Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213759 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107213759.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: R.. Y. T., F. T. F. XX, M., zastúpená: advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcovi: Slovenská C. U. A. Y. L. L. C., L. L. Ž. W. XX, F., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o primerané zadosťučinenie, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2013, č.k. 8C/82/2007-101, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa právne dôvodiac znením ustanovenia § 109 ods.1 písm. b/ O. s.p. ( v rozhodnutí nesprávne označeným ako § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania odôvodnený jej úvahou o retroaktívnosti ust. § 141a v spojení s ust. § 372u O.s.p, ktoré nadobudli účinnosť ku dňu 1.1.2012, a ktoré sa vzťahujú aj na konania začaté pred 1.1.2012. Rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že ust. § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. upravuje obligatórne prerušenie konania súdom, ide o prípad tzv. "prejudiciality" znamenajúci vyriešenie určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok o spore ( pričom túto prejudiciálnu otázku si môže v istých prípadoch posúdiť konajúci súd sám). Prejudicialita rovnako znamená rešpektovanie rozhodnutia iného orgánu (procesne nadradeného) o predbežnej otázke. V odôvodnení ďalej konštatoval, že s účinnosťou od 1. januára 2012 bol do slovenského právneho poriadku zavedený nový procesný inštitút preddavku na trovy konania, ktorého cieľom je legislatívne zabrániť zbytočnej súdivosti a jednak zabezpečiť vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Uloženie povinnosti zložiť preddavky na trovy konania nie je vecou úvahy súdu. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok musí súd uložiť túto povinnosť, pričom platí že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania súd uloží len vtedy, ak to navrhne odporca. Súd tak nemôže urobiť z vlastnej iniciatívy ani na návrh navrhovateľa a nemôže posudzovať konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Poukazujúc na dôvody, ktorými bol návrh navrhovateľky odôvodnený dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zákonných dôvodov na prerušenie konania. Mal za to, že zo skutočností uvedených v návrhu na prerušenie konania nevyplýva, že vyriešenie právnej otázky inou právnou otázkou je priamo závislý celý výrok v danom spore. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolaniu s poukazom na § 374 ods. 4 O.s.p. vyhovel príslušný sudca, alternatívne, aby ho odvolací súd zmenil a návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. vyhovel, konanie prerušil a následne, aby okresný súd predložil vec na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľka poukázala na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí ignoroval jej argumentáciu hlavne v časti III návrhu z 18.10.2013 poukazujúcu práve na formalistický prístup všeobecných súdov pri aplikácii § 141a O.s.p. v praxi. Touto argumentáciou sa súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal a opomenul, že ustanovenie § 141a ods.1 O.s.p. umožňuje pri nezaplatení preddavku na trovy konania konanie zastaviť. Práve s poukazom na uvedené okolnosti by mal takúto úplne jednoduchú otázku vyriešiť Ústavný súd pri skúmaní rozporu § 141a O.s.p. s článkom 46 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri existencii návrhu účastníka konania na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. musí všeobecný súd vec pred aplikáciou namietaného procesného ustanovenia relevantným spôsobom vyriešiť konformnosť zákonného ustanovenia, ktorá mieni porušiť s ústavou. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.1 O.s.p.), po tom, ako odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel ( § 374 ods.4 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech. Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že ust. § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. upravuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie a kedy v konaní nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania. Podľa citovaného ustanovenia je súd povinný prerušiť konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú ( ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p.) a v prípade, keď pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v takomto prípade súd podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z.z.. Predmetom daného konania je v zmysle pripustenej zmeny návrhu nárok uplatnený podľa zákona č. 365/2004 Z.z. ( na určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania ) spojený s nárokom na sanáciu následkov porušenia zásady rovnakého zaobchádzania uplatneného podľa § 9 ods.2 citovaného zákona. Vychádzajúc z obsahu tohto návrhu ( ktorý vymedzuje jeho hmotnoprávne posúdenie ) je treba konštatovať, že dôvody, ktorými odôvodnila navrhovateľka svoj návrh na prerušenie konania ( retroaktívnosť ust. § 141a O.s.p. v spojení s ust. § 372u O.s.p, ktoré nadobudli účinnosť ku dňu 1.1.2012, a ktoré sa vzťahujú aj na konania začaté pred 1.1.2012 a formalistický prístup súdov pri aplikovaní § 141a O.s.p.) nepredstavujú otázku, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie súdu o veci ( t.j. o uplatnenom nároku ) a ani otázku, ktorú súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdené porušenie povinnosti prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a povinnosti následne vec predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúlade § 141a O.s.p. s čl. 46 Ústavy SR je treba uviesť, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Je preto nepochybné, že spomenutý postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec ako aj na právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona (nie právneho poriadku) má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Pokiaľ preto súd rozpor zákona (nie celého právneho poriadku) s Ústavou SR alebo iným zákonom či medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí (či už preto, že tento rozpor neexistuje alebo preto, že si to neuvedomí) a konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nepreruší, ide o postup súladný s právnou úpravou, ktorý nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného, ak sa súd prvého stupňa nestotožnil s úvahou navrhovateľky o nesúlade § 141a O.s.p. s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na prerušenie konania zamietol, nemožno jeho záveru nič vytknúť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky o nedostatočnom odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí ( i procesnom ) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci U. proti L. C. /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5MCdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľky o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje - z odôvodnenia je zrejmé, ako súd návrh navrhovateľky na prerušenie konania právne posúdil a ktoré boli podstatné skutkové a právne dôvody, pre ktoré tento návrh zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.