Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/552/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112201318 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112201318.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX V., zastúpeného: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna č. 47, 811 07 Bratislava, proti povinnému: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. X, XXX XX V., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 115.969,59 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: 11,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 165.969,59 EUR od 25.09.2007 do 16.12.2011, 11,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 115.969,59 EUR od 16.12.2011 do zaplatenia, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, so sídlom úradu Pribinova č. 32, 821 09 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/68/2012-93, zo dňa 11.06.2013 v časti povolenia odkladu exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/68/2012-93, zo dňa 11.06.2013, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I., povolil odklad exekúcie na čas do právoplatného rozhodnutia o dovolaní povinného vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 1Cdo/117/2012, II., návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2012 zamietol a III., návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.07.2012 zamietol. O odklade exekúcie rozhodol podľa § 56 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) s tým odôvodnením, že povinný podal dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/253/2007-326 zo dňa 22.07.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/315/2009 zo dňa 27.09.2011 a návrh na odklad vykonateľnosti týchto rozhodnutí, keďže tieto slúžia ako exekučný titul. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1Cdo/117/2012 zo dňa 20.09.2012 jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti vyhovel. Proti tomuto uzneseniu v I. časti jeho výroku, teda proti povoleniu odkladu exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol aby odvolací súd rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie zmenil a návrh ne odklad exekúcie zamietol. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že sa nestotožňuje s rozhodnutím o povolení obnovy konania, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nakoľko rozhodnutie dovolacieho súdu o povolení odkladu vykonateľnosti exekučného titulu samo osebe nemožno považovať za dôvod na povolenie odkladu exekúcie, keďže z tohto rozhodnutia nemožno vyvodiť záver, že exekúcia bude zastavená. Poukázal na to, že nárok oprávneného bol priznaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/253/2007-326 zo dňa 22.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/315/2009-471 zo dňa 27.09.2011 (obidva rozsudky právoplatné dňa 06.12.2011), na základe ktorého povinnému vznikla povinnosť zaplatiť Oprávnenému sumu 165.969,59 EUR s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, iba v časti úrokov z omeškania, resp. iba zmenil dátum, od ktorého sa má počítať začiatok povinnosti platiť úrok z omeškania, teda iba v nepatrnej časti príslušenstva. Týmto odvolateľ poukázal na to, že odôvodnenie prípustnosti dovolania povinným je bez existencie opory v platnom právnom poriadku. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu napadnutom odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že exekúcia sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/253/2007-326 zo dňa 22.07.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/315/2009-471 zo dňa 27.09.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 06.12.2011 a vykonateľným 10.12.2011 (ďalej len „exekučný titul“). Na základe exekučného titulu bol odporca (povinný) povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade (oprávnenému) sumu 165.969,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% p.a. zo sumy 165.969,59 EUR od 25.09.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi v 2. rade sumu 165.969,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% p.a. zo sumy 165.969,59 EUR od 25.09.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1Cdo/117/2012 zo dňa 20.09.2012 odložil vykonateľnosť exekučného titulu s tým odôvodnením, že podľa dovolacieho súdu sú v prejednávanej veci dané dôvody pre vyhovenie procesnému návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, keďže pri predbežnom preskúmaní len na účely rozhodnutia o navrhnutom dočasnom a predbežnom riešení sa dovolanie nejaví ako svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57). Podľa § 243 OSP, pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci je nesporné, že dovolací súd rozhodol podľa § 243 OSP o odklade vykonateľnosti exekučného titulu ako takého. V tomto prípade potom niet miesta pre posudzovanie dôvodnosti podaného dovolania voči exekučnému titulu. Rozhodnutím o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré slúži ako exekučný titul sa na určitý čas oslabuje vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia a keďže vykonateľnosť rozhodnutia je základným atribútom pre zahájenie a vedenie exekučného konania (§ 251 ods. 1 OSP) je potom namieste postup podľa § 56 ods. 2 EP, ktorý neznamená, že sa úplne vytráca validita exekučného titulu, ale na určitý čas sa oslabuje. Oslabenie je vyjadrené tým, že zabezpečovacie inštitúty naďalej, v prebiehajúcom exekučnom konaní sa môžu uskutočniť, alebo pretrvávajú (blokácia finančných prostriedkov, vykonávanie zrážok zo mzdy, zadržanie spísaných vecí a pod.). Rozhodnutím o povolení odkladu exekúcie tak exekučný súd neprekročil rámec ustanovenia § 56 ods. 2 EP. Keďže odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, v zmysle §-u 219 OSP rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.