Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/595/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205281 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211205281.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaly Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: BYTOKOMPLET, s.r.o., Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 698 845, zast. JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom so sídlom Medzilaborecká 21, Bratislava, proti odporcom: 1/ O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I., P. X, 2/ D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I., P. X, obaja zastúpení Ing. Jánom Miklošom, bytom Bratislava, Liptovská 6, o zaplatenie 2.174,66 € s prísl., na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. júna 2013, č.k. 58C 42/2012-118, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania potvrdzuje. V časti týkajúcej sa trov konania vrátane trov právneho zastúpenia rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.174,66 € od 1.2.2011 do 5.12.2012, ako aj trovy konania vo výške 130,- € a trovy konania vo výške 130,- € a rovy právneho zastúpenia 1.088,76 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 11.3.2013 č. k. 58C 42/2012-108, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2013, konanie v časti o zaplatenie istiny 2.174,66 € podľa § 96 ods. 1 O.s.p., po späťvzatí návrhu navrhovateľom v tejto časti, keď odporcovia 1/ a 2/ túto istinu uhradili, zastavil. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania, na ktorej časti návrhu navrhovateľ zotrval, vychádzal z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že keďže odporcovia 1/a 2/ neuhradili pohľadávku navrhovateľa v sume 2.174,66 € riadne a včas, dostali sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, z ktorého dôvodu sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne aj úroky z omeškania vo výške rovnajúcej sa dvojnásobku diskontnej sadzby NBS v čase vzniku omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/18995 Z.z. Argumentáciu odporcov 1/ a 2/, že členská schôdza nesplnomocnila navrhovateľa na vymáhanie úrokov z omeškania nemá nepovažoval za argumentáciu majúcu oporu v zákone a nárok navrhovateľa v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. považoval za dôvodný. Za nepreukázané považoval tvrdenie odporcov 1/ a 2/, že trovy konania boli už zahrnuté v účtovných zálohových platbách, keď zo zálohových predpisoch také tvrdené skutočnosti vôbec nevplývali. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania vo výške 130,- € a trov právneho zastúpenia v sume 1.088,76 €. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrejme zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko dlh mali voči Spoločenstvu vlastníkov bytov a nie voči Bytokompletu, s.r.o., ktorý je len mandatárom Spoločenstva. Mali za tom, že o prípadnom vymáhaní úrokov z omeškania vo výške 331,29 € alebo o ich odpustení, či znížení musí rozhodnúť Spoločenstvo na riadnej členskej schôdzi a podľa uznesenia požiadať mandatára (Bytokomplet) o vymáhanie alebo jeho zastavenie a Spoločenstvo sa zatiaľ touto problematikou nezaoberalo a mandatár odmietol Spoločenstvo exaktne informovať o uhradení istiny 2.174,66 €. Zotrvali na tom, že časť trov konania uhradili v istine 2.174,66 € a vytýkali súd prvého stupňa, že sa toto ich tvrdenie nepreskúmal dôsledne, nakoľko právny zástupca zrejme predkladal neúplné dokumenty o úhrade istiny a jej štruktúry. Z ním uplatnených trov právneho zastúpenia bola podľa nich by bola nimi zaplatená dvakrát a výška náhrady trov konania bola nesprávne určená. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Poukázal na to, že ako mandatár vymáhal od odporcov aj istinu, čo odporcovia nikdy nespochybňovali a po podaní návrhu ju aj uhradili, pričom úroky z omeškania sú príslušenstvom istiny, ktorý tvoril neoddeliteľný nárok na zaplatenie spolu s istinou, z ktorého dôvodu nie je potrebné pre mandatára na vymáhanie príslušenstva osobitné plnomocenstvo, a teda ani samostatné uznesenie Spoločenstva k vymáhaniu úrokov z omeškania z istiny. Uviedol, že úroky z omeškania odporcom neboli odpustené a boli priznané v zákonom stanovenej výške a za obdobie zodpovedajúce omeškaniu. Konštatoval, že odporcovia uhradili sumu 2.174,66 € a aj z ich vyjadrenia na pojednávaní dňa 6.12.2012 je zrejmé, že táto suma predstavovala len žalovanú istinu, v ktorej trovy konania neboli zahrnuté. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že popri trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že odporcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, bytu, nachádzajúceho sa v bytovom dome uvedenom na ul. P. X, pričom na zálohových platbách, platbách do fondu opráv, údržby a prevádzky domu a na odmenu správcu im vznikol za obdobie od augusta 2008 do januára 2011 nedoplatok vo výške 2.174,66 €, ktorý v priebehu konania aj odporcovia uhradili a z ktorého dôvodu po späťvzatí návrhu navrhovateľom v tejto časti bolo súdom prvého stupňa uznesením zo dňa 11.3.2013, č.k. 58C 42/2012-108 konanie v časti istiny 2.174,66 € zastavené. Nakoľko odporcovia predmetnú pohľadávku neuhradili riadne a včas, dostali sa v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. do omeškania a navrhovateľovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák., pričom námietka odporcov, ktorý namietali tento nárok navrhovateľa na úrok z omeškania z dôvodu, že dlh mali voči Spoločenstvu vlastníkov bytov a nie voči Bytokompletu, s.r.o. (navrhovateľovi), ktorý je len mandatárom Spoločenstva, nebola dôvodná. Nedôvodná bola aj ich námietka, že o prípadnom vymáhaní úrokov z omeškania vo výške 331,29 € alebo o ich odpustení, či znížení musí rozhodnúť Spoločenstvo na riadnej členskej schôdzi a podľa uznesenia požiadať mandatára (Bytokomplet) o vymáhanie alebo jeho zastavenie a Spoločenstvo sa zatiaľ touto problematikou nezaoberalo. Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP obytného domu „S. P. X, X, X“ v Bratislave ako mandant uzatvoril s navrhovateľom. BYTOKOMPLET, s.r.o. Kamenárska 18 dňa 19.10.2007 mandátnu zmluvu, v zmysle čl. II ktorej sa navrhovateľ ako mandatár zaviazal, že v rozsahu dojednanom v tejto zmluve a za podmienok v nej uvedených pre „S. P. X, X, X“ zabezpečí plnenie spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a správou predmetného domu v rozsahu a obsahu podľa čl. III tejto zmluvy, v zmysle ktorého eviduje nedoplatky vlastníkov bytov za nezaplatené úhrady do fondu opráv, správcovského poplatku a zálohových platieb za poskytnuté služby a tieto nedoplatky vymáha ústne, upomienkami a súdnym a exekučným konaním. Navrhovateľ tak bol aktívne legitimovaný a oprávnený vymáhať vyššie uvedené vzniknuté nedoplatky voči odporcom 1/ a 2/, a to nielen istinu, ale aj príslušné úroky z omeškania vzniknuté v dôsledku toho, že tento peňažný dlh odporcovia nezaplatili riadne a včas a nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. mu vznikol zo zákona, keď omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami a nepotreboval tak rozhodnutie Spoločenstva o nich na riadnej členskej schôdzi, ako sa mylne domnievali odporcovia. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V napadnutej časti týkajúcej sa trov konania však odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď pri rozhodovaní o trovách konania rozhodoval súd prvého stupňa len z hľadiska ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom konanie v časti istiny 2.174,66 € bolo uznesením zo dňa 11.3.2013, č.k. 58C 42/2012-108 zastavené s tým, že o náhrade v časti trov konania, v ktorej bolo konanie zastavené, bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, avšak súd prvého stupňa sa v tejto časti trov konania nevysporiadal s právnym posúdením, nakoľko v prípade zastavenia konania prichádza do úvahy ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 prvá, resp. druhá veta O.s.p. a po právnej stránke pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval len ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.