Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/29/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200216 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200216.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MIPEL, s.r.o., so sídlom Prievozská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 31 339 077, právne zastúpený: VÁLKY PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Muškátová 36, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 23965/2012-M_OOP-002 zo dňa 18.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 63,30 eur, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Najvyššiemu súdu SR dňa 21.01.2013, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením č. 5Sž/2/2013-17 zo dňa 18.01.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23965/2012-M _OOP-002 zo dňa 18.12.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. AK/2006/00045-2007/00099, sp. zn. 02/2012/Sk/O, nip/2012/08767 zo dňa 28.09.2012 o dobratí oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce č.: VVZ-000131-06-05.1. Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. AK/2006/00045-2007/00099 zo dňa 28.09.2012, bolo žalobcovi podľa ust. § 27 odst. 14 písm. a), b) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci odobraté oprávnenie č. VVZ-000131-06-05.1, vydané dňa 16.01.2007 na vykonávanie výchovy a vzdelávania. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je aj školiaca činnosť v oblasti energetiky. Žalobca postup žalovaného, ako aj Národného inšpektorátu práce považuje za nezákonné, z dôvodu, že žalovaný správny orgán porušil nielen predpisy upravujúce správne konanie, ale aj hmotnoprávne predpisy, podľa ktorých žalovaný rozhodol. Napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi odňatá možnosť vykonávať činnosť, ktorú vykonával nepretržite 20 rokov, čím bol ukrátený na svojom práve podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Súčasne bol ukrátený na práve na súdnu a inú právnu ochranu, pretože postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť domáhať sa svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 32 odst. 1 zák. č. 71/1967 zb. o správnom konaní, pretože skutkový stav veci zistil nepresne a neúplne, niektoré podklady pre rozhodnutie ignoroval, ide najmä o čestné vyhlásenie T.. B. M. a T.. M. M. zo dňa 22.10.2011, v ktorých obidvaja vyhlásili, že výchovu a vzdelávanie vykonávali výlučne riadne schválení školitelia žalobcu. T.. M. a T.. M. boli len prednášateľmi na seminári konanom dňa 26.01.2011. Žalovaný súčasne postupoval aj v rozpore s ust. § 33 ost. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď mu žalovaný a ani Národný inšpektorát práce neumožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia tohto podkladu a nedostal ani možnosť navrhnúť jeho doplnenie. Poukázal, že žalovaný a aj Národný inšpektorát práce porušili ust. § 47 odst. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia nie je uvedené, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Taktiež v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, ako sa žalovaný správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Žalobca je názoru, že inšpektori práce, ktorí vykonali inšpekciu práce u žalobcu v dňoch 15.2.2011, 16.2.2011, 22.2.2011, 23.2.2011 a 2.3.2011, si nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ust. § 13 odst. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii, keďže neoznámili pre začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť. Žalobca preto vykonanú inšpekciu práce považuje za nezákonnú a jej závery za irelevantné, pretože predchádzajúce oznámenie inšpektorov práce pred začatím inšpekcie práce by žiadnym spôsobom negatívne neovplyvnilo výkon inšpekcie práce, pretože žalobca pôsobí v oblasti výchovy a vzdelávania elektrotechnikou od roku 1992 nepretržite. Podľa žalobcu žalovaný porušil aj hmotnoprávne predpisy, pretože v dňoch 26.1.2011 a 15.2.2011 výchovné a vzdelávacie aktivity okrem školiteľov uvedených vo vzorovom projekte, žalobca vykonával aj inými osobami, a to T.. Z. O., T.. B. M. a T.. M. M., ktorí nie sú uvedení v zozname školiteľov, uvedenom v projekte výchovy a vzdelávania. Takýmto konaním mal žalobca konať v rozpore s ust. § 27 odst. 13 písm. e) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, žalovaný však žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by malo ísť o závažné porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Aktualizovaný vzorový projekt žalobcu zo dňa 3.2.2011 obsahuje všetky náležitosti vyžadované príslušnými predpismi. Učebná osnova špecifikuje príslušné ustanovenia zák.č. 355/2007 Z.z. uvedením spojenia ,,vybrané kapitoly zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Pokiaľ ide o časový rozsah všeobecných požiadaviek podľa prílohy k vyhláške č. 356/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti (ďalej len vyhláška) v rozsahu najmenej 4 hodín, učebná osnova je v súlade s vyhláškou aj v tomto bode, keďže časový rozsah stanovuje na 5 vyučovacích hodín. Tieto závery žalovaného súd nielen v rozpore s vyhláškou, ale aj s usmernením Národného inšpektorátu práce pre žiadateľov o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce publikované na stránke Národného inšpektorátu práce, naposledy aktualizované 18.9.2012. Žalovaný tiež podľa jeho tvrdenia zistený závažný nedostatok pri vykonávaní výchovy a vzdelávania, v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnil. Žalobca ďalej uviedol, že žalobca od účastníkov výchovnej a vzdelávacej aktivity požadoval preukázať dĺžku odbornej praxe jednak vyplnenou prihláškou, v ktorej každý uchádzač uviedol dĺžku praxe a aj predložením príslušného dokladu o vzdelaní a aj predložením predchádzajúceho osvedčenia. Žalobca však žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, v čom spočíva údajný rozpor v konaní žalobcu s ust. § 27 odst. 6 zák.č. 124/2006 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný neodôvodnil ani v čom spočíva rozpor v konaní žalobcu s ust. § 27 odst. 6 zákona o bezpečnosti práce, pretože žalobca vykonával záverečné overovanie vedomostí podľa postupu uvedeného jednak vo vzorovom projekte, jednak v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške. Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 29.01.2014 oznámil, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Nakoľko žalobca vzal späť žalobu pred rozhodnutím veci, súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené a žalovanému trovy konania nevznikli. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Keďže žalobca vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, postupoval súd podľa § 11 ods. 3 v spojení s §11 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok krátený o 6,70 eur, teda vo výške 63,30 eur a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 1.5.2011) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.