Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207504 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114207504.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, zast. JUDr. Anton Školek, advokát, Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, proti odporcovi: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-123 zo dňa 1.8.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-123 zo dňa 1.8.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013 v právnej veci navrhovateľa: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294 proti odporcovi: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155 až do právoplatného skončenia konania č.k. 34Cb/55/2014 v právnej veci navrhovateľa: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, zast. JUDr. Anton Školek, advokát, Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča proti odporcovi: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., Nám. Sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 2 cit. zákona. Navrhovateľ uviedol, že bola porušená aj zásada ústnosti a priamosti. Súd prvého stupňa poukázal na § 40 ods. 2 a § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo. Uvedené ustanovenie zákona dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že účastník musí podať návrh na odklad vykonateľnosti. Zákon o rozhodcovskom konaní podľa súdu prvého stupňa neuvádza, že odklad vykonateľnosti je možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie (tak ako to napr. ukladá pri odklade vykonateľnosti pri podaní návrhu na obnovu konania v § 233 O.s.p. - predpoklad, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené alebo pri nariaďovaní predbežných opatrení - § 74 a nasl O.s.p. - bezprostredne hroziacu ujmu). Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov rozhodnutia, či už všeobecného alebo rozhodcovského súdu. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti musí však zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa súdu samo o sebe neznamená odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O odklad vykonateľnosti musí účastník požiadať, a zároveň musí splniť zákonnú podmienku podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Súd prvého stupňa poukázal na to, že odklad vykonateľnosti plní ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. pre povolenie odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podal včas žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v tejto žalobe uviedol dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. g), ktorých dôvodnosť v danom prípade bude preskúmavaná súdom až v rámci konania o veci samej. Zároveň navrhovateľ požiadal o odklad vykonateľnosti, pričom v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku, mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane navrhovateľa, ak by do okamihu právoplatného zrušenia rozhodcovského rozsudku došlo k jeho nútenému výkonu v rámci exekúcie. Navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné, a preto aj náprava takto vzniknutej ujmy by bola obtiažna. Súd prvého stupňa na základe uvedeného posúdil, že je potrebné dôkladne preskúmať napadnutý rozhodcovský rozsudok a preto využil možnosť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odporca odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ nedostatočne zdôvodnil možný vznik nenapraviteľnej ujmy, keď sa uspokojil len so všeobecným konštatovaním možnosti vzniku ujmy pri výkone exekúcie bez toho, aby toto tvrdenie relevantným spôsobom rozobral, či poskytol primerané dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenie, že mu hrozí nenapraviteľná ujma. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ jeho pohľadávku v rozhodcovskom konaní nespochybňoval, neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré rozhodcovský súd mal podaný návrh zamietnuť, a teda nie je žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd v tomto konaní odložiť vykonateľnosť rozsudku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na úhradu oprávnenej a preukázanej pohľadávky, ktorú voči nemu odporca eviduje a na ktorej úhradu má nárok. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ sa snažil v rozhodcovskom konaní prostredníctvom vzájomnej žaloby neodôvodnene započítať ním vykonštruovanú náhradu škody (alebo ako uvádza vo svojich podaniach ušlý zisk) voči pohľadávke odporcu, hoci nebol schopný v dostatočne dlhom časovom období predložiť relevantné dôkazy, ktoré by jeho nárok na náhradu škody (alebo ušlý zisk) potvrdili. Podľa odporcu odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie je dôvodný a je v jeho záujme, aby bolo možné s výkonom rozhodcovského rozsudku začať v čo najkratšom čase, aby navrhovateľ nemal možnosť zmariť uspokojenie pohľadávky odporcu úkonmi smerujúcimi k zbaveniu sa majetku. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietne. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní neuvádza taxatívne podmienky, za ktorých môže súd rozhodnúť o odklade vykonateľnosti. Súd zvažuje s osobitným zreteľom na každý prípad, či je odklad vykonateľnosti potrebný. Súd nerozhoduje ex offo o odklade vykonateľnosti, a taktiež samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá odklad vykonateľnosti. Súd zvažuje argumenty na strane navrhovateľa a po ich zhodnotení rozhodne. Navrhovateľ poukázal na to, že v návrhu ozrejmil naliehavý dôvod žiadosti o odklad vykonateľnosti s poukazom na § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Má za to, že súd postupoval v zmysle zákona, vzal do úvahy aj uvedený naliehavý dôvod navrhovateľa a okrem toho odklad vykonateľnosti je len dočasným preventívnym inštitútom, ktorý neruší samotný exekučný titul. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím uplatnil zákonom daný priestor odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe návrhu navrhovateľa. Dospel k správnemu záveru, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebný vzhľadom na to, že navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné, náprava prípadne vzniknutej ujmy by bola obtiažna a rozhodcovský rozsudok je potrebné na základe včas podanej žaloby preskúmať. Ďalšie tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní nespochybňujú správnosť napadnutého uznesenia, ale budú predmetom dokazovania súdu prvého stupňa až v rámci konania o veci samej. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.