Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/203/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213759 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107213759.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: R.. Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. F. XX, M., zastúpenej: JUDr. Tatiana Polková, advokátka, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, adresa na doručovanie: P.O.BOX D 37, 010 01 Pošta 1, Žilina proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, o upustenie od takéhoto odmeňovania a o napravenie protiprávneho stavu zaplatením sumy 287 810 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.3.2017, č. k. 8C/82/2017-130, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v rámci ktorého sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2 a § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, uloženia povinnosti žalovanej upustiť od odmeňovania žalobkyne v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a uloženia povinnosti žalovanej napraviť protiprávny stav zaplatením sumy 287 810 eur. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a vecne tým, že žalobkyňa nezaplatila na základe výzvy súdu zo dňa 30.9.2016 súdny poplatok v určenej lehote, čo zakladá dôvod na zastavenie konania. Konštatoval, že súdny poplatok bol vyrubený v správnej výške, podľa správnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov a v zákonnej lehote s tým, že žalobkyňa bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie poplatkovej povinnosti, podľa nesprávnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázala na konanie a rozhodovanie v obdobných veciach (uznesenia sp.zn. 5Cdo/24/2014, 6Cdo/111/2013, 4Cdo/124/2014, 3Cdo/427/2014). Uviedla, že dovolací súd v uznesení z 8.1.2015, sp.zn. 5Cdo/24/2014 vysvetlil, že súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa spoplatňujú žaloby, ktorými sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa spoplatňujú žaloby, ktorými sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 a tiež 3 antidiskriminačného zákona. Pre posúdenie konkrétnej poplatkovej povinnosti je pritom rozhodujúce, akú formu ochrany svojich práv zvolil žalobca, pričom antidiskriminačný zákon počíta výslovne s tromi typmi žalôb (negatórnou, reštitučnou a satisfakčnou), ide však o demonštratívny výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona sa môže žalobca okrem iného domáhať formou reštitučnej žaloby napravenia protiprávneho stavu a odstránenia následkov protiprávneho konania. Ak v dôsledku diskriminačného konania zamestnávateľa dôjde k rozdielu v odmeňovaní, treba nárok zamestnanca na zaplatenie určitej sumy, ktorá v peniazoch vyjadruje rozdiel v mzde, považovať za nárok reštitučný v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Poukázala na to, že v rozhodnutiach sp.zn. 6Cdo/11/2013 a sp.zn. 4Cdo/124/2014 Najvyšší súd SR konštatoval, že ak žalobca uplatňuje žalobou len nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, spoplatní sa žaloba podľa položky 7d písm. a) zákona o súdnych poplatkoch; ak však okrem nárokov v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona uplatní v zmysle § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, spoplatní sa jeho žaloba podľa položky 7d písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Na základe uvedeného argumentovala, že s poukazom na jej doterajšie prejavy vôle je nesporné, že v okolnostiach jej prípadu prichádza do úvahy pri výpočte súdneho poplatku aplikácia položky 7d písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, preto spôsob výpočtu doplatku súdneho poplatku použitý vo výzve prvoinštančného súdu dňa 30.9.2016 nepovažuje za správny. Nesúhlasila ani s výkladom počítania lehoty na dovyrubenie súdneho poplatku prezentovaným súdom prvej inštancie, nakoľko podľa jej názoru je rozhodným pre začiatok plynutia lehoty na vyrubenie súdneho poplatku dátum doručenia navrhovanej zmeny petitu žaloby a nie rozhodnutie súdu o pripustení zmeny petitu žaloby. Uviedla, že návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom uplatnila nárok vo výške 287 810 eur bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22.10.2012, pričom v ďalšom jej podaní bolo len upresnené označenie uplatneného nároku, pričom ani v jednom prípade od r. 2012 neuplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nevyplýva to ani zo skutkových okolnostiach zmenenej žaloby. Z uvedených dôvodov zotrvala na tvrdení, že s poukazom na § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vykonal súd prvej inštancie dovyrubenie súdneho poplatku po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a prikázal mu vo veci konať. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 6. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. 7. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. 8. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 10. Podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. 11. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, predmetu konania najviac 16 596,50 eura alebo z hodnoty v obchodných veciach predmetu sporu najviac 33 193,50 eura. 12. Podľa položky 7d písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona, bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 66 eur. 13. Podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, najviac vo výške 16 596,50 eura. 14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v otázke samotného vyrubenia súdneho poplatku súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri doplatku súdneho poplatku za zmenenú žalobu aplikoval položku 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch a vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 13 279,50 eur (zohľadňujúc už zaplatenú časť súdneho poplatku v sume 4 055 eur). Žalobkyňa argumentovala rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyslovený názor, že pokiaľ je ustanovená osobitná sadzba súdneho poplatku v Sadzobníku súdnych poplatkov, aplikácia položky 1, ktorá určuje tzv. všeobecnú sadzbu súdneho poplatku je vylúčená. Odvolací súd s uvedeným záverom súhlasí, keďže v položke 7d Sadzobníka súdnych poplatkov je ustanovená osobitná sadzba súdneho poplatku, a to za konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, a to bez nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (položka 7d písm. a)) a s náhradou nemajetkovej ujmy (položka 7d písm. b)). V danom prípade si žalobkyňa žalobou uplatnila reštitučný nárok (náprava protiprávneho stavu zaplatením rozdielu medzi príplatkom vyplácaným špeciálnym sudcom a príplatkom, ktorý v skutočnosti dostala), ktorý je potrebné charakterizovať ako nárok v konaní vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, keďže ide o jeden z možných prostriedkov právnej ochrany za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Ak za tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni za uplatnený nárok súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nesprávne posúdil poplatkovú povinnosť žalobkyne a zároveň nesprávne rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. 15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že doplatok súdneho poplatku bol súdom prvej inštancie vyrubený po uplynutí lehoty stanovenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Zo súdneho spisu je zrejmé, že návrh na zmenu žaloby žalobkyňa podala na súd prvej inštancie dňa 24.10.2012, pričom z obsahu tohto podania vyplýva, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 287 810 eur uplatnila ako nárok reštitučný (napravenie protiprávneho stavu ako nahradenie odopretého majetkového prospechu).V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že začiatok plynutia lehoty na vyrubenie súdneho poplatku je potrebné počítať od konca kalendárneho roka, v ktorom bol návrh na zmenu žaloby podaný na súd, pretože súdny poplatok sa stal splatným podaním návrhu na zmenu žaloby, nie rozhodnutím súdu, ktorým pripustil zmenu žaloby. Na základe uvedeného bol v danom prípade súdny poplatok vyrubený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (lehota uplynula dňom 31.12.2015). Uvedený postup zároveň zakladá ďalší dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods 1 O.s.p. vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom je právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom v tomto uznesení, viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní a vykonať úkony k prejednaniu veci. 17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).