Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/261/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212643 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111212643.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. U. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. W. XXXX/X, P. M. F., zast. JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, so sídlom Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Palisády 46, P. O. Box 289, Bratislava, IČO: 00 179 213, zast. JUDr. Dagmar Valovičovou, advokátkou so sídlom Gajova 11, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, č. k. 24C/56/2011-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa dané listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 10. 12. 2010 je neplatné. Po skutkovej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým že, navrhovateľ dňa 29. 09. 2006 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 01. 10. 2006 vykonával pre odporcu prácu výpomocného duchovného s dohodnutým miestom výkonu práce CZ Spišská Nová Ves. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2006, účinnou odo dňa 01. 01. 2007, sa zmluvné strany dohodli, že pracovný pomer sa mení na dobu neurčitú a navrhovateľ ako zamestnanec bude vykonávať funkciu kaplána. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, podpísaným medzi zmluvnými stranami dňa 24. 07. 2009 a účinným od 15. 08. 2009, bolo navrhovateľovi zmenené miesto výkonu práce na - 2 - Seniorský úrad Tatranského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Batizovciach. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4C/252/2010 súd zistil, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 13. 09. 2010, doručeným dňa 04. 10. 2010, odôvodneným závažným porušením pracovnej disciplíny s poukazom na výsledok disciplinárneho konania a následné odvolanie navrhovateľa z miesta kaplána Tatranského seniorátu. Rozsudkom zo dňa 30. 01. 2012 bola vyslovená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a konanie v časti o náhradu mzdy bolo zastavené. Dňa 17. 12. 2010 bola navrhovateľovi doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. d) bod 3 Zákonníka práce pre nespĺňanie požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určenej cirkvou v ich vnútorných predpisoch bez zavinenia zamestnávateľa. Za dôvod výpovede bolo označené právoplatné odvolanie navrhovateľa z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, pre ktorú ustanovil cirkevný zákon č. 14/94 v znení 8/2000 voľbu alebo vymenovanie. Konkrétne porušenie cirkevných predpisov bolo odôvodnené tak, že dňa 15. 03. 2010 rozhodol Disciplinárny orgán - predsedníctvo Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. e) cirkevného zákona č. 3/04 o odvolaní navrhovateľa z funkcie kaplána Tatranského seniorátu z dôvodov : a) porušovania pravidiel mravného života tým, že opakovane udržiaval súčasne dva, resp. viac vzťahov s mladými ženami, čo vzhľadom k očakávanej morálnej autorite v cirkevnom zbore kvalifikoval disciplinárny orgán ako prestúpenie šiesteho Božieho prikázania, b) dokázateľne minimálne v jednom prípade prevzatého článku iného autora, pod ktorým sa podpísal a nechal ho uverejniť v zborovom časopise Evanjelické listy Cirkevného zboru ECAV Spišská Nová Ves, c) manipulačných metód, ktorými prispel k rozdeleniu v zbore. Na základe disciplinárneho rozhodnutia Presbyterstva Tatranského seniorátu ECAV na Slovenku zo dňa 15. 03. 2010, potvrdeného odvolacím orgánom Seniorálnym presbyterstvom Tatranského seniorátu zo dňa 22. 06. 2010, prerokovaného v Zbore biskupov dňa 08. 09. 2010, navrhovateľa v zmysle čl. 43 ods. 4 písm. h) Cirkevnej ústavy ECAV a cirkevného zákona č. 14/94 v znení č. 8/2000 Východný dištrikt ECAV na Slovensku so sídlom v Prešove odvolal z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, s účinnosťou k 14. 09. 2010. Od dátumu účinnosti odvolania navrhovateľa z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku nesmie túto funkciu vykonávať z pohľadu cirkevnoprávnych predpisov. Vyššie uvedené, s poukazom na odvolanie z funkcie kaplána podľa cirkevného zákona č. 14/94 v znení č. 8/2000 je zákonným dôvodom výpovede z pracovnoprávneho pomeru. Listom zo dňa 21. 12. 2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Navrhovateľ dôvodil tým, že odporca mu mohol naďalej prácu prideľovať, nakoľko štandardný postup pri odvolaní z funkcie kaplána na určitom mieste je taký, že sa z daného miesta odvolá a následne sa menuje na nové miesto, čo v jeho prípade urobené nebolo. O - 3 - inom takom prípade u odporcu, že by bol kaplán odvolaný z funkcie a nebol menovaný do funkcie kaplána na iné miesto, vedomosť nemá. S postojom odporcu, ktorý považuje jeho odvolanie z funkcie kaplána za konečné, nesúhlasil, nakoľko podľa z cirkevného zákona o disciplinárnych opatreniach, v takomto prípade sa disciplinárne opatrenie po troch rokoch zahladí a hľadí sa naňho, ako keby sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia. V jeho prípade ide o dvojnásobné potrestanie, a to odvolanie z funkcie kaplána a skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Takýto istý prípad sa stal v západnom dištrikte, v prípade farára L. S., ktorý mal totožné disciplinárne opatrenie, teda odvolanie z funkcie kaplána a napriek tomu bol opäť vymenovaný do funkcie. V jeho prípade ide voči jeho osobe zo strany odporcu o účelové konanie, pretože už od začiatku disciplinárneho konania sa hľadelo na neho ako na vinného, čím nebola dodržaná zásada prezumpcie neviny. Od začatia disciplinárneho konania nemohol vykonávať žiadnu službu, a na otázku čo s ním bude, mu bolo povedané uvidí sa, treba počkať. Nebolo mu ponúknuté žiadne pracovné miesto, ani medzi duchovnými ani iné miesto. Poukázal tiež na to, že odvolanie z funkcie sa nezakladá na žiadnom internom predpise odporcu, a z ničoho nevyplýva, že odvolanie z funkcie kaplána má za následok výpoveď z pracovného miesta. Podľa odporcu odvolanie z funkcie kaplána je zákonným dôvodom výpovede z pracovného pomeru, čo vyplýva z § 1 cirkevného zákona č. 14/1994 o vymenovávaní námestných farárov, kaplánov a ordinovaných diakonov v znení cirkevného zákona č. 3/2008, z ktorého analogicky vyplýva, že keď nebol navrhovateľ opätovne po odvolaní z funkcie vymenovaný do funkcie, má zamestnávateľ právo s ním rozviazať pracovný pomer. V prípade navrhovateľa pritom išlo o hrubé previnenie a odporca takéto previnenie považoval za dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Ohľadom splnenia ponukovej povinnosti odporca uviedol, že podľa cirkevných predpisov nie je povinnosťou ponúknuť iné vhodné miesto, čo vyplýva z autonómie cirkvi a v danom prípade sa riadil autonómiou cirkvi a článkom 43 odsek 4 písmeno h) cirkevného ústavného zákona č. 1/93, podľa ktorého dištriktuálny biskup vymenúva po prerokovaní v zbore biskupov námestných farárov, kaplánov a diakonov v zboroch, seniorátoch a dištriktoch. Ustanovenie o ponukovej povinnosti v cirkevných predpisoch odporcu absentuje. Z kompletnej Správy o živote Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku za rok 2010, schválenej Konventom Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, Slovenská Ves z 10. 04. 2011 na strane 14/24 pod písmenom d) Personálna situácia v TAS, bod II.) sú uvedené nasledovné voľné tabuľkové miesta duchovných v TAS: 1. Ordinovaný pracovník pre prácu v nemocniciach 2. Kaplán v CZ ECAV na Slovensku Štrba 3. Kaplán v CZ ECAV na Slovensku Švábovce. Aplikujúc ust. § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutkové zdôvodnenie výpovede je v rozpore s vnútornými predpismi odporcu, výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bol 3 Zákonníka práce vo veci nebol daný, a súčasne odporca si nesplnil ponukovú povinnosť, čoho dôsledkom je neplatnosť skončenia pracovného pomeru. - 4 - V danej veci aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia Zákonníka práce, upravujúce výpovedné dôvody pri skončení pracovného pomeru, vrátane ponukovej povinnosti zamestnávateľa, nakoľko cirkevné zákony ktorými sa riadi odporca neupravujú otázku skončenia pracovného pomeru. Aj napriek tvrdeniu odporcu, podľa ktorého dôvodom pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom bolo jeho odvolanie z funkcie kaplána, predpokladom pre vykonávanie ktorej mal cirkevný zákon č. 14/94 v znení 8/200 ustanoviť voľbu alebo vymenovanie, konajúci súd nepovažoval vymenovanie na miesto kaplána podľa cirkevného zákona č. 14/94 v znení neskorších predpisov za požiadavku na výkon práce určenú vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Aj keď z jazykového hľadiska pojem predpoklady a požiadavky je identický, na účely výpovede zo strany zamestnávateľa Zákonník práce im podľa súdu prisudzuje rozdielny právny význam. Nespĺňanie predpokladov spočíva najmä v nespĺňaní kvalifikačných predpokladov na rozdiel od požiadaviek, ktoré sú obsahovo koncipované podstatne širšie. V záujme jasného odčlenenia medzi nespĺňaním predpokladov zakotvených vo všeobecne záväzných predpisoch a požiadaviek na riadny výkon práce, nespĺňanie takýchto požiadaviek Zákonník práce výslovne viaže na také požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise. Podľa § 1 cirkevného zákona č. 14/94 námestných farárov, kaplánov a ordinovaných diakonov menuje na neobsadené miesta zborových farárov, na miesta zriadené podľa čl. 26 ods. 2 písm. h) Cirkevnej ústavy (ďalej CÚ), podľa čl. 31 ods. 3 písm. c) CÚ, prípadne podľa osobitného predpisu, územne príslušný dištriktuálny biskup, ktorý ich z funkcie aj odvoláva. Z uvedeného vyplýva, že dištriktuálny biskup menuje a odvoláva kaplána na neobsadené miesto, teda takéto vymenovanie a odvolanie sa týka miesta výkonu práce, resp. miesta, kde bude príslušný duchovný pôsobiť. Takéto vymenovanie nie je možné stotožňovať s požiadavkami na výkon práce, ktoré musí kaplán spĺňať. Za požiadavky určené vo vnútornom predpise odporcu možno považovať požiadavky kladené na výkon funkcie kaplána, určené v čl. 45 ods. 1 Cirkevného ústavného zákona č. 1/93, podľa ktorých za kaplána možno vymenovať absolventa Evanjelickej bohosloveckej fakulty, ktorý úspešne vykonal kaplánsku skúšku a bol ordinovaný za kňaza. Nakoľko navrhovateľ všetky tieto požiadavky aj naďalej spĺňa, tvrdenia odporcu, že navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky určené vnútorným predpisom zamestnávateľa na výkon dohodnutej práce, sú nedôvodné. V zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy navrhovateľa (vrátane jej dodatkov) ako dohodnutý druh výkonu práce bola funkcia kaplána. Pôvodné miesto výkonu práce bolo CZ Spišská Nová Ves a následne dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve došlo k zmene miesta výkonu práce, v zmysle ktorého navrhovateľ pôsobil v Batizovciach. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý druh práce nebola funkcia konkrétne a výlučne kaplána Tatranského seniorátu ECAV v Batizovciach, ale výkon činnosti kaplána ako taká. Pokiaľ teda navrhovateľa odvolal príslušný dištriktuálny biskup z miesta kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, ide len o odvolanie z konkrétneho pôsobiska, t.j. miesta výkonu práce. Táto skutočnosť ale neznamená, že by navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky stanovené vnútorným predpisom odporcu na výkon funkcie kaplána. Ani v samotnom odvolaní z funkcie, na ktoré odporca vo svojej výpovedi poukazoval, sa nikde neuvádza, že by navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky na výkon - 5 - funkcie. V prípade navrhovateľa išlo o odvolanie z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, pričom navrhovateľ naďalej mohol vykonávať činnosť kaplána na inom mieste, po opätovnom menovaní biskupom. Hovoriť o nespĺňaní požiadaviek na výkon práce by bolo možné v prípade, ak by navrhovateľovi bolo uložené opatrenie, odňatie práva vykonávať kňazskú a diakonskú službu, prípadne vylúčenie z cirkvi. Podľa § 6 Cirkevného zákona č. 3/04 o disciplinárnych previneniach v znení č. 2/05, disciplinárnymi opatreniami sú: a) napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažná pokuta do výšky 10.000,- Sk, d) zastavenie výkonu funkcie až na dobu 6 mesiacov, e) odvolanie z funkcie, f) odňatie práva vykonávať kňazskú a diakonskú službu v rámci ECAV na Slovensku, g) podmienečné vylúčenie z cirkvi, h) vylúčenie z cirkvi. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Cirkevného zákona č. 3/04 v znení č. 2/05, disciplinárne opatrenie sa zahladí po troch rokoch od právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia, ak sa obvinený nedopustil iného disciplinárneho previnenia. Disciplinárne opatrenie práva vykonávať kňazskú a diakonskú službu a vylúčenie z cirkvi sa nezahladzuje. Z vyššie citovaných ustanovení súd prvého stupňa vyvodil, že v zmysle predpisov odporcu je možné aj uloženie závažnejších disciplinárnych opatrení, pri ktorých zahladenie nie je možné. Naopak, pri odvolaní z funkcie je možnosť zahladenia disciplinárneho opatrenia po uplynutí trojročnej lehoty. Disciplinárne obvinený počas trojročnej lehoty môže naďalej vykonávať svoju činnosť, pokiaľ spĺňa požiadavky stanovené v čl. 45 CÚ č. 1/93. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno odvolanie navrhovateľa z miesta kaplána Tatranského seniorátu ECAV považovať za nespĺňanie požiadaviek určených vo vnútornom predpise odporcu ako zamestnávateľa na výkon dohodnutej práce (funkcie kaplána). Prvostupňový súd preto konštatoval, že takéto skutkové zdôvodnenie výpovede je v rozpore s vnútornými predpismi odporcu a teda aplikácia § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce nie je možná. V prípade tohto výpovedného dôvodu sa vyžaduje, aby zamestnanec prestal spĺňať požiadavky bez zavinenia zamestnávateľa, ale samotné odvolanie z miesta kaplána je však v kompetencii zamestnávateľa (odporcu), čo vylučuje použitie tohto výpovedného dôvodu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v danom prípade odporca konanie navrhovateľa najprv kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho mal snahu ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite. V okamžitom skončení pracovného pomeru ale neuviedol, že by navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky. Z konania odporcu vyplýva, že to isté konanie navrhovateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru kvalifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a v prípade výpovede ako stratu požiadaviek na strane navrhovateľa ako zamestnanca na výkon dohodnutej práce bez zavinenia odporcu ako zamestnávateľa. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj ďalšou hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa, a to ponukovou povinnosťou, ktorá je Zákonníkom práce výrazne priaznivejšie formulovaná pre zamestnávateľa, a ktorej nesplnenie má tiež za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. - 6 - Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľovi nemohol ponúknuť inú vhodnú prácu a zároveň aj to, že mu takáto povinnosť z cirkevných predpisov nevyplývala. Odporca ale disponoval viacerými voľnými miestami, konkrétne ordinovaný pracovník pre prácu v nemocniciach, kaplán v CZ ECAV na Slovensku Štrba, kaplán v CZ ECAV na Slovensku Švábovce, ktoré navrhovateľovi neponúkol. Súd prvého stupňa v súvislosti s argumentáciou odporcu opätovne zdôraznil, že cirkevné predpisy neupravujú otázku skončenia pracovného pomeru, a preto aj na splnenie ponukovej povinnosti súd aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce a tvrdenie odporcu v tomto smere vyhodnotil ako účelové. Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, žiadal ho z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v odvolaní zotrval na tvrdení, že navrhovateľ následkom odvolania z funkcie kaplána prestal spĺňať požiadavky kladené ECAV na Slovensku pre výkon funkcie kaplána, pričom poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 1 MCdo 13/2009. Namietal tiež nevykonanie odporcom navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov T.. G. B., predsedu disciplinárneho orgánu a L.. P. P., biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorí mali objasniť organizačnú štruktúru ECAV na Slovensku a procesný postup pri disciplinárnych konaniach a odvolaniach cirkevných zamestnancov. Poukázal tiež na nariadenie vlády č. 299/2007 Z.z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení nariadenia č. 610/2007 Z.z., 611/2008 Z.z. a 566/2009 Z.z., ktoré nerozlišuje funkciu kaplána napr. Tatranského seniorátu. Existuje totiž len funkcia farár, kaplán a pod. Uvedené vládne nariadenie podľa odporcu vyvracia tvrdenie navrhovateľa a zdôvodnenie súdu, že bol ako kaplán odvolaný „len“ z miesta výkonu práce. Odporca tiež vyslovil názor, že súd prvého stupňa nad rámec svojich právomocí skúmal aj hmotné dôvody a predpoklady pre výkon duchovnej služby kaplána. Súd tiež nedostatočne vyhodnotil navrhovateľom predložený dôkaz „Správa o živote Tatranského seniorátu na Slovensku za rok 2010“, čo malo v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej, keď z uvedeného dôkazu vyvodil, že odporca disponoval v rozhodnom čase voľnými pracovnými miestami. Naviac Tatranský seniorát nebol nikdy účastníkom tohto súdneho sporu. Súd sa nevysporiadal ani s listom odporcu zo dňa 10. 12. 2010, ktorým tento oznámil navrhovateľovi, že v danom čase neexistovalo žiadne voľné pracovné miesto. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolacie námietky odporcu označil za účelové a navzájom si odporujúce. Súd prvého stupňa v predmetnom konaní neskúmal okolnosti, ktoré viedli k uloženiu disciplinárneho opatrenia a do autonómie odporcu tak žiadnym spôsobom nezasiahol. Svoju rozhodovaciu činnosť obmedzil len na zistenie a posúdenie toho, či uloženie disciplinárneho opatrenia, resp. odvolanie z funkcie kaplána Tatranského seniorátu, je dôvodom na skončenie pracovného pomeru, resp. stratou požiadaviek na výkon práce. Za správny označil aj záver súdu prvého stupňa, že odvolanie z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV nie je možné považovať za stratu požiadaviek na výkon práce. Za takéto požiadavky je možné považovať požiadavky uvedené v čl. 45 ods. 1 cirkevného ústavného zákona č. - 7 - 1/93, t. j. že za kaplána možno vymenovať absolventa Evanjelickej bohosloveckej fakulty, ktorý úspešne vykonal kaplánsku skúšku a bol ordinovaný za kňaza. Navrhovateľ uvedené požiadavky aj naďalej spĺňa, čo vyvracia tvrdenia odporcu a odôvodnenie danej výpovede. Uvedené preukazuje aj samotné konanie odporcu, keď už v minulosti s odvolaním sa na rovnaké ustanovenia cirkevných predpisov, odvolal navrhovateľa a vymenoval ho na iné miesto. Naviac strata požiadaviek na výkon dohodnutej práce ako výpovedný dôvod je viazaná na skutočnosť, že k tejto okolnosti dôjde bez zavinenia zamestnávateľa. Ako však súd prvého stupňa správne uviedol, samotné odvolanie z funkcie kaplána, o ktoré sa výpoveď z pracovného pomeru opiera, bolo plne v kompetencii odporcu ako zamestnávateľa. Odporca od samého začiatku zneužil svoju pozíciu a konal v hrubom rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Jedno a to isté konanie považoval odporca najskôr za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a následne po neúspešnej snahe skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom uvedené konanie použil ako výpovedný dôvod. Podľa navrhovateľa je pritom v pracovnoprávnych vzťahoch vylúčené, aby zamestnávateľ menil formy ukončenia pracovného pomeru a identické konanie zamestnanca účelovo rôzne kvalifikoval, resp. subsumoval pod ustanovenia Zákonníka práce, v snahe vyvolať zdanie zákonnosti skončenia pracovného pomeru. Odporca si podľa navrhovateľa nesplnil ani ponukovú povinnosť, keď tvrdenie odporcu o tom, že mu oznámil že nemá preňho iné vhodné miesto, nemožno považovať za splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Odporca v konaní ani nepreukázal, že by nedisponoval voľným pracovným miestom, práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca disponoval voľnými pracovnými miestami, ktoré navrhovateľovi vôbec neponúkol. Námietku nevykonania odporcom navrhovaného dokazovania označil rovnako za nedôvodnú, nakoľko organizačná štruktúra odporcu bola dostatočne známa z predložených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania, ktorí ju nepovažovali za spornú. Taktiež konanie, ktoré predchádzalo vydaniu disciplinárneho rozhodnutia súd neposudzoval a neskúmal s ohľadom na autonómiu cirkvi, a preto ani doplnenie dokazovania v tomto smere nebolo dôvodným. Navyše obaja navrhovaní svedkovia majú vzťah k odporcovi, a preto ich výpoveď by musela byť hodnotená aj z tohto pohľadu. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Zákonníka práce upravujúce skončenie pracovného pomeru a otázky s tým súvisiace, čo zodpovedá jeho subsidiárnej pôsobnosti vyjadrenej v ust. § 3 ods. 3 Zákonníka práce a absencii inej právnej úpravy v interných predpisoch odporcu. Sporným medzi účastníkmi konania bolo naplnenie výpovedného dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. d) 3. bodu Zákonníka práce a splnenie ponukovej povinnosti odporcu podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca v písomnej výpovedi zo dňa 10. 12. 2010 označil za dôvod skončenia pracovného pomeru právoplatné odvolanie navrhovateľa z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV na Slovensku, pre ktorú ustanovil cirkevný zákon č. 14/94 v znení 8/2000 - 8 - voľbu alebo vymenovanie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že vymenovanie na miesto kaplána podľa cirkevného zákona č. 14/94 v znení neskorších predpisov nemožno považovať za požiadavku na výkon práce určenú vnútorným predpisom zamestnávateľa. Cirkevný zákon č. 14/94 v znení neskorších predpisov, na ktorý sa v rámci výpovedného dôvodu odvoláva odporca, neupravuje požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce, ale vymenovanie a odvolávanie námestných farárov, kaplánov a ordinovaných diakonov na konkrétne miesto pôsobenia, t. j. na miesto výkonu práce. Všeobecne možno konštatovať, že požiadavka na riadny výkon práce musí vyplývať zo zamestnancom vykonávaného druhu práce a jeho pracovnej náplne, nie z miesta výkonu práce. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, k požiadavkám na riadny výkon práce kaplána možno v zmysle čl. 45 ods. 1 cirkevného ústavného zákona č. 1/93 priradiť absolvovanie Evanjelickej bohosloveckej fakulty, úspešné vykonanie kaplanskej skúšky a ordinovanie za kňaza, ktoré navrhovateľ v rozhodnom čase preukázateľne spĺňal. Odporca tak nesprávne požiadavku na riadny výkon práce zamestnancom subsumuje pod rozhodnutie zamestnávateľa o vymenovaní kaplána na neobsadené, resp. uvoľnené miesto v konkrétnom územnom dištrikte. Z obsahu cirkevného predpisu č. 14/94 je však zrejmé, že uvedeným rozhodnutím sa len zamestnanec (námestný farár, kaplán, ordinovaný diakon) prideľuje na konkrétne miesto výkonu práce. O uvedenom nepriamo svedčí aj skutočnosť, že dištriktuálny biskup nielen vymenúva, ale aj odvoláva duchovného z miesta, na ktoré bol vymenovaný. Ak by sa súd priklonil k výkladu odporcu, znamenalo by to, že rozhodnutie biskupa o odvolaní kaplána z miesta, na ktoré bol menovaný, by muselo znamenať, že tento nespĺňa požiadavky kladené na riadny výkon práce a nebolo by ho potom možné opätovne vymenovať na iné neobsadené miesto, s čím však uvedený cirkevný predpis priamo počíta. Samotný navrhovateľ bol už v rámci takéhoto postupu odvolaný z funkcie kaplána CZ Spišská Nová Ves a následne vymenovaný do funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV v Batizovciach. Uvedenému systematickému výkladu požiadaviek na výkon funkcie kaplána zodpovedá aj cirkevnoprávna úprava disciplinárnych previnení (cirkevný zákon č. 3/04 o disciplinárnych previneniach v znení neskorších predpisov), ktorá s odvolaním z funkcie kaplána nespája zákaz vykonávať kňazskú službu. Prvostupňový súd preto správne uzavrel, že odvolanie navrhovateľa z funkcie kaplána Tatranského seniorátu ECAV v Batizovciach nemá žiaden vplyv na požiadavky kladené na výkon funkcie kaplána, ktoré navrhovateľ spĺňa a uvedené rozhodnutie sa dotýka len miesta výkonu jeho práce. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) tretieho bodu Zákonníka práce, ktorým odporca odôvodnil skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom preto nebol naplnený, čo zakladá dôvodnosť návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou odporcom. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku nevykonania odporcom navrhovaného doplnenia dokazovania výsluchom označených svedkov, nakoľko skutočnosti, pre ktoré odporca navrhoval výsluch týchto svedkov vyplývajú z listinných dôkazov už založených v súdnom spise a pre meritórne rozhodnutie sú nepodstatné. Rovnako nemôže obstáť ani tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa neprípustne zasiahol - 9 - do autonómneho postavenia evanjelickej cirkvi, nakoľko v predmetnom konaní neposudzoval žiadne skutočnosti, ktoré boli predmetom disciplinárneho konania vedeného príslušným orgánom odporcu. Záverom odvolací súd dodáva, že na správnosť právneho posúdenia danej veci nemá žiaden vplyv ani nariadenie vlády č. 299/2007 Z.z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, na ktoré sa odporca nedôvodne odvoláva. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol naplnený hmotnoprávny dôvod výpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. d) tretieho bodu Zákonníka práce, ako jedna z podmienok jej platnosti, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil bez toho, aby sa zaoberal skúmaním splnenia ďalšej zákonnej podmienky výpovede, a to splnením ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, čo považoval za nadbytočné. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí súdu prvého stupňa (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.