Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218643 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211218643.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T. V., bytom L. X, X., zastúpená: JUDr. Tibor Horváth, advokát, Havelkova 2, Bratislava, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 12. septembra 2013 č. k. 12C/87/2011-432, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd 1. stupňa určil, že výpoveď žalovanej zo dňa 23. 2. 2011 daná žalobkyni je neplatná. O mzdových nárokoch žalobkyne ako i o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21. 4. 2005 s dohodnutým druhom práce - referent. V zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31. 10. 2009 sa pracovná zmluva zo dňa 21. 4. 2005 zmenila v časti druhu práce na odborného referenta - pokladníka. Listom zo dňa 16. 9. 2010 žalovaná žalobkyňu upozornila na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustila tým, že v mesiaci august neodvádzala pravidelne hotovosť do pokladne, pričom zostatok bol päťnásobok štandardného zostatku. Taktiež bol v pokladni zistený schodok 1.380,- euro. Žalovaná uviedla, že svojim konaním žalobkyňa porušila povinnosti stanovené organizačným poriadkom, pracovným zaradením a dohodou o hmotnej zodpovednosti. V prípade ďalšieho porušenia bola žalobkyňa upozornená na možnosť ukončenia pracovného pomeru. Listom zo dňa 23. 2. 2011 dala žalovaná žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bodu 4 Zákonníka práce pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Vo výpovedi uviedla, že v mesiaci august 2010 žalobkyňa neodvádzala pravidelne hotovosť do hlavnej pokladne, zostatok bol päťnásobok štandardného zostatku, chýbala hotovosť vo výške 1.380,- euro. Napriek upozorneniu zo dňa 16. 9. 2010 podávala žalobkyňa neuspokojivé pracovné výsledky, nedopĺňala pohotovostné poplatky z výpisov, boli zistené nedostatky aj v evidencii jednotlivých kategórií samoplatcov, pracovný počítač využívala na hranie hier. Žalovaná uvádzala, že výpoveď prerokoval závodný výbor odborovej organizácie pri UN Bratislava dňa 15. 2. 2011. Žalobkyňa listom zo dňa 26. 5. 2011 žalovanej oznámila, že so skončením pracovného pomeru výpoveďou nesúhlasí a trvá na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základu dôvodná. Z obsahu listu zo dňa 16. 9. 2010, ktorým žalovaná upozornila žalobkyňu na porušovanie pracovnej disciplíny, vyplýva, že uvedenú skutočnosť žalovaná žalobkyni len oznámila s tým, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny bude postupovať v zmysle Zákonníka práce s možnosťou skončenia pracovného pomeru. Uvedené upozornenie nespĺňa všetky podmienky stanovené ustanovením § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce, nakoľko síce žalobkyňa bola v šesťmesačnej lehote upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, avšak nebola písomne vyzvaná na odstránenie nedostatkov a ani jej nebol poskytnutý primeraný čas na ich odstránenie. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že lehota na odstránenie nedostatku bola v čase upozornenia bezpredmetná, nakoľko žalobkyňa chýbajúce peniaze do pokladne vrátila a taktiež posledná veta, ktorou bola žalobkyňa upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru je dostatočná na to, aby žalobkyňa vedela, že s ňou môže žalovaná skončiť pracovný pomer. Z ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce vyplýva, akým spôsobom a za splnenia akých podmienok možno dať zamestnancovi výpoveď a je teda zrejmé, že žalovaná jednak písomne nevyzvala žalobkyňu, aby odstránila nedostatok a ani neposkytla žalobkyni žiadnu lehotu, ani len primeranú, na odstránenie nedostatku. Tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa chýbajúce peniaze do pokladne vrátila, a preto nebolo potrebné poskytnúť jej lehotu na odstránenie uvedeného nedostatku, nemal súd prvého stupňa v konaní preukázané. Aj svedkyňa X. vo svojej výpovedi uviedla, že problém s peniazmi zostal nevysvetlený. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že výpoveď nebola riadne prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou (§ 74 Zákonníka práce). Nebolo zrejmé, a z priložených listín nevyplývalo, či je súčasťou uznesenia číslo 3/11 prijatého na schôdzi odborovej organizácie, z uznesenia nevyplýva, kto ho prijal, uznesenie nebolo podpísané príslušným predsedom odborovej organizácie a nebolo zrejmé, čoho sa uznesenie týkalo, ani to či bolo alebo nebolo prijaté. Takýto listinný dôkaz nebol hodnoverný a nemohol slúžiť ako relevantný doklad o skutočnosti, že výpoveď bola zástupcami prerokovaná. Súd prvého stupňa napokon výpoveď považoval za neplatnú aj z dôvodu, že nebolo zrejmé, či ju podpísala na to oprávnená osoba. Z výpovede vyplynulo, že ju podpísal T.. Y. U., riaditeľ. Avšak žalovaná súdu prvého stupňa dňa 18. 5. 2012 predložila doklady, ktorými preukázala, že riaditeľa v čase jeho neprítomnosti zastupuje námestník pre zdravotnú starostlivosť so zameraním na chirurgické disciplíny a lekárnictvo, v tom čase T.. T. X., ako i cestovný príkaz na služobnú cestu riaditeľa T.. U., ktorý sa v dňoch 22. 2. 2011 až 23. 2. 2011 zúčastnil zasadnutia asociácie fakultných nemocníc v Košiciach. Z uvedeného vyplynulo, že riaditeľ T.. U. nebol v čase podpísania výpovede prítomný v práci, pričom ani z podpísanej výpovede nevyplýva, že táto nebola podpísaná riaditeľom, nakoľko sa na nej nachádza len meno riaditeľa, t. j. nie je na výpovedi uvedené meno zástupcu, ktorý podpísal výpoveď v zastúpení riaditeľa. Nebolo teda zrejmé, kto v skutočnosti výpoveď podpísal a či bol vôbec oprávnený na uskutočnenie tohto úkonu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a určil, že predmetná výpoveď je neplatná. Rozhodnutie o mzdových nárokoch a o trovách konania súd prvého stupňa ponechal na konečný rozsudok. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp., aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil upozornenie zo dňa 16. 9. 2010. Už zo samotnej dikcie upozornenia vyplýva, že toto porušovanie pracovnej disciplíny bola žalobkyňa povinná odstrániť okamžite, teda okamžite mala povinnosť začať riadne odvádzať hotovosť do hlavnej pokladne. Bolo by nelogické požadovať od zamestnávateľa, aby nechával zamestnankyni akúkoľvek lehotu na to, aby v nej ešte po určitú dobu nemusela riadne odvádzať hotovosť do pokladne, ale až po uplynutí tejto lehoty začať pracovať poriadne. Z predmetného upozornenia teda jednoznačne vyplýva lehota pre žalobkyňu na odstránenie vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa ďalej podľa žalovanej nesprávne vyhodnotil prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov. Zo zápisnice zo schôdze zástupcov zamestnancov zo dňa 15. 2. 2011 vyplýva, že predmetom schôdze bolo prerokovávanie výpovede danej žalobkyni. Je to uvedené ako druhý bod programu. K zápisnici je priložená aj prezenčná listina, ktorá dosvedčuje, že zástupcovia zamestnancov boli uznášaniaschopní. V zmysle § 74 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď a nie dôvody výpovede. Akékoľvek závery alebo hodnotenia alebo vyjadrenia zástupcov zamestnancov k prerokovanej výpovedi sú nepodstatné, a z právneho hľadiska irelevantné. V neposlednom rade nemožno uznať argument súdu prvého stupňa o tom, že nebolo zrejmé, kto výpoveď za žalovanú podpísal. Žalovaná listinnými dôkazmi preukázala, že v čase neprítomnosti riaditeľa ho zastupuje námestník pre zdravotnú starostlivosť so zameraním na nechirurgické disciplíny a lekárnictvo v plnom rozsahu vo všetkých veciach ako štatutárny orgán. Vyplýva to z článku 6 organizačného poriadku žalovanej. Výpoveď podpísal tento námestník, čo vyplýva z toho, že je na nej uvedené „ v. z.“ a podpis. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalovaná vo výpovedi formulovala výpovedný dôvod nasledovne: „Výpoveď Vám dávam za neuspokojivé plnenie si pracovných úloh, ktorého ste sa dopustili tým, že ste v mesiaci august 2010 neodvádzali pravidelne hotovosť do hlavnej pokladne a 20. 8. 2010 bol zostatok vo Vašej pokladni vo výške 3.218,68 euro, čo je cca päťnásobok štandardného zostatku v pokladni. Vedúca referátu Vás vyzvala na odvod finančných prostriedkov, aby ste vtedy oznámili, že odvádzate nižšiu čiastkou, lebo Vám v pokladni fyzicky chýba 1.380,- euro. Za toto Vaše konanie ste boli upozornená na porušenie pracovnej disciplíny dňa 16. 9. 2010 s tým, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny budeme postupovať v zmysle Zákonníka práce s možnosťou ukončenia pracovného pomeru. Napriek tomuto upozorneniu opakovane nepodávate uspokojivé pracovné výsledky, za posledné 3 mesiace ste nedopĺňali pohotovostné poplatky z výpisov účtov do evidencie platieb a kontrolami, naposledy dňa 19. 1. 2011, boli zistené nedostatky aj v evidencii jednotlivých kategórií samoplatcov. Odbor informačných technológií monitoroval dňa 26. 1. 2011 Vašu činnosť na PC a bolo zistené, že sa v pracovnej dobe nevenujete plne pracovným povinnostiam, ale využívate internetové pripojenie na hranie hier“ . Žalovaná teda listom zo dňa 16. 9. 2010 neupozornila žalobkyňu na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ale na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že v mesiaci august neodvádzala pravidelne hotovosť do pokladne, pričom zostatok v pokladni predstavoval cca päťnásobok štandardného zostatku a fyzicky chýbalo 1.380,- euro (§ 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na konštantnú judikatúru, podľa ktorej nie je rozhodujúce, ako zamestnávateľ vo výpovedi výpovedný dôvod právne kvalifikoval, ale je vecou súdu, aby posúdil, ktorý v zákone uvedený výpovedný dôvod je konaním zamestnanca opísaným vo výpovedi naplnený ( Z IV ). Podmienkou platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce je to, že zamestnávateľ v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zamestnanca písomne upozornil na možnosť výpovede. Táto hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede bola v prejednávanej veci naplnená. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa totiž bolo preukázané, že žalovaná listom zo 16. 9. 2010, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 28. 9. 2010, upozornila žalobkyňu na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že neodvádzala pravidelne zostatok do hlavnej pokladne. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade preukázania tohto skutku, ide o porušenie pracovnej disciplíny. Vo výpovedi z pracovného pomeru žalovaná formulovala skutky, ktorými mala žalobkyňa menej závažne porušiť pracovnú disciplínu, takto: 1/ posledné 3 mesiace žalobkyňa nedopĺňala pohotovostné poplatky z výpisov účtov do evidencie platieb, 2/ nedostatky v evidencii jednotlivých kategórií samoplatcov, 3/ využívanie internetového pripojenia na hranie hier. Odvolací súd je toho názoru, že skutky pod bodmi 2/, 3/ sú formulované natoľko všeobecne, že treba urobiť záver, že tieto dôvody výpovede nie sú vo výpovedi dostatočne skutkovo vymedzené (§ 61 ods. 2 druhá veta Zák. práce). Nie je totiž zrejmé, aké konkrétne nedostatky boli zistené v evidencii jednotlivých kategórií samoplatcov a kedy, resp. v akom časovom období žalobkyňa využívala internetové pripojenie na hranie hier. Treba však uviesť, že v prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce je pre platnosť výpovede postačujúce, ak sa preukáže aspoň jeden skutok, ktorý možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že výpoveď nepodpísal na to oprávnený zástupca žalovanej, tento záver z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva. V konaní nebolo sporné, že štatutárny zástupca žalovanej - riaditeľ T.. Y. U. sa v čase podpisu výpovede na pracovisku nenachádzal. Súčasne bolo preukázané, že v zmysle čl. 6 Organizačného poriadku žalovanú v čase neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovanej zastupoval námestník riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť so zameraním na nechirurgické disciplíny a lekárnictvo, ktorý podľa žalovanej predmetnú výpoveď podpísal. K tomu treba uviesť, že podpis zástupcu žalovanej na výpovedi síce nie je čitateľný, ale odvolaciemu súdu sa javí, že vo výpovedi je uvedená skratka „v. z.“, čo znamená v zastúpení. Odvolaciemu súdu nie je jasné, prečo súd prvého stupňa - ak mal pochybnosti o tom, kto výpoveď podpísal - nevypočul ako svedka námestníka riaditeľa so zameraním na nechirurgické disciplíny a lekárnictvo, ktorý podľa tvrdenia žalovanej výpoveď podpísal. Odvolací súd je tiež toho názoru, že ani záver súdu prvého stupňa o tom, že výpoveď nebola prerokovaná zástupcami zamestnancov, nie je zatiaľ podložený vykonaným dokazovaním. Zo zápisnice zo schôdze V-ZO pri K. G. konanej dňa 15. 2. 2011 totiž vyplýva, že na tejto schôdzi bolo prijaté uznesenie č. 3/11, ktoré sa okrem iného týkalo i výpovede danej žalobkyni. Argumentácia súdu prvého stupňa, že nie je zrejmé, kto toto uznesenie prijal, teda či ho prijali skutočne osoby uvedené na prezenčnej listine, je iba v rovine dohadov. Ak mal súd prvého stupňa v tomto ohľade pochybnosti, mal vypočuť jednotlivých členov príslušného odborového orgánu. Rovnako neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že nebolo zrejmé, či prítomné osoby (členovia odborového orgánu) boli oboznámené s dôvodmi výpovede a či sa mali možnosť k nim vyjadriť. Podstatné totiž je, či predmetná výpoveď bola vopred prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, a nie to, či si jeho členovia prípadne ani nedali prácu oboznámiť sa s dôvodmi výpovede. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť predovšetkým zistiť, či výpoveď podpísala na to oprávnená osoba. Ak táto otázka bude sporná, bude treba vypočuť námestníka riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť so zameraním na nechirurgické disciplíny a lekárnictvo. Ak bude mať súd prvého stupňa pochybnosti o tom, či výpoveď prerokoval príslušný odborový orgán, vypočuje jeho členov; odvolací súd je však toho názoru, že zo spisu zatiaľ žiadne pochybnosti z tomto smere nevyplývajú. Ak výpoveď podpísal na to oprávnený zástupca žalovanej a prerokoval ju vopred príslušný odborový orgán, súd prvého stupňa bude musieť vykonať dokazovanie na preukázanie, či sa stal skutok uvedený v liste zo 16. 9. 2010, teda či žalobkyňa v mesiaci august neodvádzala pravidelne hotovosť do hlavnej pokladne a 20. 8. 2010 bol zostatok v pokladni vo výške 3.218,68 eur. Ak sa tento skutok stal, pôjde o porušenie pracovnej disciplíny. V takom prípade bude súd prvého stupňa musieť zamerať pozornosť na zistenie, či sa stal skutok uvedený vo výpovedi, teda či žalobkyňa posledné 3 mesiace nedopĺňala pohotovostné poplatky z výpisov účtov do evidencie platieb. Ak sa tento skutok stal, pôjde o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako to má na mysli § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že žalobkyňa pracovala v zaradení, v ktorom dochádzala do kontaktu s finančnými prostriedkami. Preto je odvolací súd toho názoru, že v tomto zaradení oprávnene od nej žalovaná vyžadovala dodržiavanie pracovnej disciplíny a nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu zamestnávala v prípade, ak nebola schopná riadne v súlade so všetkými predpismi zaobchádzať s finančnými prostriedkami. Ako je to uvedené vyššie, ostatné dva skutky uvedené vo výpovedi v nej neboli postačujúco skutkovo vymedzené. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.