Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/456/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214478 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711214478.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: K.. Y. E., W.. XX.XX.XXXX, bytom v L., V. X, zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, v jej mene konajúcou Mgr. Zuzanou Neuschlovou, advokátkou a konateľom spoločnosti, proti odporcovi: K.. C. E., W.. XX.XX.XXXX, bytom v F., Y. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. E., W.. XX.XX.XXXX E. Š. E., W.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova ul. 2, Pezinok, pracovisko Senec, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.05.2012, č.k. 12P 218/2011-223, jednohlasne ( pomerom hlasov 30:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 18.05.2012, č.k. 12P 218/2011-223 manželstvo navrhovateľky K.. Y. E., C.. Z. a odporcu K.. C. E., uzavreté dňa 05.06.1999 v Bánovciach nad Bebravou, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bánovce nad Bebravou, zväzok 10, ročník 1999, strana 256, poradové číslo 43, rozviedol. Maloleté deti Y. E., W.. XX.XX.XXXX a Š. E., W.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. E., W.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne a na maloletého Š. E., W.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne vždy k 15-teho dňa vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi ponechal neobmedzený. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O rozvode manželstva súd prvého stupňa rozhodol podľa § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázaný hlboký a trvalý rozvrat vzťahov účastníkov, s poukazom na rozdielne predstavy o živote, stratu spoločnej komunikácie, ochladnutie citových vzťahov, v dôsledku ktorých skutočností manželstvo fakticky prestalo existovať. V zmysle § 24 ods. 1, 3, 4 Zák. o rodine na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinnosti rodičov k ich maloletým deťom. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otázka zverenia detí na čas po rozvode manželstva medzi účastníkmi sporná nebola. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom upravil v zmysle § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí, zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí zohľadnil ich fyzický vek, náklady spojené so školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami. Náklady detí, ktoré matka v konaní preukázala považoval za primerané, námietky otca v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné. Pri rozhodovaní zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o deti, ktorá zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ otec v konaní namietal výšku výživného najmä vo vzťahu k jeho príjmu, najmä k jeho výdavkom, dal otcovi do pozornosti, že by mal predovšetkým konsolidovať svoje výdavky a uvážene s nimi nakladať. Otec by si mal uvedomiť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, má právo na štandard, aký mu bol dopriaty počas trvania manželstva rodičov. Styk otca s maloletými deťmi medzi účastníkmi konania nebol sporný, z tohto dôvodu ho ponechal bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal odvolanie odporca, navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výšku výživného upraviť na sumu XX € na maloletého Y. a XX € na maloletého Š.. Súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc v prvom rade nesprávne zistený príjem navrhovateľky, keď tento nepredstavuje sumu X.XXX € uvedenú v rozhodnutí, ale sumu X.XXX,XX €, rovnako namietal nezohľadnený hypotekárny úver v Č. na kúpu spoločného bytu patriaceho do BSM v ktorom t.č. býva a ktorý sám spláca. Namietal tiež súdom prvého stupňa nesprávne ustálenie nákladov na stravu detí, keď túto nadhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2011 mesta Senec, kde pre stravníkov vo veku 6 až 11 rokov táto predstavuje 0,XX € za obed a pre stravníkov vo veku 11 až 15 rokov X,XX € za obed, čo v podstatnej miere znižuje náklady zákonných zástupcov na stravovaní detí v povinnej školskej dochádzke. Obed ako hlavná strava dňa dieťaťa pritom tvorí približne 1/3 sumy denných nákladov na stravovanie detí. Poukázal tiež na to, že výška životného minima platná v roku 2012 je XX,XX € mesačne na jedno dieťa, v ktorej sú zahrnuté všetky nutné náklady na dieťa ktoré má dvoch rodičov, teda obaja by mali rovnakou mierou prispievať na živobytie dieťaťa. Pokiaľ súd v rozhodnutí uviedol, že deti okrem stravy a oblečenia majú ďalšie potreby a je povinnosťou rodičov ich zabezpečiť, uviedol, že na ďalšie potreby detí vynakladal nielen finančné prostriedky, ale aj osobnú starostlivosť a viedol deti k inému životnému štýlu a životným a sociálnym návykom, ktoré poznajú z domáceho prostredia. Namietal tiež konštatovanie súdu, že by na seba neuvážene bral finančné záväzky, v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a pokiaľ ide o konštatovanie súdu, konštatoval to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Ako ďalšiu skutočnosť súdu prvého stupňa vytkol, že dostatočne nepreskúmal riadnu starostlivosť navrhovateľky o deti. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí a navrhovateľka. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu taktiež navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z odvolania odporcu je viac ako zrejmé, že tento jednak postráda význam samotného inštitútu výživného, ktoré slúži prioritne na zabezpečenie potrieb detí, ale aj to, že odporca nemá reálnu vedomosť o priemerných mesačných nákladoch maloletých detí, nehovoriac o maloletých deťoch - chlapcoch, ktorí sú vo vývine, venujú sa mimoškolským aktivitám, aktívne športujú, čo si vyžaduje nielen zabezpečenie pravidelnej, pestrej a predovšetkým vyváženej stravy, v súvislosti s ktorou sa viac ako úsmevné javí odporcovo poukazovanie na obsah Všeobecne záväzného nariadenia mesta Senec o príspevku na čiastočnú úhradu nákladov za poskytovanie stravy v školskej jedálni, ale aj neustále zakupovanie nového oblečenia, obuvi, vynakladanie finančných prostriedkov na úhradu nákladov súvisiacich s plnením si školských povinností, zdravotnú starostlivosť, dopravu a v neposlednom rade aj náklady na bývanie. Odporca zjavne opomína, že oprávnené potreby maloletých detí v nijakom prípade nezahrňujú len stravovanie, či náklady na bývanie, ale sú dané širšie, a to potrebami kultúrnymi, bytovými, odevnými, či zdravotnými. Napriek tomu, že žiaden platný právny predpis jej nestanovuje povinnosť, aby si viedla podrobne všetky nákupy, v priebehu konania všetky výdavky relevantne zdokladovala predložením príslušných dokladov. Na margo tvrdenia odporcu, že sám vynakladá nielen finančné prostriedky, ale aj osobnú starostlivosť a vedie deti k inému životnému štýlu a životným a sociálnym návykom, ktoré poznajú z domáceho prostredia uviedla, že odporca počas celých letných prázdnin ani jeden deň, či víkend nestrávil s maloletými synmi, nezorganizoval im žiadne aktivity, maximálne im jeden krát mesačne zatelefonoval. Na rozdiel od odporcu ona sa maloletým deťom venuje v plnom rozsahu, zabezpečuje ich prípravu do školy, nákupy pomôcok, kníh, ošatenia, absolvuje s nimi návštevy lekárov, uhrádza náklady na mimoškolské aktivity, výlety a pod.. S deťmi trávi dovolenku počas vianočných prázdnin, polročných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin aj letných prázdnin. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom, ktorý je predmetom odvolacieho konania treba uviesť, že súd prvého stupňa toto správne posudzoval v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Na strane maloletých detí správne prihliadol na ich fyzický vek, na náklady spojené so školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami, či nákladmi súvisiacimi so zdravotným stavom detí. Vo vzťahu k potrebám detí treba uviesť, že tieto nezahŕňajú len základné potreby detí, ale aj ďalšie potreby smerujúce k všestrannému rozvoju osobnosti detí. Z tohto pohľadu za odôvodnené potreby detí bolo potrebné považovať v danej veci u maloletého Šimona návštevu basketbalového krúžku, pobyt v letnom tábore, letné sústredenie, u oboch detí náklady súvisiace s aktivitami školy, zakupovanie vecí do školy, návštevy lekára podľa aktuálneho zdravotného stavu detí, či ďalšie potreby detí. Suma životného minima v roku 2012 vo výške XX,XX € na jedno dieťa tak ako ju uviedol otec vo svojom odvolaní môže pokrývať len nevyhnutné výdavky, nie však výdavky na odôvodnené potreby detí na uspokojovanie ktorých majú deti zo strany rodičov svoj zákonný nárok. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa správne prihliadol i na osobnú starostlivosť matky o deti, pričom z vykonaného dokazovania tvrdenia otca uvedené v odvolaní o jeho osobnej starostlivosti o deti, či finančnom krytí ich potrieb mimo určeného výživného preukázané neboli. Rovnako nie je dôvodná námietka otca, že zo strany súdu, ani cestou kolízneho opatrovníka nebola dostatočne preskúmaná starostlivosť matky o deti, či nakladanie s financiami na účtoch matky. V konaní riadna starostlivosť matky o deti spochybnená nebola, k tejto skutočnosti otec ani počas konania výhrady nemal, rovnako v konaní nevyvstal žiaden dôvod skúmať v rozsahu navrhovanom otcom v odvolaní financie a nakladanie s nimi na účtoch matky. Pokiaľ ide o príjem matky, tento v skutočnosti podľa potvrdenia zamestnávateľom matky v období od februára 2011 do februára 2012 predstavuje sumu X.XXX,XX €, ani táto výška príjmu matky však nespochybňuje určenú výšku výživného na maloleté deti pri dosahovanom príjme otca vo výške XXX,XX € mesačne, opätovne s prihliadnutím na skutočnosť, že celodennú starostlivosť o deti, vrátane hradenia všetkých výdavkov detí pravidelných, či mimoriadnych platí matka zo svojho príjmu, otec na krytí potrieb detí podieľa výlučne sumou určeného výživného. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd nezohľadnil jeho výdavky, treba uviesť, že výdavky ako otec má aj matka, pričom ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine priamo stanovuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výžinom je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.