Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894712 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894712.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ján Ješko, bytom I. XX/XX, Dolná Strehová, proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, J. námestie XX, Bratislava, o zaplatenie 1.097.167,23 eura s prísl., o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/132/2011-53, zo dňa 22.7.2013, takto r o z h o d o l : I. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Zuzana Kučerová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/132/2011. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 26.6.2011. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa uvedeným podaním domáhal zaplatenia 1.097.167,23 eura. Uvedené podanie nespĺňalo náležitosti podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ neuviedol jasne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podaný návrh a špecifikáciu výpočtu žalovanej sumy. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 19C/132/2011-47, zo dňa 13.5.2013, vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania. Navrhovateľ vady podania neodstránil napriek poučeniu, že na popísanie skutkového deja a skutkového vymedzenia uplatňovaných nárokov ako i na presnú špecifikáciu žalovanej istiny nie je potrebné zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom. Súd prvého stupňa uviedol, že bez adekvátneho a zrozumiteľného popisu rozhodujúcich skutočností nie je dostatočne zrejmý po skutkovej stránke predmet, o ktorom má konať. Žalobný petit na peňažné plnenie 1.097.167,23 eura nevychádza z opisu rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné dôvodiť, na základe čoho má súd rozhodnúť. Nakoľko navrhovateľ neopísal a zrozumiteľne neuviedol skutkový dej, na základe ktorého sa domáha uplatneného nároku a nešpecifikoval a neozrejmil žalovanú sumu, spôsob jej vyčíslenia a jej jednotlivé zložky, súd prvého stupňa podanie navrhovateľa v zmysle § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p. odmietol, keďže pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ; súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. J. C. z dôvodu porušenia jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, zákonom č. 23/1991 Zb., Občianskym zákonníkom a Občianskym súdnym poriadkom. Uviedol, že sudca je povinný rešpektovať to, čo napíše, pričom nie sudca ale on bude mať posledné slovo v konaniach; žiaden sudca ho nebude poučovať, čo má robiť. Ďalej uviedol, že nakoľko nemá právnické vzdelanie, nevie sa obhajovať a preto má právo na zástupcu z radov advokátov. Centrum právnej pomoci ho zastupovať nemôže, pretože mu spôsobilo škodu, ktorej sa domáha v súdnom konaní. JUDr. J. Kučerová vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, nemá žiaden pomer k veci ani k účastníkom, resp. ich právnym zástupcom. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava I (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti (§ 15a ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je možnosť existencie pochybností o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom. Dôvod vylúčenia sudcu spočívajúci v jeho pomere k veci predpokladá priamy právny záujem sudcu na prejednávanej veci, t.j. konkrétny záujem sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Dôvod vylúčenia sudcu spočívajúci v jeho pomere k účastníkom alebo k ich zástupcom predpokladá taký osobný vzťah sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorý je založený napr. príbuzenským alebo obdobným vzťahom, či vzťahom pozitívnym alebo negatívnym. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu - napriek jeho vnútornému úsiliu - bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Sudcu možno vylúčiť buď na základe uplatnenej námietky zaujatosti účastníkom súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe oznámenia samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každej námietke či oznámeniu a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať námietku či oznámenie a rozhodnúť o nich. Nestrannosť sudcu sa skúma z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim preto nie je to, ako sa nestrannosť sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Samotný subjektívny názor, že u sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu sa vždy musí zakladať na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach. V predmetnej veci namietané porušenie práv navrhovateľa zákonnou sudkyňou ostalo len v rovine tvrdení navrhovateľa a nepredstavuje objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali obavu z nedostatku nestrannosti zákonnej sudkyne pre jej pomer k navrhovateľovi. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresnému súdu Bratislava I preto rozhodol v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že JUDr. J. C. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci (výrok I.). Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil (výrok II.), pretože je vecne správne a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa dôsledne dodržal procesný postup stanovený § 43 ods. 1 O.s.p. a z dôvodu nedostatku súvisu medzi opisom rozhodujúcich skutočností a žalobným petitom (keď napriek uvedeniu konkrétnej sumy nie je zrejmé, na akom základe sa jej zaplatenia navrhovateľ domáha a nie je zrejmá špecifikácia jej výpočtu), podanie navrhovateľa odmietol podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. K poukazu navrhovateľa na nemožnosť zastupovania Centrom právnej pomoci odvolací súd uvádza, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. 19C/132/2011-25, zo dňa 12.1.2012, bol navrhovateľ odkázaný na Centrum právnej pomoci. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/82/2012-27, zo dňa 31.5.2012, uvedené uznesenie potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.