Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/368/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203974 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209203974.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: P. Z.Ň., bytom O. XX, K., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi 1/: O. Z., bytom O. XX, K., odporcovi 2/: E. Z., bytom O. XX, K., obaja zastúpení HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. januára 2013, č.k. 11C 73/2009-221, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, a to bytu č. XX na O. F.. Č.. XX Z. K., X. poschodie, bytový dom súp. č. XXXX Q. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti 5654/225367, zapísaného Správou katastra Hlavného mesta SR Bratislava na LV č. XXXX, kat. úz. G., U. K. - P., ktorý do podielového spoluvlastníctva odporcov previedla darovacou zmluvou zo dňa 30.3.2001, ktorej vklad nadobudol účinky dňa 11.4.2001, keď podľa tohto návrhu darovanie nehnuteľnosti malo zo strany navrhovateľky byť prejavom jej vďaky za prísľub odporcov postarať sa o ňu, doopatrovať ju a byť jej nápomocní počas každodenného života, pri nákupoch, hradení nákladov s daným bytom, pričom odporcovia sa o ňu prestali starať a zaujímať, kontaktovať sa s ňou a pomáhať jej s nákupmi a pri návšteve lekárov. O vrátenie daru požiadala odporcov vyhlásením na vrátenie daru vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N138/2008 Nz28129/2008 NCRIs27836/2008. Po právnej stránke vec posúdil s poukazom na ust. § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka, keď z výsluchu navrhovateľky zistil, že s odporcami mala pekný vzťah, navštevovali sa, odkedy však požiadala vnukov o vrátenie daru, prestali sa o ňu zaujímať, nevie prečo prestala vnukov navštevovať a vrátenie daru požaduje z dôvodu, že chce bývať sama, keď pred podaním návrhu na začatie konania nepotrebovala od nikoho pomoc finančnú ani fyzickú. Len teraz sú rozhádaní, nechcela, aby odporcovia u nej bývali, prijala by len, keby prišli na návštevu. Nežiadala od nich pomoc pri zdravotných problémoch a ani v súvislosti s hradením nákladov na byt, stará sa o ňu dcéra žijúca v Nemecku tak, že ju navštevuje raz do mesiaca. Cez pracovné dni sa stravuje v jedálni blízko bydliska, v nedeľu si uvarí sama, nákupy zvláda taktiež sama. Z výpovedí odporcov zistil, že títo sú vnukmi navrhovateľky zo strany otca, ktorý zomrel v roku 1990, peniaze na kúpu bytu v roku 1996 poskytli starí rodičia zo strany matkinej, pričom podľa vzájomnej dohody mala následne byt darovať odporcom. Správanie v rozpore s dobrými mravmi popreli a k zhoršeniu vzťahov podľa nich došlo až v dôsledku výzvy navrhovateľky na vrátenie daru. Pokiaľ na správanie odporcov v rozpore s dobrými mravmi poukazovali svedkyne Q. P.Á., I. W., Q. C., majúce vedomosť o takomto ich správaní sa od navrhovateľky, prípadne na základe vzájomného získania takýchto vedomostí, poukázal na to, že navrhovateľka ako účastníčka konania vypovedala pred súdom zrozumiteľne, bola orientovaná v čase aj priestore, presne formulovala svoj nárok a jeho dôvody a odporcov poznala. Podľa súdu prvého stupňa tvrdeniam svedkýň o hrubom správaní sa odporcov chýbala určitosť z hľadiska, kedy sa namietané správanie sa odporcov malo realizovať, keď podľa jeho názoru pre záver o závadnom správaní odporcov sa vyžadoval nielen opis konkrétnych skutkov, ktorých sa obdarovaní mali dopustiť, ale aj preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, kedy sa tieto skutky mali stať. Ustálil, že tvrdenia navrhovateľky v návrhu ak aj vo výzve a žiadosti o vrátenie daru, že odporcovia sa zaviazali prísľubom doopatrovať ju a že jej budú nápomocní počas každodenného života, pri nákupoch a pri vedení domácnosti, neboli žiadnymi dôkazmi preukázané, keď v darovacej zmluve okrem vecného bremena (práva doživotného bývania v prospech navrhovateľky) iné povinnosti odporcov dohodnuté neboli. Neplatenie úhrad za byt, v ktorom odporcovia nebývajú, nepovažoval za dôvod pre vrátenie daru, keďže sa k týmto úhradám nezaviazali. Čo sa týka návštev navrhovateľky v byte podotkol, že členovia rodiny majú právo navrhovateľku v byte navštevovať, uvedomiac si ale, že vstupujú na nehnuteľnosť, kde má navrhovateľka len právo bývania, ale nie je jej vlastníčkou, preto je ich povinnosťou správať sa primerane ako hostia. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že odporcovia sa prestali s navrhovateľkou navštevovať a kontaktovať len v dôsledku narušenia vzťahov z dôvodu požiadavky o vrátenie daru, slovné ataky odporcov spočívajúce vo vyhrážaní sa políciou v súvislosti s výmenou zámku navrhovateľkou neboli podľa súdu prvého stupňa preukázané, navyše i domáhania sa odporcov vstupu do bytu za asistencie polície nemožno podľa neho považovať za neprípustné, keďže ako vlastníci majú nárok na ochranu svojho vlastníctva v zmysle § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. Ďalej zistil, že podľa lekárskych správ sa navrhovateľka dňa 18.4.2008 podrobila RTG vyšetreniu, pri ktorom jej bolo konštatované plošné zatienenie vpravo, v roku 2010 jej bol zistený sekundárny glaukóm a pripravuje sa na operáciu naplánovanú na deň 16.3.2011, dňa 4.5.2008 jej privolaná rýchla zdravotná pomoc zistila artériovú hypertenziu II, v náleze zo dňa 8.6.2010 je konštatovaný dementný syndróm v incip. štádiu, podľa nálezu zo dňa 21.6.2010 jej nie sú predpísané lieky z dôvodu absencie opatrovateľa, podľa správy zo dňa 10.2.2011 došlo k miernemu zhoršeniu jej stavu a opäť jej nebola predpísaná liečba vzhľadom na to, že žije sama a nie je tak daná záruka pravidelného užívania liekov. Podľa písomnej správy zo dňa 29.4.2011 navrhovateľka od roku 2009/2010 trpí ochoreniami vyžadujúcimi sústavnú pomoc iných osôb, od r. 2010 ju na vyšetrenia sprevádza príbuzná, od r. 2010 je sledovaná u neurologičky, od r. 2009 u oftalmologičky. Domovú daň za byt uhradili od roku 2004 striedavo odporcovia 1/, 2/. Mal za to, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa obdarovaných, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré musí byť značnej intenzity a alebo sústavné, pričom navrhovateľka takéto správanie sa odporcov nepreukázala. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na začatie konania vyhovieť. Uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršoval od r. 2006, čo má vyplývať z priložených listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkýň C. Q. P., a v dôsledku ktorej skutočnosti potrebovala sústavnú pomoc v súvislosti s dopravovaním sa , užívaním liekov, bankovými službami, službami pošty, upratovaním. Túto pomoc jej poskytovali uvedené svedkyne suplujúce odporcov, ktorí nezmenili svoje správanie ani po doručení výzvy na vrátenie daru. O jej zdravotnom stave v čase podania žaloby odporcovia nemohli mať vedomosť, keďže sa o ňu nestarali. Opätovne poukázala na vyhrážky odporcov s políciou v roku 2010. Odporcovia žiadanú pomoc odmietali od roku 2007, teda napriek prijatiu daru jej neposkytli pomoc v bežnom živote, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neprijímali ju do svojho života, prehliadali ju, prijali peňažné prostriedky jej patriace. Podľa nej z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správanie odporcov napĺňa znaky hrubého porušovania dobrých mravov trvá dlhšiu dobu a nie sú to len jednotlivé skutky alebo zanedbania, ale sústavný nezáujem a konania v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že vždy mala o odporcov záujem, oni ho však stratili po získaní daru, naopak nezaujímali sa ňu, neprejavovali úctu, vďaku a ani slušnosť. Nepozývali ju na oslavy, sviatky a dovolenky, takúto starostlivosť jej poskytovala jej dcéra žijúca v Nemecku, resp. svedkyne, navrhovateľka trpela samotou a depresiou. Nepoprela rozhádaný vzťah s odporcami, poprela však záujem dcéry o bývanie na Slovensku. Poukázala na to, že odporcom vadia návštevy a prespávanie jej rodinných príslušníkov v byte. Uviedla, že preplatky za rok 2003 až 2006 si ponechali odporcovia, napriek tomu, že preddavky platila ona. Mala za to, že už spísaním notárskej zápisnice dňa 1.7.2008 deklarovala uvedené správanie sa odporcov, t.j. existovalo už v čase doručenia výzvy na vrátenie daru. Poukázala na to, že k darovaniu nehnuteľnosti došlo z dôvodu prísľubu odporcov postarať sa o ňu. Tvrdila, že podľa zásad zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny, ktorú povinnosť odporcovia porušili, keď pomoc navrhovateľke je potrebná objektívne. V roku 2008 zistila prijatie preplatkov odporcami, ktoré jej boli poukázané až následne na základe jej iniciatívy, z čoho podľa nej vyplýva, že konanie odporcov a ich starostlivosť o ňu spočívala len tom, že ju nechajú v byte bývať. Trpí dlhodobo vážnymi zdravotnými komplikáciami a v súčasnosti je odkázaná na pomoc tretích osôb, odporcovia nemajú napriek vedomosti o tejto skutočnosti o ňu záujem, žijú si vlastný život bez ohľadu na jej vôľu, záujmy a potreby. Pomoc v súvislosti s nákupmi, bežnou hygienou a zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebovala už v čase začatia súdneho konania, od roku 2011 však žije so svojou dcérou. Mala za to, že súd prvého stupňa dôkazy nevyhodnotil komplexne, nakoľko z nich vyplýva, že sa odporcovia voči nej správajú mimo noriem slušnosti a ich správanie sa nezmenilo ani napriek dlhoročnému súdnemu konaniu. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia 1/, 2/ písomným podaním zo dňa 14.5.2013 a žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľku zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti v odvolaní označili za hypotetické a nepodložené dôkazmi. Za podstatnú vyhodnotili výpoveď samotnej navrhovateľky, ako aj svedeckú výpoveď N. T., ktorá nie je s účastníkmi v príbuzenskom vzťahu a je teda nezaujatá, a ktorú nerozporuje ani navrhovateľka v rámci odvolania. Za rozporné označili tvrdenie navrhovateľky, že byt im darovala z vďaky za ich prísľub postarať sa o ňu, doopatrovať ju, byť jej nápomocní počas každodenného života, pri nákupoch, vedení spoločnej domácnosti, hradení nákladov spojených s daným bytom, ktoré ich údajné povinnosti korigovala v odvolaní už len na záväzok postarať sa o ňu, doopatrovať a byť nápomocní počas každodenného života. Poukázali však na to, že vznik akýchkoľvek ich záväzkov zo zmluvy nebol vôbec preukázaný. Pozornosť upriamili na samotnú výpoveď navrhovateľky, že byt im darovala preto, že sú synovia jej nebohého syna. Podmienkou darovania bolo len zriadene vecného bremena. Mali za to, že zdravotné záznamy pred podaním návrhu na začatie konania nepreukazajú takú intenzitu závažnosti zdravotného stavu navrhovateľky, ktorá by vyžadovala starostlivosť v miere ňou uvádzanej. Tvrdené žiadosti navrhovateľky o pomoc od nich nie sú preukázané a z dokazovania vyplynulo, že v tomto čase o pomoc navrhovateľka nežiadala ani svoju dcéru. Pokiaľ ide o následné lekárske správy, tieto podľa nich rozporuje výpoveď samotnej navrhovateľky, ktorá uviedla, že jediný problém má zhoršujúci sa zrak a sluch a pripravuje sa na operáciu oka, k lekárovi chodí sama a nikoho nežiadala o pomoc, lebo ju nepotrebovala, keďže to má blízko. Posledná lekárska správa z r. 2011 je podľa nich nedôveryhodná a účelová, nakoľko je spísaná po výpovedi navrhovateľky, navyše lekárske správy spochybňujú, že by navrhovateľka potrebovala sústavnú pomoc v čase pred začatím konania. Za rozporné a neurčité, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, označili tvrdenie navrhovateľky v tom, kto sa o ňu stará, keď z písomných vyjadrení jej právnej zástupkyne raz vyplýva, že sa o ňu starali výlučne svedkyne P. Q. C., inokedy zas že dcéra a jej deti, žijúci v Nemecku. Poukázali na tie svedecké výpovede, podľa ktorých pred začatím konania bol medzi procesnými stranami dobrý vzťah, a na svedeckú výpoveď N. T., podľa ktorej dôvodom vrátenia daru mala byť vôľa dcéry navrhovateľky, čo korešponduje s tvrdením navrhovateľky, že u notára bola s touto dcérou. V ďalšom sa plne stotožnili so skutkovými zisteniami a právnym hodnotením veci prvostupňovým súdom. Mali za to, že prípadné neposkytovanie pomoci darkyni, ak na ňu nie je odkázaná a prípadne je zabezpečená inou osobou, nemôže byť ani podľa odbornej literatúry konaním v rozpore s dobrými mravmi. Svedeckými výpoveďami bolo podľa nich preukázané, že do začatia konania s navrhovateľkou udržiavali intenzívny kontakt, rovnako aj členovia ich širšej rodiny. Uviedli, že netvrdili, že im neprekáža bývanie dcéry navrhovateľky a ďalších vnukov v byte, ktorú skutočnosť a vôľu navrhovateľky však tolerujú, nepreukázalo sa podľa nich však prevzatie preplatkov za užívanie bytu nimi, naopak, uhrádzali daň. Platenie poplatkov je podľa nich na navrhovateľke, ktorá nie je finančne závislá a oni v byte nebývajú, naopak v byte je viac dcéra navrhovateľky a preto jej má s úhradami pomáhať. Odkaz na zásady Zákona o rodine označili za nesprávny, keďže navrhovateľka má i bližších príbuzných a nie je preto odkázaná výlučne na ich pomoc. Vzhľadom na nepreukázanie ich správania sa i voči navrhovateľke v hrubom rozpore s dobrými mravmi považujú návrh na vrátenie daru za nedôvodný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Rozsudok je dostatočne presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii uplatneného nároku navrhovateľky na vrátenie daru. V odvolaní navrhovateľka neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu v čase rozhodovania neboli známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je dostatočne vyčerpávajúce a odvolací súd naň v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným právnym úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru, možno urobiť v akejkoľvek forme, a to i v prípade nehnuteľnosti. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať za hrubé porušenie dobrých mravov, teda musí ísť o značnú intenzitu alebo sústavnosť v porušovaní dobrých mravov, a to v akomkoľvek časovom odstupe od právneho úkonu darovania. Ide o osobitné právo darcu, ktoré jeho smrťou zaniká. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje, nakoľko podlieha spoločenskému vývoju a treba ich posudzovať vždy individuálne. Vo všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru, ako vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Zmluva zo dňa 30.3.2001 uzavretá medzi procesnými stranami je zmluvou bezodplatnou, z ktorej odporcom ako obdarovaným nevyplývali žiadne povinnosti, ktorých neplnenie by mohlo nastať (okrem nerešpektovania vecného bremena). Zmluva nebola uzavretá s „výhradou“ opatrovania a starostlivosti o navrhovateľku odporcami, nebola uzavretá ako vzájomné plnenie zo strany navrhovateľky za takúto starostlivosť. Neobsahovala teda ustanovenia o podmienkach, za ktorých môže darca požadovať vrátenie daru. Darovanú nehnuteľnosť nemožno teda svojvoľne pýtať späť, ale len za splnenia zákonných podmienok, pretože darovanie je v zásade neodvolateľný právny úkon a k jeho odvolaniu môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch, ak by pre správanie sa obdarovaného vo vzťahu k darcovi bolo ponechanie daru v jeho vlastníctve hrubo porušujúce dobré mravy. Vrátenie daru nemožno požadovať len preto, že sa obdarovaný napr. neodvďačil. I podľa ustálenej judikatúry toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti, konkrétne pri nenavštevovaní darcu pri životných jubileách a pri príležitosti sviatkov (R 31/1999). Odporcovia nemali vo vzťahu k navrhovateľke právnu ani zmluvnú povinnosť, ktorú by zanedbali. Je pravdou, že podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny, avšak odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedená zásada sa viaže k rodine založenej manželstvom ako základnej bunke spoločnosti (čl. 2). Podľa čl. VIII. zmluvy odplatou za darovanie nehnuteľnosti bolo zmluvne dohodnuté len právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na základe ktorého bolo založené právo navrhovateľky nehnuteľnosť doživotne užívať. Túto zmluvnú povinnosť, t.j. takéto oprávnenie navrhovateľky rešpektovať, odporcovia neporušili. Ak potom navrhovateľka za dôvod na vrátenie daru označila skutočnosť, že sa odporcovia prestali o ňu bez ohľadu na jej zdravotný stav zaujímať, starať sa o ňu a pomáhať jej, je potrebné zaoberať sa otázkou, či takéto ich správanie bolo jednak preukázané a ak áno, či takéto správanie možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. V tomto smere treba prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa , že v konaní bolo preukázané, že k zhoršeniu vzťahov medzi procesnými stranami a k začiatkom vzájomného nenavštevovania sa došlo práve v dôsledku požiadavky navrhovateľky o vrátenie daru, pričom v tom čase na ich pomoc odkázaná nebola, o pomoc ich nezvykla žiadať a navyše vymenila i zámok na dverách. Nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že odporcovia napriek žiadosti pomoc neposkytli. Naviac je potrebné pri hodnotení správania sa odporcov zohľadniť i ich vek, pohlavie, prípadné školské či pracovné zaneprázdnenie, ako i to, že nejde o bezprostredných potomkov navrhovateľky, od čoho sa odvíja tá skutočnosť, či vôbec bolo od nich prirodzené požadovať starostlivosť o navrhovateľku po stránke zdravotnej, po stránke využívania bankových služieb, s čím možno sami nemali bohaté skúsenosti a pod. Nepreukázalo sa (a ani sa netvrdilo), že by jej takúto starostlivosť poskytovali napr. iní potomkovia vo veku, so skúsenosťami a prípadnými časovými možnosťami porovnateľnými s odporcami, keď možná sa javí i tá situácia, že starostlivosť poskytovaná známymi a dcérou vyhovovala viac i samotnej navrhovateľke. Navrhovateľka, ktorá má v danom konaní povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o pravdivosti svojich tvrdení, nepreukázala, že by k zhoršeniu vzťahov nedošlo vzájomne, ale len z dôvodu správania sa odporcov. Predkladané lekárske správy navyše nepreukazujú zlý zdravotný stav navrhovateľky pred rokom 2008, kedy o vrátenie daru požiadala. Odvolací súd uvedomujúc si morálny aspekt vzťahu medzi procesnými stranami uvádza, že i pre prípad extrémne záporného vývinu vzťahu medzi nimi a z toho vyplývajúcich pocitov osamotenia navrhovateľky, depresie a aktuálne skutočnú odkázanosť na tretie osoby, ktorá situácia je pre staršieho človeka rozhodne nedôstojná, tieto skutočnosti pre právne hodnotenie stavu veci nie sú relevantné. Na základe vyššie uvedeného teda odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyhodnotil, že správanie sa odporcov ako obdarovaných nenieslo v čase rozhodnom, teda v čase vyhlásenia navrhovateľky na vrátenie daru (1.7.2008) znaky vyžadované na vrátenie daru zákonom, teda že by svojím konaním vo vzťahu k navrhovateľke hrubo porušovali dobré mravy v intenzite, ktorá je porovnateľná napr. s fyzickým násilím, hrubými urážkami, či neposkytnutím pomoci vyplývajúcej z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.