Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/190/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201408 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1009201408.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Ing. R. Y., N. XX, Bratislava, zastúpená: Mgr. Jozefína Podhradská, advokátka, Mudrochova 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Trenčianska 55, Bratislava (ako právny nástupca pôvodne žalovaného Krajského pozemkového úradu v Bratislave), za účasti pribratého účastníka konania: S. O., M. W. 9, Z., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.: 441/024/08/2009 zo dňa 31.03.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa pôvodný žalobca R.. V. W. domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 441/024/08/2009 zo dňa 31.03.2009 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava IV č.j. 654/97 zn.: 1107/03-10/J06 zo dňa 02.09.2003 o zamietnutí návrhu na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 64/1997 Z.z.) a toto rozhodnutie zároveň potvrdil. Žalobca R.. V. W. v priebehu súdneho konania zomrel a preto súd s poukazom na § 107 ods. 3 O.s.p. konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohom R.. V. W.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 38D/414/2012 zo dňa 10.07.2012 vyplýva, že konanie vo veci dedičstva po nebohom bolo zastavené a dedičom je R.. R. Y. - dcéra poručiteľa. Na základe uvedeného zistenia súd zrušil uznesenie o prerušení konania a ďalej v konaní pokračoval s dedičom pôvodného účastníka konania. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav a tiež vady, ktoré viedli k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V záhlaví rozhodnutia sú uvedení účastníci konania 1-10, avšak v jeho petite sa neuvádza, o akom odvolaní ktorého účastníkov konania bolo rozhodnuté. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 331/05-32, ktorým súd zrušil vo veci predchádzajúce druhostupňové rozhodnutie žalovaného zn.: 873/2005/SCA zo dňa 11.07.2005. K nepredloženiu písomných podkladov v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. uviedol, že ak by neboli predložené základné dokumenty, správny orgán už dávno mohol konanie zastaviť, čo sa nestalo a žiadatelia o vysporiadanie boli neustále vyzývaní na predkladanie ďalších dokumentov. Žalovaný už v januári 2009 vrátil prvostupňovému orgánu spis, pričom napadnuté rozhodnutie vydal až dňa 31.03.2009. Žalovaný porušil § 3 ods. 2 až 4 správneho poriadku, keď nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ďalej sa nezaoberal svedomite a zodpovedne vecou, ktorá je predmetom konania a požadoval doklady v zmysle neskorších zákonov, ako vznikla legálna záhradková osada, pričom táto vznikla v roku 1973, keď bola súčasťou už jestvujúcej záhradkovej osady vzniknutej ešte v roku 1969. Žalovaný ani nezistil, že v roku 2000 bol podaný nový návrh, kedy boli opätovne predložené požadované doklady a zároveň bol predložený domnelým vlastníkom i návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol odmietnutý. Správne orgány porušili zákonný postup podľa zákona č. 64/1997 Z.z., pričom námietky môžu iní účastníci konania uplatňovať až po začatí konania podľa § 7 ods. 4. Správne orgány sa však námietkami vlastníkov zaoberali ešte skôr, ako sa nimi podľa zákona zaoberať mohli. Žalovaný tiež porušil ustanovenia § 32 a § 33 správneho poriadku. Ak malo podanie nedostatky, mali byť účastníci konania vyzvaný na ich odstránenie postupom podľa správneho poriadku. Podľa žalobcu ide o mylný názor žalovaného, že pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. bol so ZO SZZ Devínske jazero II - 4-36 ukončený zmluvný vzťah a že podľa § 22 nemôže vzniknúť zákonný nájom medzi užívateľom a vlastníkom. Poukázal na rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C 37/87 z ktorého vyplýva, že Štátny majetok Stupava dňa 04.07.1985 opätovne súhlasil s ďalším využívaním pozemkov záhradkármi. ŠM Stupava v ďalších rokoch uznal prenájom záhrad ZO SZZ, keď v roku 1992 vydal súhlas na výstavbu vodovodnej prípojky a elektrického rozvodu. Ak by užívatelia záhrad užívali pozemky nelegálne, vlastníci sa mohli obrátiť na súd so žalobou o vypratanie predmetných pozemkov. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Zdôraznil, že užívatelia pozemkov vo svojom návrhu zo dňa 14.11.1997 nemohli preukázať splnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., keďže návrh kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2000 doručili vlastníkom pozemkov až po podaní návrhu na začatie konania, dňa 05.01.2001. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/25/2005 zo dňa 27.04.2006. Zmluva o dočasnom užívaní pozemkov (veľká zmluva) bola uzavretá v roku 1973 s bývalým Štátnym majetkom v Stupave a k tejto zmluve sa mal vyjadriť aj príslušný orgán hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva. Tento doklad nebol užívateľmi pozemkov doložený. ŠM Stupava listom zo dňa 19.03.1985 zmluvu vypovedal a preto nemohol vzniknúť podľa § 22 zákona o pôde zákonný nájom medzi užívateľom a vlastníkom pozemku. Nebola teda splnená ani podmienka podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. - zriadenie záhradkovej osady do 24.06.1991. Nebola tiež splnená podmienka podľa § 2 ods. 2 a podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona. Členovia ZO SZZ IV-36 Devínske jazero II užívajú pozemky neoprávnene a nie je možné vlastníctvo k nim vyporiadať podľa tohto zákona. Uznesením č. k. 2S 190/2009-269 zo dňa 20.04.2011 súd pribral do konania S. O., ako vlastníčku dotknutých pozemkov. Táto uviedla, že zastupuje okrem rodiny O. aj rodinu Z.. Súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť a s prihliadnutím na obsah spisu ako aj viaceré existujúce súdne spory medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov nepovažoval za potrebné priberať do konania všetkých vlastníkov pozemkov, keďže títo boli jednak informovaní o veci S. O. a navyše zamietnutím žaloby nemohli byť ich práva alebo oprávnené záujmy nijako dotknuté. Účastník S. O. navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Zákon č. 64/1997 Z.z. upravuje: a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. Podľa § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. účastníkmi konania sú: a) užívatelia, b) záhradkárska organizácia, c) vlastníci, d) Slovenský pozemkový fond. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na jeho prijatie alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo posúdenie, či bol návrh na začatie konania doručený správnemu orgánu dňa 14.11.1997 podaný v súlade so zákonom, najmä či ho podali kvalifikovaným spôsobom užívatelia definovaní v ustanovení § 7 ods. 1 cit. zákona. Je nepochybné, že návrh na začatie konania bol podaný v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 18 ods. 7 cit. zákona. Z návrhu vyplýva, že tento sa týkal len parc. č. 2570/1 k.ú. Devínska Nová Ves. Z návrhu tiež vyplýva, že tento bol podaný Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov Devínske jazero II - 4-36, za ktorú návrh podpísal jej predseda Ing. V. W.. Z citovaného § 7 ods. 1 zákona však vyplýva, že konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov užívajúcich nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov, ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu... Konanie sa teda nezačína na návrh záhradkárskej organizácie, ale na návrh kvalifikovanej väčšiny užívateľov spĺňajúcich zákonné podmienky uvedené v § 7 ods. 1 cit. zákona. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ZO SZZ Devínske jazero II - 4-36 vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 11.08.1985. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že pri podaní návrhu na začatie konania dňa 14.11.1997 nebolo preukázané splnenie podmienky, že návrh podáva nadpolovičná väčšina užívateľov užívajúcich nadpolovičnú výmeru plochy a najmä, že by títo preukázali, že vlastníci odmietli k pozemku parc. č. 2570/1 uzavrieť kúpne zmluvy. Samotná absencia splnenia tejto podmienky je dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na začatie konania, pričom tieto nedostatky nemôžu byť v priebehu správneho konania konvalidované. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo 25/2005, pričom judikatúra súdov je v tomto smere konzistentná a skutočne je nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 cit. zákona dôvodom pre zamietnutie takéhoto návrhu. Správne orgány v danom prípade skúmali splnenie zákonných podmienok pre kvalifikované začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., pričom je zrejmé, že nešlo o návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov užívajúcich nadpolovičnú výmeru plochy, ktorí doručili vlastníkom návrhy kvalifikovaných kúpnych zmlúv... Zo spisu taktiež vyplýva, že žalobca mal v nájme od Štátneho majetku Stupava časť z parc. č. XXXX/X a to konkrétne diel č. 13 (obdobne aj ďalší užívatelia...). Z potvrdenia Štátneho majetku Stupava, štátneho podniku vyplýva, že nájomná zmluva z roku 1973 bola nepochybne dňa 19.03.1985 vypovedaná, čo tento štátny podnik potvrdil aj listom zo dňa 13.09.1991. Nájom teda skončil ešte pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. (zákon o pôde) a preto nemohol podľa § 22 tohto zákona vzniknúť zo zákona nájom medzi užívateľmi a vlastníkmi. V čase vzniku ZO SZZ Devínske jazero II-4-36 už táto (resp. jej členovia) legálne neužívala žiadne pozemky, keďže zmluvy boli vypovedané už dňa 19.03.1985. Zriadenou záhradkovou osadou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. sa pritom rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala právo správy alebo práva družstevného užívania alebo právo náhradného užívania, alebo právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo iné užívacie právo. Z § 1 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona vyplýva, že tento zákon upravuje postup na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom len v zriadených záhradkových osadách, čo však nie je tento prípad. Na tomto nič nemení ani to, že listom zo dňa 05.05.1992 štátny podnik Štátny majetok Stupava súhlasil s realizáciou stavby napojenia záhradkárskej osady a že napriek oznámeniu zo dňa 19.03.1985, ktorým vypovedal užívanie, neskôr dňa 04.07.1985 súhlasil s ďalším užívaním pozemkov záhradkármi. Takéto súhlasy totiž nemôžu nahradiť zmluvu o dočasnom užívaní pozemku definovanú v § 2 ods. 1 citovaného zákona, ktorá bola nepochybne relevantným spôsobom vypovedaná ešte pred vznikom dotknutej ZO. Z grafickej identifikácie parc. č.. vyplýva, že ZO zabrala pozemky navyše, ktoré sa nachádzajú za hranicou parc. č. XXXX/X, ktorá sa mala podľa návrhu zo dňa 14.11.1997 vyporiadať. Geometrický plán č. XX/XX k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX až XXXX/X žalobca predložil až v roku 2000, pričom však ide o pozemky nachádzajúce sa mimo parc. č. XXXX/X, čo je zrejmé z grafickej identifikácie tejto parcely. V danom prípade je zrejmé, že dotknutá ZO nemala nikdy so štátnym podnikom Štátny majetok Stupava uzatvorenú nájomnú zmluvu, ale tento uzatvoril zmluvy s jednotlivými fyzickými osobami, avšak nájom bol vypovedaný dňa 19.03.1985, t.j. ešte pred vznikom samotnej ZO. Na takéto pozemky sa teda ani zákon č. 64/1997 Z.z. nemôže vzťahovať a spory medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov môžu byť riešené len v občiansko-právnom konaní. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a že nebol dostatočne zistený skutkový stav, je nedôvodná. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, o akom odvolaní proti akému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný ako odvolací orgán rozhodol, pričom zo samotného textu odvolania vyplýva, že toto podáva ZO Devínske jazero II-IV-36 v zastúpení R.. W. V. a vymenovaní užívatelia. Nebolo podaných viacero odvolaní a teda nemôžu byť ani pochybnosti o tom, ktoré odvolanie bolo zamietnuté. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia a musí korešpondovať s úvodnou časťou rozhodnutia, avšak v danom prípade napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti má. Správne orgány dôvodne vyzývali žalobcu na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich dôvodnosť návrhu na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z. a to práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný neporušil § 3 ods. 2 - 4 správneho poriadku, keďže počas celého konania mohol žalobca svoje práva a záujmy účinne obhajovať. K tvrdeniu, že dotknutá ZO vznikla v roku 1973, keď bola súčasťou už jestvujúcej záhradkovej osady vzniknutej ešte v roku 1969, súd opätovne poukazuje na to, že ZO SZZ Devínske jazero II vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 11.08.1985, čo potvrdil aj republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov dňa 14.02.2000. Na tomto nič nemení ani to, že Ing. W. bol predtým riadnym členom ZO - Železničiar (od 01.05.1975). K námietke ohľadne podania nového návrhu v roku 2000 treba uviesť, že v spise sa nachádza záznam zo dňa 10.05.1999, z ktorého vyplýva, že Ing. W. berie návrh späť a po oprave a doplnení predloží nový návrh. Ako však vyplýva z listu Ing. W. zo dňa 27.12.2000 je zrejmé, že späťvzatie návrhu považoval za nezákonné a keďže správny orgán vo veci naďalej konal, konanie sa neskončilo a teda späťvzatie návrhu nebolo účinné, čo dokazuje aj prípis správneho orgánu zo dňa 09.05.2000 ohľadne doplnenia návrhu. Celkom z formálnych dôvodov teda Ing. W. podal dňa 27.12.2000 (doručený správnemu orgánu dňa 05.01.2001) návrh na pokračovanie konania začatom na základe návrhu zo dňa 14.11.1997. Niet teda pochýb o tom, ktorý návrh na začatie konania bol zamietnutý. V konaní nedošlo ani k porušeniu § 32 a § 33 správneho poriadku, pričom správne žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/25/2005 zo dňa 27.04.2006. V danom prípade je nesporné, že pred začatím konania nebolo preukázané, že užívatelia vyzvali vlastníkov na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závažnosť, či plošný následok vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie aplikovaných ustanovení právnych predpisov bez bližšej špecifikácie a logického vysvetlenia nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. O takéto rozhodnutie však v danom prípade nejde. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. V danom prípade síce k takémuto pochybeniu došlo, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže návrh bol podaný nekvalifikovane a nedostatky nebolo možné ani odstrániť, táto vada nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi. Konania podľa piatej časti O.s.p. nie sú konania sporové v takom zmysle ako podľa tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť postupu (rozhodnutí) správnych orgánov a výsledok konania závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto veci nemôže zmeniť nič argumentácia pribratého účastníka konania a ustanovenie § 250 ods. 1, 3 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, že si zvolil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom v tomto postavení právne zastupovanie, trovy takéhoto zastúpenia si znáša sám. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.