Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201061 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201061.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec - katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti pani Z. S., narodenej X.X.XXXX, bytom N. X, N., o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. V-810/12 zo dňa 20.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-810/12 zo dňa 20.3.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-810/12 zo dňa 20.3.2012 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k bytu č. XX zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. N. (ďalej aj ako „založená nehnuteľnosť“) a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 18/2012-RAČ zo dňa 1.2.2012, na základe ktorej mal byť vykonaný návrh na vklad vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“, alebo „záložná zmluva“) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 145 ods. 1 a zároveň § 22 ods. 2, príp. § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Záložná zmluva bola totiž mala byť uzatvorená len zo strany zúčastnenej osoby - p. S. (ako záložcu) a to aj napriek tomu, že založená nehnuteľnosť preukázateľne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakladanie s ňou nie je bežnou vecou a preto je tento právny úkon v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Okrem toho bola táto zmluva zo strany p. S. v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej len „združenie ProHelp“), avšak dohoda o splnomocnení, na základe ktorej združenie ProHelp konalo v zastúpení p. S. v nej nebola bližšie špecifikovaná (napr. miesto a dátum uzatvorenia dohody). Ďalej odporca uviedol, že i samotná dohoda o splnomocnení nemá náležitosti aké vyžaduje ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, nakoľko absentuje výmera a druh pozemkov, t.j. identifikácia založených nehnuteľností. Okrem toho poukázal na formulárový charakter plnomocenstva a skutočnosť, že v súvisiacej zmluve už bolo identifikované združenie ProHelp z čoho vyvodil, že navrhovateľ už dopredu určil splnomocnenca a tak spochybnil základný predpoklad udelenia plnej moci, t.j. slobodný výber osoby. Záverom uviedol, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa inštitútom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré majú podstatne väčšiu hodnotu než zabezpečovaná pohľadávka je výrazným zásahom do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že sporná dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a že táto spĺňa náležitosti platného právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť), pričom tvrdenia odporcu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za zúčastnenú osobu p. S.H. konať a táto nemala možnosť sa sama rozhodnúť kto ju bude zastupovať, považuje za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Namietal i záver odporcu o existencii rozporu sporného plnomocenstva s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale len samotná existencia rozporu. Ďalej v odôvodnení uviedol, že on sám sa na samotnej dohode o splnomocnení žiadnym spôsobom nepodieľal, z jej obsahu nevyplýva, že by bola súčasťou (jeho) zmluvnej dokumentácie a taktiež z administratívneho spisu odporcu nemožno vyvodiť, že by zastúpenie od zúčastnenej osoby požadoval alebo mu dokonca navrhoval ako zástupcu konkrétnu osobu (združenie ProHelp). Podľa jeho názoru uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Okrem toho sa domnieva, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor zmluvy o úvere/záložnej zmluvy s dobrými mravmi. Navrhovateľ nesúhlasil ani s názorom odporcu, podľa ktorého spornú plnú moc je nutné posudzovať v intenciách § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, nakoľko (s odkazom na § 8, § 42 katastrálneho zákona) táto nie je titulom pre nadobudnutie vlastníckeho či iného práva a teda sa na ňu citované ustanovenie nevzťahuje (svoj záver ďalej odôvodňuje príkladmi z katastrálneho zákona, podľa ktorých pojem zmluva a plná moc nemožno stotožňovať) a má za to, že túto možno posudzovať len v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver opravného prostriedku navrhovateľ zhrnul, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené (zúčastnenou osobou) splnomocnencovi (združeniu ProHelp) nesprávne právne posúdil. K namietanému rozporu záložnej zmluvy s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ uviedol, že v prípade neudelenia súhlasu (s touto zmluvou) manželom zúčastnenej osoby sa jedná len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§40a Občianskeho zákonníka), pričom dovolať neplatnosti sa mal predovšetkým manžel (zúčastnenej osoby) alebo adresát právneho úkonu, k čomu nedošlo. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 5.6.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zúčastnená osoba p. S. sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014. Uviedla, že navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdené. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil oboznámením sa s LV Č.. XXXX, na ktorom je zapísaná založená nehnuteľnosť a z ktorého vyplýva, že táto je v bezpodielovom spoluvlastníctve zúčastnenej osoby a jej manžela p. Z. S.Á.. Dokazovanie tiež doplnil výsluchom zúčastnenej osoby p. Z. S. na okolnosti podpisu zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení. V tejto súvislosti uviedla, že i keď bola riadne zamestnaná, potrebovala si požičať 500.- eur. Preto zavolala na telefónnu linku navrhovateľa, kde jej oznámili telefónne číslo ich pracovníčky, na ktorú sa má kontaktovať, čo aj urobila. Následne si s ňou pracovníčka navrhovateľa dohovorila stretnutie - na ulici pred miestnym úradom v Senci. Tam si pracovníčka navrhovateľa od p. S. vypýtala jej občiansky preukaz, do „papierov“ z neho odpísala údaje a ukázala jej, kde má tieto dokumenty podpísať s tým, aby tieto dokumenty išla podpísať na matriku, čo aj urobila. Celý tento kontakt trval cca 5 minút. P. S. si obsah podpisovaných dokladov nestačila prečítať. Následne jej pracovníčka navrhovateľa odovzdala hotovosť (pôžičku) 500.- eur. Na doplňujúce otázky súdu odpovedala, že nemala v úmysle v súvislosti s pôžičkou niekoho splnomocniť na akýkoľvek úkon, že v čase pod uzatvorenia zmluvy o pôžičke do doručenia napadnutého rozhodnutia jej nebola doručená žiadna písomnosť, týkajúca sa uzatvorenej zmluvy o pôžičke, že navrhovateľ svoju pohľadávku postúpil „vymáhačom“ - spoločnosti MBA bez toho, aby jej túto skutočnosť oznámil. Tiež uviedla, že o existencii združenia ProHelpo nevie a že nechcela v súvislosti s uzatvorením zmluvy o pôžičke nikoho poveriť zastupovaním jej osoby. Z obsahu administratívneho spisu odporcu č. V - 0810/12 ďalej súd zistil, že navrhovateľ dňa 24.3.2012 podal návrh na vklad vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti. K návrhu priložil dohodu o splnomocnení zo dňa 13.7.2011 (podpísanú zúčastnenou osobou 13.7.2011 ako splnomocniteľom a združením ProHelp ako splnomocnencom 1.2.2012) a samotnú zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 1.2.2012 (uzatvorenú medzi zúčastnenou osobou ako záložcom v zastúpení združenia ProHelp a navrhovateľom ako záložným veriteľom). Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je pritom predmet dohody - udelenie splnomocnenia určenému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej s navrhovateľom. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto dohodu podpísala dňa 13.7.2011, ako preukazuje i úradné osvedčenie pravosti jej podpisu. Ako je však zrejmé z vyššie uvedeného, k uzavretiu dohody došlo až 1.2.2012, kedy udelenie plnej moci písomne akceptovalo aj združenie ProHelp. V časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ je identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné uviesť, že táto je už na prvý pohľad vyplnená odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe, resp. o osobe predsedu združenia ProHelp p. Petra Mamojku. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, je na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere (č. 103900372 zo dňa 13.7.2011), a to najmä istiny úveru v sume 500,- eur a príslušenstva. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba p. S. na strane dlžníka uzatvorili dňa 13.7.2011 zmluvu o úvere č. 103900372 a v ten istý deň, t.j. dňa 13.7.2011 udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia tohto záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Ako však už bolo uvedené vyššie, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody o splnomocnení vpísané (konkretizované) pri jej podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) dňa 13.7.2011 - boli zjavne doplnené po jej podpise splnomocniteľom p. Jarmilou S., táto skutočnosť je zrejmá už na prvý pohľad z odlišného typu písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a písma v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ na strane druhej. Predmetná dohoda o splnomocnení bola pritom písomne akceptovaná zo strany združenia ProHelp až dňa 1.2.2012 - v ten istý deň, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva (1.2.2012), t.j. nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby. Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba p. S.) a ani splnomocnenec v čase podpísania splnomocnenia splnomocniteľom neidentifikoval nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z nasledovných dôvodov: - už na prvý pohľad je zrejmé, že dohoda o splnomocnení udelená zúčastnenou osobou dňa 13.7.2011 bola v časti špecifikácie nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založenej nehnuteľnosti) vyplnená inou osobou ako je zúčastnená osoba (a to pravdepodobne až v deň jej akceptácie zo strany združenia ProHelp, t.j. dňa 1.2.2012). Nad akúkoľvek pochybnosť však v čase podpisu splnomocnenia splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) špecifikáciu založenej nehnuteľnosti dohoda o splnomocnení neobsahovala - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia založenej nehnuteľnosti bola napísaná rovnakým písmom. Naviac, ako to vyplynulo z obsahu výsluchu p. S., k vyplneniu špecifikácie nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založenej nehnuteľnosti) ani nemohlo dôjsť pri podpise splnomocnenia, nakoľko pracovníčka navrhovateľa sa na takéto údaje nedopytovala a nemohla ich ani zistiť z predloženého občianskeho preukazu p. S.. Toto splnomocnenie teda nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle. V čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; - takáto dohoda nie je uzatvorená v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), skôr naopak. Jeho zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitú vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere (v skutočnosti) plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak - uvedené potvrdzuje aj vyhlásenie zúčastnenej osoby na pojednávaní, podľa ktorého táto združenie ProHelp nepozná a súčasne nemala záujem o žiadne zastúpenie svojej osoby v súvislosti s poskytnutou pôžičkou; - vychádzajúc z predchádzajúcich odsekov je zrejmé, že ak bola plná moc zo strany zúčastnenej osoby udelená v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere a zároveň sa takýmto plnomocenstvom zhoršilo postavenie zúčastnenej osoby ako dlžníka, tak združenie ProHelp v skutočnosti konalo v záujme navrhovateľa, čo je v ostrom rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto konanie sa nielen prieči dobrým mravom, ale aj priamo odporuje zákonu (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Uvedený právny záver súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na spísaní/uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, napr. uvádza, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. Okrem skutočnosti, že s p. S. nejednal žiaden zástupca splnomocnenca (ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania pred súdom) takéto vyjadrenia, vyslovené v rámci námietok, skôr svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp prijalo udelenú plnú moc až 1.2.2012 a nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby (13.7.2011). Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej spornú plnú moc nemožno posudzovať v intenciách § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, je podľa názoru súdu taktiež nedôvodná, argumentácia navrhovateľa nemá žiaden právny základ, plnú moc je totiž logicky, vychádzajúc i z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nutné posudzovať v spojení so „základnou zmluvou“, v tomto prípade zmluvou o zriadení záložného práva a to najmä vo vzťahu k jej určitosti, zrozumiteľnosti a najmä jej rozsahu (t.j. či splnomocnenec pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva konal v rozsahu svojej právomoci alebo túto prekročil). V samotnej zmluve o zriadení záložného práva okrem toho nie je plná moc, na základe ktorej mal byť splnomocnenec oprávnený ju uzavrieť, riadne identifikovaná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je daný i zjavnou nevyváženosťou hodnoty zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa (istina 500.- eur s príslušenstvom) a založenej nehnuteľnosti, t.j. bytu a prislúchajúceho pozemku. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, podľa ktorej neplatnosť záložnej zmluvy s poukazom § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (absenciu súhlasu manžela s jej uzatvorením) je len relatívna, ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Je síce skutočnosťou, že s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka právny úkon urobený jedným z manželov nad rámec ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je relatívne neplatným, avšak s poukazom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu nie je navrhovateľom vznesená námietka dôvodná. Podľa znenia ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca pri rozhodovaní v rámci predmetného vkladového konania bol povinný (okrem iného) prizerať aj na oprávnenie p. S. založiť nehnuteľnosť (byt), ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve s jej manželom na zabezpečenie pohľadávky - a to aj v prípade, ak by nenastali okolnosti vyššie uvedené (okolnosti týkajúce sa uzatvorenia dohody a splnomocnení a následnej zmluvy o zriadení záložného práva). Je nepochybnou skutočnosť, že ak by aj postup pri uzatvorení dohody o splnomocnení a následnej zmluvy o zriadení záložného práva bol v súlade so zákonom (čo sa však v tomto prípade nestalo) bolo povinnosťou odporcu vyhodnotiť, či postup pri zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve iba jedným z manželov je v súlade s cit. ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Bezpochyby zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve manželov iba jedným z nich nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločnej veci. Preto ak odporca vo vkladovom konaní zistil, že takýto úkon urobil iba jeden z manželov s ktorým zákon (Občiansky zákonník) spája sankciu neplatnosti, ide o relevantný dôvod vydania negatívneho rozhodnutia vo vkladovom konaní. A to aj s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o vklade sa prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Opačný jeho postup (viď námietku navrhovateľa v tomto smere) by bol v rozpore so samotným účelom vkladového konania a viedol by k znepriehľadneniu a k neistote právnych vzťahov k nehnuteľnosti. Ak teda odporca (okrem iných v napadnutom rozhodnutí uvedených skutočností) v predmetnom vkladovom konaní konštatoval, že zriadenie záložného práva k bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov iba jedným z nich spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu, jeho právny názor je aj v tomto smere správny. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).