Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109202913 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109202913.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: S.. I. J., R.. XX.XX.XXXX, D., XXX XX D., zast. JUDr. Miroslav Králik, advokát, AK, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 742 968, o náhradu škody vo výške 7.535,68 USD s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/55/2009-208 zo dňa 18.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/55/2009-208 zo dňa 18.11.2015 v napadnutej časti mení tak, že žalobu zamieta. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.534,04 USD s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 16.11.2008 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách rozhodne súd do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26.3.2004 investoval žalobca 35.000,00 USD do dolárového dlhopisového fondu Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, a.s. kúpou podielových listov na meno. Investičným zámerom žalobcu bolo dlhodobo investovať do USD a tým eliminovať kurzové riziko oslabujúceho dolára. Dňa 31.12.2007 došlo k zmene podoby listinných podielových listov na zaknihované podielové listy. Ku dňu 22.07.2008 cena podielu žalobcu sa zhodnotila na 39.061,00 USD. Žalovaný dňa 22.07.2008 zlúčil otvorený podielový fond v jeho správe s názvom Tatra Asset Management, správ. spol., a.s., dolárový dlhopisový o.f.p., ako aj ďalšie otvorené podielové fondy v jeho správe s otvoreným podielovým fondom v jeho správe s názvom Tatra Asset Management, správ. spol, a.s., korunový dlhopisový o.f.p. a to na základe predchádzajúceho súhlasu NBS na zlúčenie podielových fondov udeleného podľa § 57 ods. 1 písm. d zákona o KI zo dňa 04.07.2008, č. OPK-3178/2008 - PLP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2008. Dňa 09.09.2008 žalobca pri náhodnej kontrole stavu investície prostredníctvom webovej stránky žalovaného zistil, že dňa 22.07.2008 prebehlo zlúčenie TAM DDF a TAM Korunového dlhopisového fondu, čím došlo k prepočítaniu k USD na SKK pri absolútne nevýhodnom kurze 19,131 SKK/USD, pričom kurzové riziko bolo prenesené na ťarchu klienta, pričom žalobca od začiatku investoval so zámerom vyhnúť sa mu. Investícia sa tak v dolárovom vyjadrení zmenšila k 05.09.2008 na 35.770,00 USD. Žalovaný žalobcu o zámere zlúčiť fondy neinformoval, napriek tomu, že žalovaný poznal jeho investičný zámer, nikdy nedal súhlas so zlúčením dlhopisových fondov a vykonaním konverzie z USD na SKK, nebol vopred o pripravovanom zámere žiadnym spôsobom oboznámený. Ako vo svojej výpovedi uviedol žalobca S.. J., bola mu doručená písomný konfirmácia potvrdzujúca výmenu podielových listov TAM-DDF za podielové listy TAM-KDF (č.l. 16). Tento list však žalobca považoval len za oznámenie, resp. informáciu o duálnom zobrazení hodnoty Sk voči Euru, keďže v tom čase SR prechádzala na novú menu EURO. Dňa 05.11.2008 žalobca požiadal o redemáciu investície a spätný nákup USD, ktorý sa uskutočnil dňa 06.11.2008 pri kurze 23,704 SKK/1 USD. Hodnota jeho investície sa tak zmenšila na 32.418,87 USD. Žalobca si z tohto dôvodu uplatňuje náhradu škody, ktorá predstavuje sumu 7.535,69 USD a pozostáva z obvyklého zisku investície za dobu od 22.07.2008 do 06.11.2008 v sume 893,55 USD a z rozdielu ceny podielu ku dňu 22.07.2008 a ceny podielu ku dňu 06.11.2008. 3. Súd mal za preukázané, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný porušil § 20 zák. č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní, preto rozsudkom zo dňa 17.10.2012 žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/38/2013-170 zo dňa 30.4.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, poukázal na ust. § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. a) zák. č. 594/2003 Z.z., bod 7.1 Obchodných podmienok, § 373, § 379, § 381, Obch. zák. a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako investor investoval 35.000,00 USD do otvoreného podielového fondu TAM-DDF a jeho ekonomické rozhodnutie ako investora vychádzalo z informácií žalovaného, ktoré uvádzal v predajnom prospekte, v štatúte a v obchodných podmienkach. V predajnom prospekte v bode 6.2 žalovaný uvádza, že fond je vhodný a určený pre investorov, ktorí si želajú dosiahnuť zhodnotenie v USD. Odporúčaný investičný horizont fondu je 5 rokov. Podľa § 36 ods. 1,2 Zák. č. 594/2003 Z.z. ZKI je na vytvorenie podielového fondu potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ktorého súčasťou je aj predajný prospekt. Predajný prospekt musí o.i. obsahovať zrozumiteľnú informáciu o takto povolenom spôsobe investovania. Štatút v bode 1.5.4.2. o.i. uvádza, že cieľom fondu je zhodnotenie v USD, Spoločnosť ani nezabezpečuje ani neobmedzuje menové riziko vyplývajúce zo zmeny kurzov dolárových mien voči SKK. Ďalej v bode 1.4 štatútu (investičná stratégia) žalovaný uvádza o.i., že spoločnosť investuje v súlade s Rizikovým profilom fondu, s cieľom dosiahnuť v odporúčanom investičnom horizonte (t.j. 5 rokov) a pri primeranej miere rizika zhodnotenie fondu v USD. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného o zlúčení fondov s účinnosťou k 22.07.2008 je v rozpore s deklarovaným 5 ročným investičným horizontom, v rozpore so štatútom, Investičnou stratégiou a Rizikovým profilom, čiže aj s oprávnenými ekonomickými záujmami žalobcu a to ochrániť investované hodnoty denominované v USD. 5. Na základe obchodných podmienok (bod 7) a Štatútu DDF (body 1.17.3 a 1.18.3) sa zmluvné strany dohodli, že komunikácia bude prebiehať písomne prostredníctvom poštovej zásielky. Žalovaný síce namietal, že nebol povinný písomne oznámiť svoj zámer o zlúčení fondov klientovi v zmysle bodu 7.1 obch. podmienok a to výslovne na pojednávaní dňa 26.10.2015. Na otázku súdu, akých teda iných oznámení a doručovania zásielok sa toto ustanovenie obchodných podmienok, ktoré o.i. tvoril sám žalovaný týka, odmietol odpovedať, resp. sa viac k veci nevyjadril. Ďalej žalovaný nepopiera, že klientov, ktorí mesačne prikladali na sporenie jednotlivé sumy o tomto zámere riadne žalovaný informoval v zmysle bodu 7.1 obch. podmienok. Právny zástupca žalovaného toto konanie vysvetlil tým, že chceli, aby títo klienti zmenili bankové príkazy. Žalovaný taktiež ničím nepodložil svoje tvrdenie, že žalobcovi bolo umožnené a ponúknuté, aby svoje dolárové investície previedol do sesterských fondov dolárového charakteru. Argumentoval len tým, že klienti sa o zámere zlúčiť fondy mohli dozvedieť prostredníctvom internetovej stránky a na obchodných miestach žalovaného. Konanie žalovaného tak jednoznačne napĺňa porušenie princípu rovnakého zaobchádzania s podielnikmi v zmysle § 20 ods. 2 písm. f Zák. č. 594/2003 Z.z. 6. Súd tak mal jednoznačne za to, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti uvedené v § 22 ods. 1,2,3 ZKI a taktiež zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z obchodných podmienok. Navyše, ako vyplýva z grafu vývoja USD/SKK v období od 26.03.2004 do 22.04.2008 zo zdroja NBS, žalovaný v čase, keď rozhodol o zlúčení fondov vedel, že je to pre žalobcu nevýhodné a stratí na svojej investícii v dolárovom vyjadrení (č.l. 181). 7. K výške náhrady škody súd v odôvodnení rozsudku uviedol tabuľku s vysvetlením štruktúry škody, z čoho jasne vyplýva, že priznaná suma 7.534,04 USD predstavuje rozdiel hodnôt investície 39.061,00 USD v čase pred zlúčením a 31.526,00 USD po zlúčení fondov. Vo zvyšnej časti (1,64 EUR) súd žalobný návrh zamietol. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 Obch. zák. 8. Námietky žalovaného súd považoval za účelové z dôvodu, že celá obrana žalovaného je postavená na súhlase NBS so zlúčením fondov, pričom NBS len posudzuje formálnu stránku splnenia podmienok zlúčenia, vecne a ekonomicky neskúma obsah portfólia fondu a ekonomickú situáciu jednotlivých podielnikov. Súhlas NBS nezbavuje žalovaného zodpovednosti za jeho rozhodovanie ako správcu. Navyše, žalovaný deklaroval NBS pri žiadosti o predchádzajúci súhlas, že upozornil všetkých podielnikov na budúce zlučovanie. 9. Súd preto dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čo do výšky náhrady škody 7.534,04 USD. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný je stále toho názoru, že súd prvej inštancie dospel pri svojom rozhodovaní na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP) a závery, na ktorých súd prvej inštancie založil výrok napadnutého rozsudku sú dôsledkom nesprávnych skutkových zistení a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skutkové a právne závery opäť formuluje svojvoľne s odkazom na údajné výsledky dokazovania, opomína však uviesť vykonaním ktorých konkrétnych dôkazov dospel k jednotlivým zisteniam a úvahy, ktorými sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil, sú zjavne nesprávne alebo formulované nejasne. V odôvodnení rozsudku absentujú náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. 11. Žalovaný namietal, že súd v odôvodnení rozsudku prevzal takmer celú argumentáciu žalobcu, hoci nebola nijako preukázaná (napr. aj samotná výška údajne spôsobenej škody, čo žalovaný v konaní namietal), a to aj v prípadoch, keď tvrdenia žalobcu nielen že neboli preukázané, ale ich ani preukázať nie je vôbec možné (napr. tvrdenia o investičných zámeroch, ktoré žalobca ako investor do podielového fondu TAM-DDF údajne sledoval alebo, že písomný list - konfirmáciu s výslovnou informáciou o uskutočnení zlúčenia podielového fondu TAM-DDF s podielovým fondom TAM-KDF považoval žalobca len za informáciu o duálnom zobrazení). Naopak argumentáciu žalovaného podloženú listinnými dôkazmi súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku neúmerne skracuje, zjednodušuje a vytrháva z kontextu, čím dezinterpretuje jej význam a podstatu a pritom zároveň opomína a ignoruje zásadné argumenty a dôkazy predložené žalovaným v rámci konania vo veci (napr. oznámenie o zlúčení podielových fondov zverejnené v Hospodárskych novinách dňa 30.7.2008 alebo obsah listov pre podielnikov TAM-DDF s Programom sporenia), nehovoriac o svojvoľnej a nesprávnej interpretácii ďalších dôkazov predložených žalovaným (napr. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zlúčenie podielových fondov zo dňa 4.7.2008 č. OPK-3178/2008-PLP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2008 alebo obsah písomného listu - konfirmácie s výslovnou informáciou o uskutočnení zlúčenia podielového fondu TAM-DDF s podielovým fondom TAM-KDF), ako aj príslušných ustanovení zákona KI (najmä § 58 ods. 4, § 20 ods. 2 a § 57 ods. 2 písm. d) zákona o KI). Postupom súdu prvej inštancie v konaní tak podľa názoru žalovaného došlo taktiež k porušeniu princípu rovnosti účastníkov. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalovaného zároveň zásadným spôsobom narúša právnu istotu subjektov podnikajúcich v oblasti kolektívneho investovania, ako aj na finančnom trhu ako takom, ktorý je pod dohľadom zvereným v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov Národnej banke Slovenska. Žalovaný teda naďalej a v plnej miere trvá na všetkých dôvodoch a skutočnostiach, ktoré jednotlivo a podrobne rozviedol vo svojom predchádzajúcom odvolaní pričom priebeh konania na OS Bratislava I po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, považuje žalovaný za nezákonný a neetický. 12. Podľa názoru žalovaného žalobca v ďalšom konaní po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave nepredložil žiadny ďalší dôkaz ani argument preukazujúci jeho nárok na náhradu škody. Žalobca predložil, resp. vyslovil len ničím nepodložené osočujúce a nepravdivé tvrdenia a vykrývaní strát z devízového obchodovania v rámci finančnej skupiny žalovaného, ktoré okrem toho, že sú nepreukázateľné, nemajú ani žiadny ekonomický a právny zmysel a jedná sa len o veľmi nekalú psychologickú taktiku žalobcu znevážiť bez akýchkoľvek dôkazov dobré meno žalovaného, ako aj spoločností v rámci jeho finančnej skupiny. 13. Žalobca vyslovil taktiež celkom irelevantnú argumentáciu poukazujúcu na ustanovenie bodu 7.1 Obchodných podmienok vydaných žalovaným, ktorú ani sám žalobca nevedel na pojednávaní zmysluplne vysvetliť a samotné znenie tohto ustanovenia pritom ani neuviedol. Túto jeho argumentáciu žalovaný jednoznačne vyvrátil, nakoľko predmetné ustanovenie bodu 7.1 Obchodných podmienok vydaných žalovaným platných a účinných v príslušnom čase, ktoré upravovalo podmienky a spôsob komunikácie medzi podielnikom (žalobca) a Spoločnosťou (žalovaný) výslovne znelo: „Všetku písomnú korešpondenciu, ktorú je Spoločnosť povinná zasielať podielnikovu, Spoločnosť podielnikovi zasiela ako obyčajnú poštovú zásielku, ak SPP , Spoločnosť, OP, Podmienky alebo všeobecne záväzný právny predpis nestanovia inak.“ Uvedené ustanovenie teda len špecifikovalo to, akú presnú formu by mala mať písomná korešpondencia (forma obyčajnej poštovej zásielky) v prípade, ak bola Spoločnosť v nejakom prípade povinná ju podielnikovi zaslať. Toto ustanovenie teda vôbec nešpecifikovalo samotné prípady, kedy bola Spoločnosť povinná podielnikom zasielať písomnú korešpondenciu a vôbec teda neurčovalo a ani z neho nevyplývalo, že by mala byť podielnikom zaslaná písomná korešpondencia oznamujúca zámer zlúčenia podielových fondov. 14. Ani čo sa týka preukázania výšky spôsobenej škody, ktorej preukázanie považoval Krajský súd v Bratislave za nedostatočné, žalobca nepredložil žiadny nový relevantný dôkaz, ale iba svoje predtým formulované nepreukázané požiadavky graficky znázornil, pričom Okresný súd Bratislava I toto grafické znázornenie bez ďalšieho dokazovania žalobcom tvrdených skutočností iba prekopíroval do odôvodnenia napadnutého rozsudku a nepoužil pritom napríklad ani bežné banálne postupy na overovanie vývoja kurzu na finančnom trhu. 15. Napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí vyjadril záver, že odôvodnenie pôvodného rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky a nevysporiadalo sa s argumentáciou a dôkazmi žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje žalovaný za ešte vágnejšie a menej náležité ako odôvodnenie pôvodného rozsudku. Okresný súd Bratislava I v odôvodnení napadnutého rozsudku iba jednoducho konštatuje, že sa s argumentáciou a dôkazmi žalovaného vysporiadal a považuje ich za účelové, ale vôbec neuvádza a nerozvádza ako a prečo. Snaží sa pritom bagatelizovať argumentáciu a dôkazy žalovaného na púhe odvolávanie sa na predchádzajúci súhlas NBS so zlúčením podielových fondov, čo je na prvý pohľad tendenčné, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie. A aj pri tomto tvrdení Okresný súd Bratislava I dehonestuje postavenie a význam NBS kopírujúc pritom výhradne neopodstatnené tvrdenia žalobcu o formálnosti tohto rozhodnutia NBS nezohľadňujúc pritom reálny právny stav, na ktorý žalovaný poukazoval počas celého konania a taktiež vo svojom prvom odvolaní. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) zákona o KI mohla NBS tento svoj predchádzajúci súhlas udeliť iba v prípade, ak otvorené podielové fondy, ktorých sa zlúčenie týka, spĺňajú požiadavky ustanovené zákonom o KI a ich zlúčením nesmú byť ohrozené záujmy žalovaného, že NBS nie len udelila predchádzajúci súhlas so zlúčením podielových fondov, ale konala a preveroval postup žalovaného v tejto súvislosti aj ex post na na základe podnetu žalobcu, pričom NBS nekonštatovala žiadne porušenie právnych noriem zo strany žalovaného. 16. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nedostatočne vyhodnotil, resp. vôbec nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným, nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovaného, že spôsob zverejnenia informácií o zlúčení fondov bol plne v súlade s § 58 ods. 4 zákona o KI, a že zo strany žalovaného nemožno hovoriť o porušení princípu rovnakého zaobchádzania v zmysle § 20 ods. 2 písm. f) zákona o KI. 17. Súd v odôvodnení rozsudku taktiež vôbec nespomína ani písomný list obsahujúci informáciu o uskutočnení zlúčenia, ktorý bol žalobcovi doručený bezprostredne po uskutočnení zlúčenia (nad rámec zákonných povinností žalovaného), a to napriek tomu, že jeho relevantný obsah bol prečítaný aj priamo na pojednávaní dňa 26.10.2015 (ktoré bolo aj zvukovo zaznamenávané) a jeho zrozumiteľnosť je zjavná. Vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku Okresný súd Bratislava I zamlčuje tiež všetky formy oznámení o uskutočnení zlúčenia podielových fondov, ktoré žalovaný preukázateľne realizoval na základe a plne v súlade so zákonom o KI. Pri svojom konštatovaní o porušení princípu rovnakého zaobchádzania v zmysle § 20 ods. 2 písm. f) zákona o KI súd celkom opomína preukázaný obsah písomných oznámení, ktoré boli listom poštovou zásielkou zasielané podielnikom s Programom sporenia, aby si zmenili zadané trvalé príkazy, z ktorého je celkom zjavné, že sa týkali produktu, ktorý žalobca nemal. Okresný súd Bratislava I v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež nijako nevysvetlil to, v čom vidí príčinnú súvislosť údajného vzniku škody z údajného porušenia zákona o KI zo strany žalovaného údajným nedostatočným informovaním o zámere zlúčiť podielové fondy alebo údajným porušením princípu rovnakého zaobchádzania. 18. Okresný súd Bratislava I sa v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež nijako nevysporiadal so zásadnou argumentáciou žalovaného, že k zafixovaniu a realizácii straty (nehovoríme škody) z kurzového rozdielu došlo až na základe rozhodnutia samotného žalobcu redemovať (vyplatiť) podielové listy. Pokyn na redemáciu (žiadosť o vyplatenie) podielových listov pritom mohol podať iba samotný žalobca a podal ho až dlhý čas potom ako došlo k samotnému zlúčeniu, o ktorého zámere bol informovaný v súlade so zákonom o KI a o ktorého uskutočnení bol bezprostredne informovaný aj nad rámec zákona o KI a dokonca aj pomerne dlhý čas potom ako žalobca začal voči žalovanému požadovať vyrovnanie svojich neopodstatnených nárokov. Kurzový rozdiel sa pritom v danom období zhodou okolností bez vplyvu žalovaného stále viac prehlboval. Z toho je zjavné, že celá žaloba má špekulatívny charakter a žalobca sa len snaží preniesť zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia alebo za svoje nekonanie na žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyznieva akoby Okresný súd Bratislava I pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadňoval základnú podstatu inštitútu kolektívneho investovania a zamieňal ho s inštitútom riadenia portfólia individuálneho klienta rovnako ako žalobca. Nezohľadňuje pritom napríklad skutočnosť, že správcovská spoločnosť nemôže rozhodovať a konať za jedného konkrétneho klienta a nemôže tiež uprednostňovať záujmy jedného konkrétneho klienta pred záujmami celej skupiny podielnikov. 19. V ďalšej časti odvolania žalovaný vzniesol výhrady k nezákonnosti a neetickosti priebehu konania na prvostupňovom súde, čo sa týka vyjadrovania vôle sudcu ako by chcel rozhodnúť (v prospech žalobcu) a spôsobu kladených otázok žalovanému v súvislosti s vykonávaním dôkazov. 20. Za tendenčné, nesprávne a nepravdivé považuje žalovaný aj konštatovanie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný ničím nepodložil svoje tvrdenie, že žalobcovi bolo umožnené a ponúkané, aby svoje dolárové investície previedol do sesterských fondov dolárového charakteru. Túto skutočnosť prezentoval žalovaný v rámci konania ako doplnkovú informáciu o možnosti, ktorá bola klientom, vrátane žalobcu ponúknutá nad rámec zákonných povinností žalovaného (žiadny právny predpis teda neustanovoval akým spôsobom by takáto informácia mala byť klientom prezentovaná). 21. Žalovaný preto z dôvodu, že žalobca nepreukázal základ nároku na náhradu škody, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému trovy konania. 22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zhrnul skutkový stav nasledovne: a) Žalovaný zriadil dolárový fond (DDF) podľa zákona č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní (ďalej ako „ZKI“) a žalobca investoval dňa 26.3.2004 do dolárového fondu 35.000 USD v súlade so štatútom fondu. Cieľom fondu investičnej stratégie bolo uchovať všetky investície v USD. (Devízový kurz pri investovaní bol 33,120 SKK/USD). b) Žalovaný rozhodol 5.3.2008 o zlúčení dolárového fondu (TAM-DDF) s korunovým fondom (TAM- KDF) s účinnosťou ku dňu 22.7.2008, čím spôsobil žalobcovi stratu na dolárovej investícii, pretože jeho dolárová investícia sa účtovne premenila na korunovú pri kurze 19.132 SKK/USD; aj napriek tomu, že je takáto premena z USD na SKK v absolútnom rozpore s pôvodnou investičnou stratégiou fondu, t.j. investovať a uchovať hodnoty v USD. Okrem uvedeného žalovaný nesplnil ani zmluvnú (bod 7 VOP) a zákonnú (§ 58 ods. 4 ZKI) aktívnu povinnosť informovať listom vopred žalobcu o chystanom zlúčení fondov, čím žalobca stratil možnosť vybrať (redemovať) investíciu v USD mene pred zlúčením fondov. c) V dôsledku zlúčenia fondov TAM-DDF a TAM-KDF (USD a SKK) a vynútenej konverzii investície z USD meny na SKK (pri jasne nevýhodnom devízovom kurze), žalobca utrpel škodu v sume 7.534,04 USD. Ak by nedošlo k zlúčeniu fondov, hodnota investície žalobcu bola ku dňu 22.7.2008 v sume 39.061,- USD. V dôsledku zlúčenia a nútenému prepočtu na SKK sa jeho investícia znehodnotila na 31.526,96 USD. Zároveň tým, že žalovaný písomne neinformoval žalobcu o chystanom zlúčení, zabránil žalovanému v redemácii svojej investície pred zlúčením. 23. K bodu. A) žalobca poukázal na to, že spôsob investovania aj jeho cieľ je daný štatútom fondu (bod 1.5.4.2.) Taktiež žalobca poukázal na Predajný prospekt TAM-DDF bod 6.2 z 30.4.2008, ako aj § 43 ods. 3 ZKI. Zlúčenie dolárového fondu s korunovým je teda v priamom rozpore so záujmami žalobcu ako investora. 24. K bodu B) žalobca uviedol, že tým, že žalovaný zlúčil dolárový fond s korunovým zásadne porušil povinnosť odbornej starostlivosti (§ 22 ods. 1 a ods. 2 ZKI), pretože preniesol všetku kurzovú stratu na žalobcu. Rozdiel kurzov pri začatí investície 26.3.2004 bol 33.120 SKK/USD a pri zlúčení 19.132 SKK/ USD. Na základe bodu 7.1 OP (Obchodné podmienky) mal žalovaný informovať žalobcu písomne listom o tak zásadnej skutočnosti, ako je zlučovanie fondov, keďže bod 7.1. OP predpokladá informovanie písomne listom v prípadoch, ktoré vyplývajú zo zákona (ZKI), teda samozrejme aj v prípade podľa § 58 ods. 4 ZKI, t.j. v prípade zlučovania fondov. Z povahy výlučnej autonómie rozhodnutia žalovaného zlúčiť fondy (dolárový fond s korunovým) vyplýva, že žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti podľa § 20 (3) ZKI (odborná starostlivosť) a pre efektívnu ochranu záujmov žalobcu (ako klienta - podielnika fondu) podľa § 20 ods. 2 písm. a), b) ZKI mal konať v zmysle zákona (ZKI) s „obozretnosťou v najlepšom záujme podielnikov“. Žalobca sa preto pri ochrane záujmu podielnikov (a teda aj žalovaného) nesmel nespoliehať iba na pasívne sledovanie web stránok podielnikmi ale aktívne si plniť svoju povinnosť tým, že listom osloví investorov a včas ich oboznámi s úmyslom zlúčiť fondy. Žalobca má za to, že žalovaný neinformovaním klienta (žalobcu) o zlúčení porušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle § 373 Obch. zák. a tým spôsobil žalobcovi škodu. Ak totiž OP v bode 7. výslovne uvádzajú, že klient bude informovaný písomne listom a že pre neho ako investora je investícia vhodná aj keď nebude sledovať vývoj na kapitálovom trhu (Predajný prospekt v bode 6.2), je jednoznačné, že ak sa žalovaný rozhodol zlúčiť fondy, tak bol povinný o tom informovať žalobcu písomne listom, aby mohol žalobca svoju investíciu vybrať (tzv. „redemovať“) v USD a tým zachovať jeho hodnotu v USD - pretože zlúčenie fondov má za následok premietnutie kurzovej straty na ťarchu žalobcu a čo je v zásadnom rozpore s investičnou stratégiou fondu (1.4), rizikovým profilom fondu (1.5) a Predajným prospektom (6.2 Profil investora). 25. K bodu C) žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v predajnom prospekte, ako aj štatúte uvádza, že investícia je vhodná iba pre dlhodobých investorov ( investičný horizont 5 rokov a viac), tým, že zlúčil fondy porušil ďalší východiskový predpoklad, na základe ktorého investoval žalobca, t.j. skrátil časový horizont investície žalobcovi pod 5 rokov. Žalovaný sa snaží dodatočne zbaviť zodpovednosti tým, že poukazuje na súhlas NBS so zlúčením, avšak NBS posudzuje iba formálnu stránku zlúčenia neskúma, či skutočne ostal niekto vo fonde a či týmto konaním niekomu z podielnikov zrušeného fondu spôsobí škodu. Z predajného prospektu a štatútu vyplýva, že žalobca sa môže spoliehať na to, že nemusí podrobne sledovať investíciu do TAM-DDF, pretože časový horizont je najmenej 5 rokov a úmyslom žalobcu ako investora bolo v súlade so stratégiou držať investíciu najmenej 5 rokov a držať ju v USD. Takže, ak žalovaný mal povinnosť informovať žalobcu ako investora podľa § 58 ods. 4 ZKI, mal a musel vychádzať z toho, že žalobca ako investor nie je povinný a ani nemá dôvod sledovať web stránku (ak tam vôbec nejaké informácie boli) pred uplynutím minimálneho investičného horizontu 5 rokov. Preto mal žalovaný aktívne listom, v súlade s bodom 7. VOP, informovať žalobcu o zámere zlúčiť fondy. 26. Žalovaný porušil § 20 ods. 3) zák. č. 594/2003 Z.z. ZKI tým, že zlúčením fondov nekonal v súlade s investičnou stratégiou, rizikovým profilom, prospektom a v spojení s porušením zmluvnej povinnosti podľa bodu 7.1 OP spôsobil žalobcovi škodu vo výške 8.427,59 USD pozostávajúcu z istiny 7.534 USD a ušlého zisku 893,55 USD - vypočítaného alikvotne za obdobie od 22.7.2008 do 6.11.2008. Preto podľa § 373 Obch. zák. a § 22 ZKI v spojení s § 20 ods. 3) ZKI si žalobca uplatňuje náhradu vyčíslenej škody a ušlého zisku 8.427,59 USD spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa § 369 Obch. zák. účinného ku dňu 6.11.2008. 27. Žalobca s poukazom na uvedené ako aj na predchádzajúce podania považuje dôvody odvolania za účelové a právne irelevantné. Rozsudok preto navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy konania. 28. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že nepovažuje za účelné a efektívne sa opätovne vyjadrovať k jednotlivým zavádzajúcim a nepravdivým tvrdeniam a nesprávnym právnym úvahám žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 2.2.2016. Žalobca prevažne len ostentatívne opakuje svoje argumenty, ktoré sa však ich neustálym opakovaním nemôžu stať relevantnými. 29. Žalovaný poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca nesie dôkazné bremeno, v konaní, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.4.2014, sp. zn. 2Cob/38/2013-170, nepredložil súdu žiadny nový podstatný dôkaz. V rámci svojich nových tvrdení začal iba poukazovať na s danou vecou nesúvisiace ustanovenia alebo neustále pripisuje jednotlivým z kontextu vytrhnutým ustanoveniam úplne iný význam ako v skutočnosti majú. Zdôraznil, že zlúčenie podielových fondov podlieha predchádzajúcemu súhlasu NBS, pričom NBS v rámci svojich zákonných povinností skúma aj jeho materiálne predpoklady a dodržanie záujmu podielnikov (podľa § 57 ods. 2 písm. d) ZKI mohla NBS tento svoj predchádzajúci súhlas udeliť iba v prípade, ak otvorené podielové fondy, ktorých sa zlúčenie týka, spĺňajú požiadavky ustanovené ZKI a ich zlúčením nesmú byť ohrozené záujmy podielnikov), teda nie iba formálne aspekty ako to neustále podsúval a aj vo svojom poslednom vyjadrení podsúva žalobca, čo Okresný súd Bratislava I vo svojom odôvodnení bez všetkého prebral napriek jednoznačným dôkazom o priebehu príslušného konania pred NBS, ktoré v konaní žalovaný predložil a ktoré preukazujú opak. 30. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žalobca bol o zámere predmetného zlúčenia podielových fondov vo vzťahu k produktu, ktorý sa ho týkal, informovaný v súlade s právnou úpravou platnou v danom čase (až neskoršia právna úprava, a to zák. č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní, ktorý nahradil ZKI, zakotvil vo svojom § 22 ods. 4 povinnosť, že informácie o zámere zlúčenia podielových fondov, resp. o navrhovanom zlúčení podielových fondov musia byť osobne určené podielnikovi a musia byť poskytnuté podielnikom v písomnej forme alebo na inom trvanlivom médiu) a o realizácii predmetného zlúčenia podielových fondov bol informovaný aj nad jej rámec. Oznámenie o zlúčení podielových fondov bolo v Hospodárskych novinách zverejnené dňa 30.7.2008, nie 30.8.2008 ako uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Bolo teda zverejnené aj podstatne skôr ako to žalovanému ukladal § 58 ods. 4 ZKI, keďže podľa neho bolo postačujúce toto oznámenie zverejniť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase NBS. Toto rozhodnutie NBS bolo vydané dňa 4.7.2008 a právoplatnosť nadobudlo dňa 22.7.2008. Deň zlúčenia podielových fondov bol podľa § 58 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 9 písm. e) ZKI daný týmto rozhodnutím NBS a žalovaný nemohol nijako ovplyvniť ani predpovedať vývoj menového kurzu USD/SKK k danému dňu. Ak žalobcovi zlúčenie podielových fondov, resp. táto situácia, o ktorej mal možnosť vedieť a preukázane o nej aj vedel, nevyhovovala, mohol okamžite konať a podielové listy redemovať, čím by sa mohol vyhnúť kurzovému riziku ak mu prekážalo. Takto konať pritom mohol len on sám, teda žalovaný nemohol konať za neho. 31. Žalovaný navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním. 32. K vyjadreniu žalovaného (replike) podal vyjadrenie (dupliku) žalobca. Zdôraznil, že pôvodná zmluva medzi žalovaným a žalobcom predpokladala výber investície (tzv. redemáciu) v mene USD, nie SKK. Zlúčením dolárového a korunového fondu znemožnil žalovaný žalobcovi vybrať 39.061,- USD. Zlúčením fondov došlo k prepočtu USD investície na SKK (pri nevýhodnom kurze), a teda žalovaný preniesol na žalobcu kurzovú stratu. Žalovaný mal zmluvnú povinnosť písomne informovať žalobcu o podstatným veciach, napr. aj o chystanom zlúčení fondov. Tým, že tak žalovaný nespravil, nemohol žalobca včas vybrať USD investíciu. Ak by aj žalovaný nemal priamu zmluvnú povinnosť informovať žalobcu o zlučovaní fondov, tak konanie ktorým využil situáciu a bez informovania žalobcu zlúčil fondy v neprospech žalobcu považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože celá pôvodná dlhodobá investícia do dolárových fondov bola založená na tom, že US doláre sa vložia do fondu a US doláre sa na konci vyberú. Zlúčením žalovaný toto kurzové riziko priamo preniesol na žalobcu, v rozpore so zmluvou, v rozpore s legitímnymi očakávaniami, v rozpore s ekonomickou logikou investície. 33. Medzi konaním žalovaného - zlúčenie fondov a následkom v podobe vzniku je teda príčinná súvislosť. Žalobca podľa zmluvy predpokladal, že si vyberie/redemuje doláre, teda že vyberie 39.061 USD; namiesto toho mu žalovaný premenil 39.061 USD na podiel v korunovom fonde SKK pri nevýhodnom kurze. 34. Na základe bodu 7.1 OP mal žalovaný informovať žalobcu písomne listom o tak zásadnej skutočnosti, ako je zlučovanie fondov, keďže bod 7.1 OP predpokladá informovanie písomne listom v prípadoch, ktoré vyplývajú zo zákona (ZKI), teda samozrejme aj v prípade podľa § 58 ods. 4 ZKI, t.j. v prípade zlučovania fondov. Keďže tak žalovaný nespravil, porušil zmluvnú povinnosť. Predchádzajúci súhlas NBS je administratívnym úkonom, NBS nekontroluje, či zlúčením vznikne v každom jednotlivom prípade škoda. Bolo práve povinnosťou žalovaného, aby vyplatil dolárové investície predtým, než fondy zlúči v tých prípadoch, keď môže dôjsť ku škode. Zlúčením dolárového fondu s korunovým došlo k principiálnemu popretiu účelu a zmyslu dolárového fondu pre investora - žalobcu, žalovaný mu tým spôsobil stratu vyplývajúcu práve zo zmeny kurzu USD/SKK (33 SKK/USD c/a 19 SKK/USD). 35. Žalobca zdôraznil, že ak by ho žalovaný napred listom informoval o chystanom zlúčení, žalobca mohol okamžite redemovať a vyhnúť sa kurzovému riziku, namiesto toho však žalovaný fondy zlúčil a následne ex post informoval, keď už žalobca mal stratu v dôsledku zlúčenia. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP s nariadením pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. 37. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2017 zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: Žiadosť žalobcu o otvorenie konta, Pokyn na nákup podielových listov zo dňa 26.3.2004 za 35.000 ,- USD, Konfirmácia transakcie, Doklad o zmene podoby listinných podielových fondov, Doklad o výške ceny podielov k 22.7.2008, Doklad o zlúčení podielových fondov, Žiadosť o redemáciu a spätný nákup USD zo dňa 5.11.2008, Predajný prospekt so štatútom podielového fondu TAM-DDF, Predajný prospekt so štatútom podielového fondu TAM-KDF, Obchodné podmienky žalovaného, Informácie o zámere zlúčenia podielových fondov zverejňované na str. www.tam.sk <http://www.tam.sk>. zo dňa 27.2.2008 a 23.7.2008, Oznámenie o zlúčení fondov zverejnené v Hospodárskych novinách z 30.7.2008, Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zlúčenie zo dňa 28.2.2008, Doplnenie žiadosti o predchádzajúci súhlas zo dňa 4.6.2008 a 19.6.2008 spolu s harmonogramom zlúčenia podielových fondov, Rozhodnutie Národnej banky Slovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu zo dňa 4.7.2008. Po takto vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s ostatným obsahom spisu ako aj dôvodmi uvedenými v odvolaní, s vyjadrením k odvolaniu, s replikou a duplikou strán sporu a po právnom posúdení odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a z nesprávneho právneho posúdenia veci. 38. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.535,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 6.11.2008 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so zlúčením podielového fondu v správe žalovaného, a to dolárový dlhopisový fond (ďalej len TAM-DDF) s korunovým dlhopisovým fondom (ďalej len TAM-KDF), o ktorom žalobca nebol riadne informovaný v súlade so zák. č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní, čím došlo k prepočítaniu USD na SKK pri absolútne nevýhodnom kurze 19,131 SKK/USD, a teda celé kurzové riziko bolo prenesené na ťarchu klienta (žalobcu). Žalobca oprel skutkové tvrdenia v žalobe o listinné dôkazy - žiadosť o otvorenie konta, pokyn na nákup podielových listom TAM-DDF zo dňa 26.3.2004 za 35.000,- USD, konfirmáciu transakcie, doklad o výške ceny podielov k 22.7.2008, doklad o zlúčení podielových fondov, žiadosť o redemáciu a spätný nákup USD zo dňa 5.11.2008, výzva na mimosúdne urovnanie sporu a vyjadrenie žalovaného. Žalobca taktiež v konaní predložil kalkuláciu spôsobenej škody žalovaným v dôsledku zlúčenia fondov. 39. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe kategoricky odmietol porušenie akýchkoľvek záväzkov voči žalobcovi a spôsobenie akejkoľvek škody žalobcovi, vrátane prezentovaného výpočtu škody. Žalovaný zdôraznil, že k zlúčeniu podielových fondov došlo v súlade s právnymi predpismi, t.j. na základe predchádzajúceho súhlasu so zlúčením udeleným NBS, v rámci konania v ktorom bol NBS predložený aj harmonogram činností súvisiacich so zlúčením fondov, vrátane poskytovania jednotlivých informácií podielnikom, ako aj v súlade s príslušnými dokumentmi príslušných podielových fondov, ktorými sa proces investovania riadil. Tvrdenia žalobcu o neinformovaní o pripravovanom zámere zlúčiť podielové fondy považoval žalovaný za nepravdivé. Žalovaný oprel svoju obranu o listinné dôkazy - žiadosť o predchádzajúci súhlas NBS na zlúčenie doručené NBS dňa 5.3.2008, doplnenie žiadosti doručené NBS dňa 6.6. a 23.6.2008, predchádzajúci súhlas NBS na zlúčenie podielových fondov zo dňa 4.7.2008, právoplatné dňa 22.7.2008, Informácie o zámere zlúčenia zverejňované od 27.2.2008 na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> a informácia o uskutočnenom zlúčení na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> od 23.7.2008, oznámenie o zlúčení zverejnené v Hospodárskych novinách dňa 30.7.2008, predajné prospekty so štatútmi podielových fondov, Obchodné podmienky žalovaného, písomná konfirmácia zaslaná žalobcovi dňa 29.7.2008, písomná korešpondencia medzi stranami sporu v súvislosti so žiadosťou žalobcu o náhradu škody a s výzvou na mimosúdne urovnanie sporu. 40. Odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania za nesporné následné skutkové tvrdenia: - Dňa 26.3.2004 žalobca požiadal o otvorenie konta, dal pokyn na nákup podielov a dňa 26.3.2004 investoval žalobca 35.000,- USD do dolárového dlhopisového fondu Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, a.s. (TAM-DDF). - Ku dňu 22.7.2008 sa cena podielu žalobcu zhodnotila na 39.061,- USD. - Žalovaný, ktorý spravuje podielové fondy podľa zák. č. 594/2003 Z.z., ku dňu 22.7.2008 na základe predchádzajúceho súhlasu NBS na zlúčenie podielových fondov, udeleného podľa § 57 ods. 1 písm. d) zák. o KI zo dňa 4.7.2008 č. OPK-3178/2008-PLP, právoplatného dňa 22.7.2008, zlúčil otvorený podielový fond „TAM-DDF“ (ako aj ďalšie dva otvorené podielové fondy) s otvoreným podielovým fondom s názvom Tatra Asset Management, správ. spol. a.s., korunový dlhopisový fond o.p.j. - TAM - KDF.“ -Žalobca dňa 5.11.2008 požiadal žalovaného o redemáciu - spätný nákup USD, ktorý sa uskutočnil dňa 6.11.2008, a na termínovaný účet žalobcu bolo uložených 32.418,87 USD. 41. Z vykonaných listinných dôkazov súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, bolo ďalej preukázané, že žalovaný doručil žiadosť o predchádzajúci súhlas na zlúčenie podielových fondov NBS dňa 5.3.2008. Dňa 6.6.2008 a 23.6.2008 žalovaný doručil NBS doplnenia k tejto žiadosti. Súčasťou žiadosti o predchádzajúci súhlas na zlúčenie bol aj podrobný harmonogram zlúčenia podielových fondov, obsahujúci aj postup a podmienky informovania podielnikov o tomto zlúčení podielových fondov. Dňa 23.6.2008 správcovská spoločnosť (žalovaný) doplnila svoju žiadosť o upravený harmonogram organizačných, právnych a finančných postupov na zlúčenie podielových fondov. 42. Podľa § 57 ods. 1 písm. d) zák. č. 594/2003 Z.z. (ďalej len zák. o KI), účinného do 31.12.2008, predchádzajúci súhlas NBS je podmienkou na zlúčenie otvorených podielových fondov. 43. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) zák. o KI, na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa ods. 1 písm. d) sa na otvorený podielový fond, do ktorého sa otvorené podielové fondy zlučujú, rovnako vzťahujú podmienky podľa § 36 ods. 2; otvorené podielové fondy, ktorých sa zlúčenie týka, musia spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom a ich zlúčením nesmú byť ohrozené záujmy podielnikov. 44. Podľa § 58 ods. 4 zák. o KI, účinného do 31.12.2008, správcovská spoločnosť je povinná informovať podielnikov o zámere zlúčiť otvorené podielové fondy pred podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa ods. 1 písm. d) a do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase NBS podľa § 57 ods. 1 písm. d) zverejniť toto rozhodnutie, predajný prospekt a zjednodušený predajný prospekt otvoreného podielového fondu, s ktorým sa zlúčili zanikajúce otvorené podielové fondy, a v súlade s postupom určeným v štatúte na oboznamovanie podielnikov so zmenami štatútu a predajného prospektu informovať podielnikov. 45. Podľa bodu 1.17.3 štatútu podielového fondu TAM-DDF aj TAM-KDF ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy podielnika so správcovskou spoločnosťou, s aktuálnym platným a účinným znením tohto štatútu je možné sa oboznámiť v sídle Spoločnosti alebo na internetovej stránke www.tam.sk <http:// www.tam.sk>. 46. Podľa bodu 1.18.3 príslušného štatútu, zmeny v predajnom prospekte a zjednodušenom predajnom prospekte Spoločnosť zverejní vo svojom sídle alebo na internetovej stránke www.tam.sk <http:// www.tam.sk> spolu s určením ich platnosti a účinnosti, a to najneskôr v deň, v ktorý nadobudnú platnosť. 47. Odvolací súd na základe predložených listinných dôkazov a citovaných ustanovení dospel k záveru, že spôsob informovania podielnikov prostredníctvom internetovej stránky žalovaného www.tam.sk <http://www.tam.sk> je riadnym a náležitým spôsobom informovania o podielovom fonde. Ani sám žalobca nepoprel, že túto internetovú stránku sledoval, keďže v žalobe uviedol, že dňa 9.9.2008 sa pri náhodnej kontrole stavu investície prostredníctvom webovej stránky TAM dozvedel, že dňom 22.7.2008 prebehlo zlúčenie TAM-DDF a TAM-KDF. 48. Z listinných dôkazov čl. 78-80 spisu je preukázané, že informácie o plánovanom zlúčení podielových fondov boli zverejňované na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> dňa 27.2.2008, dňa 30.5.2008, dňa 11.7.2008 a 23.7.2008. Dňa 30.7.2008 žalovaný uverejnil oznam o zlúčení v Hospodárskych novinách spolu s oznámením o prístupnosti predajných prospektov, ktorých súčasťou sú aj štatúty v sídle Spoločnosti a depozitára podielových fondov (Tatra Banka, a.s.), ako aj na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> (dôkaz na čl. 91 spisu). Žalobca bol o predmetnom zlúčení podielových fondov navyše informovaný aj poslanou písomnou konfirmáciou dňa 29.7.2008 (čl. 82 spisu), z ktorej obsahu je zrejmé, že ku dňu 22.7.2008 došlo k výmere podielových listov z fondu TAM-DDF do fondu TAM-KDF, a že ku dňu 22.7.2008 žalovaný zlúčil otvorené podielové fondy na základe rozhodnutia NBS o udelení predchádzajúceho súhlasu, pričom viac informácií získa na stránke www.tam.sk <http://www.tam.sk> a v pobočkách Tatra banky. 49. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri informovaní žalobcu o zámere zlúčiť otvorené podielové fondy jednoznačne v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní (§ 58 ods. 4 zák. o KI). V ustanovení § 58 ods. 4 zák. o KI nie je zakotvená povinnosť zasielať písomnú korešpondenciu podielnikovi o zámere zlúčenia fondov, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je pre daný prípad použiteľné ani ustanovenie bodu 7.1 Obchodných podmienok vydaných žalovaným, na ktoré poukazoval žalobca. 50. Podľa bodu 7.1 Obchodných podmienok, všetku písomnú korešpondenciu, ktorú je spoločnosť povinná zaslať podielnikovi, zasiela ako obyčajnú poštovú zásielku, ak SPP, Spoločnosť, OP, Podmienky alebo všeobecný záväzný právny predpis neustanovia inak. 51. Uvedené ustanovenie špecifikovalo formu písomnej korešpondencie (listovú zásielku) len v prípade, ak bola Spoločnosť povinná ju podielnikovi zaslať. V kontexte na ust. § 58 ods. 4 zák. o KI, uvedené ustanovenie sa nevzťahovalo na povinnosť spoločnosti informovať podielnikov o zámere zlúčenia fondov, keďže táto bola v § 58 ods. 4 zák. o KI zakotvená inak. Až novou právnou úpravou v oblasti kolektívneho investovania podľa zák. č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní bola zavedená povinnosť informovať podielnikov o zámere zlúčenia podielových fondov formou písomného listu (§ 22 zák. č. 203/2011). 52. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný ho neinformoval o zlúčení, čím mal porušiť svoju zmluvnú povinnosť v zmysle § 373 Obch. zák. a tým žalobcovi spôsobiť škodu. Žalovaný nemal povinnosť aktívne listom, podľa bodu 7. Obchodných podmienok, informovať žalobcu o zámere zlúčiť fondy. 53. V konaní tak nebolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. a), b) a f) zák. č. 594/2003 Z.z., a že by žalobcovi spôsobil škodu. K zlúčeniu podielových fondov TAM- DDF s podielovým fondom TAM-KDF došlo plne v súlade so zákonom č. 594/2003 Z.z., postup nebol v rozpore so štatútom a bol riadne odsúhlasený NBS. Postup žalovaného, keď informoval podielnikov s programom sporenia o zámere zlúčiť fondy písomným listom, nemožno považovať za diskriminačný a v rozpore so zásahom rovnakého zaobchádzania, pretože podielnici s programom sporenia v súvislosti so zlúčením fondov museli byť informovaní o potrebe zmeny bežného účtu v trvalom príkaze, čo však nebol prípad žalobcu. 54. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že žalovaný zlúčením fondov pri aktuálnom nevýhodnom kurze USD/SKK spôsobil stratu na ťarchu žalobcu, resp. ďalších podielnikov, nepreukázal, že žalovaný konal v rozpore s povinnosťou konať podľa § 20 ods. 3 zák. o KI, t.j. hospodárne, v súlade s investičnou stratégiou fondu a rizikovým profilom. Žalovaný nerozhodol o zlúčení podielových fondov pri konkrétnom (nevýhodnom) kurze, pretože deň zlúčenia nastal podľa zák. o KI v deň, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie NBS o udelení predchádzajúceho súhlasu na zlúčenie podielových fondov, a teda, žalovaný ani nemal vo svojej dispozícii možnosť ovplyvniť to, kedy presne tento deň nastane, a ani to, aký trhový kurz USD/SKK bude v tento deň platný. 55. Podľa § 20 ods. 2 písm. f) zák. č. 594/2003 pri správe podielového fondu je správcovská spoločnosť povinná najmä uplatňovať vo vzťahu k investorom princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými investormi. 56. V zmysle § 20 ods. 2 písm. a) a b) zák. o KI, pri správe podielového fondu je spoločnosť povinná najmä konať v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade s pravidlami poctivého obchodného styku a v najlepšom záujme podielnikov podielového fondu, ktorý spravuje a v záujme stability finančného trhu, a konať odbornou starostlivosťou a obozretnosťou v najlepšom záujme podielnikov podielového fondu, ktorý spravuje a v záujme stability finančného trhu. 57. Tak ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný neporušil žiadnu z povinností pri procese zlučovania podielových fondov, žalobca bol informovaný v súlade so zákonom a žalobcovi neznemožnil včas prijať rozhodnutie o vystúpení z dolárového fondu a nechať si vyplatiť svoju investíciu v USD. 58. Navyše, z dokumentov predložených žalovaným vyplýva, že hodnota investície do podielového fondu ako aj jej výnos z nej môže stúpať alebo aj klesať a podielnik nemusí dostať späť celú investovanú čiastku. Správcovská spoločnosť negarantuje dosiahnutie investičnej stratégie a výnosy dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. 59. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keďže neboli preukázané predpoklady pre náhradu škody podľa § 373 Obch. zák., a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného. Žalovaný nezodpovedá za kurzové rozdiely, ktorých výšku ani nemohol ovplyvniť. 60. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 CSP, tak, že žalobu zamietol. 61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 62. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).