Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204749 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114204749.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave , v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. G. Š.W., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, dieťa rodičov: matky C.. S. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, J. , zastúpenej JUDr. Miroslavom Kvašňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava a otca P. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR , s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava , o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.2.2014, č.k. 1 P/21/2014-34, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) , takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa deklaroval, že uvedené rozhodnutie platí až do právoplatného ukončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 P /8/2014 mení tak, že predbežné opatrenie platí do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.1 P/29/2014. Vo zvyšku sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa po návrhu matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého I. G. Š., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke a deklaroval, že uvedené rozhodnutie je vykonateľné dňom vyhlásenia a platí až do právoplatného ukončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené na na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P /8/2014. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods. 1,2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. konštatujúc, že po zvážení skutočností uvedených matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doložených listinnými dôkazmi a predbežnými výsluchmi rodičov dospel k záveru o splnení podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Konštatoval, že zistil naliehavú potrebu odovzdania maloletého do starostlivosti matky s odôvodnením, že bola osvedčená reálna hrozba ujmy vyžadujúca si predbežné rozhodnutie súdu bez vykonania ďalších dôkazov. Naliehavosť potreby takéhoto opatrenia odôvodnil súd prvého stupňa skutočnosťou, že vzhľadom na vážne narušené vzťahy rodičov, neschopnosť viesť primeranú komunikáciu a dialóg v snahe dohodnúť sa na starostlivosti o dieťa, konanie otca, ktorý bez primeraného odôvodnenia vytrhol dieťa z domáceho prostredia a zamedzil bezdôvodne jeho kontaktu s matkou, s poukazom na jeho záujem eskalovať vyhrotené vzťahy medzi rodičmi nasťahovaním sa do spoločnej domácnosti svojich rodičov, sú záujmy maloletého vyrastať v kľudnom a harmonickom prostredí ohrozené. Ako ďalší dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia videl aj potrebu zamedziť následkom prípadného opätovného bezdôvodného vyňatia maloletého z domáceho prostredia a súčasnej osobnej starostlivosti matky, ako aj zabezpečenie dočasnej stability a istoty prostredia, v ktorom maloletý žije tak, aby nebol ohrozený jeho telesný a duševný vývoj. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že maloletý I. G., L.. XX.X.XXXX sa odovzdá do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov s určením časového intervalu striedania sa rodičov a spôsobu odovzdávania a preberania maloletého rodičmi, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Otec poukázal na to, že súd vydal predbežné opatrenie aj napriek tomu, že v čase rozhodnutia o ňom mal bezpochyby preukázané, že maloletý bol v osobnej starostlivosti matky. Naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov spôsobom, aký bol nastolený napadnutým rozhodnutím, nebola preto v čase vydania predbežného opatrenia daná a táto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí ani riadne odôvodnená. Maloletého mal pred vydaním predbežného opatrenia vo svojej starostlivosti, pričom matke riadne oznámil miesto, kde sa s maloletým zdržiava a i termín , kedy jej ho odovzdá. Naopak, po vydaní predbežného opatrenia sa matka s maloletým odsťahovala na neznáme miesto, pričom o mieste svojho pobytu mu odmietla poskytnúť akékoľvek informácie. Na základe týchto skutočností bol donútený podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 P 29/2014. Vydanie predbežného opatrenia predstavuje vážny zásah do jeho práv ktoré sú mu ako otcovi dané Zákonom o rodine, rozhodnutie je v rozpore so záujmami maloletého, ktorý bol s ním do času vydania predbežného opatrenia v dennom kontakte. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výroku, v ktorom mu bola uložená povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhému rodičovi, alebo do starostlivosti toho koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. V danom prípade je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa, že po zhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bola otcovi uložená povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to bez ohľadu na to, že maloletý sa v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nachádzal v osobnej starostlivosti matky . Odvolací súd sa zhoduje s úvahou súdu prvého stupňa v tom, že nariadenie predbežného opatrenia v danom štádiu konania a za objektívne existujúcej vzťahovej situácie medzi rodičmi maloletého znamená pre dieťa zastabilizovanie rodinného prostredia a vylúčenie možného rizika „ vzájomného si odoberania „ maloletého rodičmi v budúcnosti. S prihliadnutím na nízky vek maloletého ( ktorý však už plne logicky dokáže chápať a vnímať narušenie vzťahov medzi svojimi rodičmi a i jeho dôsledky), ako aj doterajší pre dieťa necitlivý spôsob správania sa rodičov v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o neho , v danom štádiu konania rozhodnutie súdu prvého stupňa znamená odstránenie rizika možného prenášania vzájomného konfliktného správania sa rodičov na maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o výrok, v ktorom súd prvého stupňa deklaroval dĺžku trvania nariadeného predbežného opatrenia ( ktoré naviazal na právoplatné ukončenie konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 P/8/2014 ) je treba uviesť, že konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( § 113 ods.1 O.s.p.). Ak súd manželstvo rozvedie, je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode . Akékoľvek rozhodnutie súdu viažúce sa k návrhu na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ( vrátane rozhodnutia o predbežnom opatrení ) potom môže upravovať pomery účastníkov konania len na obdobie po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Uvedené znamená, že pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti otca odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že rozhodnutie platí do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode , nerozhodol vecne a právne správne . Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadené predbežné opatrenie naviazal na konanie o veci samej, ktorým je v tomto prípade návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 P / 29/2014. S poukazom na vývin situácie v danej veci ( z obsahu spisu vyplýva, že matka sa s maloletým odsťahovala na neznáme miesto a otcovi neumožňuje s maloletým akýkoľvek styk ) dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa jeho povinnosť prihliadať v akomkoľvek štádiu konania na záujmy maloletého a na možnosť v priebehu ďalšieho konania i bez návrhu dočasne predbežne upraviť pomery rodičov k maloletému ( vrátane dočasnej úpravy styku ) tak, aby bola nariadená dočasná úprava v záujme maloletého a jeho ďalšieho zdravého vývoja. V tejto súvislosti poukazuje na to, že najlepším záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti ( čo i len predbežnej ) toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nie je možné neprihliadať na to, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletý syn potrebuje pre svoj vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jeho oboch rodičoch , aby pre neho vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a môže sa bez akýchkoľvek stresujúcich faktorov nerušene vyvíjať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na syna a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov , aby uprednostnili záujem maloletého syna nad svojimi záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jeho výchovou dospieť ( i s prípadným využitím odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci, neschopnosti komunikovať, vzájomným pre odvolací súd až nepochopiteľným správaním sa , idú v konečnom dôsledku len proti záujmu svojho maloletého syna ( ku ktorému však majú obaja rovnocenné rodičovské práva a povinnosti), ktorému tým odopierajú právo na pokojné , vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo . Je treba uviesť aj to, že osobnostná vyspelosť rodiča sa v istej miere prejavuje práve jeho chovaním v emočne vyhrotených situáciách, ktoré v tomto prípade zrejme v istej miere ( i napriek takmer ideálnym podmienkam na delenú starostlivosť o syna napr. miestom bydliska v rovnakom mieste ) nezvládajú obaja rodičia. Z opisu spôsobu „ odoberania si dieťaťa „ oboma rodičmi, spôsobu súčasného správania matky sa odvolaciemu súdu javí, že maloletý syn ( aj keď nemôže za rozpad partnerského vzťahu rodičov) sa stáva nástrojom vzájomného boja bývalých partnerov. Konanie rodičov je o to zarážajúcejšie, že v prípade maloletého Juliana ide o dieťa nízkeho veku, ktoré potrebuje dvoch osobnostne vyspelých rodičov, schopných vzájomne komunikovať a dospieť k dohode o podstatných otázkach týkajúcich sa spoločného dieťaťa. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.