Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/38/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109202913 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109202913.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. I. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, XXX XX D., zast. Dr. Miroslav Králik, advokát, Grösslingová 4, Bratislava proti odporcovi: Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35742968, o náhradu škody vo výške 7.535,68 USD s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/55/2009-143 zo dňa 17.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/55/2009-143 zo dňa 17.10.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.535,69 USD s úrokom z omeškania 14,25% ročne od 16.11.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.745,33 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 27.1.2009 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny vo výške 7.535,69 USD s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.3.2004 investoval navrhovateľ 35.000,-- USD do dolárového dlhopisového fondu Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, a.s., kúpou podielových listov na meno. Investičným zámerom navrhovateľa bolo dlhodobo investovať do USD a tým eliminovať kurzové riziko oslabujúceho dolára. Dňa 31.12.2007 došlo k zmene podoby listinných podielových listov na zaknihované podielové listy. Ku dňu 22.7.2008 cena podielu žalobcu sa zhodnotila na 39.061,-- USD. Odporca dňa 22.7.2008 zlúčil otvorený podielový fond v jeho správe s názvomTatra Asset Management, správ. Spol., a.s., dolárový dlhopisový o.f.p., ako aj ďalšie otvorené podielové fondy v jeho správe s otvoreným podielovým fondom v jeho správe s názvom Tatra Asset Management, správ. Spol., a.s., korunový dlhopisový o.f.p., a to na základe predchádzajúceho súhlasu NBS na zlúčenie podielových fondov udeleného podľa § 57 ods. 1 písm. d zákona o KI zo dňa 4.7.2008 č. OPK-3178/2008 - PLP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2008. Dňa 9.9.2008 navrhovateľ pri náhodnej kontrole stavu investície prostredníctvom webovej stránky odporcu zistil, že dňa 22.7.2008 prebehlo zlúčenie TAM DDF a TAM Korunového dlhopisového fondu, čím došlo k prepočítaniu k USD na SKK pri absolútne nevýhodnom kurze 19,131 SKK/USD, pričom kurzové riziko bolo prenesené na ťarchu klienta, pričom navrhovateľ od začiatku investoval so zámerom vyhnúť sa mu. Investícia sa tak v dolárovom vyjadrení zmenšila k 5.9.2008 na 35.770,-- USD. Odporca navrhovateľa o zámere zlúčiť fondy neinformoval, napriek tomu, že odporca poznal jeho investičný zámer, nikdy nedal súhlas so zlúčením dlhopisových fondov a vykonaním konverzie z USD na SKK, nebol vopred o pripravovanom zámere žiadnym spôsobom oboznámený. Ako vo svojej výpovedi uviedol navrhovateľ S.. J., bola mu doručená písomná konfirmácia potvrdzujúca výmenu podielových Isitom TAM-DDF za podielové listy TAM-KDF (č.l. 16). Tento list však navrhovateľ považoval len za oznámenie, resp. informáciu o duálnom zobrazení hodnoty Sk voči Euru, keďže v tom čase SR prechádzala na novú menu EURO. Dňa 5.11.2008 navrhovateľ požiadal o redemáciu investície a spätný nákup USD, ktorý sa uskutočnil dňa 6.11.2008 pri kurze 23.704 SKK/1 USD. Hodnota jeho investície sa tak zmenšila na 32.418,87 USD. Navrhovateľ si z tohto dôvodu uplatňuje náhradu škody, ktorá predstavuje sumu 7.535,69 USD a pozostáva z obvyklého zisku investície za dobu od 22.7.2008 do 6.11.2008 v sume 893,55 USD a z rozdielu ceny podielu ku dňu 22.7.2008 a ceny podielu ku dňu 6.11.2008. Súd poukázal na ustanovenia § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. a/ a b/ zák. č. 594/2003 Z.z., § 373, § 379 a § 381 Obch. zák., a konštatoval, že žaloba je dôvodná. Odporca mal postupovať pri zlučovaní fondov v súlade s § 20 zák. č. 594/2003 Z.z. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 594/2003 Z.z., je správcovská spoločnosť zodpovedná podielnikom, ktorých majetok v podielovom fonde spravuje za všetky škody vzniknuté v dôsledku nesplnenia, alebo nedostatočného plnenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona alebo zo štatútu podielového fondu. Súd mal za preukázané, že odporca jednoznačne postupoval pri informovaní podielnikov v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, keď niektorých podielnikov informoval písomným listom na adresu trvalého bydliska a iných len oznamom na internetovej stránke. Spôsob zverejňovania zmien rovnakou formou, ako podľa štatútu, sa v zmysle § 58 ods. 4 zák. o kolektívnom investovaní vzťahuje len na rozhodnutie NBS predajný prospekt a zjednodušený predajný po zlúčení, nie na informovanie o zlučovaní fondov pred ich zlučovaním. Súd taktiež podotkol, že z rozhodnutia NBS o udelení predchádzajúceho súhlasu je zrejmé, že dňa 23.6.2008 odporca doplnil harmonogram zlúčenia fondov o ďalšie postupy, ktoré majú byť vykonané. NBS však neverifikovala, či aj v skutočnosti boli vykonané. Súd sa preto stotožnil s názorom navrhovateľa, že odporca tak nepreukázal tvrdenie, že jeho postup pri informovaní podielnikov bol schválený zo stany NBS. V každom prípade, keby tomu aj tak nebolo, nie je možné, aby odporca ingnoroval povinnosti mu stanovené v § 20 zák. o kolektívnom investovaní. Vzhľadom na charakter investície a povinnosti správcu, odporca mal jednoznačne a jasne informovať navrhovateľa o svojom zámere, pred tým, ako naložil s jeho investíciami. Súd sa taktiež zaoberal náhradou škody - ušlým ziskom. Súd priznal navrhovateľovi ušlý zisk za obdobie od 22.7.2008 do 6.11.2008 vo výške 893.55 USD, čo predstavuje obvyklý zisk investície. Za toto obdobie súd priznal celú sumu, napriek zaslanej konfirmácie - transakcie zo dňa 29.7.2008, ktorý je založený v spise č.l. 16. Predmetný list podľa názoru súdu nedostatočne informuje o zlúčení fondov a o následkoch zlúčenia. Z tohto dôvodu súd rozhodol o priznaní ušlého zisku v celom rozsahu v zmysle podaného žalobného návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, ako aj nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu absencie jeho náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odporca poukázal na to, že súd v odôvodení rozsudku prevzal takmer celú argumentáciu navrhovateľa, hoci nebola nijako preukázaná, (napr. aj samotná výška údajne spôsobenej škody, čo odporca v konaní namietal) a to aj v prípadoch, keď tvrdenia navrhovateľa nielen že neboli preukázané, ale ich ani preukázať vôbec nie je možné (napr. tvrdenie navrhovateľa o investičných zámeroch, ktoré ako investor do fondu TAM-DDF údajne sledoval, alebo že písomný list - konfirmáciu s výslednou informáciou o uskutočnení zlúčenia fondov TAM-DDF a TAM-KDF považoval navrhovateľ len za informáciu o duálnom zobrazení). Naopak, argumentáciu odporcu podloženú listinnými dôkazmi súd v odôvodnení neúmerne skracuje a vytrháva z kontextu a zároveň opomína a ignoruje dôkazy predložené odporcom (napr. oznámenie o zlúčení podielových fondov zverejnené v Hospodárskych novinách dňa 30.7.2008 alebo obsah listov pre podielnikov TAM-DDF s Programom sporenia). Ďalšie dôkazy súd nesprávne interpretoval, čím podľa názoru odporcu došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov a napadnuté rozhodnutie zároveň zásadne narúša právnu istotu subjektov podnikajúcich na finančnom trhu, ktorý je pod dohľadom NBS. Odporca v ďalšej časti odvolania podrobnejšie rozpísal dôvody, pre ktoré považuje rozsudok za vecne a právne nesprávny. Poukázal na postup pri zlučovaní podielových fondov a na predchádzajúci súhlas NBS na ich zlúčenie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ zákona o KI dňa 4.7.2008 č. OPK - 3178/2008 - PLP a toto jej rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2008. Záujmy podielnikov zlúčením fondov ohrozené neboli, a podľa NBS bol aj spôsob informovania podielnikov prezentovaný v predloženom harmonograme zlúčenia, ktorý odporca realizoval, v súlade so zákonom o KI, pričom harmonogram zlúčenia, ktorý NBS preverila, jednoznačne a transparentne uvádzal aj skutočnosť, že všetci podielnici budú o zámere zlúčiť podielové fondy informovaní prostredníctvom internetovej stránky odporcu, ako aj skutočnosť, že v súvislosti s týmto zlúčením budú podielnici s Programom sporenia (čo však nebol navrhovateľ) pred uskutočnením zlúčenia osobitne listom informovaní o potrebe zmeny určenia bežného účtu v trvalom príkaze k Programu sporenia. Zo strany NBS ako orgánu dohľadu nebol zistený žiaden nedostatok, NBS ani na základe iniciovania konania zo strany navrhovateľa nezačala voči odporcovi žiadne konanie, ani neprezentovala žiadne výhrady, čo taktiež znamená, že postup odporcu bol v súlade so zákonom o KI. Odporca poukázal i na to, že zlúčenie fondov nijako bezprostredne nesúviselo s vývojom kurzu USD/ SKK, naviac, príprava zlúčenia je dlhodobejšia záležitosť a správcovská spoločnosť nemôže sama ovplyvniť presný termín zlúčenia, ktorý vyplýva z rozhodnutia NBS. Odporca preto nemohol ovplyvniť príslušný kurz a jeho vývoj. Odporca preto nesúhlasí so záverom súdu, že navrhovateľ nebol vopred o zámere zlúčiť podielové fondy, ako aj o realizácií zlúčenia, informovaný náležitým spôsobom. Informácia na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> a v Hospodárskych novinách bola v súlade s § 58 ods. 4 zák. o KI a v súlade s postupom určeným v štatúte (bod 1.17.3 a 1.18.3 štatútu). Až nová právna úprava podľa zák. č. 203/2011 Z.z., o kolektívnom investovaní zaviedla ako nový prvok aj informovanie podielnikov o zámere zlúčenia formou písomného listu, avšak súd musí vychádzať pri rozhodovaní z úpravy platnej v čase, ktorá takúto povinnosť nestanovovala. Odporca zároveň poukázal i na pojem „informovať“ a „zverejniť“ v zmysle § 58 ods. 4 zák. o KI, ako aj na § 90 ods. 10 zák. o KI. Odporca nepovažuje zasielanie listu klientom s Programom sporenia za porušenie princípu rovnakého zaobchádzania v zmysle § 20 ods. 2 písm. f./ zák. o KI vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ neinvestoval do podielového fondu TAM-DDF v rámci otvoreného Programu sporenia, a preto vôbec nemusel byť informovaný o potrebe zmeny určenia cieľového bežného účtu v trvalom príkaze k Programu sporenia. Zároveň, ak by sa jednalo o porušenie princípu podľa § 20 ods. 2 písm. f./, tak v príčinnej súvislosti s takýmto konaním nemohlo dôjsť k vzniku údajnej škody navrhovateľovi. Navrhovateľ bol o zlúčení fondov informovaný aj osobitnou prehľadnou a jednoznačnou písomnou konfirmáciou odporcu zaslanou dňa 29.7.2008 na adresu navrhovateľa, čo bolo nad rámec povinností odporcu podľa § 58 ods. 4 zák. o KI. Odporca preto kategoricky nesúhlasí s tým, že by porušil svoje záväzky a že by takto bola navrhovateľovi spôsobená akákoľvek škoda. Súd prvého stupňa napriek skutočnosti, že odporca výšku údajnej škody nijako nepreukázal a odporca to vo veci výslovne namietal a rozporoval, vrátane toho, že vyplatená výška údajnej škody vôbec nezohľadňuje relevantné menové kurzy v danom čase ani zhodnotenie príslušnej investície a porovnateľných investícií v danom čase, tak súd si v rozsudku bez vykonania akéhokoľvek dokazovania osvojil výšku škody uplatnenú navrhovateľom v žalobe. Odporca v odvolaní upozornil aj na skutočnosť, že výnosy z investície do podielového fondu dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Aj na to bol navrhovateľ upozornený spôsobom, ako to odporcovi ukladá zákon o KI. Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal ani základ nároku na náhradu škody, ani jej výšku. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu trovy konania. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 238,22 Eur. Vo vyjadrení zopakoval rovnaké argumenty, ako v záverečnej reči zo dňa 16.10.2012. Navrhovateľ má za to, že odporca informoval podielnikov o zlúčení fondu TAM-DDF s fondom TAM Korunový dlhopisový fond diskriminačným spôsobom, pretože niektorých, medzi ktorých patril aj navrhovateľ, informoval len oznamom na internetovej stránke (ak vôbec) a iným poslal list na adresu trvalého bydliska. Keďže navrhovateľ nechodil pravideľne na internetovú stránku odporcu a svoju investíciu kontroloval len priamo vo svojom investičnom profile, nemal možnosť sa o zlúčení fondov dozvedieť a na tom nič nemení ani informácia uverejnená v Hospodárskych novinách. Odporca po zlúčení doručil navrhovateľovi tzv. Konfirmáciu, ktorá sa zasiela pri vykonaní transakcie na účte, kde v dolnej časti bola malými písmenami uvedená stručná informácia o zlúčení fondov (avšak len cez ich skratky) a dátum ich zlúčenia, ako aj kurz prepočtu na Euro. Navrhovateľovi ani nenapadlo, že sa automaticky stal podielnikom TAM KDF s tým, že už nie je možná redemácia v USD. Zároveň v konfirmácii nebolo uvedené, že by mal ešte možnosť presunúť svoje prostriedky, prípadne žiadna ďalšia bližšia informácia. Až náhodou dňa 9.9.2008 sa navrhovateľ prostredníctvom webovej stránky odporcu dozvedel, že dňom 22.7.2008 sa uskutočnilo zlúčenie TAM- DDF a TAM-KDF, čím došlo k prepočítaniu USD na SKK pri absolútne nevýhodnom kurze 19,131 SKK/ USD, čím sa jeho investícia v dolárovom vyjadrení zmenšila k 5.9.2008 na 35.770,-- USD. Dňa 5.11.2008 bol navrhovateľ, vzhľadom na neochotu odporcu kompenzovať mu škodu, nútený požiadať o redemáciu investície a spätný nákup USD, ktorý sa uskutočnil dňa 6.11.2008 pri kurze 23.704,-- SKK za 1 USD, čím sa hodnota jeho investície znížila na 32.418,87 USD. Zároveň investícia dosiahla za dobu 22.7 - 6.11.2008 zisk v sume 893,55 USD, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v spise. Odporca teda porušil zásadu rovnakého zaobchádzania s podielnikmi, keď navrhovateľa riadne neinformoval o zlučovaní fondov, v príčinnej súvislosti s čím navrhovateľovi spôsobil škodu, tak ako bola súdom priznaná. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., a po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože sú splnené podmienky pre zrušenie rozsudku pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený a vyhodnotený skutkový stav veci a tým aj nesprávne právne posúdenie veci. Ako vyplýva z podaného odvolania odporca namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s jeho argumentami. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, že sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou účastníka. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami odporcu, v napadnutom rozsudku nedal odpoveď na jeho námietky, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej. Napriek námetkam vzneseným odporcom, rozsudok prvého stupňa vychádza prakticky len z tvrdení navrhovateľa, s ktorými sa súd stotožnil bez toho, aby zaujal stanovisko, resp. sa zaoberal argumentami odporcu, smerujúcimi k podstate veci. Týmto postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f./ O.s.p. Odvolací súd zároveň zistil, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci dokazovanie spôsobom, ktorý mu ukladá § 129 ods. 1 O.s.p., Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne vyhodnotil, resp. vôbec nevyhodnotil listinné dôkazy predložené odporcom (č.l. 37 až 83 súdneho spisu), nevysporiadal sa s tvrdeniami odporcu, že spôsob zverejnenia informácií o zlúčení fondov bol plne v súlade s § 58 ods. 4 zák. č. 594/2003 Z.z., a že zo strany odporcu nemožno hovoriť o porušení princípu rovnakého zaobchádzania v zmysle § 20 ods. 2 písm. f./ zák. č. 594/2003 Z.z. Pokiaľ ide o výšku škody, je potrebné súhlasiť s odporcom, že súd prvého stupňa si výšku škody osvojil bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v tejto veci. Súd len konštatoval, že ušlý zisk za obdobie 22.7.2008 do 6.11.2008 priznal vo výške 893,55 USD, čo predstavuje obvyklý zisk investície, nevysvetlil však, ako dospel k tejto sume, ani k celkove priznanej náhrade škody vo výške 7.535,69 USD. Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia priznal i príslušenstvo k pohľadávke navrhovateľa - úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 16.11.2008 do zaplatenia, čím je táto časť výroku rozsudku nepreskúmateľná. Vzhľadom na vyššie uvedené vady prvostupňového konania a napadnutého rozsudku nie je možné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ani zmeniť, ani potvrdiť, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f./ a h./ a ods. 2 O.s.p., zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či je nárok navrhovateľa na náhradu škody dôvodný, vysporiadať sa zo všetkými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a opätovne o veci rozhodnúť. Súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery náležite odôvodní. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.