Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cbi/27/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201164 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1010201164.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: T.. L. L., K. O. J. K. XX, XXX XX G., v 2. rade: B. L., K. O. J. K. XX, XXX XX G., obaja zastúpení: NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Farská 8, 949 01 Nitra, v 3. rade: O. K., K. O. T. a v 4. rade: T. K., P.. Š., K. O. T., obaja zastúpení JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská 33, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Mgr. Peter Zvara, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31411487‚ sídlo správcu Timravina 9, 811 02 Bratislava, zastúpený Zvara Advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Návrh sa zamieta. Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 607,82 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na súd dňa 15.06.2010 domáhali vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti nadobudli spolu s ostatnými spoluvlastníkmi od úpadcu Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 vrátane jej dodatku. Fond národného majetku SR udelil súhlas s predajom nehnuteľností dňa 31.08.2000. Z výnosu z predaja mal úpadca uhradiť svoj záväzok voči Fondu národného majetku SR. Dňa 21.02.2001 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok medzi Fondom národného majetku SR, úpadcom - Vodohospodárske stavby a. s. Nitra a spoločnosťou KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Tým bola splnená povinnosť úhrady záväzku úpadcu voči Fondu národného majetku. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra neoprávnene zaradila nehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra v konkurznom konaní č. 6 K 105/2001. Návrhom podaným na súd dňa 24.06.2010 sa navrhovatelia v 2. a 3. rade domáhali vylúčenia tej istej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od úpadcu do spoluvlastníctva spoločne s navrhovateľmi v 1. a 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000. Predmetné nehnuteľnosti zaradil odporca do súpisu konkurznej podstaty úpadcu neoprávnene, keďže nebol ich vlastníkom. Navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zákonným spôsobom. Prípadná podmienka obsiahnutá v súhlase FNM SR k predaju majetku nemôže robiť jednotlivé kúpne zmluvy, ktorými vlastníci nadobúdali nehnuteľnosti, neplatnými. Uznesením zo dňa 08.09.2010 spojil tunajší súd obe veci na spoločné konanie s tým, že vec bude prejednávaná pod sp. zn. 8 Cbi 27/2010. Výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2010 (doručenou navrhovateľom v 1. a 2. rade dňa 31.05.2010, navrhovateľom v 3. a 4. rade dňa 03.06.2010) bola navrhovateľom uložená 30 dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu žiadosti správkyne konkurznej podstaty JUDr. Martiny Mrázovej. Žiadosť zdôvodnila tým, že úpadca si po súhlase Fondu národného majetku SR k prevodu predmetných nehnuteľností nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko žiadna kúpna cena na účet fondu uhradená nebola. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto nehnuteľného majetku, nakoľko tento bol prevedený na navrhovateľa na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. právneho úkonu, ktorý sa síce považuje za existujúci, ale jeho následky nenastanú. Keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od FNM SR na základe Privatizačnej zmluvy, na tento prevod sa vzťahujú nielen všeobecné právne predpisy - ale aj špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o veľkej privatizácii“). Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku), ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. V Kúpnej zmluve medzi navrhovateľmi a úpadcom boli dojednané také podmienky uhradenia kúpnej ceny, ktoré sú v priamom rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii, právny úkon - kúpna zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1., 3. a 4. rade, odporcu, listinnými dôkazmi: kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a navrhovateľmi zo dňa 12.10.2000 vrátane Dodatku č. 1, výpis z LV č. XXXX, XXXX kat. úz. G., Súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku zo dňa 31.08.2000 a súvisiace doklady, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretá medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a. s. Nitra zo dňa 21.02.2001, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a Kovospol Nitra spol.s r.o., výzva Krajského súdu v Bratislave podľa § 19 ods. 2 ZKV, zmluva č. XX/ XX uzatvorená medzi FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, konkurzná prihláška, zápisnica o výsluchu svedka T.. V. a T.. Ś. v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/32/2010, zápisnica o výsluchu svedka T.. Č. sp. zn. 9Cbi 28/2010, zápisnica o výsluchu svedka T.. I. sp. zn. 9Cbi 27/2010, stanovisko FNM SR z 25.06.2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, písomnými a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe zmluvy č. XX/XX zo dňa 27.07.1992 došlo k prevodu vlastníckeho práva k veciam iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia, alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby a. s. a to v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 žiadali Vodohospodárske stavby a. s. Nitra FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých, ktoré sú predmetom sporu. Žiadosť spracovala sekcia sledovania pohľadávok FNM SR a bola predložená výkonnému výboru spolu s návrhom uznesenia a kartou žiadateľa. V karte žiadateľa sa uvádza, že „vzhľadom k tomu, že situácia dospela až do štádia, že v súčasnosti hrozí zahájenie exekúcií takmer na celý majetok kupujúceho, treba privítať snahu PKB a.s. pobočka Nitra ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne s FNM SR. Ak budeme vychádzať z hodnoty tohto majetku podľa znaleckých posudkov je v súčasnosti založený v prospech PKB majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR majetok vo výške 4,8 mil. Sk. Za predpokladu, že pri predaji majetku budú výnosy z predaja nehnuteľností rozdelené medzi oboch veriteľov minimálne v pomere hodnoty záložných práv, doporučujem výkonnému výboru schváliť žiadosť kupujúceho podľa priloženého návrhu uznesenia.“ Listom zo dňa 31.08.2000 FNM SR na základe žiadosti Vodohospodárske stavby a.s. so sídlom v Nitre zo dňa 31.07.2000 a v súlade s uznesením Výkonného výboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.08.2000 udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej len úpadca) ako predávajúci predal navrhovateľom v 1. až 4. rade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V článku III. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 4 543 660,- Sk s tým, že kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej, tak ako je špecifikované v citovanom článku. Navrhovatelia nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 22.12.2000 povolením vkladu spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Úpadca na základe udeleného súhlasu predal nehnuteľnosti nielen navrhovateľom, ale aj ďalším subjektom, jedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o. Spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. úpadca predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001, za kúpnu cenu vo výške 11.801.460,- Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. pohľadávku vo výške dojednanej ceny, t.j. v sume 11.801.460,-Sk. Dňa 21.02.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej len dohoda o započítaní). V čl. I. predmetnej dohody o započítaní sa FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra dohodli, že Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11 801 460,- Sk na FNM SR. FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym stavbám, a.s. Nitra, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške Sk 24 954 000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku zo dňa 27.07.1992, tzv. privatizačnej zmluvy. Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a.s. Nitra voči pohľadávke Vodohospodárskych stavieb, a.s. Nitra vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM SR a Kovospol Nitra spol. s r.o. dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM SR vo výške 11 801 450,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. XXXX/XX uzavretá medzi FNM SR a Kovospol Nitra, s.r.o. FNM SR má pohľadávku z nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti medzi Vodohospodárskymi stavbami, a.s. a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Podľa čl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky v akej sa kryjú, t.j. v sume 11 801 460,- Sk. Z listu FNM SR zo dňa 17.03.2011: Poskytnutie informácií podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. súd zistil, že so zreteľom na celkovú ekonomickú situáciu úpadcu, ktorému hrozili rozsiahle exekúcie FNM SR privítal snahu PKB a.s. ako majoritného záložného veriteľa na spoločný postup pri uspokojovaní svojich pohľadávok a prijal jej návrh s tým, že výnosy z predaja nehnuteľností budú rozdelené medzi oboch veriteľov v pomere založených nehnuteľností. Výkonný výbor FNM SR súhlasil s vydaním predchádzajúceho súhlasu za podmienky, že výnos z predaja ohodnotený podľa predložených znaleckých posudkov na 4,8 mil. Sk bude použitý na úhradu záväzkov voči FNM SR. FNM SR na záver poznamenal, že v konkurznom konaní úpadcu prihlásil fond pohľadávku 75 798 092,40 Sk a bol to práve správca konkurznej podstaty, ktorý poprel pohľadávku fondu vo výške 11 801 460,- Sk z dôvodu uzatvorenej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi úpadcom a FNM SR. FNM SR nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky, v dôsledku čoho sa na túto časť pohľadávky v konkurznom konaní neprihliadalo. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.07.2012 tak, že odporcovi uložil povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty predmetné nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na tento prevod vzťahujú okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis a to zákon o veľkej privatizácii. Z citovaných ustanovení zákona o veľkej privatizácii vyplýva, že zákon o veľkej privatizácii ako osobitný právny predpis vzťahujúci sa na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku neplatnosti právnych úkonov, vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca súčinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. Paragraf 19a zák. č. 92/1991 Zb. zavedený zák. č. 190/1995Zb. je účinný od 14.09.1995 bez prechodných a záverečných ustanovení. Podľa názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. O nepravú retroaktivitu môže ísť v prípade, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Keďže k prevodu predmetných nehnuteľností na navrhovateľov došlo vkladom do katastra zo dňa 22.12.2000, t.j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii (účinná od 14.09.1995), na platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obe podmienky boli splnené a preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevode privatizovaného majetku, ako o absolútne neplatnom právnom úkone pre rozpor s §19a. Podľa ust. §19 a ods. 2 podmienkou k platnému prevodu sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas FNM SR. Je nesporné, že FNM SR udelil dňa 31.08.2000 súhlas na predaj viacerých nehnuteľností, okrem iných aj na prevod nehnuteľností nadobudnutých navrhovateľmi, ako aj spoločnosťou Kovospol Nitra spol. s r.o. Súhlas bol daný za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Pokiaľ ide o náležitosti „súhlasu“ je zrejmé, že zákon o veľkej privatizácii v citovanom ustanovení, ani na inom mieste náležitosti súhlasu neupravuje. Súd je preto toho názoru, že bolo v právomoci FNM SR ako súhlas vydá, resp. či ho niečím obmedzí. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k citovanému ust. §19 a, podľa ktorého ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúcemu sa u nadobúdateľa, ktorý nesplatil celú kúpnu cenu. Účelom je okrem iného zabezpečiť aj sledovanie majetku. V týchto intenciách je aj písomný materiál FNM SR (karta žiadateľa), ktorý bol predložený na rokovanie výkonnému výboru spolu so žiadosťou úpadcu. Je zrejmé, že FNM SR sa zaoberal celkovou situáciou u nadobúdateľa a vzhľadom na hroziace exekúcie privítal snahu PKB a.s. ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne. Výkonnému výboru bolo doporučené zobrať do úvahy pomer založených nehnuteľností (v prospech PKB založený majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR vo výške 4,8 mil. Sk) a žiadosť schváliť. Podľa názoru súdu v nadväznosti na súhlas a kartu žiadateľa (materiál predložený výkonnému výboru) mal úpadca použiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči FNM SR. Zo súhlasu nevyplýva, že má byť použitý celý výnos, resp. minimálne suma 4,8 mil. Sk, aj keď sa takto vyjadril vypočutý svedok T.. I.. Ten zároveň uviedol, že sa stávali prípady, že fond sa musel dohodnúť či už s bankou alebo A., alebo s inými veriteľmi na spôsobe úhrady pohľadávok voči fondu, resp. týmto iným veriteľom a to viedlo k vydaniu súhlasu s odpredajom majetku, pretože ak by k takémuto spoločnému postupu nedošlo, vymáhateľnosť pohľadávok fondu by bola nulová. Svedok teda na jednej strane uviedol, že celý výnos mal byť použitý v prospech fondu, na druhej strane však pripustil dohody s ďalšími veriteľmi, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Pokiaľ teda ide o obsah súhlasu, jeho výpoveď nebola jednoznačná. Z karty žiadateľa je zrejmé, že FNM SR si bol vedomý, že celý výnos nemôže úpadca použiť na úhradu záväzkov voči fondu a to vzhľadom na majoritného záložného veriteľa. Súd je toho názoru, že bol naplnený aj účel zákona, pretože týmto súhlasom chcel FNM SR zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom na ekonomickú situáciu u úpadcu. Druhou podmienkou k platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností bolo použitie takto získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Súd poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy má úpadca takto získané finančné prostriedky uhradiť v prospech FNM SR. Zo zákona je iba zrejmé, že nadobúdateľ je povinný použiť finančné prostriedky získané na základe predaja po predchádzajúcom súhlase fondu prednostne na úhradu svojich záväzkov. Ako už bolo uvedené FNM SR súhlasil s plnením vo výške 4,8 mil. Sk, pretože väčšina majetku bola založená v prospech PKB a.s. a obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom. K úhrade, resp. použitiu finančných prostriedkov v prospech FNM SR získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. Uzavretím dohody o započítaní zanikli pohľadávky, ktorú v čase mal úpadca voči spoločnosti KOVOSPOL NITRA, spol, s r.o. a ktorú mala spoločnosť KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. voči FNM SR a pohľadávka FNM SR sa voči úpadcovi znížila o sumu 11.801.460,- Sk. Uvedené potvrdzuje aj následne správanie jej účastníkov, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči Kovospolu Nitra spol. s r.o., Kovospol Nitra voči FNM SR a naopak, úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči FNM SR a preto ju už samotný správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel. Skutočnosť, že FNM SR nepodal žalobu na určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky svedčí o tom, že aj fond považoval popretie pohľadávky za dôvodné práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok T.. Č., ktorý si pamätal na uzatvorenie dohody o započítaní a uviedol, že reagovala na predchádzajúce súhlasy na odpredaj nehnuteľnosti, keďže FNM SR chcel aspoň týmto spôsobom znížiť dlh úpadcu. Vypočutí svedkovia potvrdili, že súhlasy neobsahovali lehotu dokedy je potrebné finančné prostriedky uhradiť, ani spôsob úhrady. Ak teda došlo až dňa 21.02.2001 k uzavretiu dohody o započítaní, neznamená to, že nesúvisí so splnením záväzku na základe predmetného súhlasu. FNM SR vedel, že zo strany úpadcu ide o použitie prostriedkov získaných z predaja časti privatizovaného majetku na úhradu záväzkov úpadcu voči nemu. Zo súhlasu FNM SR zo dňa 31.08.2000 nevyplývalo, že by mala byť z predaja každej jednotlivej nehnuteľnosti použitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu. Započítanie pohľadávok je nesporne jednou z foriem zániku záväzku. Súd sa teda nestotožnil s právnym názorom odporcu, že dohoda o započítaní s týmto predajom nesúvisí a môže sa týkať iba vzťahu úpadcu a Kovospol Nitra spol. s r.o. Dohoda o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa jednak postúpenie pohľadávky( § 524 a nasl. Obč. zák.) a jednak započítanie (§ 580 a nasl. Obč. zák.). Postúpením pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľnosti úpadcu realizovaný na základe súhlasu fondu) úpadcu voči spol. KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. na FNM SR a následným započítaním odplaty za postúpenie so záväzkom voči fondu, si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu bol tento úkon vykonaný dostatočne určito a zrozumiteľne a je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky FNM SR a úpadcu čo do výšky 11 801 460,- Sk. Tomuto zodpovedá aj následné správanie účastníkov, predovšetkým odporcu, ktorý poprel pohľadávku FNM SR v tejto výške a následne FNM SR, ktorý nepodal incidenčnú žalobu, teda uznal zníženie pohľadávky úpadcu o túto čiastku. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nadobúdateľ nekonal v rozpore s ustanovením § 19 a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii a právny úkon, ktorým boli prevedené predmetné nehnuteľnosti na navrhovateľov je platným právnym úkonom. Na záver súd poukázal na skutočnosť, že podľa citovaného ustanovenia zákona o veľkej privatizácii majú byť neplatnosťou postihnuté úkony nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom. Nemalo by byť na ťarchu navrhovateľov ako tretích osôb prípadné pochybenie FNM SR. Súd pritom súhlasí s názorom odporcu, že ustanovenia zákona o veľkej privatizácii sú kogentného charakteru, preto aj dokazovanie zameral na splnenie podmienok podľa citovaného ustanovenia § 19a. Zo zákona však jednoznačne vyplýva, že úkony nadobúdateľa vykonané v rozpore s ust. § 19a/ ods. 2 a 3 sú postihnuté neplatnosťou. Bolo preukázané, že nadobúdateľ si súhlas vyžiadal, bol mu udelený a v intenciách súhlasu získané prostriedky použil na úhradu záväzkov voči fondu. Túto skutočnosť potvrdil FNM SR tým, že nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky vo výške, ktorá bola predmetom zápočtu. Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.07.2012 č. k. 8Cbi/27/2010-277 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s účinnosťou od 14. 09. 1995 bol zákonom č. 190/1995 Zb. novelizovaný zákon č. 91/1992 Zb. zákon o veľkej privatizácií. Ustanovenie § 19 citovaného zákona bolo doplnené o ustanovenie § 19a bez prechodných ustanovení. Z dôvodovej správy zákona 190/1995 Zb. vyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 19a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Spätná účinnosť tohto zákonného ustanovenia sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému majetku. Najvyšší súd považoval za potrebné poukázať na privatizačnú zmluvu č. 48/1992, v ktorej úpadca súhlasil s obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny a že kúpna zmluva medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a novým vlastníkom bola uzavretá po zmene právneho režimu vzťahu, ktorý vznikol v minulosti. Okrem toho právne vzťahy upravujúce nadobudnutie majetku vo veľkej privatizácií prechádzali mnohými legislatívnymi zmenami. Vzhľadom na kritéria Európskeho súdneho dvora a ústavného súdu posudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súd dospel k názoru, že ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácií nie je neprimerane zaťažujúce a nepredstavuje neodôvodnený zásah, v dôsledku čoho jeho aplikáciou, nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a princípu rovnosti. Účelom Zákona o veľkej privatizácií okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného majetku, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa ustanovenia § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. Úpadca - nadobúdateľ privatizovaného majetku preukazoval splnenie svojej povinnosti voči fondu (prednostná úhrada súm 6 866 021,- Sk a 4 800 000,- Sk v prospech fondu) Dohodou o vzájomnom započítaní zo dňa 21.02.2001. Odvolací súd na rozdiel od vysloveného právneho názoru súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a. s. (úpadcom). Odvolací súd dospel k záveru, že úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácií, nakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Navrhovateľ preto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými kúpnymi zmluvami. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa interpretácie právnej normy § 19a zákona o veľkej privatizácii s poukazom, že nemalo by byť na ťarchu navrhovateľov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie Fondu národného majetku, bez racionálnej argumentácie nie je súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., neobsahuje všetky náležitosti kladené zákonom. Zistenú vadu odvolací súd považoval za odňatie možnosti konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je záväzný. Po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení na ďalšie konanie sa tunajší súd oboznámil s písomnými podaniami účastníkov, ktorými reagovali na zrušujúce uznesenie. Navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože, na jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že na rozdiel od vysloveného právneho názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok, avšak na strane druhej toto nepovažoval za dôvod, pre ktorý zrušil samotný rozsudok. Keďže názor Najvyššieho súdu ohľadne neplatnosti dohody o započítaní, nebol podkladom pre samotné rozhodnutie o zrušení rozsudku prvostupňového súdu, týmto názorom Najvyššieho súdu nie je prvostupňový súd viazaný. Podľa navrhovateľov nie je prvostupňový súd viazaný názorom Najvyššieho súdu ohľadne neplatnosti dohody o započítaní aj z toho dôvodu, že odôvodnenie tohto názoru Najvyššieho súdu nie je dostatočne zdôvodnené. Poukázali na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/44/2013 v právnej veci s totožným skutkovým základom, ktoré konanie je právoplatne skončené a predmetom ktorej ako prejudiciálnej otázky bolo aj určenie platnosti predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. V tomto rozsudku Najvyšší súd vyjadril právny názor, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom. K samotnej Dohode o započítaní uviedli, že táto bola výsledkom mimosúdneho riešenia sporu medzi FNM SR a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA s.r.o. Z uvedených rokovaní, z obsahu Dohody o započítaní, a tiež z následného konania strán je možné jednoznačne definovať a určiť jednotlivé právne úkony, ktoré zmluvné strany tejto dohody mali vôľu urobiť. Ak sa mali pohľadávky započítať v sume v akej sa kryli, je logické, že výška pohľadávky úpadcu voči FNM SR z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky predstavovala sumu 11.801.460,- Sk a že bolo vôľou strán pohľadávku v tejto výške aj započítať. Sú toho názoru, že je nevyhnutné na obsah dohody hľadieť ako na celok a jej jednotlivé články posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Ustanovenia § 524 a nasl. OZ o postúpení pohľadávky nestanovujú povinnosť stranám dohody výslovne uviesť, že ide o odplatné postúpenie pohľadávky ani spôsob, akým má byť odplata za postúpenie pohľadávky vyjadrená. Majú za to, že ak by Najvyšší súd vykladal prejav vôle účastníkov dohody o započítaní v súlade so zákonnými interpretačnými pravidlami, nemohol by v žiadnom prípade dospieť k záveru o neplatnosti započítacieho úkonu FNM SR a úpadcu. K dobromyseľnosti navrhovateľov pri nadobudnutí práva k nehnuteľnostiam dali do pozornosti nálezy ústavného súdu, podľa ktorého jedným z dôležitých atribútov pri výklade zákonov je spravodlivosť a právna istota. Apelujúc preto na ústavný princíp spravodlivosti, právnej istoty a rozumného usporiadania vzťahov žiadali, aby prvostupňový súd prehodnotil v tomto konaní aj otázku právnej istoty postavenia navrhovateľov ako dobromyseľných nadobúdateľov práv od úpadcu, a to najmä v súvislosti stou skutočnosťou, že navrhovatelia nemali v moci akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť nakladanie s výťažkom z predaja predmetných nehnuteľností úpadcom. Navrhovatelia po udelení súhlasu FNM SR s prevodom, po podpísaní predmetnej kúpnej zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny v prospech úpadcu, v dobrej viere a dobromyseľne nadobudli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva. Navrhovatelia nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť, čo urobí úpadca s výťažkom z predaja a preto následne konanie úpadcu im nemôže byť v neprospech, a nemôže samo osebe byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu prevodu nehnuteľností. Navrhovatelia v 3. a 4. rade uviedli, že správca konkurznej podstaty úpadcu Dohodu o započítaní akceptoval; pretože poprel pohľadávku FNM SR voči úpadcovi vo výške 11.801.460,- Sk z dôvodu uzavretia Dohody o započítaní pohľadávok. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok spĺňa zákonom požadované náležitosti /§ 580 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Je určitá a zrozumiteľná, neobchádza zákon, ani sa neprieči dobrým mravom, a prejav vôle zúčastnených strán je možné s použitím výkladových pravidiel /§ 266 Obch. zákonníka/ riadne vyložiť. Z týchto dôvodov navrhujú vypočuť svedkov vtom čase vysokých funkcionárov FNM SR /T.. L. Š. a T.. O. I./ a T.. O. Č., ktorý túto Dohodu pripravoval. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky, aká je jeho výška, či spôsob určenia. Domnievajú sa, že spôsobom ako to vyššie uviedli a navrhovaným dokazovaním je možné dospieť k zmene dôkaznej situácie oproti stavu ako o tejto veci rozhodoval odvolací súd, nakoľko tento nebral vôbec do úvahy aplikáciu výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obch. zákonníka pri posudzovaní platnosti dohody o vzájomnom započítaní a postupoval čisto formalisticky pri výklade práva, čím porušil ich ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázali na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti kupovali v dobrej viere, že patria tomu, kto ich predával a v dobrej viere. Tieto nehnuteľnosti neustále ako vlastné užívali. Domnievajú sa, že zápisom vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ktoré v mene štátu vykonávajú príslušní pracovníci bolo deklarované, že táto kúpna zmluva nemá žiadne vady a nedostatky. Garantom právnych vzťahov týkajúcich sa vlastníckeho práva musí byť štát a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by štát vydával také právne predpisy, v dôsledku ktorých by bolo možné odňať vlastnícke právo nadobudnuté v dobrej viere. Tak ako to uvádzali v jednotlivých svojich vyjadreniach vyhotovených v tejto veci, kúpnu cenu uhradili na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej. V danom prípade sa totiž viedli voči dlžníkovi viaceré exekúcie, a kupujúci nemal inú možnosť ako kúpnu cenu vložiť na účet súdnej exekútorky. Poukázali na okolnosť, že v právnej veci s totožným skutkovým základom vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6 Cbi 31/2010, bol vynesený rozsudok dňa 12.06.2013 a o odvolaní odporcu rozhodoval NS SR v Bratislave. Tento v konaní sp. zn. 5 Obo 44/2013 rozsudkom zo dňa 18.09.2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel a prikázal odporcovi vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra nehnuteľnosti, ktoré tam správca zapísal. Okrem uvedeného v tomto konaní v právoplatnom rozsudku NS SR jednoznačne vyjadril právny názor, že predmetná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. je platným právnym úkonom. Skutková podstata veci bola pritom v tomto konaní (5 Obo 44/2013) totožná so skutkovou podstatou tohto konania. Uviedli, že podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku /tú istú alebo analogickú/, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy/. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z citovaného ustanovenia zákona vplýva, že ak je vec zrušená odvolacím súdom a je vrátená na ďalšie konanie, súd prvého stupňa musí rešpektovať vyslovený právny názor. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. 2Obo/43/2013-344, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. júla 2012 č. k. 8Cbi/27/2010-277 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výslovne uviedol, že na rozdiel od vysloveného právneho názoru súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a. s. Nitra (úpadcom). Z článku I bod 1 a 2 dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby a. s. Nitra stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11 801 460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal Fond národného majetku Slovenskej republiky. Nakoľko Vodohospodárske stavby a. s. Nitra nemali voči Fondu národného majetku v dohode uvedenú pohľadávku (naopak veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne fond), podľa článku 1 bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Okrem toho predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a. s. Nitra, a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok ako i zániku pohľadávky Fondu národného majetku Slovenskej republiky špecifikovanej v či. I bod 3 uvedenej dohody. Naviac pohľadávka započítavaná fondom t. j. 24 954 000,- Sk a príslušenstvo nie je určitá. Nie je zrejmé z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky a aká je jeho výška, či spôsob jeho určenia. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácií, nakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Navrhovateľ preto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými zmluvami. Keďže súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pokiaľ ide o právne posúdenie Dohody o započítaní, nemôže opätovne posudzovať obsah predmetnej dohody a neprislúcha mu ani posudzovať, či rozhodnutie odvolacieho súdu je alebo nie dostatočne zdôvodnené. Právny názor, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra (úpadcom) je v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne vyslovený ako aj záver, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými zmluvami. Úlohou súdu prvého stupňa bolo iba riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa interpretácie právnej normy, § 19a zákona o veľkej privatizácii s poukazom, že nemalo by byť na ťarchu navrhovateľov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie Fondu národného majetku. Je potrebné uviesť, že tunajší súd pri uvedenej argumentácii vychádzal zo skutočnosti, že napriek Súhlasu FNM SR na predaj nehnuteľností zo dňa 31.08.2000 tak, ako bol udelený a napriek úhrade záväzkov úpadcu voči FNM SR formou Dohody o započítaní, boli splnené obe podmienky stanovené v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii. Keďže odvolací súd bol opačného názoru, uviedol, že navrhovatelia nedoložili vlastníctvo platnými zmluvami, t.j. neboli splnené zákonné podmienky k platnému prevodu nehnuteľností na navrhovateľov, zaoberal sa súd prvého stupňa skutočnosťou, či mohli navrhovatelia nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe dobrej viery. Je pravdou, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzovali navrhovatelia od zápisu v katastri nehnuteľností a nehnuteľnosti užívali takmer 10 rokov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za vlastníka je osoba zapísaná v Katastri nehnuteľnosti považovaná len do momentu, než sa preukáže opak, t.j. než sa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov. Z uvedeného vyplýva, že zákon výslovne myslí na situácie, že zápis v katastri nehnuteľností môže byť v rozpore so skutočnosťou a chráni vlastníka zapísaného v katastri, len kým sa nepreukáže opak. Argumentovať preto zápisom v katastri nehnuteľností nie je vzhľadom na zistený skutkový stav a právny názor odvolacieho súdu možné. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, je nesporné, že nebola dodržaná zákonná 10 ročná vydržacia lehota (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a navrhovatelia touto skutočnosťou ani neargumentovali. Poukazovali len na fakt, že nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere a po celý čas tieto nerušene užívali. Podľa slovenského právneho poriadku (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka) možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam len na základe platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo inou skutočnosťou stanovenou zákonom resp. na základe inštitútu vydržania. Z iných dôvodov nadobudnutie vlastníctva nie je možné a uvedená zásada nebola v slovenskom právnom poriadku prelomená. Súd prvého stupňa nevzhliadol také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vyhovieť navrhovateľom bez splnenia zákonných podmienok. Je potrebné vziať do úvahy, že navrhovatelia sú z Nitry, situáciu okolo privatizácie úpadcu poznali, vedeli, že na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená exekúcia na majetok úpadcu. Nejde teda o taký prípad, žeby absolútne nepoznali okolnosti, za akých nadobúdajú vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. K výhrade navrhovateľov, že v skutkovo totožnej veci existuje právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/44/2013 s právnym názorom, že Dohoda o započítaní je platný právny úkon, tunajší súd uvádza, že pre jeho rozhodnutie je záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Tunajší súd si je vedomý nálezu Ústavného súdu SR, podľa ktorého v identických alebo analogických veciach by mala byť vec vyriešená z hľadiska právnej istoty tým istým spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na súde prebiehalo viacero súdnych konaní s totožným skutkovým stavom a existujú viaceré právoplatné rozsudky (sp. zn. 10Cbi/29/2010, 9Cbi/49/2010, 10Cbi/27/2010, 10Cbi/28/2010, 9Cbi/28/2010), ktorými boli návrhy zamietnuté a bol vyslovený právny názor, že Dohoda o započítaní je neplatný právny úkon. V prejednávanej veci teda bude zohľadnený väčšinový právny názor, preto nemožno hovoriť o odlišnom právnom názore a nepredvídateľnosti rozhodnutia. Súd nepripustil ďalšie návrhy na dokazovanie, pretože výsluch svedkov navrhnutých navrhovateľmi v 3. a 4. rade by nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Okrem uvedeného, títo svedkovia boli vypočutí, okrem súdnej exekútorky, v súvisiacich konaniach a súd z týchto svedeckých výpovedí pri pôvodnom rozhodnutí vychádzal. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľov zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 607,82 Eur podľa § 11 ods. 1, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Vyčíslenie trov konania: - prevzatie a príprava v roku 2011 .................................57,00 Eur - účasť na pojednávaní dňa 10.11.2011 .................... 57,00 Eur - pís. vyjadrenie odporcu zo dňa 20.02.2012..................58,69 Eur - pís. vyjadrenie zo dňa 11.07.2012................................58,69 Eur - účasť na pojednávaní dňa 12.07.2012.........................58,69 Eur - odvolanie proti rozsudku...............................................58,69 Eur - návrh na osl. od súdneho popl..... ............................... 30,03 Eur - účasť na pojednávaní dňa 08.03.2016..........................66,00 Eur 2 x režijný paušál po 7,41 eur (rok 2011)........................14,82 Eur 4 x režijný paušál po 7,63 eur (rok2012).........................30,52 Eur 1 x režijný paušál po 7,81 eur (rok 2013)........................7,81 Eur 1 x režijný paušál po 8,58 eur..........................................8,58 Eur Spolu: 506,52 Eur + 101,30 Eur DPH = 607,82 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.