Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200273 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: R. V., O.. XX.X.XXXX, Š. P. R. Y. Ľ. E., t.č. Ú. P.É. K. pre N. U., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie Slobody č. 12, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Bratislava, Hrobákova ul. č. 44, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa zo dňa 30. januára 2014, sp. zn. PPZ- HCP- BA6- 3- 094/2014- AV- TVO, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 30. januára 2014, sp. zn. PPZ- HCP- BA6- 3- 094/2014- AV- TVO p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88, ods. 1 písm. b/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon ) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 30.1.2014 o 11:00 hod. z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Dĺžku doby zaistenia stanovil podľa § 88 ods. 4 zákona do 30.7. 2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že v čase rozhodnutia o zaistení navrhovateľa bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. s určeným zákazom vstupu na dobu 5 rokov (rozhodnutie zo dňa 30.1. 2014 sp. zn. PPZ- HCP- BA6- 3- 092/2014- AV). U navrhovateľa, ktorý nelegálne prekročil štátnu hranicu, neoprávnene sa zdržiaval na území nášho štátu, viackrát neúspešne požiadal o azyl, pred príslušnými orgánmi vystupoval pod falošnou identitou, opakovane svojvoľne opustil zariadenie pre žiadateľov o azyl, v priebehu azylového konania opustil územie SR, je slobodný a bezdetný, bez rodinných príslušníkov na území SR alebo štátov EÚ, dospel k záveru, že pre výkon administratívneho vyhostenia nie je postačujúce zloženie peňažnej záruky alebo hlásenie pobytu v zmysle § 89 ods. 1 zákona, ale jeho zaistenie. Mal za to, že u navrhovateľa nie je záruka, že bude rešpektovať právny poriadok SR. U navrhovateľa niet prekážok pre vrátenie do zeme pôvodu, ako už o tom právoplatne rozhodol Migračný úrad SR vo svojom rozhodnutí z 3.1. 2011 sp. zn. MÚ- 583-19/PO- Ž- 2010 ( právoplatné dňa 8.7. 2011 ) a zo dňa 17.12. 2013 MÚ- 453- 18/ PO- Ž- 2013. Migračný úrad dospel k záveru, že situácia v Alžírsku je stabilná, nedochádza tam k žiadnym neočakávaným výkyvom, či už v celkovej bezpečnostnej situácii ani v situácii a postavení bývalých príslušníkov armády, čo je navrhovateľov prípad. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu v domovskej krajine hrozilo mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo že mu bol uložený trest smrti alebo prebieha voči nemu trestné konanie, v ktorom by mu mohol byť taký trest uložený. Tvrdenia o tom, že teroristi mali záujem o jeho regrutáciu do ozbrojených skupín považoval za účelové, keď z vyjadrenia samotného navrhovateľa vyplýva, že jeho osobne nikto z takýchto skupín nekontaktoval, nevedel bližšie špecifikovať, o akú teroristickú organizáciu sa malo jednať a podobne. V tejto súvislosti poukázal i na znalecký posudok psychiatrov MUDr. Denisy Mészarosovej a MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD, zo dňa 7.7.2013, č. 52/2013, 42/2013, z ktorého vyplýva, že výpoveď navrhovateľa v konaní o azyl je zištne účelovo motivovaná s cieľom získať azyl. Navrhovateľa v zmysle tohto znaleckého posudku nemožno pre zdravotné ťažkosti považovať za zraniteľnú osobu. K dobe zaistenia v napadnutom rozhodnutí uviedol, že bola stanovená, ktorú za primeranú označilo zariadenie, ktoré bude administratívne vyhostenie realizovať. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o odloženie vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia podľa § 250n O.s.p. Zastával názor, že v čase vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení odporcu bol navrhovateľ ako žiadateľ o azyl podľa § 22 ods. 1 zák.č. 480/2002 Z.z. o azyle oprávnený zdržiavať sa na území SR. Rozhodnutie Migračného úradu o zastavení konania zo dňa 17.12. 2013 MÚ- 453- 18/ PO- Ž- 2013 ešte nenadobudlo právoplatnosť a navrhovateľ má právo podať proti nemu rozklad. Namietal tiež dĺžku doby zaistenia, keď zaistenie v maximálnej možnej dĺžke považoval za neproporcionálne. Mal za to, že v danej veci nie je daná reálna vyhostiteľnosť cudzinca, pretože existujú závažné a preukázateľné dôvody, že v prípade vrátenia navrhovateľa na územie Alžírska bude čeliť reálnemu riziku a bude podrobený zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za tejto situácie je zaistenie za účelom výkonu vyhostenia neúčelné a neefektívne. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že po vydaní rozhodnutia Migračného úradu MVSR o neudelení azylu alebo o neposkytnutí o doplnkovej ochrany a nadobudnutí jeho vykonateľnosti, žiadateľ o udelenie azylu stráca oprávnenie zdržiavať sa na území SR na základe zákona o azyle a dostáva sa do postavenia osoby s neoprávneným pobytom, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území SR podľa zák.č. 404/2011 Z.z. K maximálnej dobe zaistenia uviedol, že túto stanovil v súlade so stanoviskom zariadenia, ktoré bude vyhostenie realizovať. Nesúhlasil s reálnou nevyhostiteľnosťou navrhovateľa do krajiny pôvodu, Alžírska, keď zo správy o ľudských právach, vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu i správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ SR vyplýva, že proti rôznym teroristickým skupinám, pôsobiacim na území Alžírska ozbrojené zložky štátu bojujú, ich útoky sú zamerané predovšetkým proti vojenským cieľom, vnútropolitickú situáciu možno považovať za stabilizovanú. Podľa tvrdení navrhovateľa v opravnom prostriedku by sa na najvyšších priečkach nebezpečných krajín ocitli USA, Veľká Británia a Španielske kráľovstvo. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ( §88 ods. 7 zákona ) bolo právne posúdenie veci v otázke splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa §88 ods. 1 písm. b/ zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa §88 ods. 4 zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas potrebný, najviac na 6 mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Alžírskej demokratickej ľudovej republiky, bez cestovného dokladu. Je slobodný, bezdetný. Štátnu hranicu s Ukrajinou prekročil v roku 2010 mimo hraničný priechod. O udelenie azylu na území SR požiadal celkom 3 krát. Dňa 15. 5. 2010 požiadal o udelenie azylu pod identitou U. F., štátny príslušník Palestíny. Žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Druhýkrát požiadal o udelenie azylu už dňa 27.7. 2010 pod rovnakou identitou, počas vstupného pohovoru uviedol svoju pravú identitu. Pobytový tábor v Rohovciach svojvoľne opustil, v septembri 2010 bol vrátený z územia Rakúskej republiky a z toho dôvodu bolo konanie pred Migračným úradom zastavené ( rozhodnutie sp. zn. MÚ- 416/PO- Ž- 2010, právoplatné dňa 13.10. 2010 ) Rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície PZ SR v Bratislave zo dňa 14. 10. 2011 (sp. zn. PPZ- HCP- BA6- AV- 197- 6/2011- SAN) bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení navrhovateľa po prvýkrát. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.6. 2013 č.k. 1S 54/2012- 73 potvrdzujúce rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ( sp. zn. PPZ- HCP-BA2- 2011/012802-005 zo dňa 16.12. 2011) spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. s tým, že správny orgán má v ďalšom štádiu skúmať, či s ohľadom na zdravotný stav navrhovateľ nespadá pod osobitný režim zraniteľných osôb. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.10. 2013. S ohľadom na tretiu žiadosť o azyl zo dňa 10.10. 2013, odporca konanie o administratívnom vyhostení prerušil ( rozhodnutie zo dňa 12.12.2013 ). V súvislosti s doručením rozhodnutia Migračného úradu o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle dňa 29.1. 2014 odporca vydal jednak rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, jednak preskúmavané rozhodnutie o zaistení. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Odporca tak rozhodol o zaistení navrhovateľa v súlade so zákonom, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. V danom prípade došlo k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda k zásahu do jednej zo základných slobôd. Uvedené obmedzenie bolo vykonané na základe zákona, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení; napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v urýchlenom konaní ( §250 sa O.s.p.). Existujúca právna úprava, či už v zákone o pobyte cudzincov alebo v Občianskom súdnom poriadku korešponduje teda citovanému medzinárodnému dohovoru. Pri zodpovedaní otázky proporcionality obmedzenia osobnej slobody vo vzťahu k verejnému záujmu a vhodnosti pre dosiahnutie sledovaného cieľa, príp. v otázke nemožnosti jeho dosiahnutia iným normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali osobnú slobodu navrhovateľa v menšej intenzite, sa súd stotožňuje s názorom odporcu o tom, že dosiahnutie účelu obmedzenia osobnej slobody, teda realizáciu administratívneho vyhostenia cudzieho štátneho príslušníka bez oprávnenia na pobyt, nemožno v prípade navrhovateľa dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, o ktorých pojednáva najmä ustanovenie § 89, ods. 1, písm. a/ a b/ zákona. V zmysle tohto ustanovenia namiesto zaistenia možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. Na území SR sa navrhovateľ zdržuje už od roku 2010. V troch konaniach o udelenie azylu bol neúspešný, pričom raz bolo konanie zastavené pre opustenie územia SR. Podľa názoru súdu skutočnosť, že navrhovateľ v rozpore so zákonom po podaní žiadosti o azyl dvakrát svojvoľne opustil azylové zariadenie, vycestoval na územie Rakúskej republiky, z územia ktorej bol vrátený späť na SR, v azylovom konaní vystupoval s falošnou identitou, v plnej miere odôvodňuje záver, že zabezpečenie realizácie výkonu v poradí druhého administratívneho vyhostenia navrhovateľa je možné len za pomoci inštitútu zaistenia podľa § 88 zákona. V zmysle § 88 ods. 2 zákona u navrhovateľa existuje tiež riziko úteku, keď nemá udelený pobyt podľa tohto zákona na území SR a v zmysle rozhodnutia o administratívnom vyhostení mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. S ohľadom na stanovisko zariadenia, ktoré bude zabezpečovať administratívne vyhostenie, súd akceptoval maximálne stanovenú dobu zaistenia. Je však potrebné v zmysle § 90 ods. 1 a 2 zákona permanentne skúmať, či naďalej trvá účel zaistenia. S ohľadom na výsledok konania o administratívnom vyhostení je potrebné čo najrýchlejšie toto vyhostenie zabezpečiť, aby sa na území SR z časového hľadiska minimalizovalo trvanie obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa. K námietke navrhovateľa v opravnom prostriedku ohľadom jeho oprávneného zdržiavania sa na území SR v čase vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení treba uviesť, že s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 480/2002 Z.z. o azyle v znení zák. ž. 495/2013 Z.z., účinného od 1.1. 2014, žiadateľ o udelenie azylu je oprávnený zdržiavať sa na území SR do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu. V uvedenom ustanovení sa neuvádza oprávnenie zdržiavať sa na území SR do právoplatného skončenia azylového konania. Podľa dôvodovej správy k zák.č. 495/2013 Z.z. uvedená zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe viazať oprávnenie žiadateľa zdržiavať sa na území SR do rozhodnutia o žiadosti. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že ak bude rozhodnutie vydané v konaní o udelenie azylu vykonateľné ( nie právoplatné ), žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území SR na základe zákona o azyle, a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov získava status osoby s neoprávneným pobytom na území SR a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia tohto zákona. Vychádzajúc z tejto dôvodovej správy bude podľa názoru súdu preto dochádzať k situáciám, keď sa žiadateľ o azyl bude považovať za osobu s neoprávneným pobytom na území SR už po doručení nevyhovujúceho rozhodnutia, pred právoplatným skončením azylového konania. V prípade navrhovateľa Migračný úrad MV SR rozhodnutím zo dňa 17.12. 2013, sp. zn. MÚ- 453- 18/ PO- Ž- 2013 zastavil konanie o azyle podľa § 19 ods. 1 písm. i/, teda z dôvodu, že v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ síce môže podať rozklad do 20 dní od jeho doručenia, avšak tento opravný prostriedok nemá odkladný účinok podľa § 19 ods. 4 in fine. Podľa názoru súdu v danej veci ide potom o situáciu, ktorú mala na mysli i vyššie citovaná dôvodová správa. Už pred právoplatným skončením konania o azyle má žiadateľ- navrhovateľ status osoby s neoprávneným pobytom. S ohľadom na vylúčenie odkladného účinku rozkladu sa navrhovateľ preto nesprávne domnieva, že odporca mal v konaní o administratívnom vyhostení pokračovať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu. Podľa názoru súdu by sa v opačnom prípade celkom zmaril účel návratovej smernice. Navyše so zaistením žiadateľa o udelenie azylu počíta i zákon o pobyte cudzincov, napr. v novo prijatom ustanovení § 88 písm. a/, ale i v ustanovení § 84 ods.7. Ak teda odporca administratívne vyhostil navrhovateľa ako osobu, ktorá na našom území má neoprávnený pobyt, v tejto otázke rozhodol v súlade so zákonom o azyle i s ustanovením § 82 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. I keď sa rozhodnutie o zaistení vydáva v spojitosti s rozhodnutím o administratívnom vyhostení a nemožno ich od seba celkom oddeliť, podľa názoru súdu, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení nemôže súd preskúmavať neprávoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, pretože na jeho preskúmanie v konaní podľa piatej časti O.s.p. nie je vôbec oprávnený. S ohľadom na dočasný charakter rozhodnutia o zaistení to ani nie je potrebné. Ako už bolo v rozhodnutiach migračného úradu opakovane rozhodnuté, u navrhovateľa neexistujú prekážky pre jeho vrátenie do krajiny pôvodu. Touto otázkou sa zaoberal odporca i v rozhodnutí o zaistení a administratívnom vyhostení, súd sa s jeho závermi v tejto otázke plne stotožňuje. Súd žiadne zjavné fakty brániace vyhosteniu v danej veci nezistil. Navrhovateľ sa preto mylne domnieva, že zaistenie je neúčelné a neefektívne z dôvodu, že nie je daná reálnosť vyhostenia navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov i so Zákonom o správnom konaní, v plnej miere rešpektujúc ústavnoprávny aspekt tohto rozhodnutia, ktorým sa nepochabne zasiahlo do osobnej slobody navrhovateľa. Súd nezistil žiadne pochybenia ani v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť žiadnu spojitosť medzi tým, že dňa 29.1.2014 o 13, 00 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný policajtom v kaviarni v Bratislave a skutočnosťou, že v tento i v nasledujúci deň sa odmietol k veci vyhostenia i zaistenia vyjadriť. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.