Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200933 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pani A. L., bytom C. XX, C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 18.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa 3.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa 3.5.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa 3.5.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľkei nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39C/261/2011, a to z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Uviedol, že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú situáciu navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby, manžela navrhovateľky pána B. L.Š. má za to, že započítateľný príjem navrhovateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období od septembra 2011 do marca 2012 presahuje výšku 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, ktoré v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje sumu 515,60 eur. Navrhovateľka sa teda v zmysle napadnutého rozhodnutia odporcu zjavne nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako vymedzuje § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci a tak jej nemožno nárok na poskytovanie právnej pomoci priznať (§6, § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci). Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 18.5.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Poukázala v ňom na svoju ťaživú sociálnu situáciu, ktorá mu neumožňuje zabezpečiť si z vlastných finančných prostriedkov základné potraviny a lieky, a už vôbec nie poskytovanie právnej pomoci vo veci ktorá úzko súvisí s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Ďalej má navrhovateľka za to, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov vo veci sp. zn. 39C/261/2011, v ktorej žiadal poskytnúť právnu pomoc, by malo vylučovať negatívne rozhodnutie odporcu o poskytovaní právnej pomoci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.6.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a pritom uviedol, že navrhovateľka zámerne zatajila existenciu obchodných spoločností WESTWOOD Slovakia s.r.o. a DUO CENTER Slovakia s.r.o., prostredníctvom ktorých vo funkcii konateľky alebo v pozícii spoločníčky navrhovateľka vykonáva svoje podnikateľské aktivity. Odporcovi je ďalej z jeho činnosti známe, že navrhovateľka sa dala dokonca v inom právnom spore zastúpiť zamestnancom z právneho oddelenia vlastnej spoločnosti (DUO CENTER Slovakia s.r.o.). K námietke navrhovateľky týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov v právnej veci sp. zn. 39C/261/2011 (v ktorej podľa názoru odporcu navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná) odporca len uviedol, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom nevplýva na jeho rozhodovaciu činnosť, nakoľko je pri tejto viazaný postupom ustanoveným zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľka k predmetnému vyjadreniu zaslala stanovisko zo dňa 12.2.2013, v ktorom okrem skutočnosti, že obe odporcom menované spoločnosti sú neaktívne od roku 2006, opätovne zdôraznila svoj nepriaznivý zdravotný stav a s ním súvisiace zvýšené výdavky. Práve z týchto dôvodov má za to, že nárok na poskytovanie právnej pomoci jej mal byť zo strany odporcu priznaný. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľky, pretože táto sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu. Navrhovateľka vo svojom návrhu a ani v stanovisku zo dňa 12.2.2013 nenamietala nesprávnosť výpočtu jej príjmu zo strany odporcu a ani jeho záver o tom, že sa nenachádza v stave materiálnej núdze. Navrhovateľka v zmysle obsahu svojich podaní nástojí na tom, že jej nepriaznivý zdravotný stav a zvýšené výdavky s tým spojené dostatočne odôvodňujú priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci, ktorá podľa jej názoru úzko súvisí s jeho zdravotným postihnutím. Spornou je teda otázka, či vážny zdravotný stav a s tým spojené zvýšené výdavky navrhovateľky, resp. predmet konania v ktorej navrhovateľka žiada priznať právnu pomoc odôvodňujú priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, aj keď sa navrhovateľka evidentne nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako definuje zákon o poskytovaní právnej pomoci. Postup pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje výlučne zákon o poskytovaní právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje poskytovanie právnej pomoci splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí navrhovateľ nachádzať. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 7 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, c) materské podľa osobitného predpisu, d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu, e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu. Je zrejmé, že zákonodarca pri koncipovaní zákona o poskytovaní o právnej pomoci predpokladal aj situáciu, v akej sa ocitla navrhovateľka, nakoľko v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona nemožno do posudzovaného príjmu započítať peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Zákon o poskytovaní právnej pomoci teda v § 4 ods. 1 písm. i) určuje hraničnú sumu, ktorou nastáva stav materiálnej núdze, v zmysle § 7 ods. 3 však zakazuje do posudzovaného príjmu započítať také príjmy, ktoré žiadateľ poberá v dôsledku nepriaznivej zdravotnej či sociálnej situácie. Zákon teda odporcovi ukladá pri posudzovaní stavu materiálnej núdze povinnosť brať do úvahy i zvýšené výdavky žiadateľov s ťažkým zdravotným postihnutím a to tak, že kompenzačné príspevky do príjmov nezapočítava. Zákon o poskytovaní právnej pomoci však nepozná žiadne výnimky či možnosť správnej úvahy pri skúmaní splnenia podmienky stavu materiálnej núdze (§ 6 ods. 1 písm. a), § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 7), naopak, zákon pri tejto podmienke stanovuje objektívne kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. Správna úvaha odporcu je povolená len pri posudzovaní splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorú však odporca z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze ani neskúmal. Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a rovnako správne určil, že navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k názoru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľka nesplnila jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľke nepriznal. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci totiž neumožňuje odporcovi aplikovať voľnú úvahu pri posudzovaní, či celková situácia navrhovateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca je povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií, a to bez výnimky. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa jej oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní pred Okresným súdom Bratislava V nepovažuje súd za dôvodnú, nakoľko konanie v zmysle § 138 O.s.p. nemá žiaden vplyv na rozhodovanie odporcu podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a už vôbec nie v časti posúdenia splnenia podmienky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. O žiadosti podanej podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhoduje výlučne odporca, pričom zákon v § 4 ods. 1 písm. i) jasne a zrozumiteľne stanovuje objektívne kritériá pre posúdenie príjmových pomerov žiadateľa, a následne v § 6 a § 6a vylučuje možnosť priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak sa žiadateľ v stave materiálnej núdze nenachádza. Oproti tomu dikcia § 138 O.s.p., ktorý nezakotvuje nárok účastníka konania na oslobodenie od súdnych poplatkov, ponecháva všeobecnému súdu voľnú úvahu pri hodnotení pomerov účastníka konania a nikdy neskúma, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej núdze, nakoľko tento pojem O.s.p. ani nepozná. Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd vydané negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 3.5.2012 potvrdil ako vecne správne. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľka bola v konaní pred súdom neúspešná a preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).