané označil nároky žalobcu vo výške 4.233,84 eur spolu s úrokom z omeškania ako rozdiel toho času nepriznanej pohľadávky žalobcu v druhom a treťom rozsudku súd prvej inštancie, ktoré nie sú právoplatné. Pôvodná pohľadávka po dvoch rozšíreniach žaloby je vo výške 6.694,27 eur. Ide o pohľadávku žalobcu, ktorá pozostáva z nákladov žalobcu, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s tým, že žalovaný vady, ktoré sa vyskytli na ním vyhotovenej izolácii dobrovoľne neodstránil. Jedná sa o prípady zatečenia v júni, v auguste, v septembri, v decembri 2010, v januári, v februári, v apríli, v máji, v júni, v auguste, v septembri, 2x v októbri a v novembri 2011. Štvrtou reklamáciou zo dňa 17.06.2010 žalobca písomne oznámil žalovanému, že 16.06.2010 došlo k ďalšiemu zatečeniu a žiadal žalovaného, aby do 14 dní vadu odstránil s upozornením, že ak tak neurobí, vyúčtuje mu žalobca náklady súvisiace s odstránením tohto zatekania ako vady diela žalovaného a náhrady sa bude domáhať aj súdnou cestou. Súd však túto skutočnosť nezohľadnil. Žalovaný e-mailom dňa 18.06.2010 oznámil žalobcovi, že „vypovedá záručnú dobu“ a naďalej nereagoval a odmietal sa zúčastňovať lokalizovania ďalších vád a ich odstraňovania. Vo všetkých prípadoch zatečenia alebo zavlhnutia stavebných konštrukcií suterénu RD v W. uplatnil žalobca svoje právo zodpovednosti za vady voči žalovanému. Recipročne žalobcovmu právu zo zodpovednosti za vady je žalovaného povinnosť zo zodpovednosti za vady, ktorej súčasťou je v danom prípade vady diela odstrániť. Vykonanie prác, ktorými sa miesto vady zistí a po oprave vráti do pôvodoného stavu je povinnosťou žalovaného, vyplývajúcou zo zodpovednosti za vady žalovaného, a teda aj znášanie nákladov za tieto práce. Žalovaný po písomnej notifikácii v poradí štvrtej vady žalobcom dňa 17.06.2010 túto odmietol odstrániť vypovedaním záručnej doby písomne dňa 18.06.2010. Taktiež vystavil fiktívnu faktúru za odstránenie vád, ktorej sumu na výzvu žalobcu nedokázal špecifikovať. Celkom bol žalobcom uplatnený návrh vo výške 6.694,27 eur, a to v žalobe zo 06.08.2009 na 1.556,84 eur, jej rozšírenie prvýkrát 31.01.2011 o 2.363,82 eur, druhýkrát o 2.773,61 eur. Žalobca ďalej pre aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich právo zo zodpovednosti za vady diela považoval za potrebné poukázať §564 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovuje, že pri vadách diela platia primerane ustanovenia §436 až 441 o vadách tovaru. V texte ustanovenia §440 ods.2 Obchodného zákonníka sú použité slová „...uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád...“, pričom výraz „možno dosiahnuť“ prichádza podľa žalobcu do úvahy len v prípade, ak povinný zo zodpovednosti za vady je ochotný spolupracovať, vady odstrániť a znášať náklady s odstránením vád. 13. Žalobca namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že uplatnením nároku z vád mohol dosiahnuť uspokojenia svojho nároku a že počnúc štvrtou vadou (jún 2010) žalobca voči žalovanému neuplatňoval nárok zvád diela, preto žalovaný nebol povinný odstrániť vady opravou diela, ako aj tvrdenie súdu, že žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal uplatnenie si nárokov z vád diela zistené dňa 18.08.2010. Žalobca mal za to, že z alternatív podľa § 436 Obchodného zákonníka mohol požadovať od žalovaného len odstránenie vád. Žalovaný od v poradí štvrtej vady notifikovanej dňa 16.06.2010, odmietol vady odstraňovať a v tejto veci komunikovať aj napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu. Záverom žalobca dodal, že bol nútený pre zabránenie ďalších škôd zadať odstránenie vád 4-17 vždy odbornej organizácii a znášať dočasne vyúčtované náklady na odstránenie vady a vykonanie skúšky tesnosti spoja a tiež svoje náklady na sprístupnenie miesta vady a uvedenia do pôvodného stavu. Tieto náklady žalobca pojal do rozšírenia žaloby a preukázal, avšak napriek tomu žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku právnou problematikou zaoberal nedostatočne, nevzal do úvahy všetky preukázané skutočnosti a vykonané dôkazy, nezdôvodnil, prečo v druhom svojom rozsudku nepriznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov odstránenia vady, ktorá bola žalovanému oznámená 17.06.2010, vád, ktoré sa prejavili v ďalšom čase a ktorých odstránenie musel zabezpečiť žalobca zo svojho, nakoľko žalovaný ich nemal záujem odstrániť, ani spolupracovať, nárok na náhradu nákladov súvisiacich s vyhľadaním a sprístupnením miesta, kde sa vada nachádza a po odstránení vady náklady skúšky tesnosti a náklady uvedenia do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného zaplatením istiny 4.233,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.773,41 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.773,61 eur od 16.01.2012 do zaplatenia a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %. 14. Písomným podaním zo dňa 06.02.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že uspokojenie z dôvodu vád tovaru, ktoré možno dosiahnuť uplatnením podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť z iného právneho dôvodu. Uviedol, že žalobca nepreukázal ani v jedom z prípadov príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a vadnosťou diela, preto súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil správne, že žalobca by mal právo len na náhradu ďalšej škody, teda takej škody, ktorá má pôvod vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa diela. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorý poukazujúc na pasivitu a ignoranciu žalovaného konštatoval, že ustanovením § 564 Obchodného zákonníka nie je dotknutý nárok na náhradu škody, ktorý vznikol v dôsledku vadného plnenia, nakoľko žalovaný sa na opravách diela podieľal. Nároky z vád diela sa posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu. Zákon rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom. Jednotlivé nároky z vád diela sa posudzujú podľa toho, či ide o neodstrániteľné alebo odstrániteľné vady. Žalovaný ďalej ozrejmil, že objednávateľovi nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád vlastnými zamestnancami alebo zamestnancami iného subjektu. V prípade, keď si objednávateľ chce vady odstrániť sám, pretože sú menšieho rozsahu, môže od zhotoviteľa požadovať primeranú zľavu z ceny, ktorá mu pokryje vzniknuté náklady. V danom prípade sa však žalobca a žalovaný nedohodli na inom nároku na odstránení vád, ako je to uvedené v zákone, teda nebolo medzi nimi dohodnuté, že žalobca si v prípade vád diela nechá tieto odstrániť treťou osobou a žalovanému vyúčtuje náhradu nákladov. Žalovaný vychádzajúc z uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko sa nevyskytli ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, dokazovanie bolo riadne skončené a prvoinštančný súd vzal na vedomie všetky navrhované dôkazy tak žalobcom ako aj žalovaným, riadil sa pri vypracovaní intenciami odvolacieho súdu a tieto nedostatky odstránil. 15. Písomným podaním zo dňa 23.03.2018 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý opätovne zdôraznil, že žalovaný sa podieľal na opravách diela len v prvých troch prípadoch. Žalovaný po písomnej notifikácii v poradí štvrtej vady žalobcom dňa 17.06.2010 túto už odmietol odstrániť, a to písomne, vypovedaním záručnej doby dňa 18.06.2010. Tiež vystavil fiktívnu faktúru za odstránenie vád, ktorej sumu na výzvu žalobcu nedokázal špecifikovať. Žalobca zotrval na názore, že sa objektívne nemohol pre pasivitu a ignoranciu žalovaného žiadnym spôsobom dohodnúť na inom odstránení vád a pre zabránenie ďalších škôd bol nútený zadať odstránenie vád vždy odbornej organizácii a znášať dočasne vyúčtované náklady na odstránenie vady a vykonanie skúšky tesnosti spoja a tiež svoje náklady na sprístupnenie miesta vady a uvedenia do pôvodného stavu. Tieto náklady pojal do rozšírenia žaloby a preukázal. Žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatením istiny 4.233,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.773,41 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.773,61 eur od 16.01.2012 a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dopĺňa: 18. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil vzťah účastníkov konania podľa § 536 Obchodného zákonníka ako vzťah zo zmluvy o dielo a aplikoval na právny vzťah žalobcu a žalovaného príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce typovú zmluvu o dielo. Žalovaný vykonal dielo spočívajúce v zhotovení izolácie stavby rodinného domu, ktorého vady žalobca najskôr u žalovaného reklamoval a žalovaný vady odstránil. Žalobca realizoval v súvislosti s odstraňovaním vád práce, náklady ktorých si uplatnil žalobou voči žalovanému. Zodpovednosť za neskôr zistené vady si žalobca u žalovaného neuplatnil, ale sa domáhal náhrady nákladov, ktoré vynaložil na ich odstránenie, a to vždy prostredníctvom návrhu na zmenu návrhu na začatie konania. Počas konania súd prvej inštancie dvakrát rozhodol o zmene návrhu na začatie konania, pričom zmenený návrh vždy súvisel s uplatnením si nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady nákladov vynaložených žalobcom na odstránenie vád diela. 20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 4.233,84 eur s úrokom z omeškania a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie sa v rozsudku právnou problematikou zaoberal nedostatočne, nevzal do úvahy všetky preukázané skutočnosti a vykonané dôkazy, nezdôvodnil prečo v druhom svojom rozsudku nepriznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov odstránenia vady, ktorá bola žalovanému oznámená 17.06.2010, nárok na náhradu nákladov odstránenia vád, ktoré sa prejavili v ďalšom čase a ktorých odstránenie musel zabezpečiť žalobca zo svojho, nakoľko žalovaný ich nemal záujem odstrániť, ani spolupracovať, nárok na náhradu nákladov súvisiacich s vyhľadaním a sprístupnením miesta, kde sa vada nachádza a po odstránení vady náklady skúšky tesnosti a náklady uvedenia do pôvodného stavu, pričom žalobca bol nútený pre zabránenie ďalších škôd zadať odstránenie vád v poradí 4 až 17 vždy odbornej organizácii a znášať dočasne vyúčtované náklady, ktoré dostatočne preukázal. 21. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu nestotožnil, keď má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 4.233,84 eur, pričom sa dôsledne zaoberal poučením odvolacieho súdu uvedeným v jeho uznesení č.k. 1Cob/157/2015-255 zo dňa 24.11.2016 a odstránil vytknuté vady predchádzajúceho rozsudku. Súd prvej inštancie podrobne špecifikoval, že základ nároku spočíval v uplatnení si vady diela, konkrétne zatekania v SZ rohu cca 30 - 40 cm u žalovaného listom zo dňa 17.06.2010, v neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným. Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že napriek skutočnosti, že uvedeným listom si žalobca preukázateľne uplatnil vady diela (zatekanie v SZ rohu cca 30 - 40 cm) a súčasne nárok z vady (odstránenie tejto vady), v konaní pred súdom sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nákladov, ktoré vynaložil v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo a nie odstránenia vady diela. Takýto postup je ale zo strany žalobcu neprípustný a najmä, tak ako zdôraznil súd prvej inštancie, ani v zmluve o dielo nebolo dohodnuté, že žalobca si môže uplatniť ako nárok z vady diela náhradu nákladov, ktoré vynaložil v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného. 22. Podľa § 564 Obchodného zákonníka platia pri vadách diela primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. 23. Podľa § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sa nároky z vád tovaru nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 24. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia konštatuje, že žalobcovi vznikli ako objednávateľovi zo zmluvy o dielo v prípade vád diela práva zo zodpovednosti za vady. Práva zo zodpovednosti za vady sú v tomto prípade základnými právami žalobcu. Žalobca nemôže požadovať náhradu v rozsahu, v ktorom mohol dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov uplatnením práv zo zodpovednosti za vady diela, zo žiadneho iného právneho titulu, teda nemôže požadovať náhradu v tomto rozsahu ani z titulu náhrady škody, ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca by mal právo len na náhradu ďalšej škody, teda takej škody, ktorá má pôvod vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa diela, ak by preukázal existenciu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. 25. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli iba škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. Obchodný zákonník však neumožňuje, aby si kupujúci odstránil vady sám alebo pomocou tretej osoby na náklady predávajúceho (totožne: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 1324 s.). 26. Súd prvej inštancie ďalej označil za ďalší nárok žalobcu nárok spočívajúci v existencií vád diela - zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistené dňa 18.08.2010, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným, ďalej základ nároku spočíva v existencií vád diela - zatekania suterénnych konštrukcií cez zvislú izoláciu zistené dňa 29.09.2010, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným, ďalej základ nároku spočíva v existencií vád diela - zatekania cez zle zvarený vodorovné spoje zvislej izolácie oznámené žalovanému dňa 07.11.2011 a 16.01.2012, neodstránení tejto vady žalovaným a zabezpečení odstránenia tejto vady prostredníctvom tretej osoby a znášaní nákladov za toto odstránenie žalobcom a ich nezaplatenie žalovaným. Listom zo dňa 16.01.2012 bolo ozrejmené, že vady diela sa prejavovali postupne a boli odstraňované dňa 18.01.2011, 31.03.2011, 13.04.2011, 26.05.2011, 16.06.2011, 29.08.2011, 20.09.2011, 10.10.2011, 31.10.2011 a 10.11.2011. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal uplatnenie si nárokov z predmetných vád diela, navyše na pojednávaní dňa 18.06.2014 žalobca uviedol, že „štvrtou vadou si prestával uplatňovať a požiadal tretí subjekt o odstránenie vád“. Listom zo dňa 17.06.2010 neboli uplatnené vady, ktoré boli zistené v auguste 2010, septembri 2010, ani v decembri 2010 a rovnako si týmto listom žalobca nemohol uplatniť vady odstraňované po tomto dátume. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že keďže si počnúc štvrtou vadou (jún 2010) žalobca voči žalovanému neuplatňoval nárok z vád diela, žalovaný nebol povinný odstrániť vady opravou diela a nepreukázala sa ani dohoda o nároku z vád diela, podľa ktorej by si mohol žalobca nechať odstrániť vadu diela jej opravou treťou osobou alebo žalobcom samotným a žiadať žalovaného o úhrady týchto nákladov ako sú uvedené v liste žalobcu žalovanému zo dňa 13.01.2011 a zo dňa 16.01.2012. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v časti zaplatenia žalobcom spoločnosti TWINS - SK, s.r.o. ako sumy priamo vynaloženej na odstránenie vád diela vo výške 570 eur a 1.058,50 eur na odstránenie vady diela zamietol a rovnako správne postupoval aj pri zamietnutí žaloby v časti zaplatenia sumy 2.605,34 eur, nakoľko nárok žalobcu na odstránenie vady diela jeho opravou z vyššie uvedených dôvodov nevznikol, a preto nemohla vzniknúť ani povinnosť žalovaného vykonať práce súvisiace s odstránením vád diela a ani nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo. 27. V preskúmavanej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 28. Odvolací súd pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol také právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 4.233,84 eur s úrokom z omeškania a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 32. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne odvolania podaného žalobcom, teda mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).