Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/116/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200851 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200851.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, IČO: 42 268 559, Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpený: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát, proti žalovanému: Mesto Modra, Dukelská 38, Modra, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) doručeného žalobcovi 09.03.2013 a tiež druhostupňového fiktívneho rozhodnutia doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013. K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.01.2013. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o fiktívne rozhodnutia, trpia vadami absolútnej nepreskúmateľnosti, čo je dôvodom pre ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Tiež žalovanému vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože v danom prípade nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti i osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zákona. Z tohto dôvodu sú potom napadnuté rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaný s požadovanými informáciami disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania vzniknutých do dňa podania žaloby v sume 275,94 eur pozostávajúcich z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie písomnej žaloby) a 2x režijný paušál. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií sa nemal možnosť oboznámiť. Žiadosť síce bola podaná na určenú e-mailovú adresu žalovaného, ktorá sa používa na príjem žiadostí podľa zákona o slobode informácií, no obsahovala podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom aj napriek tomu, že žalovaný nedisponuje elektronickou podateľňou. Poukázal na to, že všeobecná právna úprava ani iný právny predpis, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, neustanovuje pre mestá a obce ako subjekty verejného práva povinnosť mať zriadenú elektronickú podateľňu na príjem písomností podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Ďalej sa vyjadril, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Z tohto dôvodu nebolo objektívne možné, aby sa žalovaný oboznámil s podaním doručeným dňa 22.02.2013, a preto žalovaný tento spis nezaložil a neviedol. Podľa názoru žalovaného sa z týchto dôvodov nemohol oboznámiť s obsahom podania a postupovať podľa určených procesných pravidiel, a preto ani nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, vrátane rozhodnutia v odvolacom konaní. Napokon žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave predovšetkým najprv skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky súdneho prieskumu tak, ako tieto vyplývajú z prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda či tu vôbec došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom zistil nasledovné: Dňa 22.02.2013 o 18:45 hod. mala byť na emailovú adresu: [email protected] <mailto:[email protected]>; zaslaná žiadosť Róberta Bardača o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a s označenou prílohou „CEI BA príloha.zep:, CEI BA žiadosť.zep“. Žalobca však ničím neosvedčil, že by predmetná žiadosť aj bola žalovanému doručená. Zo samotnej žiadosti pripojenej žalobcom k žalobe vyplýva, že tento sa postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal u žalovaného ako povinnej osoby sprístupnenia nasledovných informácií: - údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, - rozloha obce, - počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce ( v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a mosobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Uvedené informácie požadoval žiadateľ sprístupniť v elektronickej podobe ich zaslaním na e-mailovú adresu žiadateľa: [email protected] <mailto:[email protected]>. Žalovaným vo veci predmetnej žiadosti rozhodnuté nebolo. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 246c veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti (piata časť), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, ako je vyššie uvedené, upravuje ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií, ktoré výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. V danom prípade mal žalobca doručiť dňa 22.02.2013 okrem iných adries aj na adresu žalovaného e-mail s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií a že má e-mailovú adresu, na ktorej komunikuje s okolím, ale popiera doručenie predmetnej žiadosti, preto sa ani s touto nemohol oboznámiť a žiaden spisový materiál v takejto veci ani nevedie. Ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií pripúšťa možnosť podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. V danom prípade však bolo zistené, že elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola a nemohla byť doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné, keď na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku, nemohlo preto mať právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z dikcie zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela poznať jej obsah. Potom až týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. V danom prípade teda nebolo preukázané, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.01.2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Žiaden relevantný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný, ktorý, ako je to už vyššie uvedené, osvedčene nemá zriadenú elektronickú podateľňu, nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, potom neplatí ani právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa osobitnej piatej časti druhej hlavy OSP preto v danom prípade splnené nie sú. Z uvedených dôvodov potom súd konanie vo veci podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. zastavil, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď konanie bolo zastavené a súd nevzhliadol žiaden dôvod pre použitie ods. 2 § 146 O.s.p. Žalovaný nie je zastúpený advokátom a ani žiadne preukázateľné trovy tomuto nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.