Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Cbi/29/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201325 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010201325.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: BR, a.s., Cabajská 28, 949 01 Nitra, IČO: 36 552 585, zastúpeného Mgr. Milanom Kukučkom, advokátom, Farská 34, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Mgr. Peter Zvara, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31411487‚ sídlo správcu Timravina 9, 811 02 Bratislava, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová. s.r.o., Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Návrh sa zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 868,72 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 13.7.2010 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO 31411487 nehnuteľnosti, ktoré sú vedené Správou katastra Nitra, pre obec Nitra, kat. úz. Nitra, zapísané v LV č. 6148 v registri C ako: T. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2, T. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 305 m2, T. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 387 m2 so stavbou - sklad bez súpisného čísla, T. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 725 m2 so stavbou - stavba pre obchod služby bez súpisného čísla, T. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2. Svoj návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosti nadobudol od L. I. - U., miesto podnikania Zlaté Moravce, na základe dvoch právnych titulov a to kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností so zriadením vecného bremena zo dňa 25.3.2004 a darovacej zmluvy zo dňa 30.11.2004. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla pôvodne spoločnosť CAMPRI s.r.o. od úpadcu, ešte pred vyhlásením konkurzu. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2001 ich previedla do vlastníctva L. I.. Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti v súlade so zákonom a v dobrej viere a v súčasnosti existuje reálna hrozba speńaženia majetku formou predaja správcom konkurznej podstaty. Výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2010, doručenou navrhovateľovi dňa 17.6.2010, bola navrhovateľovi uložená 30 dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu žiadosti správkyne konkurznej podstaty JUDr. Martiny Mrázovej. Žiadosť zdôvodnila tým, že úpadca si po súhlase Fondu národného majetku SR k prevodu predmetných nehnuteľností nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko žiadna kúpna cena na účet fondu uhradená nebola. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto nehnuteľného majetku, nakoľko tento bol prevedený na navrhovateľa na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. právneho úkonu, ktorý sa síce považuje za existujúci, ale jeho následky nenastanú. Keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od FNM SR na základe Privatizačnej zmluvy, na tento prevod sa vzt'ahujú nielen všeobecné právne predpisy - ale aj špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o veľkej privatizácii“). Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. V Kúpnej zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a úpadcom boli dojednané také podmienky uhradenia kúpnej ceny, ktoré sú v priamom rozpore s §19a zákona o veľkej privatizácii, právny úkon - kúpna zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva navrhovateľa K.. M. V., odporcu, L. K.. S. H., K.. T. Q. a K.. T. Č., listinnými dôkazmi: výpis z N. Č.. XXXX kat.úz. Nitra, kúpna zmluva o prevode nehnuteľností so zriadením vecného bremena uzavretá dňa 25.3.2004 medzi BR a.s. a L. I. U. vrátane Dodatku č. 1, darovacia zmluva zo dňa 30.11.2004 uzatvorená medzi BR a.s. a L. I. U., kúpna zmluva uzatvorená medzi Vodohospodárske stavby a.s. a CAMPRI spol. s r.o. zo dňa 12.6.2000 a 29.6.2000, kúpna zmluva uzatvorená medzi CAMPRI spol. s r.o. a L. I. zo dňa 9.10.2001, Súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku zo dńa 19.6.2000 a súvisiace doklady, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretá medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a .s. Nitra zo dňa 21.2.2001, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a Kovospol Nitra spol.s r.o., výzva Krajského súdu v Bratislave podľa § 19 ods. 2 ZKV, zmluva č. 48/92 uzatvorená medzi FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, konkurzná prihláška, ako aj dalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, písomnými a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav. Na základe zmluvy č. 48/92 zo dňa 27.7.1992 došlo k prevodu vlastníckeho práva k veciam iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby a. s. (ďalej len úpadca) a to v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 17.5.2000 žiadali Vodohospodárske stavby a. s. Nitra FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že stavebná výroba je sprevádzaná nedostatkom finančných prostriedkov a neplnením finančných záväzkov, čo viedlo k čerpaniu úveru cestou Prvej komunálnej banky a.s. PKB a.s. je záložným veriteľom a požiadal úpadcu o plnenie svojich záväzkov. Keďže akciová spoločnosť nie je schopná splácať svoje záväzky, bolo zvolané valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o odpredaji časti majetku a splnomocnilo predstavenstvo na vykonanie právnych úkonov smerujúcich k zabezpečeniu splácania finančných záväzkov vo vzťahu k FNM SR a PKB a.s. Listom zo dňa 19.6.2000 FNM SR na základe žiadosti Vodohospodárske stavby a.s. so sídlom v Nitre zo dňa 17.5.2000 a v súlade s uznesením Výkonného výboru FNM č. 25/23/00 zo dňa 13.6.2000 udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že 50 % z výnosu tohto predaja - podľa znaleckého posudku č. 90/2000 zo dňa 19.5.2000 vo výške 6 866 021 Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov v prospech FNM SR a 50 % v prospech PKB a.s. Nitra. Dňa 12.6.2000 uzatvoril úpadca ako predávajúci s kupujúcim CAMPRI spol. s r.o. kúpnu zmluvu, ktorou kupujúci nadobudol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva úpadcu č. 3944 kat. územie Nitra, T..Č.: XXXX/X,XXXX/X, XXXX/XX vrátane vonkajších úprav a oplotenia (vklad povolený dňa 17.7.2000). Dňa 29.6.2000 uzatvoril úpadca ako predávajúci s kupujúcim CAMPRl spol. s r.o. kúpnu zmluvu, ktorou kupujúci nadobudol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. 3944 kat. územie Nitra; T..Č.. XXXX/X vrátane vonkajších úprav (vklad povolený dňa 18.7.2000). Kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2001 nadobudol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom citovaných kúpnych zmlúv L. I. - U.. Geometrickým plánom č. 89/2003 zo dňa 24.04.2003 bola T. Č.. XXXX/X o výmere 3964m2 zastavané plochy rozdelená a vznikla nová T. Č.. XXXX/XX o výmere 1378m2 a XXXX/XX o výmere 274m2 zastavané plochy. T. č. XXXX/ X zostala vo výmere 2312m2 zastavané plochy. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.03.2004 nadobudol predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ s výnimkou stavieb - sklady bez súp. čísla postavené na T. č. XXXX/X a XXXX/XX. Tieto stavby nadobudol navrhovateľ od L. I. darovacou zmluvou zo dňa 30.11.2004. Úpadca na základe iného súhlasu zo dňa 31.8.2000 predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom súhlasu aj ďalším subjektom, jedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o. Spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. úpadca predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001 , za kúpnu cenu vo výške 11.801.460,-Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. pohľadávku vo výške dojednanej ceny, t.j. v sume 11.801.460,-Sk. Dňa 21.2.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (dalej len dohoda o započítaní) V čl. I. predmetnej dohody o započítaní sa FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra dohodli, že Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.2.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11 801 460 Sk na FNM SR. FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym stavbám, a.s. Nitra, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške Sk 24 954 000,-Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku zo dňa 27.7.1992, tzv. privatizačnej zmluvy. Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a.s. Nitra voči pohľadávke Vodohospodárskych stavieb, a.s. Nitra vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM SR a Kovospol Nitra spol s r.o. dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM SR vo výške 11 801 450,-Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL Nitra spoI. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. XXXX/XX uzavretá medzi FNM SR a Kovospol Nitra, s.r.o. FNM SR má pohľadávku z nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti medzi Vodohospodárskymi stavbami, a.s. a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Podľa čl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky v akej sa kryjú t.j. v sume 11 801460 Sk. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.05.2012 tak, že odporcovi uložil povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty predmetné nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že úpadca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na tento prevod vzťahujú okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis a to zákon o veľkej privatizácii. Z citovaných ustanovení zákona o veľkej privatizácii vyplýva, že zákon o veľkej privatizácii ako osobitný právny predpis vzťahujúci sa na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku neplatnosti právnych úkonov, vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. Paragraf 19a zák. č. 92/1991 Zb. zavedený zák. č. 190/1995Zb. je účinný od 14.9.1995 bez prechodných a záverečných ustanovení. Podľa názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. O nepravú retroaktivitu môže ísť v prípade, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Keďže k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu navrhovateľa došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2000 a 29.6.2000, t.j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii (účinná od 14.9.1995), na platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obe podmienky boli splnené a preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevode privatizovaného majetku, ako o absolútne neplatnom právnom úkone pre rozpor s §19a. Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2012 č. k. 10Cbi/29/2010-274 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s účinnosťou od 14. 9. 1995 bol zákonom č. 190/1995 Zb novelizovaný zákon č. 91/1992 Zb. zákon o veľkej privatizácií. Ustanovenie § 19 citovaného zákona bolo doplnené o ustanovenie § 19a bez prechodných ustanovení. Z dôvodovej správy zákona 190/1995 Zb. vyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 19a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Spätná účinnosť tohto zákonného ustanovenia sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému majetku. Najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na privatizačnú zmluvu č. 48/1992, v ktorej úpadca súhlasil s obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny a že kúpna zmluva medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a novým vlastníkom bola uzavretá po zmene právneho režimu vzťahu, ktorý vznikol v minulosti. Okrem toho právne vzťahy upravujúce nadobudnutie majetku vo veľkej privatizácií prechádzali mnohými legislatívnymi zmenami. Vzhľadom na kritéria Európskeho súdneho dvora a ústavného súdu posudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súd dospel k názoru, že ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácií nieje neprimerane zaťažujúce a nepredstavuje neodôvodnený zásah, v dôsledku čoho jeho aplikáciou, nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a princípu rovnosti. Účelom Zákona o veľkej privatizácií okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného majetku, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa ustanovenia § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. Úpadca - nadobúdateľ privatizovaného majetku preukazoval splnenie svojej povinnosti voči fondu (prednostná úhrada súm 6 866 021 Sk a 4 800 000 Sk v prospech fondu) Dohodou o vzájomnom započítaní zo dňa 21.2.2001. Odvolací súd na rozdiel od vysloveného právneho názoru súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a. s. (úpadcom). Odvolací súd dospel k záveru, že úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácií, nakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Navrhovateľ preto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými kúpnymi zmluvami. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa dobrej viery navrhovateľa s poukazom na princíp právnej istoty nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., neobsahuje všetky náležitosti kladené zákonom. Uložil súdu prvého stupňa postupovať podľa ust. § 157 O. s. p. pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 31.05.2012 a vrátení predmetnej veci na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva navrhovateľa Ing. Tomáša Kmeťa a oboznámil sa s Nálezom Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 2219/2012. Z výsluchu Ing. Tomáša Kmeťa súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť kupovali od p. Orovníckeho s tým, že si ju vyhliadli ako vhodnú na podnikanie. Nepoznal pôvodného vlastníka, vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave, na jej rekonštrukciu vynaložili nemalé finančné prostriedky. O problémoch s privatizáciou sa dozvedel až z návštevy právneho zástupcu odporcu. Nehnuteľnosť spoločnosť prenajíma inému podnikateľskému subjektu. Na základe otázky odporcu uviedol, že p. I.Ý., od ktorého navrhovateľ nehnuteľnosť nadobudol, bol v roku 2003 členom dozornej rady u navrhovateľa. Navrhovateľ trval na podanej žalobe. Uviedol, že stavba na parc. č. XXXX/XX - stavba pre obchod a služby nemôže patriť do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, pretože v čase vyhlásenia konkurzu úpadcovi nepatrila, nakoľko vznikla až následne. Vložené investície žalobcu do nehnuteľností, na ktoré čerpal dlhodobý úver, mu umožnili dať prácu svojim zamestnancom a riadne odvádzať dane Slovenskej republike, čím prispieva k vylepšovaniu hospodárskej bilancie štátu. Aj preto je nemysliteľné, aby sa odporca snažil získať do konkurznej podstaty vec, ktorá nie je totožná s vecou úpadcu, nikdy mu v takej podobe nepatrila a ani mu patriť nemôže. Rešpektujúc uznesenie NS SR sp. zn.2 Obo/76/2012 zo dňa 26.02.2014 tvrdí, že navrhovateľ je legitímnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností aj s ohľadom na dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - Uznesenie zo dňa 27. februára 2013, sp. zn. 6 Cdo 71/2011, ktorým bolo okrem iného judikované, že nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov NS SR zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2219/2012 zo dňa 17.04.2014, ktoré sa zaoberá touto problematikou. Podľa navrhovateľa je z hľadiska uplatnenia princípu spravodlivosti potrebné prihliadnuť aj na to, že tretie osoby v postavení kupujúceho v žiadnom prípade nemohli ovplyvniť konanie predávajúceho - Úpadcu vtom smere, aby kúpnu cenu zaplatil FNM SR v zmysle udeleného súhlasu resp. nemali žiadny dosah na splnenie záväzkov úpadcu. Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že trval na svojej argumentácii. Poukázal na väčšinový názor odvolacích senátov v skutkovo rovnakých veciach, podľa ktorého započítanie bolo neplatné, k prednostnej úhrade finančných prostriedkov v prospech FNM SR teda nedošlo. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že v tomto prípade nadobudol dobromyseľne vlastníctvo od nevlastníka bez dodržania 10 ročnej vydržacej lehoty. Poukázal na skutočnosť, že slovenská judikatúra je v tomto smere jednotná a odklon od ustálenej judikatúry odmietol. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácií, nakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Navrhovateľ preto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými kúpnymi zmluvami. Súdu prvého stupňa bolo uložené postupovať pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že zmluvy, na základe ktorých nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam sú neplatné právne úkony. Navrhovateľ rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu ohľadne neplatnosti kúpnych zmlúv netvrdí, že nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, keďže neuplynula desaťročná vydržacia doba. Nadobudnutie vlastníctva odvodzuje od inštitútu dobrej viery, resp. ochrany princípu dobrej viery. Má za to, že v materiálnom právnom štáte by mala byť zaručená ochrana dobrej viery v pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a to v súlade s princípom právnej istoty. Slovenské právo je ovládané zásadou, podľa ktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nie je možné, pretože nikto nemôže previesť na druhého viac práv než má sám. Ak by sa prijal záver o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka s ohľadom na dobrú vieru nadobúdateľa, teda mimo zákonný rozsah inštitútu vydržania, išlo by o opomenutie hmotnoprávnej úpravy a povýšenie dobrej viery nadobúdateľa nad právnu zásadu - nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám. Aj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.I.ÚS 2219/2012, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, pripúšťa prelomenie tejto zásady len vo výnimočných prípadoch, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o rozhodovacej praxi českých súdov. Naopak, ako vidno z odôvodnenia nálezu, Najvyšší súd Českej republiky prezentuje názor zhodne s judikatúrou slovenských súdov. Podľa citovaného nálezu ak dôjde ku kolízii dvoch základných práv a to práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je potrebné túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, pričom je nevyhnutné posudzovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv (prípady dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností od nevlastníka), i individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Súd v prejednávanej veci nevidí dôvod na odklon od rozhodovacej praxe súdov. Okolnosti tohto konkrétneho prípadu nepovažuje za okolnosti hodné osobitného zreteľa, keďže navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe právnych úkonov, kde na začiatku reťazca bol pôvodný vlastník - úpadca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach, ktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa Zákona o veľkej privatizácii; vedel, že v prípade, ak nebudú dodržané podmienky ustanovenia § 19a predmetného zákona, akýkoľvek predaj majetku bude neplatný. Kupujúcu CAMPRI spol. s r.o. mohol a mal vedieť, že v prípade, ak FNM SR nevydá na predaj majetku predchádzajúci súhlas a kúpna cena nebude uhradená, kúpna zmluva bude neplatná. Keďže neplatný právny úkon nemôže vyvolať žiadne následky, spoločnosť CAMPRI spol. s r.o. sa z dôvodu absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom nikdy nestala vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ako nevlastník nemohla preto uzatvoriť platnú Kúpnu zmluvu so L. I. U.. Tento istý princíp potom platí aj na Kúpnu zmluvu a Darovaciu zmluvu, ktoré uzatvorili L. I. s navrhovateľom. K tvrdeniam navrhovateľa, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok podľa katastrálneho zákona a že katastrálny úrad skúma splnenie zákonných podmienok na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností, je potrebné uviesť, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za vlastníka je osoba zapísaná v Katastri nehnuteľnosti považovaná len do momentu, než sa preukáže opak, t.j. než sa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov. Je pravdou, že navrhovateľ je tretí subjekt v poradí, ako bola prevádzaná predmetná nehnuteľnosť. Pri hodnotení konkrétnych okolností prípadu treba vziať do úvahy, že ide o podnikateľa z toho istého mesta ako sídli úpadca, predávajúceho p. Orovníckeho poznal, pôsobili v jednej spoločnosti a v poradí prvý kupujúci spoločnosť CAMPRI spol s r.o. mala možnosť pri uzatvorení zmluvy s úpadcom zistiť všetky okolnosti ohľadne predaja privatizovaného majetku a jeho podmienok. Napokon treba uviesť, že úpadca uzatvoril viacero kúpnych zmlúv, čoho dôkazom sú súdne spory prebiehajúce na tunajšom súde, nejde teda o ojedinelý prípad. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že nehnuteľnosť zhodnotil, táto skutočnosť bude zohľadnená v konkurznom konaní, posudzovanie týchto skutočností nie je predmetom sporu žaloby o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 868,72 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Vyčíslenie trov konania: -prevzatie a príprava v roku 2011 .................................57,00 eur -účasť na pojednávaní dňa 27.10.2011 ........................57,00 eur -účasť na pojednávaní dňa 15.12.2011 ....................... 57,00 eur -účasť na pojednávaní dňa 23.2.2012 ........................ 58,69 eur -vyjadrenie odporcu zo dňa 11.4.2012..........................58,69 eur -odročené pojednávanie dňa 12.4.2012........................14,67 eur -účasť na pojednávaní dňa 10.5.2012...........................58,69 eur -odvolanie proti rozsudku...............................................58,69 eur -návrh na osl. od súdneho popl. zo dňa 24.10.2012......29,35 eur -účasť na pojednávaní dňa 21.8.2014...........................61,87 eur -účasť na pojednávaní dňa 9.10.2014 ..........................61,87 eur 3 x režijný paušál po 7,41 eur (rok 2011)........................22,23 eur 7 x režijný paušál po 7,63 eur (rok2012).........................53,41 eur 2 x režijný paušál po 8,04 eur (rok 2014)........................16,08 eur Spolu: 723,93 eur + 144,79 eur DPH = 868,72 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.