Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210074 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109210074.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: FinTeam, spol. s.r.o., Muškátová 10, Košice, IČO: 31 737 897, zast: AK Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, proti odporcovi: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast.: ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 81 07 Bratislava, o náhradu škody vo výške 33.000.000,- Eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb/69/2009-116 zo dňa 21.3.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/69/2009-116 zo dňa 21.3.2014 z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 32.861,57 Eur navrhovateľovi po právoplatnosti uznesenia a o vrátení zaplateného preddavku na trovy konania vo výške 1.650.000,- eur odporcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 16.3.2009 domáhal zaplatenia sumy 33.000.000,- eur titulom náhrady škody. Navrhovateľ na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 33.193,50 eur dňa 29.6.2010. Na základe návrhu odporcu zo dňa 1.2.2012 súd uznesením zo dňa 14.3.2012, č.k. 30Cb/69/2009-44 v súlade s § 141a/ O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 1.650.000,- Eur, t.j. vo výške 5% zo žalovanej istiny, a súčasne vyzval odporcu na zloženie preddavku na trovy konania v rovnakej výške, všetko v lehote do 30 dní od jeho doručenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012 a vykonateľnosť dňa 28.4.2012. Návrhom doručeným súdu 10.4.2012 požiadal navrhovateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. , zároveň zobral späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 31 045 390,- EUR podľa § 96 O. s. p. v, ktorej časti žiadal konanie zastaviť a súčasne v predmetnom návrhu žiadal o zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č. k. 30Cb/69/2009-44 zo dňa 14.3.2012 autoremedúrou podľa § 210 a) O. s. p. , ktoré označil ako odvolanie. Odporca dňa 26.4.2012 zaplatil na účet súdu preddavok na trovy konania vo výške 1 650 000,- EUR. Súd uznesením zo dňa 27.6.2012 , č. k. 30Cb/69/2009 priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2012. Podaním doručeným súdu dňa 19.7.2012 opätovne navrhovateľ navrhol zrušenie uznesenia č. k. 30Cb/69/2009-44 zo dňa 14.3.2012 s poukazom na § 138 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého oslobodenie od súdnych poplatkov má i spätnú účinnosť. Okresný súd Bratislava I odvolanie navrhovateľa proti zneseniu č.k. 30Cb/69/2009-44 zo dňa 14.3.2012 predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľa uznesením zo dňa 24.10.2012 č.k. 2Cob/380/2012-106 odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ a § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p.. Keďže navrhovateľ ani po právoplatnosti uznesenia nezaplatil preddavok na trovy konania, súd prvého stupňa s poukazom na § 141a ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. Konštatoval, že uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, ktoré má spätnú účinnosť, nemá vplyv na povinnosť navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, keďže uznesenie č.k. 30Cb/69/2009-44 zo dňa 14.3.2012 bolo v čase vydania uznesenia o oslobodení od platenia súdnych poplatkov právoplatné a vykonateľné, čím bol súd podľa § 170 ods. 1 viazaný. K čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom súd uviedol, že keďže vznikli dôvody na zastavenie konania ako celku podľa § 141a ods. 1 O.a.p., rozhodol o zastavení konania podľa § 141a ods. 1 O.s.p.. O vrátení súdneho poplatku za návrh súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 6 zák. č. 71/1992 Zb., o trovách konania sa súd vyhradil rozhodnúť podľa § 150 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že základom pre vydanie rozhodnutia je posúdenie majetkových pomerov navrhovateľa. Má za to, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa vôbec nezaoberal skúmaním jeho majetkových pomerov. Záver o majetkových pomeroch navrhovateľa súd ustálil len na základe skutočnosti, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur, a že nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tento fakt však žiadnym spôsobom nedokladuje stav jeho majetkových pomerov a rozhodnutie o uložení preddavku na trovy konania bez skúmania majetkových pomerov je hrubým porušením princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu právnej istoty. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia Ústavného súdu, v zmysle ktorých samotné vydanie uznesenia a o uložení preddavku na trovy konania ale ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá ešte bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu. K namietaným dôsledkom totiž môže dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania podľa § 141a O.,s.p. Všeobecné súdy preto musia mať možnosť skúmať, či uznesenie o zatavení konania je zlučiteľné so základnými ústavnými princípmi. Navrhovateľ má preto za to, že zjavne nezákonné rozhodnutie o uložení preddavku na trovy konania nemôže byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia o zastavení konania podľa § 141a O.s.p.. V opačnom prípade by došlo k neprimeranému zásahu do práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na prístup k súdu. Navrhovateľ namietal i postup súdu, keď nerozhodol o zastavení časti konania vo výške 31.045.39,- eur na základe späťvzatia návrhu v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Odporca vo vyjadrení k odvolania navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh a nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, preto prvostupňový súd postupoval zákonne, keď pri rozhodovaní o uložení preddavku na trovy konania vyvodil záver, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Následne oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou nemá žiaden vplyv na povinnosť zaplatiť preddavok na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia, ktoré bolo v čase rozhodovania o oslobodení už viac ako dva mesiace vykonateľné. Spätná účinnosť oslobodenia od súdnych poplatkov nemá vplyv na povinnosť zložiť predavok na trovy konania, pretože ten nie je súdnym poplatkom v zmysle zák. č. 71/1992 Zb.. Súčasná právna úprava neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať zákonnosť a ústavnosť časovo predchádzajúceho a samostatného uznesenia o postupnosti zložiť preddavok na trovy konania. K vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Zdôraznil a poukázal na samotnú ústavnoprávnu rovinu predmetnej veci s poukazom na princíp proporcianality. Samotný prevenčný charakter inštitútu preddavku na trovy konania nemôže byť prostriedkom na úplné obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je zaručené ako finančne silnejším, tak aj finančne slabším subjektom. Opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Podľa § 141a) ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 141a ods. 1 O.s.p. predchádzalo rozhodnutie zo dňa 14.3.2012 č.k. 30Cb/69/200944, ktorým súd prvého stupňa na návrh odporcu uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 1.650.000,- eur (§ 141a ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa však rozhodol o tejto povinnosti bez toho, aby skúmal zákonnú podmienku vydania rozhodnutia podľa § 141a ods. 1 O.s.p. a to, či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Súd prvého stupňa bez zisťovania majetkových pomerov a bez jednoznačného záveru o splnení uvedenej podmienky nemohol uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi uznesením vydaným podľa § 141a ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa až následne uznesením č.k. 30Cb/69/2012-97 zo dňa 27.6.2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu podľa § 138 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho nastala procesná situácia, keď navrhovateľovi bola právoplatným uznesením uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, hoci z neskoršieho uznesenia o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov, ktoré sa vzťahuje na celé konanie a má i spätnú účinnosť (§ 138 ods. 1 veta druhá O.s.p.) je zrejmé, že uvedená podmienka uloženia povinnosti podľa § 141a ods. 1 O.s.p. nie je daná, keďže táto spočíva práve v neexistencii podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. u navrhovateľa, ktorý však bol v tomto konaní oslobodený od poplatkovej povinnosti v celom rozsahu. Za daného stavu odvolací súd má za to, že nie je možné v danom prípade rozhodnúť podľa ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p. a konanie zastaviť, čo by inak bolo zákonným následkom splnenia v tomto ustanovení uvedených podmienok, a teda súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak napriek uvedeným skutočnostiam konanie podľa uvedeného ustanovenia zastavil. V danom prípade je podstatná skutočnosť, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skúmaním základnej podmienky pre vydanie uznesenia podľa § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p., a touto skutočnosťou sa začal zaoberať až na základe návrhu navrhovateľa na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. V čase vydania rozhodnutia o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p., nebola splnená procesná situácia pre zastavenie konania podľa uvedeného dôvodu, keďže uvedeným postupom by došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 06. 06. 2012. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že výlučne formálno-právna aplikácia ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. bez toho, aby súd preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia, vedie k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a tiež preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima. Podľa ústavného súdu až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania. V súvislosti s existenciou právoplatného uznesenia zo dňa 14.3.2012, ktorým prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v súlade s § 141a ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 132/2012, II. ÚS 133/2012), podľa ktorého uznesením prvostupňového súdu o zložení preddavku k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu dôjsť nemohlo. Samotné vydanie takéhoto uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia, totiž nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu. K takýmto dôsledkom dôjde až uznesením o zastavení konania, voči ktorému je na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety O.s.p., prípustné odvolanie a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Preto až v konaní o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania, sa mohol odvolací súd vysporiadať a posudzovať námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil a ostatné súvisiace výroky podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil, keďže neboli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že podmienky pre zastavenie konania podľa § 141a O.s.p. splnené neboli, keďže navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., uznesenie zo dňa 14.3.2012, ktorým súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, je nevykonateľné, teda súd prvého stupňa ho nemôže vymáhať. Zložený preddavok odporcom súd prvého stupňa vráti odporcovi. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.