Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213221 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211213221.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: V. V., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, K., zast.: JUDr. Milan Roll, advokát, Švabinského 13, Bratislava, proti odporcovi: SR - Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany SR, Inovecká 7, Trenčín, IČO: 34 000 666, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcu: Z.Í. V., K. A. XX, K., zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, o určenie platnosti zmlúv, na odvolanie navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. júna 2012, č.k. 51C 106/2011-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie platnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva k bytu, ako aj v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 114,80 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vedľajšia účastníčka na strane odporcu je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 114,80 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil platnosť nájomnej zmluvy k 3-izbovému bytu č. XXX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na A. F.. Č.. XX v K. spolu s príslušenstvom uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2010 a zároveň platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva k bytu č. XXX, sekcia C na 8.poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na A. F..Č..XX Z. K., spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8378/760589 na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach a príslušenstve tohto domu, zapísaného v kat. území P. na L. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 8378/760589 na pozemku zastavaným domom súp. č. XXXX, a to parc. č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 161 m2 a na priľahlých pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 75 m2, parc. č. XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 22 m2, parc. č. XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 22 m2 a parc. č. XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 5 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz P., vedené A. C. pre I. M. A. K., uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 10.11.2010 a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 792,07 Eur k rukám jeho právneho zástupcu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 1, 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (uvedenie, že ide o zák.č. 181/1993 Z.z. odvolací súd vyhodnotil za nesprávnosť v písaní) a § 80 písm. c/ O.s.p., ako aj s poukazom na ustálenú judikatúru a po zistení skutkového stavu, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril počas trvania služobného pomeru ako profesionálny vojak dňa 24.01.2001 s odporcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol 3-izbový byt č. X/XXX na X. poschodí bytového domu na A. F.. Č..XX Z. K., nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú počas trvania služobného resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany a služobný pomer navrhovateľa bol ukončený ku dňu 25.01.2008 rozkazom č.91 zo dňa 23.01.2008. Súd prvého stupňa ďalej ustálil, že navrhovateľ uzavrel s vedľajšou účastníčkou na strane odporcu manželstvo dňa 11.02.1995, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.12.2009, č.k. 10C 181/2009-41, z manželstva sa narodila 1 dcéra V. V., G.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že dňa 19.10.2010 podpísal navrhovateľ „ Čestné prehlásenie“, podľa ktorého ako nájomca služobného bytu na A. F.. A..Č.. XXXX/XX Z. K. má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú a pred užívaním tohto bytu ukončil užívanie iného bytu, bytového domu, rodinného domu a ani mu nevznikol nájomný vzťah (spoločný nájom manželov) u iného prenajímateľa, taktiež že v Dotazníku a žiadosti o prevod vlastníctva bytu navrhovateľ požiadal o prevod bytu do výlučného vlastníctva s tým, že jeho služobný pomer netrvá. Zistil, že navrhovateľ a vedľajšia účastníčka na strane odporcu Zmluvou o prevode vlastníctva bytu previedli vlastnícke právo k bytu č. XX na K. F.. Č.. XX Z. E., ktorej vklad bol povolený dňa 11.12.2001 a navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 21.10.2010 nájomnú zmluvu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú, ktorej predmetom bol 3-izbový byt č. X/XXX na X. poschodí bytového domu na A. F.. Č.. XX Z. K., následne títo uzavreli dňa 10.11.2010 Zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktoré zmluvy však odporca v zmysle jeho listu zo dňa 18.01.2011 považoval za neplatné podľa § 49a Občianskeho zákonníka v dôsledku existencie podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený. Po právnom zhodnotení skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení majúc za to, že jedine týmto určením je možné odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, nakoľko odporca popiera platnosť zmlúv a odmieta podať návrh na ich vklad do katastra nehnuteľností. Za nespornú okolnosť medzi procesnými stranami považoval skutočnosť, že pred uzatvorením predmetných zmlúv užíval navrhovateľ s vedľajšou účastníčkou na strane odporcu predmetný byt bez právneho dôvodu, taktiež že počas trvania služobného pomeru navrhovateľa išlo o byt služobný, a teda vedľajšej účastníčke na strane odporcu ako jeho bývalej manželke ani počas trvania manželstva nevznikol spoločný nájom k predmetnému bytu a táto mala k bytu len odvodené právo bývania, pričom navrhovateľ ukončil služobný pomer dňa 25.01.2008 a manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 08.12.2009, ktoré skutočnosti boli odporcovi podľa jeho listu zo dňa 24.09.2010 známe. Pokiaľ podľa odporcu mal podstatný skutkový omyl spočívať najprv v tom, že navrhovateľ prehlásil, že jeho manželka je vlastníkom rodinného domu v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá skutočnosť nebola pravdivá a následne že v čestnom prehlásení navrhovateľ nepravdivo vyhlásil, že ukončil pred užívaním tohto bytu užívanie iného bytu, súd prvého stupňa vzhľadom na uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 21.10.2010 a zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 10.11.2010 vyhodnotil jeho tvrdenia za irelevantné. Konštatoval, že Metodický pokyn, na ktorý poukazuje odporca, na vec aplikovateľný nie je vzhľadom na skutočnosť, že nájomný vzťah podľa pôvodnej nájomnej zmluvy z roku 2001 bol ukončený ešte pred rozvodom manželstva navrhovateľa a vedľajšej účastníčky a obaja v byte bývali bez právneho dôvodu, preto ani jeden z bývalých manželov nespĺňal podmienku na prevod vlastníctva bytu podľa uvedeného Metodického pokynu a ani podľa § 16 zák.č. 182/1993 Z.z. Mal za to, že až uzatvorením novej nájomnej zmluvy došlo k splneniu podmienok č. l.4 Metodického pokynu a zák.č. 182/1993 Z.z., kedy však navrhovateľ už bol rozvedený a nemal teda povinnosť preukazovať zabezpečenie bývania svojej bývalej manželky. Poukázal na skutočnosť, že čestné vyhlásenie bolo vystavené dňa 19.10.2010, nájomná zmluva bola uzavretá dňa 21.10.2010 a zmluva o prevode vlastníctva dňa 10.11.2010, pričom vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu v K., ktorý bývalá manželka darovala svojim rodičom, bol povolený až dňa 08.11.2010, preto ustálil, že navrhovateľ odporcu v tomto smere nemohol uviesť do omylu. Prihliadol i na tú skutočnosť, že vlastníctva rodinného domu v K. sa vedľajšia účastníčka na strane odporcu vzdala dobrovoľne. Podľa súdu prvého stupňa tvrdením v čestnom prehlásení navrhovateľa o tom, že ukončil užívanie iného bytu pred užívaním predmetného bytu, nemohol uviesť odporcu do omylu s následkom neplatnosti predmetných zmlúv, nakoľko navrhovateľ skutočne pred začatím užívania bytu na A. F.. ukončil bývanie iného bytu, a to bytu č. XX na K. F.. Z. E. a odporca vedel, že navrhovateľ predmetný byt užíva od r. 2001, a to najprv ako byt služobný a následne od r. 2010 bez právneho dôvodu. Uviedol, že podmienka o ukončení užívania iného bytu je podstatná v zmysle predloženého metodického pokynu len pre prípad, ak nájomca preukazuje svoj nárok na bytovú náhradu, čo však navrhovateľ nežiadal a teda ani nepreukazoval. S úd prvého stupňa dôvodil, že uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy došlo medzi navrhovateľom a odporcom k vzniku úplne nového nájomného vzťahu a pri prevode vlastníctva bytu sa vychádzalo už z existencie tohto nového nájomného vzťahu uzavretého výlučne s navrhovateľom, preto nemohlo dôjsť k uplatneniu podmienok uvedených v čl. 4 Metodického pokynu týkajúceho sa bývalej manželky navrhovateľa, keď navyše odporca mal vedomosť o rozvode ich manželstva a o skutočnosti, že navrhovateľ nie je u odporcu v služobnom pomere. Na základe uvedeného vyhodnotil nájomnú zmluvu i zmluvu o prevode vlastníctva bytu za platné právne úkony, majúc za to, že navrhovateľ žiadnym zo svojich úkonov a vyhlásení neuviedol odporcu do omylu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 792,07 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 199,-Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 593,07 Eur. Vzhľadom na predmet konania, ktorým nie je určenie vlastníckeho práva ale určenie platnosti zmlúv, mu určil odmenu za 1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a pri stanovení základu tarifnej odmeny vychádzal zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci. Uviedol, že konanie o určenie platnosti zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku sporom s jeho jednotnou výškou a poukázal na rozhodnutie NS SR 2Cdo 65/2008, podľa ktorého aj z hľadiska výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci. Vzhľadom na spojenie dvoch vecí teda výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci stanovil vo výške 85,50 Eur a navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci spolu s režijným paušálom a DPH, z toho 1 krát odmena vo výške 1 za odročené pojednávanie. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal uvedený rozsudok zrušiť, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a taktiež priznať náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko podľa neho súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s otázkou práva navrhovateľa na bytovú náhradu po skončení nájmu služobného bytu dohodnutého na dobu určitú v pôvodnej nájomnej zmluve zo dňa 24.01.2001 vyplývajúceho mu z § 712a, ods. 9 Občianskeho zákonníka, zo zák. č. 189/1992 Z.z. a z čl. 4 ods. 3 Metodického pokynu MO SR o ustanovení postupu pri prevode vlastníctva bytu, ktorým sa riadi prevod služobných bytov do vlastníctva v rezorte obrany. Poukázal na to, že bez existencie práva navrhovateľa na bytovú náhradu nie je možné v podmienkach rezortu obrany pristúpiť k odpredaju bytu nájomcovi a právo na náhradný byt musí u záujemcu o kúpu služobného bytu existovať v okamihu skončenia nájomného vzťahu a pre prípad nájmu dohodnutého na dobu určitú ako v danom prípade pre určenie vzniku práva užívateľa na náhradný byt platí ust. § 4 zák. č. 189/1992 Z.z. Dôvodil, že užívatelia služobných bytov s určitou dobou nájmu, ktorým skončil nájomný pomer, preukazujú svoj nárok na bytovú náhradu podľa vyššie citovaných ustanovení predložením čestného prehlásenia, v ktorom vyhlasujú ukončenie užívania iného bytu pred užívaním bytu služobného, pričom podľa rozsudku NS SR č. 4Cdo 9/2002 musí ísť o bezprostredné ukončenie nájomného pomeru k inému bytu. Považoval čestné prehlásenie za jednu zo základných dokladov predkladaných záujemcom o kúpu bytu predávajúcemu, na základe ktorých odporca potom koná. Uviedol, že pred zmluvou o prevode bytu je potrebné uzavretie nájomnej zmluvy z dôvodu, že podľa zák.č. 182/1993 Z.z. odpredaj bytu sa viaže na existenciu nájomného vzťahu na dobu neurčitú. Poukázal na to, že odporca s navrhovateľom uzatvoril nájomnú zmluvu v presvedčení, že má navrhovateľ právo na bytovú náhradu vychádzajúc z údajov uvedených v čestnom prehlásení, pričom podľa neho navrhovateľ podmienku na uzatvorenie nájomného vzťahu na dobu neurčitú nespĺňal. V prípade, ak by odporca mal vedomosť o nepravdivosti tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení navrhovateľa, k uzatvoreniu zmluvy nájomnej a zmluvy o prevode vlastníctva bytu by nepristúpil. Uvedenie nepravdivých údajov v čestnom prehlásení navrhovateľom označil za vedomé obchádzanie zákona v snahe získať od štátu byt za podstatne nižšiu cenu než trhovú. Uviedol, že pre prípad nepreukázania ukončenia užívania iného bytu pred užívaním bytu služobného je nájomca povinný relevantný byt vypratať a tento bude pridelený uchádzačovi z poradovníka. Považoval za preukázané , že v čase pridelenia služobného bytu na A. F.. XX Z. K. na základe rozhodnutia Posádkového veliteľstva Bratislava zo dňa 15.01.2001 bol navrhovateľ spolu s manželkou vlastníkom bytu č. XX na K. F.. Z. E., ktorý až následne v decembri 2001 previedli do vlastníctva tretej osoby, t.j. navrhovateľ pred uzatvorením prvej (pôvodnej) nájomnej zmluvy na dobu určitú neskončil užívanie iného bytu, preto mu nevzniklo právo na bytovú náhradu a následne ani právo na odkúpenie predmetného služobného bytu. Poukázal na to, že nepravdivým čestným prehlásením navrhovateľ odporcu uviedol do omylu, ktorý následne v omyle uzatváral obe zmluvy a že navrhovateľ byt v E. na K. F.. v jeho osobnom vlastníctve predal bez ohľadu na to, že služobný byt mu bol pridelený len na dobu určitú, a to na dobu trvania služobného pomeru, ktoré konanie navrhovateľ označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa neho navrhovateľ si musel byť vedomý existencie nájomného vzťahu na dobu určitú, po skončení ktorého vzťahu bude povinný byt vypratať a vrátiť prenajímateľovi. Mal za to, že predmetný byt ani počas jeho užívania navrhovateľom bez právneho dôvodu nestratil charakter bytu služobného, nakoľko skončenie služobného pomeru nájomcom nie je dôvodom na zmenu charakteru bytu. Uviedol, že obe zmluvy týkajúce sa predmetného bytu odporca s navrhovateľom uzatvoril výlučne len z dôvodu jeho uvedenia do omylu na základe nepravdivých údajov uvedených v čestnom vyhlásení, preto sú podľa neho tieto zmluvy s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Proti uvedenému rozsudku podala riadne a včas odvolanie i vedľajšia účastníčka na strane odporcu, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nej navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe z dôvodu, že sa z bytu na A. F.. XX Z. K. po rozvode ich manželstva odsťahoval a byt užíva ona s maloletou dcérou, k čomu súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom maloletej dcéry navrhovateľa a vedľajšej účastníčky. Poukázala na to, že v zmysle listu odporcu zo dňa 24.09.2010 je na evidenčnom liste k predmetnému bytu zapísaná i ona, v dôsledku ktorej skutočnosti podľa uvedeného listu odporcu nárok na odkúpenie predmetného bytu majú obaja bývalí manželia každý v 1, a pre prípad odkúpenia výlučne navrhovateľom bolo potrebný jej súhlas, ktorý neudelila, resp. súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou v rámci dokazovania nezaoberal. Poukázala na dokazovaním zistenú skutočnosť, že zálohové platby za užívanie bytu na K. F.. Z. E. boli do fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádzané do 31.10.2001, pričom služobný byt užívali s navrhovateľom od 24.01.2001, čím nedošlo podľa nej k naplneniu podmienky v zmysle ust. § 4 zák.č. 188/1992 Z.z. (správne č. 189/1992 Z.z.). Mala za to, že podmienka preukázania nároku na bytovú náhradu vyplýva priamo z tohto ustanoveia a odporca bytovú náhradu navrhovateľovi poskytol práve uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 21.10.2010 vychádzajúc z nepravdivých údajov v čestnom prehlásení navrhovateľa. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý napadnuté rozhodnutie žiadal v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania podľa vyčíslenia jeho právnym zástupcom, keď za vadu prvostupňového rozsudku označil neexistenciu výroku o zamietnutí náhrady trov konania vo zvyšku oproti vyčíslenej sume jeho právnym zástupcom. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia súdy priznávajú úspešným účastníkom podľa samostatného právneho predpisu bez akejkoľvek spojitosti so zákonom o súdnych poplatkoch a z vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako prioritu spôsobu výpočtu odmeny za úkony právnej služby uvádza hodnotu veci alebo práva a iba v prípade, ak túto nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. je možné ju stanoviť len s nepomernými ťažkosťami, je možní uplatniť ust. § 11 vyhl. Uviedol, že v danom prípade hodnotu sporu (veci) možno jednoducho stanoviť podľa kúpnej ceny bytu uvedenej v zmluve o prevode bytu a zriadení záložného práva. Náhradu trov odvolacieho konania si v súvislosti s ním podaným odvolaním neuplatnil. Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka plne stotožnil s jeho znením a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil. Uvedené písomné podanie odporcu odvolací súd vyhodnotil ako jeho súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa mal odporca ním uvedené odvolacie námietky za nedôvodné. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na písomný návrh na začatie konania a právne prednesy prezentované počas konania pred súdom prvého stupňa a mal za to, že predmetom sporu nie je vyriešenie bytovej náhrady zo zaniknutého právneho vzťahu, ale určenie platnosti zmlúv, rovnako nejde o vznik nájomného práva a prevod vlastníctva k bytu, ktorý užíval pred mnohými rokmi a ktorý právny vzťah bol ukončený. Zdôraznil, že ako občan s neobmedzenou právnou subjektivitou požiadal odporcu s právnou subjektivitou o uzavretie nájomnej zmluvy k bytu, odporca mu po obdržaní čestného vyhlásenia vyhovel, nájomnú zmluvu a následne i zmluvu o prevode vlastníctva bytu s ním uzavrel. Mal za to, že čestným prehlásením zo dňa 19.10.2010 nemohol odporcu uviesť do omylu, nakoľko právny vzťah k bytu Z. E. ukončil pred 19.10.2010. Poukázal na skutočnosť, že vlastníkmi bytov na A. F.. Z. K. sa stali i nájomcovia užívajúci i ďalšie služobné byty s dispozičným právom odporcu. Uviedol, že do zmluvného vzťahu vstúpil ako samostatný právny subjekt v snahe vyriešiť svoju bytovú situáciu a nie z dôvodu riešenia nároku na bytovú náhradu. Určenia platnosti predmetných zmlúv sa nedomáhal z dôvodu nároku k predmetnému bytu ako bytu náhradnému, ale z dôvodu, že odporca s ním slobodne, riadne a na základe pravdivých informácií uzavrel v súlade s právnymi normami samostatné zmluvy. Napadnutý rozsudok teda žiadal ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšej účastníčky na strane odporcu poukázal na všetky právne argumenty v písomnom návrhu na začatie konania a právne prednesy v konaní pred súdom prvého stupňa a stotožnil sa s napadnutým prvostupňovým rozhodnutím. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení mal za to, že nemá inú možnosť preukázať platnosť predmetných zmlúv ako prostredníctvom žaloby na príslušnom orgáne, ktorým je súd, za nepravdivé označil tvrdenie o jeho úmysle opustiť predmetný byt a poukázal na skutočnosť, že pri dome si v roku 2011 kúpil garáž. V byte sa určitú dobu nezdržiaval len z dôvodu podaných trestných oznámení vedľajšou účastníčkou na jeho osobu. Za správny procesný postup označil zamietnutie vykonania dokazovania výsluchom maloletej dcéry a konštatoval, že v čase čestného vyhlásenia už viac rokov nemal žiaden právny vzťah k bytu na K. F.. Z. E., preto odporcu nemohol týmto prehlásením uviesť do omylu. Uviedol, že do zmluvného vzťahu vstúpil ako samostatný právny subjekt s právne samostatným odporcom v snahe vyriešenia bytovej situácie a nie v snahe riešenia nároku na bytovú náhradu. Určenia platnosti predmetných zmlúv sa nedomáha z dôvodu existencie nároku k spornému bytu ako bytu náhradnému, pretože odporca s ním riadne na základe pravdivých informácií uzavrel v súlade s právnymi normami samostatné zmluvy. Poukázal na úmysel vedľajšej účastníčky zrušiť platnosť riadne uzavretých zmlúv s cieľom riešiť tak svoju bytovú situáciu, o čom svedčí i jej účelové darovanie nehnuteľnosti - rodinného domu v K.Q. svojim rodičom. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie v medziach a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie odporcu a vedľajšej účastníčky nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 O.s.p.. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, ako aj o dôvode platnosti predmetných zmlúv. V odvolaní odporca a vedľajšia účastníčka na strane odporcu neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by odvolací súd len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. Predmetom konania je posúdenie platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi hlavnými účastníkmi konania dňa 21.10.2010 a zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva zo dňa 10.11.2010. Pre rozhodnutie vo veci bol preto rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase uzatvorenia týchto právnych úkonov. Navrhovateľ ukončil služobný pomer u odporcu dňa 25.01.2008, pôvodná nájomná zmluva zo dňa 24.01.2001 bola uzatvorená na dobu určitú do skončenia služobného pomeru navrhovateľa teda počnúc dňom 26.01.2008 navrhovateľ v predmetnom byte býval (užíval ho) bez právneho dôvodu. Pôvodný nájomný vzťah skončil dňa 25.01.2008, kedy odporca otázku bytovej náhrady navrhovateľa neriešil. Ako s osobou bývajúcou v predmetnom byte bez právneho dôvodu (teda nie s osobou v služobnom pomere) odporca ako prenajímateľ predmetného bytu uzatvoril dňa 21.10.2010 nájomnú zmluvu k bytu podľa § 685 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania., nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený a ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, ktorý zákonný predpoklad bol v danom prípade splnený. Iba výnimočne sa na platnosť zmluvy vyžaduje súhlas ďalšej osoby. Takáto výnimka platí pri služobných bytoch, medzi ktoré sú v zmysle zák. č. 189/1992 Z.z. zaradené i byty vojenské, kde sa vyžaduje súhlas orgánu alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická osoba či právnická osoba nie je zároveň aj prenajímateľom. Podmienkou platnosti nájmu služobného bytu je teda súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby v zmysle uvedeného zákona. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva a ani odporcom nebolo tvrdené, že MO SR s predmetnou nájomnou zmluvou nesúhlasilo a teda že dôvodom neplatnosti zmluvy je neudelenie súhlasu kompetentného orgánu. Za dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy a v nadväznosti na ňu i zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva odporca označil výlučne existenciu podstatného omylu pri jej uzatváraní vyvolaného navrhovateľom pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Pre účely rozhodnutia vo veci bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, či odporca ako účastník konania nesúci dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o dôvode neplatnosti relevantného právneho úkonu, existenciu omylu vyvolaného navrhovateľom preukázal. Pre rozhodnutie vo veci bolo teda podstatné zistiť, či v čestnom prehlásení navrhovateľa zo dňa 19.10.2010, ako podkladu pre uzatvorenie nájomnej zmluvy pre odporcu, navrhovateľ uviedol nepravdivé skutočnosti a či tak odporcu uviedol do omylu podstatného pre účely uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy. V konaní pred súdom prvého stupňa došlo k správnemu zisteniu skutočnosti, že bývalá manželka navrhovateľa previedla vlastníctvo k rodinného domu v K. na iné osoby právne účinne až dňa 08.11.2010 a taktiež, že skutočnosť ohľadom skončenia užívania bytu v E. na K. F.. XX pred týmto prehlásením je pravdivá. Tvrdený dôvod neplatnosti zmlúv teda preukázaný nebol. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty ohľadom právneho postavenia vedľajšej účastníčky na strane odporcu k predmetnému bytu v čase uzatvárania zmlúv, kedy jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené, ako aj právnu neopodstatnenosť skúmania splnenia podmienok pre poskytnutie bytovej náhrady navrhovateľovi, tieto odvolací súd zhodne s názorom súdu prvostupňového vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko predmetom konania bolo posudzovanie platnosti novovzniknutého nájomného vzťahu výlučne hlavných účastníkov konania zo dňa 21.10.2010 a v nadväznosti naň uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva. Rovnako odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa ustálil existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovaných určeniach a argumentáciu vedľajšej účastníčky vyjadrenú v odvolaní v tomto smere mal za irelevantnú, nakoľko okolnosť, že v určitej dobe navrhovateľ byt neužíval, nie je pre posúdenie tejto právnej otázky významná. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide totiž o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu neprejudikuje rozhodnutie vo veci, nesúvisí s tvrdenými skutkovými okolnosťami, pre posúdenie danej právnej otázky sa nevykonáva dokazovanie. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má navrhovateľ, ktorý je povinný osvedčiť potrebu určenia súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a že toto určenie vytvára pevný základ pre usporiadanie právnych vzťahov. (rozsudok NS SR 3Cdo 249/2009). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej a rovnako i v časti o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na ktoré v podrobnostiach odkazuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) proti odporcovi a taktiež proti vedľajšej účastníčke na strane odporcu. Sadzbu odmeny za 1 úkon právnej pomoci určil podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za použitia § 13 ods. 4 vyhlášky, keďže išlo o spojenie dvoch vecí (platnosť nájomnej zmluvy a platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva), pričom 1/13 výpočtového základu pre rok 2012, kedy bol úkon právnej pomoci realizovaný, je 58,70 Eur, výška odmeny je preto 88,-Eur, k tomu priznal režijný paušál 7,63 Eur a DPH vo výške 20%, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 114,80 Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd mal za to, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je platnosť zmlúv o určitých právach k nehnuteľnosti, hodnota sporu oceniteľná nie je. Nájomné právo nezakladá vo vzťahu k bytu vlastníctvo, hodnota nájomného vzťahu uzatvoreného na dobu neurčitú oceniteľná tak rozhodne nemôže byť, rovnako však ani rozhodnutím o platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na rozdiel od žaloby o určenie vlastníctva nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo je tiež aj dôvodom pre argumentáciu o neoceniteľnosti hodnoty sporu v tejto jeho časti. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd i potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v ďalších podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti (§219 ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.