KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 11. 2017plný textcitované 30×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/203/2017 z 27. 11. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2017, sp. zn. 7Co/203/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1107213759.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/203/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107213759.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: R.. Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom
T. F. XX, M., zastúpenej: JUDr. Tatiana Polková, advokátka, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, adresa
na doručovanie: P.O.BOX D 37, 010 01 Pošta 1, Žilina proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie,
že odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, o upustenie od takéhoto
odmeňovania a o napravenie protiprávneho stavu zaplatením sumy 287 810 eur, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.3.2017, č. k. 8C/82/2017-130, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v rámci ktorého sa žalobkyňa domáhala
určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2 a § 71
ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, uloženia povinnosti žalovanej upustiť od odmeňovania
žalobkyne v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a uloženia povinnosti žalovanej napraviť
protiprávny stav zaplatením sumy 287 810 eur.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) a vecne tým, že žalobkyňa nezaplatila na základe výzvy súdu zo dňa 30.9.2016 súdny
poplatok v určenej lehote, čo zakladá dôvod na zastavenie konania. Konštatoval, že súdny poplatok bol
vyrubený v správnej výške, podľa správnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov a v zákonnej lehote
s tým, že žalobkyňa bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc
nesprávne právne posúdenie poplatkovej povinnosti, podľa nesprávnej položky Sadzobníka súdnych
poplatkov. Poukázala na konanie a rozhodovanie v obdobných veciach (uznesenia sp.zn. 5Cdo/24/2014,
6Cdo/111/2013, 4Cdo/124/2014, 3Cdo/427/2014). Uviedla, že dovolací súd v uznesení z 8.1.2015,
sp.zn. 5Cdo/24/2014 vysvetlil, že súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov sa spoplatňujú žaloby, ktorými sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9
ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a súdnym poplatkom
určeným podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa spoplatňujú žaloby, ktorými
sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 a tiež 3 antidiskriminačného zákona. Pre
posúdenie konkrétnej poplatkovej povinnosti je pritom rozhodujúce, akú formu ochrany svojich práv zvolil
žalobca, pričom antidiskriminačný zákon počíta výslovne s tromi typmi žalôb (negatórnou, reštitučnou



a satisfakčnou), ide však o demonštratívny výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona
sa môže žalobca okrem iného domáhať formou reštitučnej žaloby napravenia protiprávneho stavu a
odstránenia následkov protiprávneho konania. Ak v dôsledku diskriminačného konania zamestnávateľa
dôjde k rozdielu v odmeňovaní, treba nárok zamestnanca na zaplatenie určitej sumy, ktorá v peniazoch
vyjadruje rozdiel v mzde, považovať za nárok reštitučný v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného
zákona. Poukázala na to, že v rozhodnutiach sp.zn. 6Cdo/11/2013 a sp.zn. 4Cdo/124/2014 Najvyšší
súd SR konštatoval, že ak žalobca uplatňuje žalobou len nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods.
2 antidiskriminačného zákona, spoplatní sa žaloba podľa položky 7d písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch; ak však okrem nárokov v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona uplatní v zmysle §
9 ods. 3 antidiskriminačného zákona aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, spoplatní sa jeho žaloba
podľa položky 7d písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Na základe uvedeného argumentovala, že
s poukazom na jej doterajšie prejavy vôle je nesporné, že v okolnostiach jej prípadu prichádza do
úvahy pri výpočte súdneho poplatku aplikácia položky 7d písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
preto spôsob výpočtu doplatku súdneho poplatku použitý vo výzve prvoinštančného súdu dňa 30.9.2016
nepovažuje za správny. Nesúhlasila ani s výkladom počítania lehoty na dovyrubenie súdneho poplatku
prezentovaným súdom prvej inštancie, nakoľko podľa jej názoru je rozhodným pre začiatok plynutia
lehoty na vyrubenie súdneho poplatku dátum doručenia navrhovanej zmeny petitu žaloby a nie
rozhodnutie súdu o pripustení zmeny petitu žaloby. Uviedla, že návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom
uplatnila nárok vo výške 287 810 eur bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22.10.2012, pričom v
ďalšom jej podaní bolo len upresnené označenie uplatneného nároku, pričom ani v jednom prípade od
r. 2012 neuplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nevyplýva to ani zo skutkových okolnostiach
zmenenej žaloby. Z uvedených dôvodov zotrvala na tvrdení, že s poukazom na § 13 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch vykonal súd prvej inštancie dovyrubenie súdneho poplatku po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a prikázal
mu vo veci konať.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

6. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

7. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.



10. Podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť
po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

11. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese
zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny
(z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, predmetu konania najviac 16 596,50 eura alebo z hodnoty v
obchodných veciach predmetu sporu najviac 33 193,50 eura.

12. Podľa položky 7d písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese
zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
zákona, bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 66 eur.

13. Podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky sú vyberané v civilnom procese
zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
zákona s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy,
najviac vo výške 16 596,50 eura.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v otázke samotného vyrubenia súdneho
poplatku súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri doplatku súdneho poplatku za zmenenú
žalobu aplikoval položku 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch a vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 13 279,50 eur (zohľadňujúc
už zaplatenú časť súdneho poplatku v sume 4 055 eur). Žalobkyňa argumentovala rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyslovený názor, že pokiaľ je ustanovená osobitná sadzba súdneho
poplatku v Sadzobníku súdnych poplatkov, aplikácia položky 1, ktorá určuje tzv. všeobecnú sadzbu
súdneho poplatku je vylúčená. Odvolací súd s uvedeným záverom súhlasí, keďže v položke 7d
Sadzobníka súdnych poplatkov je ustanovená osobitná sadzba súdneho poplatku, a to za konanie vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona,
a to bez nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (položka 7d písm. a)) a s náhradou
nemajetkovej ujmy (položka 7d písm. b)). V danom prípade si žalobkyňa žalobou uplatnila reštitučný
nárok (náprava protiprávneho stavu zaplatením rozdielu medzi príplatkom vyplácaným špeciálnym
sudcom a príplatkom, ktorý v skutočnosti dostala), ktorý je potrebné charakterizovať ako nárok v
konaní vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, keďže ide o jeden z možných
prostriedkov právnej ochrany za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Ak za tohto skutkového
stavu súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni za uplatnený nárok súdny poplatok podľa položky 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nesprávne posúdil poplatkovú povinnosť žalobkyne a zároveň
nesprávne rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že doplatok súdneho poplatku bol súdom prvej inštancie vyrubený
po uplynutí lehoty stanovenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Zo súdneho spisu je zrejmé,
že návrh na zmenu žaloby žalobkyňa podala na súd prvej inštancie dňa 24.10.2012, pričom z obsahu
tohto podania vyplýva, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 287 810 eur uplatnila ako nárok
reštitučný (napravenie protiprávneho stavu ako nahradenie odopretého majetkového prospechu).V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že začiatok plynutia lehoty na vyrubenie súdneho poplatku je potrebné
počítať od konca kalendárneho roka, v ktorom bol návrh na zmenu žaloby podaný na súd, pretože
súdny poplatok sa stal splatným podaním návrhu na zmenu žaloby, nie rozhodnutím súdu, ktorým
pripustil zmenu žaloby. Na základe uvedeného bol v danom prípade súdny poplatok vyrubený po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty (lehota uplynula dňom 31.12.2015). Uvedený postup zároveň zakladá ďalší
dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods 1 O.s.p. vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie,
v ktorom je právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom v tomto uznesení, viazaný. Úlohou súdu
prvej inštancie bude pokračovať v konaní a vykonať úkony k prejednaniu veci.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).



18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach (30 spolu, výber)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 8C/82/2017

    zrušené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1107213759)

  1. 30. 7. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/218/2013 z 30. 7. 2013porušenie práva (nález ÚS SR)
  2. 22. 12. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/10/2014 z 22. 12. 2014
  3. 27. 11. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/203/2017 z 27. 11. 2017 (toto rozhodnutie)
  4. 3. 9. 2020Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/82/2007 z 3. 9. 2020potvrdené