Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sp/5/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200779 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010200779.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ pani Ing. Zuzany Bábicsovej, bytom P. X, B., 2/ X. F.. Z. B., bytom J. XX, B., 3/ X. X.. A. L., bytom X. O. XX, B., 4/ X. F.. L. C., bytom J. XX, B., 5/ X. D.. B. F., bytom J. XX, B., 6/ X. F.. F. X., bytom B. Č.. XX, X., všetci zastúpení pánom JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom J. Ťatliaka 8, Dolný Kubín, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti 1/ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, 4/ Stavebné bytové družstvo Bratislava I. so sídlom Palackého 24, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 22.3.2010 proti rozhodnutiu odporcu č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo dňa 16.2.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo dňa 16.2.2010 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo dňa 16.2.2010 odporca v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení aktuálnom v čase rozhodovania vo veci (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky vymedzené v § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde a preto im nepriznáva vlastnícke právo a ani náhradu za nehnuteľnosť o výmere 413 m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. - Q. F. PK vložky č. 4945, parcela č. 1821, záhrada (ďalej len „predmetný pozemok“). V odôvodnení opísal zistený stav veci a konštatoval, že danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že pozemok (o vydaní ktorého rozhodoval) je z časti zastavaný a z časti ide o ostatnú plochu, že jeho obidve časti nemožno posudzovať izolovane, pričom na pozemku bol vyvlastnený pre výstavbu diplomatického objektu a na tento účel bol aj použitý. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudky Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 68/94-7 a 18S 40/95-8 (v ktorých konaniach bolo rozhodované o druhej časti pozemku, vydania ktorého sa domáhali pôvodní vlastníci). Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia (návrh podal aj pán E. Č., ktorý však zomrel 9.1.2014, pričom jeho dedičkami sú navrhovateľky v 1/, 3/, a 5/ rade, ako to vyplýva z potvrdenia Notárskeho úradu JUD. Magdalény Čížovej zo dňa 13.2.2014) v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.3.2010, ktorým sa domáhali jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, ktorá vyplýva z jeho nepreskúmateľnosti (nakoľko odporca v ňom riadne neindividualizoval sporný pozemok) a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali v ňom, že odporca nesprávne postupoval pri výklade ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona o úprave vlastníckych vzťahov, ak pojem „nikdy“ vyložil v rozpore s účelom tohto zákona a v rozpore so všeobecne uznávaným pravidlom uprednostňovania ústavne konformného výkladu. Dôvodili, že pojem „nikdy“ znamená časovo ohraničené obdobie od vyvlastnenia až do nadobudnutia účinnosti zákona o úprave vlastníckych vzťahov (24.6.991), resp. maximálne do podania prvej žiadosti o vydanie sporného pozemku (21.9.1991). Ak teda v rokoch 1985 - 1994 v budove postavenej na predmetnom pozemku sídlilo Generálne riaditeľstvo Výskumného ústavu výpočtovej techniky (ďalej len „GR VÚVT“) a táto budova vo vymedzenom období nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bol sporný pozemok vyvlastnený, podmienka ustanovená v § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde musela byť splnená. Podľa navrhovateľov, ak táto budova začala slúžiť ako konzulárny objekt od roku 1994, t.j. až tri roky po nadobudnutí účinnosti zákona o úprave vlastníckych vzťahov a po doručení žiadosti o vydanie vyvlastneného pozemku, takýto postup štátu nemožno posúdiť inak ako účelový a rozporný so základným cieľom zákona o pôde, ktorý by sa mal aplikovať len v súlade so záujmom poškodených osôb a s princípom ochrany vlastníckeho práva vyjadrenom priamo v ústave. V návrhu tiež poukázali na skutočnosť, že vzhľadom k pochybeniam v konaní o umiestnení stavby postavenej na predmetnom pozemku toto územné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.11.2011 uviedol, že vyčerpal všetky možnosti dokazovania reštitučného titulu uvedeného v ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde a navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že argument navrhovateľov spočívajúci v nedostatočnej individualizácií sporného pozemku, ktorý má mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia je nedôvodný. Poukázal na tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej napadnutým rozhodnutím rozhodol o zvyšnej časti (413 m2) pôvodne vyvlastnenej parcely (o výmere 791 m2), keď o 378 m2 tejto pôvodnej parcely právoplatne rozhodol predchádzajúcim rozhodnutím č. 893/92-PÚ-Tr-1 z 28.2.1995, ktorá bola vyčlenená z pôvodného pozemku geometrickým plánom č. 240-221-254-93 z 20.5.1993. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že stavba konzulárneho objektu vrátane jeho záhradného zázemia nebola diplomatickým predstaviteľom štátu, pre ktorý bol objekt pôvodne stavaný, prevzatá a len z dôvodu zabránenia ekonomickým škodám bol tento dočasne využitý ako sídlo pre GR VÚVT s tým, že na výzvu príslušného orgánu bude okamžite uvoľnený pre diplomatické účely, čo sa aj stalo v roku 1993, kedy bol celý objekt daný do užívania Veľvyslanectva Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (zúčastnená osoba 1/), ktoré je zároveň vlastníkom sporného pozemku vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2011 tak isto ako odporca v napadnutom rozhodnutí poukázalo na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z rovnakého skutkového stavu ako pri rozhodovaní o priznaní vlastníctva k časti vyvlastneného pozemku o výmere 378 m2, pričom sa pridržiavalo právneho názoru vysloveného v rozsudkoch Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 68/94-7 z 19.10.1994 a č. k. 18S 40/95-8 z 12.10.1995. Ďalej dôvodilo, že predmetné konania je nutné z dôvodu totožnosti skutkového stavu posudzovať rovnakým spôsobom, pričom jediným rozdielom je, že pozemok o výmere 378 m2, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté je celý nezastavaný na rozdiel od sporného pozemku, na ktorom sa sčasti nachádza konzulárna stavba a sčasti ostatná plocha. Na záver uviedlo okolnosti totožné s vyjadrením odporcu, t.j. že sporný pozemok istý čas slúžil na iné ako konzulárne účely, ale len z dôvodu, že konzulárny objekt na ňom postavený nebol podľa plánu prevzatý do užívania cudzím štátom s tým, že dočasní užívatelia ho podľa plánu okamžite podľa vzniknutej potreby uvoľnili pre diplomatické účely a teda nemožno tvrdiť, že sporný pozemok nikdy neslúžil konzulárnym účelom. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (zúčastnená osoba 2/) sa k návrhu písomne nevyjadrilo, nakoľko pozemok, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia nie je v jeho vlastníctve. Na pojednávaní navrhlo napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Slovenský pozemkový fond (zúčastnená osoba 3/) navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť s odôvodnením, že na predmetnom pozemku bola výstavba konzulárneho objektu zrealizovaná, pričom je irelevantným, kto tento objekt užíval. Stavebné bytové družstvo Bratislava I. (zúčastnená osoba 4/) navrhlo napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Navrhovatelia na pojednávaní dňa 5.9.2012 k vlastnej námietke nedostatočnej špecifikácie sporného pozemku poznamenali, že z uvedeného dôvodu je spochybnené aj samotné vlastníctvo štátu k tomuto pozemku. Ak totiž k napadnutému rozhodnutiu nebol priložený žiaden geometrický plán, je otázne, o ktorej časti vyvlastneného pozemku bolo vlastne rozhodnuté. Odporca na tom istom pojednávaní k námietke navrhovateľov uviedol, že predmetný pozemok slúži účelu pre ktorý bol vyvlastnený a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Mestského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 18S 40/95. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti zúčastnenej osoby 2/, ktorá svoju neúčasť riadne ospravedlnila a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie dopytom u Správy služieb diplomatickému zboru a.s., dopytom u zúčastnenej osoby 1/. Pred rozhodnutím sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu a spismi Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 18S 40/95 a sp. zn. 18S 68/94. Správa služieb diplomatickému zboru, a.s., ktorá bola vlastníkom predmetného pozemku až do uzatvorenia zmluvy č. 56/2001 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu zo dňa 21.9.2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2001, po preskúmaní internej archívnej evidencie tunajšiemu súdu dňa 20.9.2012 oznámila, že konzulárny objekt bol na predmetnom pozemku vystavaný ako jej vlastná investícia s tým, že tento ešte ako príspevková organizácia zúčastnenej osoby 1/ prevzala v roku 1985 do operatívnej evidencie. Dňa 20.3.1995 bol v zmysle nájomnej zmluvy č. 127/1995 realizovanej na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny zo dňa 30.6.1993 konzulárny objekt daný do prenájmu Veľvyslanectva Ukrajiny, ktoré ho z titulu uvedenej zmluvy a dodatkov užívalo a užíva doposiaľ. Dňa 28.12.2001 bol celý konzulárny objekt protokolárne odovzdaný zúčastnenej osobe 1/ na základe už uvedenej zmluvy č. 56/2001. Zúčastnená osoba 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 27.9.2012 potvrdila už poskytnuté informácie s tým, že v čase prevzatia konzulárneho objektu dňa 28.12.2001 bol tento ešte stále v prenájme Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku. Okrem toho súdu predložila projektovú dokumentáciu z marca 1977 vypracovanú Študijným projektovým a typizačným ústavom Bratislava pod č. 70-4405-4, ktorá preukazuje, že celý komplex bol projektovaný ako konzulárny objekt. Z obsahu vykonaného dokazovania a z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že pôvodný vlastníci (p. F.. T. Č. T. X.. F.. F. Č., C..) si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností, o. i. aj pozemku parc. č. 1821 o výmere 791 m2 (pôvodne vedeného v PK vložke č. 4945 mesta Bratislavy), ktorý im bol vyvlastnený za náhradu pre účel výstavby „Konzulárnych objektov“ rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I. Č. výst.: 4250/1977-Rep. z 28.7.1977. Z pôvodnej výmery pozemku - 1610 m2 - bolo vyvlastnených za náhradu 791 m2, s poukazom na geometrický plán č. 77015z 18.2.1977. Vyvlastneniu predchádzalo rozhodnutie býv. OVaÚP ObNV Bratislava I. z 30.9.1976 o umiestnení stavby konzulárneho objektu o. i. na parcele č. 1821. Následným rozhodnutím totožného správneho orgánu z 24.10.1987 bolo vydané stavebné povolenie pre stavbu konzulárneho objektu B. Stavba - konzulárny objekt typu B - bola ukončená v roku 1982. Následne diplomatický predstaviteľ štátu, pre ktorý bol objekt postavený oznámil, že budovu do užívania nepreberá (pravdepodobne z ekonomických dôvodov). Z dôvodu zabránenia ev. hospodárskym škodám bol objekt dočasne prenajatý inému užívateľovi (Generálnemu riaditeľstvu Výskumného ústavu výpočtovej techniky- GR VÚVT). Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy z 20.3.1995 bol objekt prenajatý Veľvyslanectvu Ukrajiny v Slovenskej republike a ako diplomatická misia tomuto účelu slúži doposiaľ. Z dokladov, založených v spise odporcu je zjavné, že vyvlastnený pozemok o výmere 791 m2 je čiastočne zastavaný stavbou („Konzulárnym objektom B“, t. č. slúžiacim ukrajinskej diplomatickej misii) a čiastočne tvorí záhradné zázemie tohto objektu. Odporca, rozhodujúc najprv o nezastavanej časti predmetného pozemku, dal vypracovať geometrický plán (č. 240-221-254-93 z 20.5.1993), ktorým z predmetného pozemku oddelil pozemok o výmere 378 m2 (v tomto geometrickom pláne označený ako parc. č. 1831/7) o ktorom rozhodol rozhodnutím č. 893/92/PÚ-Tr dňa 12.4.1994 tak, že oprávneným osobám (pôvodným vlastníkom) priznal k nemu vlastnícke právo z dôvodu § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde. Po podaní odvolania voči tomuto rozhodnutiu Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18S 68/94-7 z 19.10.1994 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca následným rozhodnutím č. 893/92-PÚ-Tr-1 z 28.2.1995 v intenciách zrušujúceho rozsudku z 19.10.1994 rozhodol (o časti výmery 378 m2 z pôvodne vyvlastneného predmetného pozemku) tak, že oprávnené osoby (pôvodní vlastníci) nespĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. m) zákona o úprave vlastníckych vzťahov. O podanom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18S 40/95-8 z 12.10.1995 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že je nesporné, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená pre účel výstavby „Konzulárneho objektu“, ktorý v skutočnosti aj bol postavený a užíva ho Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku. Súd iba poznamenáva, že geometrickým plánom č. 240-221-254-93 z 20.5.1993 novovytvorená parcela č. 1831/7 o výmere 378 m2 nebola v dôsledku právoplatného (negatívneho) rozhodnutia odporcu o nej (č. 893/92-PÚ-Tr-1 z 28.2.1995) zaevidovaná v katastri nehnuteľností a to s poukazom na ust. § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa ktorého geometrický plán slúži ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Nakoľko predmetným (negatívnym) rozhodnutím z 28.2.1995 nedošlo ku skutočnosti, ktorá by viedla k vkladovému konaniu, tento geometrický plán aktuálne predstavuje iba jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia - obsahu spisu odporcu. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, vznesených navrhovateľmi v podanom návrhu a dospel k názoru, že nie sú dôvodné. Súd sa z dôvodu uplynutia času nezaoberal námietkami, ktoré navrhovatelia uplatnili po podaní samotného návrhu (na pojednávaniach vo veci samej), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu. K námietke, že územné rozhodnutie (ktorým sa rozhodovalo o umiestnení stavby „Konzulárnych objektov“) doposiaľ nie je právoplatné z dôvodu vád, ktoré mali v tomto konaní nastať: Touto námietkou sa súd nezaoberal a ani sa zaoberať nemohol, nakoľko predmetom napadnutého rozhodnutia bolo posúdenie, či boli alebo neboli splnené predpoklady pre vydanie predmetnej nehnuteľnosti v zmysle zákona o pôde. Naviac súd iba poznamenáva, že aktuálne neexistuje žiadna možnosť toto právoplatné územné rozhodnutie napadnúť a preskúmavať K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko odporca v ňom riadne neindividualizoval pozemok, ktorý bol predmetom konania: Táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Je nespornou skutočnosť, že odporca rozhodoval o časti vyvlastneného pozemku (pôvodne parc. č. 1821 o výmere 1610 m2 z ktorého bolo vyvlastnených 791 m2) vo výmere 413 m2. O tejto časti rozhodol z dôvodu, že o druhej časti vyvlastneného pozemku (o výmere 378 m2) rozhodol právoplatným rozhodnutím č. 893/92-PÚ-Tr-1 z 28.2.1995. Na túto skutočnosť odporca dostatočným, jasným a logickým spôsobom poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak teda odporca právoplatne rozhodol o časti 378 m2 vyvlastneného pozemku, ktorá časť bola naviac v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach dostatočne identifikovaná a to aj na základe vyhotoveného geometrického plánu, nebolo potrebným iným ako ním zvoleným spôsobom bližšie identifikovať predmetný pozemok o výmere 413 m2, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia (378 m2 + 413 m2 = 791 m2). K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Nepochybným a pre posúdenie veci podstatnými sú nasledovné skutočnosti: - Znenie citovaného ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde. - Právoplatné rozhodnutie Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I. Č. výst.: 4250/1977-Rep. z 28.7.1977, ktorý bola vyvlastnená za náhradu pre účel výstavby „Konzulárnych objektov“ časť parcely č. 1821 o výmere 791 m2. - Nepochybné preukázanie skutočnosti, že na vyvlastnenom predmetnom pozemku bol postavený konzulárny objekt, včítane záhradného zázemia. Skutočnosť, že postavený konzulárny objekt nebol od ukončenia jeho výstavby a prevzatia do užívania (1982) využívaný pre účely diplomatickej misie cudzie štátu, ale dočasne bol prenajatý GR VÚVT do roku 1995, odkedy slúži ako Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku, nie je podľa názoru súdu podstatnou. Podstatným je fakt, že na predmetnom pozemku bol skutočne „Konzulárny objekt“ postavený. Teda vyvlastnený pozemok preukázateľne slúžil a slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený a preto je zjavné, že predpoklad vydania predmetného pozemku s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona o úprave vlastníckych vzťahov nebol v danom prípade splnený. Ako to bolo vyššie konštatované, časť predmetného pozemku bola priamo zastavaná budovou konzulárneho objektu, jeho druhá časť priamo samotnou stavbou zastavaná nie je, ale tvorí časť záhradného zázemia, slúžiaceho samotnému objektu diplomatickej misie. Aj na túto časť predmetného pozemku sa vzťahu vyššie uvedená argumentácia. Dôvodom je skutočnosť, že táto priamo nezastavaná samotnou stavbou objektu tvorí záhradné zázemie objektu, čo je v súlade s rešpektovanými medzinárodnými zvyklosťami, predovšetkým však s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, publikovaným pod č. 157/1964 Zb. Z tohto dôvodu nie je možné posúdiť len stav nezastavanej časti predmetného pozemku bez toho, aby sa nezohľadnila jej účelová súvislosť a spätosť so zastavanou časťou, na ktorej stojí samotná budova - konzulárny objekt, aktuálne slúžiaci ako Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku. Eventuálnym vydaním tejto nezastavanej časti predmetného pozemku by totižto vznikla situácia, podľa ktorej pozemok (navrátenia ktorého sa pôvodní vlastníci domáhali) by sa bezprostredne dotýkal budovy diplomatickej misie, čím by sa nerešpektovalo ust. Článku 22 vyššie citovanej vyhl. č. 157/1964 Zb., ako to tiež konštatoval Mestský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 18S 68/94-7 z 19.10.1994. Teda s poukazom na účel výstavby konzulárneho objektu je potrebné pod pojem „konzulárny objekt“ zahrnúť okrem samotnej budovy (stavby) objektu aj priľahlú plochu (záhradné zázemie) a to jednak z dôvodu rešpektovania obsahu a účelu Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a jednak aj z dôvodu samotného charakteru konzulárneho objektu ako takého. Na záver tejto časti odôvodnenia súd, reagujúc na tú časť návrhu v ktorej navrhovatelia namietajú, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia Ukrajina ako samostatný štát neexistovala (a teda sa nemohlo počítať so zriadením ukrajinského veľvyslanectva) súd poznamenáva, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako dôvod vyvlastnenia uvádza iba výstavbu „Konzulárneho objektu“, bez bližšieho určenia pre potreby ktorého štátu sa objekt bude stavať. I keby tomu tak bolo, rozhodným je charakter postaveného objektu. Je nepochybným faktom, že postavený objekt je svojím objektom diplomatickej misie a nie napr. školou, obchodom, bytovým domom a pod.. Pretože skúmanie právoplatnosti územného rozhodnutia týkajúceho sa umiestnenia stavby konzulárneho objektu nebolo predmetom tohto konania a ani predmetom napadnutého rozhodnutia (pričom preskúmanie tohto územného rozhodnutia je naviac vylúčené), pretože identifikácia pozemku, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia je dostatočne jasná a zrozumiteľná a teda nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a konečne pretože vyvlastnený pozemok slúžil účelu vyvlastnenia, teda výstavbe „Konzulárneho objektu“, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní neúspešní a preto im ich náhradu súd nepriznal, odporca ani zúčastnené osoby zas náhradu trov nežiadali. O povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovatelia boli v konaní pred súdom neúspešní a preto ich súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v potrebnom počte vyhotovení tak, aby každý z účastníkov obdržal jedno vyhotovenie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).