Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/364/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219633 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111219633.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K. I., R.. XX. XX. XXXX, T. XX, XXX XX D., zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 06. 2013 č. k. 25Cb/83/2011-81, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 06. 2013 č. k. 25Cb/83/2011-81 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK/11/ALS/10, vydaného dňa 23. 03. 2011 rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, zapísaným v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky. S poukazom na § 40 ods. 2 a § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd v odôvodnení uviedol, že v danej veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného dňa 23. 03. 2011 Stálym rozhodcom JUDr. Milanom Švecom pod sp.zn. RK/11/ALS/10, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, požiadal žalobca v rámci žaloby o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní. Súd argumentoval, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo, pričom súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odloží, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z., svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Po posúdení skutočností uvedených žalobcom v jeho žalobe súd dospel k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade neodôvodňujú odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, a preto návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku súd zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho posúdenia skutkového, ako aj právneho stavu veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní odloží vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na existenciu nových skutočností, ktoré doteraz neboli známe a uplatnené, a ktoré podľa jeho názoru podstatným spôsobom zasahujú do právneho posúdenia predmetnej veci. V súvislosti s podmienkami odôvodňujúcimi možnosť odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku žalobca argumentoval, že predmetom rozhodcovského rozsudku je povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 380.130,92 Eur, pričom ak v rámci exekučného konania dôjde k speňaženiu, postihnutiu majetku žalobcu ako povinného, nebude možné pri následnom prípadnom vyhovení žalobe žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrátiť postihnutý majetok žalobcu do pôvodného stavu, resp. do vlastníctva žalobcu. Tým by došlo k výraznému a nenavrátiteľnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade existuje predpoklad, že žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť vyhovené, keď zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR (uznesenie sp.zn. 31Cdo/1945/2010) vyplýva, že ak neobsahuje rozhodcovská zmluva priame určenie rozhodcu ad hoc, resp. konkrétny spôsob jeho určenia, a odkazuje na „rozhodcovský poriadok“ vydaný právnickou osobou, ktorá nie je stálym rozhodcovským súdom, je takáto rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver je pritom podľa názoru žalobcu záväzným výkladovým pravidlom pri posudzovaní platnosti rozhodcovských zmlúv, resp. rozhodcovských doložiek v rámci slovenskej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žalobca naďalej trvá na skutočnosti, že rozhodcovský doložka obsiahnutá v čl. 7 zmluvy o ručení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02. 06. 2008 je neplatná, v dôsledku čoho v súlade s § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní má dôjsť k zrušeniu napadnutého rozhodcovského rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okrem konštatovania nedôvodnosti návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa nijak bližšie neodôvodnil, v čom mala spočívať jeho nedôvodnosť. Súd v odôvodnení iba uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo a že súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odloží, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, pričom súd nijak nevysvetlil, ako na základe uvedeného vyvodil záver, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade neodôvodňujú odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 posledná veta O.s.p., súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Keďže súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade neodôvodňujú odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, predmetné rozhodnutie postráda náležitosti stanovené v uvedenom zákonnom ustanovení a je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., zrušil a v súlade s ods. 2 uvedeného ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že pred vydaním rozhodnutia o návrhu žalobcu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd náležite preskúma splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie, a to aj s prihliadnutím na žalobcom v odvolaní uvedené nové skutočnosti, pričom svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkou ust. § 167 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., riadne odôvodní. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.