Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207504 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114207504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 44 928 572, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, proti žalovanému: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou dňa 11.03.2014 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava dňa 17.12.2013, sp. zn. Rsp V-45/2012 a to podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZRK") a zaplatenia trov konania. 3. Žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2014, ktorým bol zaviazaný ako žalovaný v rozhodcovskom konaní, zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi), sumu vo výške 16 916,15 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 916,15 € od 25.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 3 425,28 € vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 659,84 € vrátane DPH do rúk právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zamietol náhradu škody z titulu vzájomnej žaloby žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) o zaplatenie 6 706,76 €. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z odôvodnenia žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorej žalobca uviedol, že po začatí konania na Rozhodcovskom súde žalobca podal vzájomnú žalobu zo dňa 12.11.2012 na náhradu škody voči žalovanému vo výške 6 706,76 € s príslušenstvom a zároveň poukázal na neoprávnené vyčíslenie úrokov z omeškania. Žalobca žiadal v rozhodcovskom konaní v súlade s ustanovením § 8 v spojení s ustanovením § 17 a) Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, aby Rozhodcovský súd ustanovil znalca, ktorého úlohou bude vypočítať ušlý zisk žalobcu. Rozhodcovský súd však určil, že si žalobca má určiť súdneho znalca sám, pričom žalobca žiadal o určenie primeranej lehoty 30 dní, avšak žalobcom určený súdny znalec Ing. Jozef Žitník do vytýčenia ústneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok, pričom Rozhodcovský súd tak bez odôvodnenia nevykonal navrhovaný dôkaz. Vytýčené súdne pojednávanie na deň 13.12.2013 bolo odročené na základe žiadosti člena senátu na deň 17.12.2013. Dňa 16.12.2013 sa právny zástupca žalobcu, (v rozhodcovskom konaní žalovaného), ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní určenom na deň 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti. Rozhodcovský súd tak pojednával dňa 17.12.2013 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) a vo veci rozhodol. 5. Žalobca žiadal súd prvej inštancie o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, na základe ktorého, sa môže domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov, nakoľko nebolo zabezpečené uplatnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych práv a nebola zabezpečená ochrana práv žalobcu. Žalobca mal zato, že vo vzájomnej žalobe uviedol dôležité skutočnosti o vzniknutej škode a ušlom zisku a na preukázanie výšky škody a ušlého zisku žiadal ustanoviť súdneho znalca. Rozhodcovský súd napriek tomu, že súdny znalec nevypracoval znalecký posudok, nevyužil podľa žalobcu svoje právo na určenie vlastného súdneho znalca a na určenie termínu na vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca taktiež mal zato, že bola porušená zásada ústnosti a priamosti, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2013, aj napriek tomu, že znalecký posudok na preukázanie žalobcových tvrdení nebol vyhotovený a právny zástupca sa z ústneho pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. 6. Žalobca zároveň navrhol súdu, aby odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením č. k. 34 Cb/55/2014 - 123 zo dňa 01.08.2014, odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Krajský súd v Bratislave uvedené uznesenie potvrdil uznesením č. k. 2Cob 232/2014-133, zo dňa 28.10.2014. 7. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 27.06.2014, v ktorom uviedol, že má za to, že Rozhodcovský súd postupoval v konaní riadne, tak aby bola vec prejednaná bez zbytočných prieťahov v konaní, vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu, v konaní riadne zdôvodnil, prečo nepovažoval uplatnený nárok na základe tvrdených skutočností za preukázaný. Žalobca predložil iba jedno vyčíslenie ušlého zisku, ku ktorému nepredložil žiadne podklady, z ktorých vychádzal, ale naopak správnosť a pravdivosť tohto vyčíslenia následne spochybnil tým, že už v samotnom vzájomnom návrhu žiadal o vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku. Naviac, mal za to, že ak by súd len na základe tvrdenia o údajnom vzniku ušlého zisku bez podloženia týchto tvrdení relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali, či vôbec vznikla škoda vo forme ušlého zisku a kto túto spôsobil, nariadil znalecké dokazovanie, bola by tým porušená zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko by sa nielen navýšili trovy konania, ale došlo by aj k predĺženiu samotného konania o čas vyhotovovania znaleckého posudku na určenie ušlého zisku. Podľa názoru žalovaného Rozhodcovský súd v konaní postupoval riadne, keď vyzval žalobcu na vyčíslenie ušlého zisku spolu s príslušnými dokladmi a na splnenie tejto povinnosti mu poskytol lehotu 30 dní a dokonca za účelom predloženia listín preukazujúcich oprávnenosť a výšku ušlého zisku odročil aj pojednávanie vytýčené na termín 13.11.2013 o ďalších tridsať dní. Rozhodcovský súd teda v konaní žiadnym spôsobom neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania, nakoľko poskytol žalobcovi dostatočný priestor na predkladanie dôkazov a uplatňovanie jeho práv pred Rozhodcovským súdom. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal so žalovaným zabezpečené rovnaké možnosti na uplatňovanie svojich práv, navyše bol aj zastúpený právnym zástupcom. 8. Žalovaný sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada ústnosti a priamosti konania, keďže Rozhodcovský súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2013, napriek skutočnosti, že právny zástupca sa z ústneho pojednávania ospravedlnil pre práceneschopnosť, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu podľa žalovaného Rozhodcovský súd postupoval správne podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 9. Súd prvej inštancie zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom znení a zistil, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná. 10. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave - vzájomnej žaloby, že táto bola podaná žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) na Rozhodcovský súd dňa 15.11.2012, pričom žalobca predložil rozhodcovskému súdu vyčíslenie ušlého zisku bez dôkazov. Súd ďalej zistil zo zápisníc v rozhodcovskom konaní, že žalobca žiadal rozhodcovský súd o vypracovanie znaleckého posudku za účelom vyčíslenia ušlého zisku a že Rozhodcovský súd ho vyzval na jeho vyčíslenie a na predloženie dokladov, s tým, že mu poskytol na základe jeho žiadosti lehotu 30 dní a pojednávanie dňa vytýčené na termín 13.11.2013 z tohto dôvodu odročil. Žalobca sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného na deň 17.12.2013, avšak nežiadal rozhodcovský súd o odročenie tohto pojednávania. Žalobca taktiež nepredložil rozhodcovskému súdu dôkazy v stanovenej lehote súdom na vyčíslenie ušlého zisku. 11. Súd ďalej zistil, že v spise sa nenachádzajú dôkazy o tvrdenej skutočnosti žalobcu a to, že znalec uvedený žalobcom - Ing. V. Ž.N., bol ním naozaj určený za účelom vypracovania znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku na základe vzájomnej žaloby žalobcu, ako aj dôkaz preukazujúci relevantný dôvod, prečo do vytýčenia ústneho súdneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok, resp. relevantný dôvod, prečo tak neučinil ako aj, že na vypracovanie znaleckého posudku za účelom vyčíslenia ušlého zisku, boli žalobcom oslovení ďalší znalci, ktorí odmietli jeho vypracovanie. 12. Sud poukázal na ustanovenia § 23 ods. 3, § 28 ods. Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, § 17, § 40 ods.1, písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 355/2010-16 a na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca nepredložil rozhodcovskému súdu žiadne dôkazy na vyčíslenie ušlého zisku, a z tohto dôvodu Rozhodcovský súd neustanovil znalca. Rozhodcovský súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, podľa ktorého, senát alebo rozhodca, môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi, pričom účastníci konania sú povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy. Podľa názoru súdu, Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK. Súd teda na základe uvedených skutočností zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu na vypracovanie znaleckého posudku, a to z dôvodu, že súd v tejto veci neprejednáva hmotnoprávnu stránku veci. 13. Súd taktiež dospel k záveru, že Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK, keď pojednával a rozhodol vo veci dňa 17.12.2013 v neprítomnosti žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), napriek tomu, že jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti, a to podaním doručeným Rozhodcovskému súdu dňa 16.12.2013 (č.l. 48 s. sp.), nakoľko nepožiadal Rozhodcovský súd o odročenie tohto pojednávania. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žalobca je toho názoru, že dostatočne preukázal odôvodnenosť tvrdení, ktorými preukázal, že rozhodcovský súd svojim procesným postupom porušil rovnosť účastníkov konania. Konkrétne porušenie zásady rovnosti účastníkov konania nastalo, keď rozhodcovský súd odmietol ustanoviť znalca na návrh žalobcu bez náležitého odôvodnenia. Rozhodcovský súd však nariadil, aby si znalecký posudok žalobca zabezpečil sám. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca nemá možnosť zaviazať znalca vypracovaním znaleckého posudku, nakoľko táto právomoc patrí výlučne súdu. Rozhodcovský súd však navrhovaný dôkaz nevykonal, a to bez odôvodnenia, pričom nevykonaním dôkazu, ktorý navrhoval žalobca došlo k zjavnej nerovnováhe medzi účastníkmi konania. 15. Žalobca poukázal na ust. § 17, § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovský súd postupoval v konaní riadne, vec bola prejednaná pred nestranným súdom bez zbytočných prieťahov v konaní, v rozhodnutí sa rozhodcovský súd vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu v konaní pred súdom a súd riadne zdôvodnil, prečo nepovažoval uplatnený nárok na zaplatenie ušlého zisku za preukázaný. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom neuniesol dôkazné bremeno vo veci uplatneného nároku na zaplatenie ušlého zisku a ani nepredložil žiadne podklady, z ktorých vychádzal, naopak správnosť a pravdivosť tohto vyčíslenia následne spochybnil tým, že už v samotnom vzájomnom návrhu žiadal o vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku. Samotné tvrdenie o vzniku ušlého zisku bez predloženia dôkazov o dôvodoch ušlého zisku, nemôže byť podľa žalovaného považované za preukázanie uplatneného nároku. Preukázanie skutočnosti, či vôbec došlo k ušlému zisku, vyčíslenie ktorého by mohlo byť predmetom znaleckého dokazovania, bolo výlučne na žalobcovi, tento však na preukázanie týchto skutočností nepredložil žiadne doklady. 17. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 34Cb/55/2014-182, 1114207504 zo dňa 15.11.2016 rozsudkom potvrdil ako vo výroku správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 18. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že sa pridržiava na skutočností uvedených v odvolaní a opätovne žiada odvolací súd, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 34Cb/55/2014-182, zo dňa 15.11.2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 19. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu a uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 21.02.2017. Odvolací súd žiada, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 34Cb/55/2014-182, 1114207504 zo dňa 15.11.2016 rozsudkom potvrdil ako vo výroku správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 3.9.2018. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 23. Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetom súdneho konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 17.12.2013 sp. zn. Rsp V - 45/2012, a to z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. g/ zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZoRK) účinného ku dňu podania žaloby. Žalobca argumentoval tým, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. 24. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.6.2016 podľa OSP, od 1.7.2016 podľa CSP), spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale že dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania. 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania (podľa OSP, či CSP). Tým, že odvolateľ žiadal, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu s hmotným právom, tak požaduje, aby sa tak okresný ako aj odvolací súd zaoberali vecnou správnosťou rozhodcovského konania a pokiaľ by súd mal na vec iný právny názor než rozhodca/rozhodcovský súd, aby bol z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok zrušený a vrátený rozhodcovi (rozhodcovskému súdu) na ďalšie konanie. Tým by však došlo k úplnému popretiu zmyslu existencie rozhodcovského konania, čo správne v napadnutom rozsudku vyjadril i okresný súd. Kontrolná funkcia súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva strán a pod.. Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy v § 40 ZoRK nevyplýva, preto samotné vecno-právne posúdenie sporu sporových strán rozhodcovským súdom a vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu podľa hmotného práva nemohla tvoriť relevantné odvolacie dôvody. Aj na tomto mieste odvolací súd zvýrazňuje, že inštitút žaloby - návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. 26. Námietka žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď rozhodcovský súd odmietol vykonať dôkaz - ustanoviť znalca za účelom preukázania výšky náhrady škody ušlého zisku, je podľa odvolacieho súdu právne irelevantná. Preukázanie skutočností, či vôbec došlo k ušlému zisku, vyčíslenie ktorého malo byť predmetom znaleckého dokazovania, bolo výlučne na žalobcovi (v rozhodcovskom konaní na žalovanom), tento však svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca v rozhodcovskom konaní nepreukázal, či mu vôbec škoda vznikla a kto ju spôsobil, hoci rozhodcovský súd žalobcu na vyčíslenie ušlého zisku podloženého príslušnými dokladmi vyzval. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský súd postupoval v súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, správne konštatoval, že rozhodcovský súd neporušil svojim konaním zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZoRK, pretože žalobcovi poskytol dostatočný časový priestor na predloženie dôkazu, čo žalobca nevyužil. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Z odvolania je ďalej zrejmé, že žalobca namieta vyhodnotenie skutkových okolností, ktoré uviedli k zamietnutiu vzájomnej žaloby o zaplatenie 6.706,76 Eur s príslušenstvom a k zastaveniu konania o zaplatene ušlého zisku podľa vzájomnej žaloby v rozhodcovskom konaní, a to z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania, a to bez odôvodnenia. S uvedeným odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožňuje, pretože v Rozhodcovskom rozsudku sa rozhodcovský súd v jeho odôvodnení vysporiadal so vzájomným návrhom žalobcu (tam žalovaného). Skutkové a právne závery uvedené v rozhodcovskom rozsudku nemôžu byť dôvodom pre jeho zrušenie, pretože tak, ako už bolo uvedené, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. To, že rozhodcovský súd vyslovil v odôvodnení odlišný názor v prejednávanej veci ako prezentoval žalobca, nie je porušením rovnosti účastníkov konania, ani nepredstavuje arbitrárnosť rozhodnutia. 28. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že argumenty žalobcu, ktoré sa obmedzili na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, a v ktorých namietal nedostatok odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, sú vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 40 ZoRK neprípustné. 29. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).