Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200709 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200709.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DALUDAN, s.r.o., so sídlom Račianska 72, 830 03 Bratislava, IČO: 34 130 276, právne zastúpený: AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, P.O.BOX 154, 850 00 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá odporcovi Daňovému úradu Bratislava so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, povinnosť konať a rozhodnúť v lehote do 60 dní o žiadostiach o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky predstavujúce: 1. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 období od 25.5.2006 do 26.1.2012 v zmysle žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-52, 2. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 25.6.2006 do 29.11.2011 v zmysle žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-50, 3. Dodatočne vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 7.8.2008 do 29.12.2011 podľa žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-51. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 336,01 € a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (číslo XXXXXXXXXX/XXXX) Y. W., vedený spoločnosťou W. U., G..Y.. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ (žalobca) v návrhu doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.5.2014 uviedol, že Najvyšší súd SR rozsudkom pod spisovou značkou 2Sžf/35/2010 zo dňa 21.9.2011 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/227/7801-49189/2008-990033-r zo dňa 10.6.2008 (žalovaný) a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 649/231/19248/07/Bur zo dňa 17.3.2008 (správca dane) a vrátil ho Daňovému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume XX XXX XXX Sk (XXX.XXX,XX €) a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX XXX Sk (X XXX,XX €). Dôvodom zrušenia citovaných rozhodnutí Najvyšším súdom SR bola skutočnosť, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania kontroly čím porušil ust. § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Z uvedeného dôvodu bola daňová kontrola vykonaná v rozpore so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011 a vykonateľnosť dňa 17.10.2011. Navrhovateľ uviedol, že v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami uhradil dňa 7.8.2008 vyrubenú daň - daňovú povinnosť v plnej výške XXX XXX Sk (X XXX,XX €). Žalovaný vrátil dňa 30.11.2011 navrhovateľovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2006 vo výške XXX XXX,XX €. Uvedená situácia sa zopakovala keď Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. 3Sžf/52/2010 zo dňa 1.12.2011 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/227/7801-49188/2008/990033-r zo dňa 10.6.2008 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 649/231/19282/08/Bur zo dňa 17.3.2008 vrátil na ďalšie konanie z totožných dôvodov ako v predchádzajúcom prípade. Uvedeným rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume XX XXX XXX Sk (XXX XXX,XX €) a určená vlastná daňová povinnosť v sume X XXX XXX Sk (XX XXX,XX €). Zmena rozhodnutia Daňového úradu Trnava spočívala v tom, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2006 uvedený v daňovom priznaní navrhovateľa vo výške XX XXX XXX Sk (XXX XXX,XX €) bol znížený o sumu XX XXX XXX Sk a navrhovateľovi bol priznaný nadmerný odpočet vo výške X XXX XXX Sk. Podľa názoru navrhovateľa, potom čo príslušné daňové kontroly boli Najvyšším súdom SR vyhodnotené ako nezákonné a tieto rozhodnutia boli zrušené vznikla povinnosť správcu dane vrátiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia február 2006 a marec 2006 podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.3.2009. Túto skutočnosť akceptoval aj správca dane, keďže navrhovateľovi vrátil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2006 vo výške XXX XXX,XX € a to dňa 27.1.2012 a zdaňovacie obdobie marec 2006 vo výške XXX XXX,XX € a to dňa 30.11.2011. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR evidovaného pod sp. zn. 3Sžf/21/2009 vydaného dňa 14.5.2009, kde sa zaoberal obdobným skutkovým stavom ale iného daňového subjektu vyplýva, že v prípade navrhovateľa za zdaňovacie obdobie február 2006 a marec 2006 vznikol nárok na nadmerný odpočet a to formou ex lege (§ 79 zákona č. 222/2004 Z.z.), teda zrušením rozhodnutia došlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutiami t.j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za uvádzané obdobia. Poukazuje aj na to, že potom, čo nadmerné odpočty za zdaňovacie obdobia február 2006 a marec 2006 mu boli vrátené, je evidentné, že zo strany správcu dane došlo k neoprávnenému zadržiavaniu peňažných prostriedkov navrhovateľa - za zdaňovacie obdobie február 2006 boli neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky navrhovateľa v období od 25.5.2006 do 24.1.2012 a teda správca dane neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky navrhovateľa celkom 5 rokov a 245 dní. V prípade nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006 boli neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky navrhovateľa v období od 25.6.2006 do 29.11.2011 čiže správca dane v tomto prípade neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky navrhovateľa celkom 5 rokov 156 dní. Zároveň v súvislosti so zdaňovacím obdobím marec 2006 boli neoprávnene zadržiavané aj peňažné prostriedky navrhovateľa, ktorými táto spoločnosť uhradila dodatočne vyrubenú daňovú povinnosť a to v období od 7.8.2008 do 29.11.2011 teda správca dane neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky navrhovateľa celkom 3 roky a 143 dní. Navrhovateľ tu poukazuje na ust. § 35b ods. 6, ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. ako aj ust. § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktorý zrušil zákon č. 511/1992 Zb. od 1.1.2012. Dňa 17.2.2012 v zmysle uvedených ustanovení doručil navrhovateľ Daňovému úradu Bratislava žiadosti a to pod č. DAL-50, DAL-51 a DAL-52 o úhradu sankčných úrokov. Keďže Daňový úrad Bratislava nekonal v relevantnom čase, doručil dňa 14.5.2012 Finančnému riaditeľstvu SR ako druhostupňovému orgánu žiadosti č. DAL-57, DAL-58 a DAL-59 o vydanie rozhodnutia resp. námietku nečinnosti Daňového úradu Bratislava. Daňový úrad Bratislava vydal oznámenia o nepriznaní sankčných úrokov pod č. 9102202/5/2093400/2012, č. 9103303/5/2093515/2012 a č. 9103303/5/2094385/2012 zo dňa 31.7.2012. V oznámeniach o nepriznaní sankčných úrokov Daňový úrad Bratislava bez akýchkoľvek odôvodnení s odkazom na príslušné právne predpisy navrhovateľovi uviedol, že mu neprináleží nárok na priznanie sankčného úroku. Následne na to navrhovateľ, keďže mu nebolo doručené žiadne písomné rozhodnutie ohľadom jeho žiadosti o úhradu sankčných úrokov doručil Finančnému riaditeľstvu SR ďalšie žiadosti č. DAL-63, DAL-64 a DAL-65, ktorými sa domáhal aby Finančné riaditeľstvo SR ako druhostupňový správny orgán vydalo rozhodnutia o jeho žiadostiach. Navrhovateľovi boli následne v novembri 2012 doručené ďalšie oznámenia druhostupňovým orgánom k žiadosti o vydanie rozhodnutia a to č. 1100302/1/1263251/2012/5131-r zo dňa 13.11.2012, č. 1100302/1/1264271/2012/5131-r zo dňa 13.11.2012 a č. 1100302/1/1264685/2012/5131-r zo dňa 13.11.2012 z obsahu ktorých vyplýva, že mu opakovane nebol priznaný nárok na priznanie sankčného úroku, keďže mu neprináleží. Podľa navrhovateľa uvedené oznámenia Finančného riaditeľstva SR ako aj predchádzajúce oznámenia o nepriznaní sankčných úrokov nemajú charakter rozhodnutia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Krajskej prokuratúre v Bratislave dňa 31.7.2013 predložil podanie, ktorým sa domáhal aby príslušný prokurátor podal upozornenie prokurátora, proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava a vykonal opatrenia na odstránenie porušenia zákona a zaviazal Daňový úrad Bratislava na vydanie rozhodnutia resp. rozhodnutí o žiadostiach o úhradu sankčných úrokov, bez zbytočného odkladu. Dňa 01.10.2013 Krajská prokuratúra Bratislava dňa 24.9.2013 pod značkou Kd426/13-9 oznámila navrhovateľovi, že s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými sú správne orgány viazané a na skutočnosť, že nadmerné odpočty za mesiac február a marec 2006 boli vrátené, čím bola fakticky priznaná neoprávnenosť zadržiavania finančných prostriedkov, má zato, že daňový subjekt má nárok na sankčný úrok avšak neprináleží mu vydať osobitné rozhodnutie o nároku na vyplatenie sankčných úrokov keďže vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Z uvedených dôvodov Krajská prokuratúra v Bratislave uviedla, že nevidí dôvod pre podanie upozornenia prokurátora a podnet navrhovateľa odložila. Navrhovateľ upozorňujúc na ustanovenia § 2 písm. c) a § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) upozornil na skutočnosť, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa daňového poriadku možno len rozhodnutím. Na základe tejto skutočnosti podľa názoru navrhovateľa Daňový úrad Bratislava je preto povinný o žiadostiach o úhradu sankčných úrokov vydať rozhodnutie resp. rozhodnutia, ktorými rozhodne buď, že navrhovateľ má nárok na vyplatenie sankčných úrokov, ktorý si uplatňuje alebo takýto nárok navrhovateľovi neprislúcha. Takéto rozhodnutie Daňový úrad Bratislava resp. v zmysle ust. § 66 Daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR povinný odôvodniť uvedeným konkrétnych ustanovení platných právnych predpisov. Je toho názoru, že márnym uplynutím lehôt na rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo k nečinnosti, porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov a porušovaniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Má za to, že postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a v zmysle ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku podľa ktorej je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. V tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR napríklad III.ÚS282/08, alebo I.ÚS 225/08 v zmysle ktorého za pasivitu je nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nehrozí žiadna prekážka vo veci nekoná a nerozhoduje. Na základe týchto skutočností žiadal návrhu vyhovieť. Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250t ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vyzval na vyjadrenie odporcu, ktorý vo svojom stanovisku zaslanom súdu dňa 6.6.2014 uviedol nasledovné skutočnosti. Daňový subjekt si v zdaňovacom období február a marec 2006 na základe predložených daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty uplatnil nadmerné odpočty v sume XXX XXX,XX € a XXX XXX,XX €. Oprávnenosť uplatnených nárokov bola predmetom kontrol, ktoré vykonal príslušný Daňový úrad Trnava, tieto nepotvrdil v plnej výške ale iba v sume XX XXX,XX €, čo bolo dokumentované rozhodnutím č. 649/231/19282/08/Bur zo dňa 17.3.2008 a nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006 tiež nebol potvrdený, čo bolo dokumentované rozhodnutím č. 649/231/19248/08/Bur zo dňa 17.3.2008 a zároveň navrhovateľovi bola dodatočne vyrubená daň za uvedené zdaňovacie obdobie v sume X XXX,XX €. Uvedené rozhodnutia boli v rámci odvolacieho konania odvolacím orgánom potvrdené. Odporca ďalej popísal následné konanie, ktoré je zhodné s popisom uvedeným v návrhu. Poukazuje predovšetkým na to, že v rámci súdneho konania neboli zrušené rozhodnutia meritórne ale výlučne z procesných dôvodov kvôli procesným vadám v konaní správcu dane, pričom Najvyšší súd SR nevyslovil, že daňový subjekt má nárok na vrátenie nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobie február a marec 2006. Z uvedených dôvodov je odporca toho názoru, že o otázke nároku daňového subjektu na vrátenie nadmerných odpočtov nebolo meritórne rozhodnuté, pretože vec bola vrátená iba na ďalšie konanie v ktorom na základe zákonne vykonaných dôkazov, správca dane rozhodne o uplatnených nárokoch daňového subjektu na vrátenie nadmerných odpočtov. Keďže neprebehlo ďalšie konanie v zmysle rozsudkov Najvyššieho súdu SR, neprináleží navrhovateľovi nárok na priznanie úroku. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhuje aby súd návrh zamietol. Z administratívneho spisu súd mal za preukázané, že v danom prípade sa dňa 17.2.2012 navrhovateľ dožadoval na odporcovi zaplatenia sankčných úrokov vo vyššie uvedených sumách vo svojich žiadostiach evidovaných pod číslami DAL-50, DAL-51 a DAL-52. Tieto sankčné úroky žiadal vyplatiť za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky predstavujúce nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2006 a marec 2006 a za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky predstavujúce dodatočne vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006. Odporca reagoval na miesto rozhodnutí oznámeniami (č. 2103303/5/2093515/2012, č. 9103303/5/2093400/2012 a č. 9103303/5/2094385/2012 dňa 31.7.2012), ktoré osobne doručil dňa 6.8.2012, hoci sa ich navrhovateľ výslovne domáhal aj sťažnosťami o nečinnosti správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný môže sa domáhať aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožnil osobitný predpis. Podľa ust. § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. V danom prípade mal Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že navrhovateľ svojim postupom opakovane žiadal Daňový úrad Bratislava o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky, pričom pred podaním návrhu na súd proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava ako orgánu verejnej správy žiadal príslušné orgány o vydanie rozhodnutia resp. o konanie vo veci čím vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky v zmysle osobitných predpisov ako sú žiadosť o vydanie rozhodnutia druhostupňovým orgánom namiesto Daňového úradu Bratislava v zmysle § 66 Daňového poriadku a podnet na podanie upozornenia prokurátora v zmysle § 22 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu pokiaľ ide o spôsob a formu rozhodovania vo veci žiadosti navrhovateľa. Ako správne poukazoval navrhovateľ, odporca v konaní vo veci žiadosti navrhovateľa bol povinný vydať rozhodnutie (§ 2 písm. c) daňového poriadku) s náležitosťami uvedenými v § 66 ods. 1 daňového poriadku. Keďže odporca takto nekonal a v relevantnom čase požadované rozhodnutia nevydal a to ani po opakovaných upozorneniach navrhovateľa, súd jeho konanie vyhodnotil ako nečinnosť správneho orgánu. Na základe tejto skutočnosti Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým ukladá odporcovi aby vo veci konal a rozhodol v súlade so zákonom. Keďže sa odporca dopustil neoprávneného konania, súd rozhodol aj o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a to nasledovne: za úkon právnych služieb v zmysle § 9 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (1 x úkon právnych služieb 130,16 €) - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom + 20% DPH, k tomu 1 x režijný paušál vo výške 7,81 € + 20 % DPH (156,19 € + 9,37 €), 1 x úkon právnych služieb vo výške 134 € - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej + 20 % DPH, 1 x režijný paušál vo výške 8,04 € + 20% DPH (160,80 € + 9,65 €), t.j. trovy konania v celkovej výške 336,01 €, ktoré odporca uhradí na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.