Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899588 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1301899588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: 1./ JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebně - obchodní firma Hodonín, so sídlom Mešťanská 9, Hodonín, IČO: 10579281, 2./ K.. G.. K. E.. G. F., D.L. X, R., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti odporcovi: Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s.r.o., Za stanicou č. 5, Bratislava, IČO: 31 382 533, zast. JUDr. Eduardom Veterníkom, advokátom so sídlom Veterná č. 20, Bernolákovo, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. februára 2009 č. k. 10C/130/2001-420 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. augusta 2011 č. k. 10C/130/2001-526 a opravným uznesením zo dňa 12. decembra 2011 č. k. 10C/130/2001-530, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti právneho úkonu a uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X - prístavba administratívnej budovy, s. č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX - garáže, automatická závora, parc. č. XXXXX/ XX - klampiarska dielňa, zapísaných na M. Č.. XXXX H. L.. Ú.. R. - U. G.. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešným navrhovateľom 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 1.480,96 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovatelia 1. a 2. sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 12. 1999 domáhali voči odporcovi 1: JUDr. Ján Javorčík, správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., IČO: 31328750, Štefánikova 15, Bratislava a voči odporcovi 2: Železničné staviteľstvo - 2 - Bratislava, spol. s.r.o., IČO: 31 382 533, Za stanicou č. 5, Bratislava, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 06. 1998 medzi predávajúcim ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpená Správcom konkurznej podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom a kupujúcim Železničným staviteľstvom Bratislava, spol. s r. o., Pri Starom letisku 2, Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Bratislava B., L. O., na M. Č.. XXX, L.. Ú.. U. G., D.. Č.. XXXXX/X - D. K. R., E.. Č.. XXXX - D. U., D.. Č.. XXXXX/XX - I., K. Q., D. U., D.. Č.. XXXXX/XX - L. N., D. U. K. E. Z. D. H. U. E. D.. Č.. XXXXX/X- D. K. R., E.. Č.. XXXX, D.. Č.. XXXXX/XX - I., K. Q., D.. Č.. XXXXX/XX - L. N., Q.E. na M. Č.. XXXX L.. Ú.. R. - U. G.. Návrh skutkovo odôvodnili tým, že navrhovateľ 1. nadobudol uvedené nehnuteľnosti ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Stavebno - obchodná firma A-Z Hodonín na základe zmluvy uzavretej s federálnym Fondom národného majetku ČSFR zo dňa 30. 04. 1992 podľa zák. č. 92/1991 Zb. Predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ 1. nadobudol spolu s manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Svoju argumentáciu založili na tvrdení, že predmetný majetok navrhovateľ 1. nevniesol do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. ako nepeňažný vklad. Právnym úkonom vnesenia tohto majetku do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. neprešlo vlastnícke právo, pretože chýbal dokument o prevode časti podniku (§ 476 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.), prípadne iným právne relevantný doklad o prevode vlastníckeho práva k predmetnému majetku, ktorý by bol aj vkladu schopnou listinou. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 02. 1996 sp. zn. 38K 111/95 bol vyhlásený konkurz na ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ján Javorčík, ktorý zahrnul do konkurznej podstaty úpadcu aj majetok, ktorý nepatril dlžníkovi, na čo ho navrhovateľ 1. upozornil a podal žalobu o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty uvedeného v konkurznom spise sp. zn. XXCb XX/XX pod číslom strany 744 až 955. Otázka vnesenia vlastníckeho práva bola aj predmetom súdneho sporu vedeného pod sp. zn. XXCb XX/XX, v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997 v spojení s uznesením NS SR Obdo V 13/99 zo dňa 30. 04. 1999. Odvolací súd však v týchto veciach nerozhodoval o vlastníckom práve predmetných nehnuteľností. V ďalšom poukázali na právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 27S 17/98 zo dňa 06. 10. 1998, ktorým bol zrušený zápis v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava III v prospech ŽELSTAVU, A-Z spol. s r. o. Navrhovatelia považovali kúpnu zmluvu uzavretú medzi odporcom v 1. a 2. rade za absolútne neplatný právny úkon, dôvodiac, že spoločnosť ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. sa nikdy nestala vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX a preto majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy, ktorá bude podkladom pre zápis vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že Štátne notárstvo Bratislava I registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy záznamom zo dňa 28. 12. 1992 pod č. RI - 3 - XXX/XX. Celý majetok, ktorý navrhovateľ získal zmluvou o predaji časti podniku z 30. 04. 1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava. Vlastníctvo k celému majetku hnuteľnému i nehnuteľnému prešlo na úpadcu v zmysle vtedy platného § 133 ods. 1 a 2 O.z. dňom registrácie zmien spoločenskej zmluvy. Navrhovateľka na Okresnom súde v Hodoníne vo veci sp. zn. 7C 669/96 podala návrh proti manželovi JUDr. Ing. Dušanovi Ďurďovičovi na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým jej manžel ako spoločník ŽELSTAVU, A-Z spol. s r. o. Bratislava zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 vniesol do spoločnosti majetok získaný na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30. 04. 1992. Navrhovateľka ako manželka prevodcu k tomuto úkonu ústny ani písomný súhlas nedala. Okresný súd s poukazom na § 148 ods. 1 O.z. určil, že predmetný právny úkon bol neplatný. Z textu zmeny spoločenskej zmluvy, dodatku č. 1 z 23. 11. 1992, ale aj z dodatku č. 3 však jednoznačne vyplýva, že Mira F. podpísala túto zmenu v poradí na 2. mieste, hneď za manželom. Na ďalších miestach podpísali túto zmenu ostatní spoločníci, ktorí mali overené podpisy Obvodným úradom Bratislava I. Vzhľadom na uvedené, odporca 1. mal za to, že vlastníkom celého majetku uvedeného v súpise konkurznej podstaty je od 28. 12. 1992 ŽELSTAV, A-Z spol. s r.o., pričom týmto dňom zanikla právna účinnosť privatizačnej zmluvy zo dňa 30. 04. 1992, pretože vlastníctvo k predmetnému majetku nemôžu upravovať dve zmluvy. Navrhovateľ teda od 28. 12. 1992 nie je vlastníkom žiadneho majetku zapísaného v konkurznej podstate úpadcu a jeho manželka G. F. nemôže byť bezpodielovou spoluvlastníčkou tohto majetku. Odporca 2. vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od vlastníka ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 06. 1998, pričom na nehnuteľnostiach neviazli v čase kúpy žiadne ťarchy a kúpnu cenu riadne a včas zaplatil. Návrh označil za nedôvodný. Z výpovede navrhovateľa 1. súd prvého stupňa zistil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 04. 1992 od federálneho Fondu národného majetku ČSFR so sídlom v Prahe. V čase nadobudnutia majetku boli manželia s navrhovateľkou 2. a preto uvedené nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľ 1. vo svojej výpovedi zotrval na tvrdení, že ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava v konkurze zastúpený JUDr. Jánom Javorčíkom správcom konkurznej podstaty, zákonným spôsobom nikdy nenadobudol uvedené nehnuteľnosti a preto nemohol byť ich vlastníkom a následne dňa 30. 06. 1998 uzavrieť kúpnu zmluvu so Železničným staviteľstvom Bratislava, spol. s r. o. Taktiež nezískal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva na základe spoločenskej zmluvy vrátane jej dodatku, nakoľko prevádzané nehnuteľnosti neboli označené, boli identifikované iba v návrhu na registráciu zmluvy, ktorý bol podaný 23. 12. 1992 na Štátne notárstvo Bratislava I, avšak neboli overené podpisy vlastníkov nehnuteľnosti, ani pripojené listy vlastníctva. Z toho dôvodu nikdy nedošlo k vyznačeniu zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, v ktorom sa nenachádzal spis bývalého Štátneho notárstva Bratislava - RI 587/92. Podľa názoru navrhovateľa 1. boli porušené ustanovenia notárskeho poriadku § 61, 64 a nebola splnená - 4 - podmienka na zaregistrovanie prechodu vlastníctva, pričom ďalší účastníci tohto konania ani nepodpísali návrh na registráciu. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo v katastri nehnuteľností zapísané na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý sa však netýkal vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ 1. tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 27S 17/98, v ktorom bol konštatovaný neplatný prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam riešil aj podaním návrhu na Krajský súd v Bratislave sp. zn. 81Cb 80/97 na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava, avšak v konaní bol neúspešný. Navrhovateľka 2. vo svojej výpovedi zhodne s navrhovateľom 1. uviedla, že spoločnosť ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam protiprávne (podvodom), pričom v tejto súvislosti poukázala na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 27S 17/98. Predmetné nehnuteľnosti neboli podľa nej nikdy vnesené do tejto spoločnosti. V roku 1997 boli uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. 890 na základe spoločenskej zmluvy, registrovanej č. k. RI 587/92, ako aj rozsudku 2Obo 170/96. Keďže nehnuteľnosti neboli v spoločenskej zmluve riadne identifikované, a v návrhu na registráciu prechodu vlastníctva zmluvy predmetné nehnuteľnosti neboli uvedené, nebol dodržaný ani právny režim prechodu vlastníctva. ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava, zastúpená správcom konkurznej podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom, ako predávajúcim a Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s r. o. ako kupujúcim uzavreli dňa 30. 06. 1998 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade R. B., L.M. O. na M. Č.. XXX L.. Ú.. U. G., D.. Č.. XXXXX/ X - D. K. R. E.D.. Č.. XXXX, D.. Č.. XXXXX/XX - I., K. Q., D.. Č.. XXXXX/XX - L. N.. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 4.500.000,-Sk, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť do troch dní od podpísania kúpnej zmluvy. Okresný úrad Bratislava III, katastrálny odbor povolil vklad uvedenej kúpnej zmluvy dňa 16. 09. 1998 pod č. H. XXXX/XX. Mestský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 22Cb 21/96 zo dňa 22. 04. 1996 určil, že navrhovateľ ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava je vlastníkom nehnuteľností, okrem iných aj nehnuteľností zapísaných na M. Č.. XXXX L.. Ú.. U. G. na D.. Č.. XXXXX/X - D. K.H. R., D.. Č.. XXXXX/XX - garáže a autozávody, parc. č. XXXXX/XX - klampiarska dielňa. Proti rozsudku podali odvolanie odporca 1: JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - stavebno obchodná firma A-Z Bratislava a odporca 2: Stavebně-obchodní firma A-Z Hodonín. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997 odvolanie odporcu 2. odmietol a určil, že odporca 1. zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV, A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. 4 bodu 5 zmeny spoločenskej zmluvy do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad. - 5 - Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 27S 15/98 - 22 zo dňa 06. 10. 1998 zrušil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, katastrálneho odboru z 30. 01. 1998 č. k. Kastr. - 5-XX-X/XX-M.. V odôvodnení uviedol, že správny orgán zamietol odvolanie odporcov 1. a 2. a rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku, katastrálneho odboru z 19. 11. 1997 č. X41/97 potvrdil. Prvostupňový správny orgán za účasti dotknutých účastníkov vykonal šetrenie pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na opravu chyby LV č. XXXX pre kat. úz. Modra, ktorým návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte nevyhovel, čo odôvodnil tým, že vlastnícke právo v prospech vlastníka ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava bolo vložené už na základe registrácie zmluvy bývalým Štátnym notárstvom pod č. A. XXX/XX. Štátne notárstvo Bratislava I podľa ustanovenia § 64 vtedy platného notárskeho poriadku zmenu spoločenskej zmluvy registrovalo, záznamom na základe návrhu všetkých účastníkov zmluvy. Predmetom tohto rozhodnutia bola však iba registrácia nehnuteľností presne uvedených v návrhu na registráciu. Aj keď boli zistené pochybenia v registračnom konaní štátneho notárstva (napr. nehnuteľnosti neboli presne označené tak, aby bola vylúčená akákoľvek možnosť ich zámeny), v tomto konaní katastrálneho úradu ich nebolo možné zohľadniť, lebo rozhodnutie Štátneho notárstva nadobudlo právoplatnosť (§ 19 ods. 2 a § 21 ods. 2 Notárskeho poriadku) a boli ním účastníci ako aj všetky orgány viazané. Krajský súd rozhodnutie správneho orgánu, pre uvedené nedostatky vo výroku jeho rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa nemohol vysporiadať s námietkami JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča a jeho manželky o neplatnosti právneho úkonu, dodatku č. 1 v čl. IV bod 5 spoločenskej zmluvy s ohľadom na rozsudok Okresného súdu v Hodoníne z 5.5.1997 č. k. XC XXX/XX, pretože po právoplatnosti tohto rozsudku dňom 07. 05. 1997 bol vydaný rozsudok NS SR zo 14. 05. 1997 č. k. XObo XXX/XX a jeho výrokom bol tak Krajský súd, ako aj správny orgán viazaný. Rovnako Krajský súd neakceptoval ani námietky smerujúce k neplatnosti registrovania zmeny spoločenskej zmluvy, lebo týmto právoplatným rozhodnutím bol viazaný, navyše riešenie spornej otázky vlastníctva vyplývajúceho z rozhodnutia Štátneho notárstva a registrácie zmeny spoločenskej zmluvy nepatrilo do právomoci správneho orgánu, ale len do právomoci súdu podľa § 7 O. s. p. NS SR rozsudkom sp. zn. X O. XX/XX zo dňa 24. 09. 2003 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCb XX/XX-XXX zo dňa 09. 12. 2002, ktorým zamietol žalobu JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča - Stavebně-obchodní firma Hodonín o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava. V odôvodnení rozsudku uviedol, že federálny Fond národného majetku ČSFR ako predávajúci „Zmluvou o predaji časti podniku“ z 30. 04. 1992 odpredal zákonným spôsobom „Stavebně-obchodnej firme A-Z Hodonín“ ako kupujúcemu vlastnícke práva ku všetkým veciam a všetky iné práva a hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovaného Železničného staviteľstva Bratislava. Dňa 27. 03. 1992 založili spoločníci: Stavebně-obchodní firma A- Z Hodonín, G. F.L., B.. F. F. K. B.. O. G. novú spoločnosť pod obchodným menom ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava. Bolo preukázané, že spoločenská zmluva z 23. 07. 1992 bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 z 23. 11. 1992 a dodatkom č. 3 zo dňa 14. 12. 1992. Zmenou spoločenskej zmluvy č. 1, spoločník JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno-obchodná firma A-Z Bratislava v súlade s § 59 a § 102 ods. 3 Obch. zák. vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti (ŽELSTAV, A-Z - 6 - s.r.o. Bratislava) časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom v Bratislave v rozsahu, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30. 04. 1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí veci. Zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi vrátane JUDr. B.. N. Ď.K., C. G. G. F. a ich podpisy boli riadne overené. Návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy bol zaslaný na Štátne notárstvo Bratislava I, spoločnosť ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava a návrh podpísal konateľ JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič dňa XX. XX. XXXX. Štátne notárstvo Bratislava I registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy svojím záznamom z XX. XX. XXXX D. Č.. A. XXX/XX. Vzhľadom na uvedené dôkazy odvolací súd považoval prednes JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča, že sa majetku nadobudnutého od federálneho Fondu národného majetku ČSFR nikdy v prospech nikoho nevzdal, za zavádzajúce tvrdenie. Uviedol, že celý majetok, ktorý navrhovateľ získal zmluvou o predaji časti podniku z 30. 04. 1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. Bratislava. Na právnom úkone zmien spoločenskej zmluvy sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci firmy, čo potvrdili na príslušných dodatkoch zmien spoločenskej zmluvy svojimi riadne overenými podpismi. Štátne notárstvo Bratislava I zmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňom 28. 12. 1992 pod č. A. XXX/XX, uvedeným dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa platne účinnou, vkladu schopnou listinou, nakoľko registráciou zmeny spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 O.z., v znení platnom v roku 1992 a vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému i nehnuteľnému, prešlo na úpadcu. Ďalej uviedol, že niet pochybností, že majetok o ktorom NS SR rozsudkom zo 14.05.1997 sp. zn. XObo XXX/XX určil, že bol vnesený do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava, je totožný s majetkom ktorý súčasný navrhovateľ v skúmanej veci žalobou žiada vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu. Preto nie je možné s úspechom domáhať sa opaku, že tento majetok má byť vylúčený z konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol i, že z textu zmeny spoločenskej zmluvy - dodatku č. 1 z 23. 11. 1992, ale aj z dodatku č. 3 však bezpečne vyplynulo, že G. F. podpísala túto zmenu v poradí na 2. mieste, hneď za manželom C.. B.. Ď. Ď.O.. Na ďalších miestach podpísali túto zmenu ostatní účastníci, ktorých podpisy boli riadne overené. Z uvedených dokladov vyvodil odvolací súd záver, že G. F. vedela o zmene spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992, s touto zmenou súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom na príslušnom doklade. Preto rozsudok Okresného súdu v Hodoníne vo veci sp. zn. XC XXX/XX považoval za nulitný, nakoľko účastníci konania dezinformovali tento súd nepravdivými prednesmi v rozpore so skutočnosťou. Navrhovatelia vzali návrh v časti vypratania nehnuteľnosti voči odporcovi 1. späť a žiadali súd, aby pripustil zmenu návrhu tak, aby uložil povinnosť Železničnému staviteľstvu, spol. s r. o. Bratislava vypratať nehnuteľnosti. Súd návrhu navrhovateľov vyhovel uznesením zo dňa 26. 06. 2007. Podľa z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I z odd. Sro, zložky č. 7819/B je odo dňa 24.10.1994 zapísaná obchodná spoločnosť Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave, Za stanicou 5. Konateľmi spoločnosti sú Ing. - 7 - Milan Čandík, Ing. Tibor Makovický, Ing. Ondrej Matys a Ing. Tibor Tarábek, pričom v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 06. 1998 medzi predávajúcim ŽELSTAV, A - Z, spol. s r. o. Bratislava, zastúpeným správcom konkurznej podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom a kupujúcim Železničným staviteľstvom Bratislava, spol. s r. o. Bratislava. Navrhovatelia 1. a 2. v návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu označili ako odporcu 1: JUDr. Jána Javorčíka, Páričkova 24, Bratislava, správcu konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava a odporcu 2: Železničné staviteľstvo, spol. s r. o., Bratislava. V priebehu konania však navrhovatelia vzali návrh voči odporcovi 1. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy späť. Okresný súd Bratislava III zastavil uznesením č. k. 10C 130/01-384 zo dňa 15. 01. 2009 konanie voči odporcovi 1., ktorý so späťvzatím návrhu súhlasil. Prvostupňový súd v nadväznosti na uvedené konštatoval, že nakoľko neplatnosť kúpnej zmluvy sa dotýka všetkých účastníkov a navrhovatelia sa po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhali určenia neplatnosti len voči kupujúcemu, nemohli byť vo veci úspešní. Rozsudok by inak nemohol nadobudnúť samostatne právoplatnosť len vo vzťahu k jednému z odporcov, nakoľko nebola splnená hmotnoprávna podmienka konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd vo veci nevykonal dôkazy výsluchom svedkyne JUDr. Heleny Hrušovskej, na okolnosti registrácie dodatku spoločenskej zmluvy č. 1 z 23.11.1992, vyžiadania registračného E. A. XXX/XX ako aj výsluchom pracovníka Správy katastra Bratislava III na okolnosti zapísania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam voči ŽELSTAVU, A-Z, Bratislava, nakoľko by vo vzťahu k prejednávanej veci boli nadbytočné. Konštatoval tiež, že súd nie je oprávnený konať vo veciach zápisov vlastníckeho práva, nakoľko príslušným orgánom v týchto veciach je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v zmysle zák. č. 265/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal aj na rozhodnutie OS BA I, č. k. 7Nc 8/01-15 zo dňa 21.3.2003, ktorým zastavil konanie o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pred bývalým ŠN Bratislava I č. k. A. XXX/XX, ktorým bol registrovaný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V ďalšom sa súd zmienil aj o žalobe navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorej OS BA III rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 09. 2007, č. k. 19Cb/558/99-492 tak, že ju zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľmi, ktorí nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva. Vec nie je z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania právoplatne skončená. K nároku navrhovateľov na vypratanie nehnuteľnosti na parc. č. XXXXX/X, D. K.. R. E..Č.. XXXX, na D.. Č.. XXXX/XX, I., na D.. Č.. XXXXX/XX, L. N. Q.E. na M. Č.. XXXX H. L.. Ú.. R. - G.. Č.. U. G. súd uviedol, že - 8 - základnou podmienkou úspechu je preukázanie vlastníckeho práva a skutočnosti, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nebol splnený ani základný predpoklad na poskytnutie ochrany vlastníckeho práva navrhovateľom, nakoľko nepreukázali, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z M. Č.. XXXX, R. B., R. - G.. Č.. U. G. súd Q., Ž. H. U. U.V. E. na D.. Č.. XXXXX/X - D. K. R. E.. Č.. XXXX, D.. Č.. XXXXX/XX - I. K. na D.. Č.. XXXXX/XX - L. N., L. U. na Q. L.D. H. - XXXX/XX Q. N. XX. XX. 1998 je práve odporca, Železničné staviteľstvo Bratislava spol. s r. o. Bratislava v podiele 1/1, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.6.1998, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava III pod č. V 3609/98, kedy nastali právne účinky zmluvy. Súd ďalej vychádzal zo skutočnosti, že FNM ČSFR, zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992 odpredal zákonným spôsobom „Stavebno-obchodnej firme A-Z Hodonín“ JUDr.Ing. Dušanovi Ďurďovičovi vlastnícke práva ku všetkým veciam a všetky iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovaného Železničného staviteľstva Bratislava, pôvodne zlúčeného do š.p. Železničné staviteľstvo Bratislava v zmysle § 476 a nasl. Obch. zák., v znení v r. 1992. Spoločníci Stavebně-obchodnej firmy A-Z Hodonín, manželka navrhovateľa, Ing. Tibor Tarábek, Ing. Ondrej Matys dňa 23.7.1992 založili novú spoločnosť pod obchodným menom ŽELSTAV, A-Z, s. r. o. so sídlom Štefániková 15, Bratislava. Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 došlo k zmene spol. zmluvy a jej doplneniu, v časti obchodného názvu na JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, stavebno-obchodná firma A-Z a miesta podnikania z Hodonín, Mešťanská 9 na Štefánikova 15, Bratislava. V článku IV. bodu 5 zmeny spoločenskej zmluvy bolo uvedené, že spoločník JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, stavebno-obchodná firma A-Z Bratislava v súlade s § 59 a § 109 ods. 3 Obch. zák. vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom Bratislava, Štefánikova 15 v rozsahu nadobudnutom zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992 a jej príloh, ako aj zák.č. 92/91 v znení zák. č. 92/92 Zb., s výnimkou presne uvedených nehnuteľností. Spoločníci sa dohodli aj na určení ceny vnesenej časti podniku ako nepeňažného vkladu, ktorá predstavovala sumu 455.000.000 Kčs. Navrhovateľ 1. však tvrdil, že majetok do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. vniesol, ale nie formou nepeňažného vkladu a právnym úkonom vnesenia tohto majetku neprešlo vlastnícke právo na uvedenú spoločnosť. V tejto súvislosti súd 1 stupňa poukázal na rozsudok Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. 22Cb 21/96 zo dňa 22.04.1996, ktorý určil, že spoločnosť ŽELSTAV, A-Z spol. s r. o. je vlastníkom okrem iných aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v R. - U. G., M. Č.. XXXX, ktoré sú predmetom aj tohto konania. Proti rozsudku podali odporcovia odvolanie. - 9 - NS SR rozsudkom sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14.05.1997 na základe zmeny návrhu navrhovateľov určil, že odporca 1. zmenou spol. zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spol.s r.o. ŽELSTAV, A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV bodu 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Pri rozhodovaní súd ďalej vychádzal z rozsudku KS Bratislava č. k. 81Cb 80/97-859 zo dňa 09.12.2002, ktorým bol zamietnutý návrh JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča, Stavebně-obchodní firma Hodonín proti JUDr. Jánovi Javorčíkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava, ktorým sa navrhovateľ domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu, teda aj predmetných nehnuteľností. V uvedenom rozhodnutí súd posudzoval otázku vnesenia majetku do spoločnosti, účinky registrácie zmeny spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti zo dňa 23.11.1992 a konštatoval, že hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý žiadal navrhovateľ vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu správca správne zaradil do podstaty, dostal súhlas príslušného konkurzného súdu na speňažovanie majetku úpadcu a navrhovateľ, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno nepreukázal vlastnícke právo k majetku. NS SR ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 24.09.2003 potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa sp. zn. 81Cb 80/97, ktorý uviedol, že: - navrhovateľ nepreukázal, že je v súčasnej dobe vlastníkom sporných nehnuteľností a hnuteľností, - celý majetok, ktorý získal navrhovateľ zmluvou o predaji časti podniku zo 30.04.1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s. r. o. Bratislava, Štefánikova 15, - na právnom úkone zmien spoločenskej zmluvy ŽELSTAV, A-Z s. r. o. sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci, čo potvrdili na prísl. dodatkoch zmien spoločenskej zmluvy svojimi riadne overenými podpismi, - vyvodil záver, že G. F. vedela o zmene spol. zmluvy z 23.11.1992, súhlasila s ňou, čo potvrdila svojim podpisom, preto rozsudok OS v Hodoníne sp. zn. 7C 669/96 z 05.05.1997 považoval za nulitný. Poukázal na právne závery NS SR sp. zn. 2Obo 170/96, ako aj na tú skutočnosť, že účastníci konania sp. zn. 7C 669/96 dezinformovali OS v Hodoníne nepravdivými prednesmi, v rozpore so skutočnosťou, výkon práva v tomto spore bol uplatnený v rozpore so zákonom a preto nemohol požívať právnu ochranu podľa § 265 Obch. zák. a bol v rozpore s dobrými mravmi § 39 Obč. zák., - vnesenie hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľom do vlastníctva úpadcu sa realizovalo v súlade s § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 za použitia § 476 a nasl. Obch. zák., - ŠN Bratislava I zmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňa 28.12.1992, pod č. RI 587/92, kedy zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou, vkladu schopnou listinou, nakoľko registráciou zmeny spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Obč. zák. v platnom znení z roku 1992, - odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že majetok o ktorom NS SR rozsudkom zo dňa 14.05.1997 sp. zn. 2 Obo 170/96 určil, že bol vnesený do spol. ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava je totožný (totožnosť predmetu veci) s majetkom, ktorý navrhovateľ v - 10 - skúmanej veci súčasným návrhom žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty súčasného odporcu - úpadcu ŽELSTAV, A-Z s. r. o., Bratislava (totožnosť účastníka), rozsudkom NS SR zo dňa 14.05.1997 sp. zn. 2 Obo 170/96, právopl. dňa 09.07.1997 bolo určené, že majetok (hnuteľný i nehnuteľný) nadobudnutý JUDr. Ing. Dušanom Ďurďovičom, Stavebně-obchodní firma A-Z Hodonín, na základe Zmluvy o predaji časti podniku a jej príloh z 30.04.1992 bol vnesený do majetku firmy ŽELSTAV, A-Z s. r. o., Bratislava, a aj keď išlo o opačné postavenie strán, nie je možné s úspechom sa domáhať určenia opaku, že tento majetok má byť vylúčený z konkurznej podstaty firmy - úpadcu ŽELSTAV, A-Z s. r. o., Bratislava (s nepodloženým tvrdením, že predmetný majetok do tejto spol. vnesený nebol). Z uvedených skutočností a právnych záverov vyplynulo, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol ŽELSTAV, A-Z s. r. o., Bratislava, Štefánikova 15. Mestský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K 111/95-59 zo dňa 01.02.1996 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ŽELSTAV, A-Z s. r. o. Bratislava a za správcu konk. podstaty ustanovil JUDr. Jána Javorčíka, ktorý bol za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok oprávnený uzatvoriť dňa 30.06.1998 kúpnu zmluvu so Železničným staviteľstvom Bratislava, spol. s r. o., ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu vlast. práva k predm. nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, č. k. H.-XXXX/XX Q. N. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa teda uzavrel, že navrhovatelia nepreukázali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vypratania ktorých sa domáhajú a teda nie sú aktívne legitimovaní na domáhanie sa ochrany, prináležiacej vlastníkovi nehnuteľnosti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal trovy konania v celkovej výške 1.480,96 Eur. Uvedený rozsudok napadli v celom rozsahu odvolaním navrhovatelia, žiadali rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie, keďže neakceptovaním navrhovaných dôkazov im odňal možnosť konať pred súdom. Svoje rozhodnutie odôvodnil len tvrdeniami odporcov s poukazom na registráciu spoločenskej zmluvy č. RI 587/92, rozsudky NS SR sp. zn. 2Obo 170/96, 6 Obo 62/03, ktoré nevyhodnotil zákonným spôsobom, čím porušil hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. Z rozhodnutia je nezistiteľné ustálenie prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. (či bol realizovaný na základe žiadosti zo dňa 20. 05. 1993, alebo na základe spoločenskej zmluvy a dodatku č. 1 alebo 3 alebo na základe rozsudku NS SR sp. zn. 6 Obo 62/03 právopl. dňa 05. 01. 2004). Za závažné pochybenie označili neskúmanie kto a akým zákonným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a kedy a akým účinným spôsobom mohol následne toto vlastníctvo previesť na iného. Opakovane poukázali na rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 27S 17/98 zo dňa 06. 10. 1998, potvrdený rozsudkom M- Sždov 4/99 zo dňa 30. 05. 2001. Súdu 1. stupňa tiež vytkli, že sa nezaoberal skutočnosťou, či úpadca môže počas konkurzu nadobúdať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ako aj tým, že ak by úpadca nadobudol vlastnícke právo k majetku navrhovateľa 1. v hodnote 1.250- mld. Sk, nebol by v konkurze. Návrh na začatie - 11 - konania proti odporcovi 1. vzali späť z dôvodu zrušenia konkurzu na úpadcu, rozhodnutím sp. zn. 38K 111/95-5166 zo dňa 30. 09. 2008 a zbavenia funkcie JUDr. Jána Javorčíka. Za nesprávne označili úvahy súdu, že v konaní musia byť žalovaní obaja účastníci zmluvy, nakoľko jeden z nich napr. už mohol zaniknúť. Navrhovatelia tiež zdôraznili, že predmetom konania je vydanie veci a otázka vlastníckeho práva a neplatnosti kúpnej zmluvy mala byť v konaní riešená prejudiciálne. Súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že sporné nehnuteľnosti boli registrované Štátnym notárstvom a za tým účelom navrhovatelia navrhli aj vypočuť bývalú štátnu notárku JUDr. Hrušovskú, dôkaz však súd nevykonal. Poukázali aj na neprávoplatný rozsudok vo veci sp. zn. 19Cb/558/99 a skutočnosť, že súd mal konanie do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva prerušiť. Navrhovatelia aj v odvolaní zotrvali na tvrdení, že predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli navrhovateľom 2. vnesené ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že ak by bol uvedený majetok vnesený ako nepeňažný vklad do spoločnosti, muselo by dôjsť k navýšeniu základného imania. Zdôraznili tiež, že rozsudkami, na ktoré sa odvolával prvostupňový súd, nebola riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd sa mal podľa nich tiež zaoberať posúdením či nedošlo k porušeniu zákona pri registračnom konaní a zohľadniť, že podpisy na zmene spoločenskej zmluvy neboli úradne overené. Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo 170/96 označili za nulitný, z ktorého prvostupňový súd nemal vychádzať, a ktorý nie je listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dôkazom, že majetok nebol vnesený do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. je aj prípis konateľov zo dňa 08. 11 1994 pod č. j. 5904/11-94, v ktorom spoločníci a konatelia potvrdili, že nie je podpísaný delimitačný protokol a nie je v skutočnosti vnesený všetok majetok do ŽELSTAVU, A-Z, spol. s.r.o., a nie je ho teda možné ani deliť. Súd 1. stupňa nemal vychádzať ani z rozhodnutia NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 6Obo 62/03, nakoľko základom pre uvedené konanie bol Obch. zák. a Zákon o konkurze a vyrovnaní. Súd v tomto konaní nemal právomoc ani spôsobilosť konať o určovacej žalobe a ani o vlastníckom práve, o ktorom môže rozhodnúť len občianskoprávny súd. Navrhovatelia od odvolacieho súdu žiadali preskúmanie, či bezpodielový spoluvlastník súhlasil niekedy s prevodom vlastníckeho práva a tiež či došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji časti podniku a delimitačného protokolu, ďalej naplnenie formálnych predpokladov v ust. § 476 a nasl. OBZ v spojení s ust. § 59 ods. 3 OBZ, nakoľko posúdením týchto skutočností možno dospieť k záveru, že na tzv. „vnesenie“ nemožno aplikovať ust. o nepeňažnom vklade § 59 OBZ, resp. § 109 ods. 3 OBZ. Predmetom skúmania sa podľa navrhovateľov malo stať aj to, či bolo odsúhlasené zvýšenie základného imania spoločnosti o nepeňažný vklad a zápis zmien do obchodného registra. Záverom doplnili, že neboli splnené ani podmienky pre nerešpektovanie rozsudku Okresného súdu v Hodoníne. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, uviedol že navrhovatelia nerešpektujú existujúci právny stav založený právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 81Cb 80/97, ako aj právny stav daný samotným konaním navrhovateľov, keď návrh voči odporcovi 1. JUDr. Jánovi Javorčíkovi vzali späť. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľov bez nariadenia - 12 - odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa navrhovatelia po čiastočnom späťvzatí návrhu voči odporcovi 1. (uznesením zo dňa 15. 01. 2009, č. k. 10C/130/2001-384, v časti zast. konania právoplatným), domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a vypratania sporných nehnuteľností. Súd prvého stupňa návrh v časti určenia neplatnosti právneho úkonu zamietol s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu, odvodený zo skutočnosti, že v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi konania všetci účastníci napadnutej zmluvy. Návrh v časti vypratania sporných nehnuteľností zamietol po prijatí záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v konaní zaťažovalo, keď súdu nepreukázali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vypratania ktorých sa v konaní domáhali. Navrhovatelia v podanom odvolaní namietali absolútnu nesprávnosť až „zcestnosť“ záveru prvostupňového súdu o tom, že účastníkmi konania o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť všetci účastníci zmluvy. Poukázali na to, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania pristúpili po tom, ako bol JUDr. Ján Javorčík, zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyriešiť otázku neplatnosti kúpnej zmluvy ako prejudiciálnu otázku. Námietkam navrhovateľov v tomto smere nemožno prisvedčiť, nakoľko súdom prvého stupňa prijatý záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu v prípade, ak účastníkmi konania o určenie neplatnosti právneho úkonu nie sú všetci účastníci napádaného úkonu, t. j. nedostatku hmotnoprávnej legitimácie, vychádza z konštantnej súdnej praxe (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2002, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Obo 217/2005, C. H. BECK č. 290/2001 a mnohé iné). Nedostatku procesného predpokladu určovacej žaloby podľa § 80 psím. c) O.s.p. v podobe naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nasvedčuje aj samotná argumentácia navrhovateľov v odvolaní, podľa ktorej sa súd otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy musel prejudiciálne zaoberať pri rozhodovaní o nároku na vypratanie nehnuteľnosti. Súdna prax totižto k otázke naliehavého právneho záujmu viackrát zdôraznila, že ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom, má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo určení právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky (viď napr. ZSP č. 81/2006, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 a iné). Na správnosti záveru súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 06. 1998 medzi predávajúcim ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o., Bratislava, zast. správcom konk. podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom a kupujúcim Železničným staviteľstvom Bratislava, spol. s r. o., nemá žiaden vplyv ani odôvodnenie späťvzatia návrhu voči pôvodne odporcovi 1., zbavením JUDr. Javorčíka funkcie správcu konk. podstaty. Vo vzťahu k nároku na vypratanie nehnuteľnosti, uplatnenému voči osobe (odporcovi), ktorá je v súčasnosti na LV č. XXXX H. E. L. pre T..G.. E. R., O. R. B., O. R. - G.. Č.. U. G., L.. Ú.. U. G., - XX - zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. Č.. XXXXX/X - D.E. K. R. E..Č.. XXXX, D.. Č.. XXXXX/XX - I. K. na D.. Č.. XXXXX/XX- klampiarska dielňa, sa prvostupňový súd správne zaoberal najprv otázkou vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá je v zmysle ust. § 126 O.z. predpokladom nároku na poskytnutie ochrany vlastníkovi. Vyhodnotením vykonaných dôkazov prvostupňový súd dospel k záveru o tom, že navrhovatelia 1. a 2. nepreukázali existenciu vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom vypratania. Zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30. 04. 1992 mal súd za preukázané, a medzi účastníkmi konania bolo nesporné aj to, že navrhovateľ 1. nadobudol na základe uvedenej zmluvy od FNM ČSFR vlastnícke právo ku všetkým veciam a všetky iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovaného Železničného staviteľstva Bratislava, pôvodne zlúčeného do š.p. Železničné staviteľstvo Bratislava v zmysle ust. § 476 a nasl. OBZ v znení z r. 1992. Následne dňa 23. 07. 1992 bola spoločníkmi Stavebno-obchodnej firmy A-Z Hodonín, a to navrhovateľkou 2., B.. F. F. K. B.. O. G. založená nová spoločnosť pod obch. menom ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava. Dodatkom č. 1 k spol. zmluve došlo k jej zmene s tým, že podľa čl. IV. bod 5 zmeny spol. zmluvy navrhovateľ 1. v súlade s § 59, 109 ods. 3 OBZ vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom Bratislava, Štefánikova 15, a to v rozsahu ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30. 04. 1992 a jej príloh s výnimkou nehnuteľností výslovne uvedených. Navrhovatelia v priebehu celého konania spochybňovali vyššie uvedenú skutočnosť, a rovnako aj v odvolaní zotrvali na tvrdení, že k vneseniu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. ako nepeňažného vkladu navrhovateľom 1. nikdy nedošlo. Súd prvého stupňa tejto argumentácii navrhovateľov neprisvedčil s odvolaním sa na rozsudok Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22. 04. 1996, sp. zn. 22Cb/21/96, ktorým bolo určené, že spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. je vlastníkom okrem iných aj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Na odvolanie odporcov NS SR rozsudkom zo dňa 14. 05. 1997, sp. zn. 2Obo 170/96 určil, že zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 o založení spoločnosti s r.o. ŽELSTAV, A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Prvostupňový súd tiež pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozsudku KS v Bratislave zo dňa 09. 12. 2002, č. k. 81Cb/80/97-859, ktorým bol zamietnutý návrh v tomto konaní navrhovateľa 1. voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., ktorým sa domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu, medzi inými aj sporných nehnuteľností. Súd v tomto konaní konštatoval, že sporný majetok patril do podstaty úpadcu a navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k majetku. NS SR uvedený rozsudok potvrdil rozsudkom zo dňa 24. 09. 2003, sp. zn. 6Obo 62/03. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že G. F. sa vedome podieľala na právnom úkone zmien spoločenskej zmluvy a svoj súhlas s ním potvrdila podpisom. V nadväznosti na uvedený záver nezohľadnil rozsudok OS v Hodoníne vo veci sp. zn. 7C/669/1996, kde účastníci konania dezinformovali súd nepravdivými prednesmi a výkon práva uplatnený - 14 - v rozpore so zákonom nemohol podľa § 265 OBZ požívať právnu ochranu a bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 O.z. Podľa súdu registráciou zmeny spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom dňa 28. 12. 19992, č. RI 587/92, nadobudla táto účinnosť a stala sa vkladu schopnou listinou, čím bola splnená zákonná požiadavka v zmysle ust. § 133 ods. 2 O.z. v znení platnom v roku 1992. Súd prvého stupňa, ktorý sa s uvedenými závermi nepochybne stotožnil, konštatoval, že vlastníkom sporných nehnuteľností bola spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Po vyhlásení konkurzu uznesením Mestského súdu v Bratislave zo dňa 01. 02. 1996, č. k. 38K/111/95-59 bol správca konkurznej podstaty, súdom oprávnený speňažiť majetok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu, a teda aj uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 30. 06. 1998, na základe ktorej sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal odporca. S poukazom na uvedené prvostupňový súd uzavrel, že navrhovateľom z titulu nepreukázanej existencie vlastníckeho práva tak neprislúcha aktívna legitimácia v spore. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu v danej veci nemohol vyhodnotiť odvolanie navrhovateľov ani v časti požadovaného vypratania nehnuteľnosti ako dôvodné, keď súd prvého stupňa dostatočne spoľahlivo zistil skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdil a ustálil, že navrhovatelia nie sú oprávnení domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, nakoľko v konaní nepreukázali existenciu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd sa nestotožnil ani s výtkou odvolateľov o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého rozsudku, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa si v celom rozsahu osvojil závery vyslovené v rozsudku Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22. 04. 1996, sp. zn. 22Cb/21/96 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 14. 05. 1997, sp. zn. 2Obo/170/96, ako aj rozsudku KS Bratislava zo dňa 09. 12. 2002, č. k. 81Cb/80/97-859 v spojení s rozsudkom zo dňa 24. 09. 2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, na ktoré aj priamo poukázal. Uvedené rozsudky zhodne konštatovali, že navrhovateľ 1. na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 vniesol nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 04. 1992 v rozsahu uvedenom v čl. IV. bod 5 (medzi inými aj nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vypratania v prejednávanej veci) ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. Navrhovatelia opomínajú skutočnosť, že uvedený záver bol vyslovený vo výroku rozsudku NS SR zo dňa 14. 05. 1997, sp. zn. 2Obo 170/96, ktorým bol súd 1. stupňa právne viazaný v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 135 ods. 2 O.s.p. a prijatie opačného záveru by pri nezmenenom skutkovom stave viedlo k porušeniu zásad spravodlivého súdneho procesu garantovaného v čl. 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a princípu právnej istoty, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu. Aj napriek vedomosti navrhovateľov o rozhodnutí vydanom v uvedenom konaní, ktorého bol naviac navrhovateľ 1. účastníkom, je zrejmé, že títo záväznosť právoplatného a vykonateľného rozsudku nerešpektujú. Účinnosť vnesenia majetku vo vlastníctve navrhovateľa 1. formou nepeňažného vkladu do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. bola prejudiciálne riešená aj v konaní vedenom na KS v Bratislave pod sp. zn. 81Cb/80/1997 a NS SR pod sp. zn. 6Obo/62/03, kde - 15 - súdy zhodne uzavreli, že G. F. (navrhovateľka 2. ) sa vedome podieľala na zmene spoločenskej zmluvy a svojim podpisom vyslovila súhlas aj s vnesením majetku (v BSM) do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Sporadické tvrdenia navrhovateľov založené na opačnom závere tak nemajú oporu v zistenom skutkovom a právnom stave a odvolací súd ich vníma ako účelovú a v právnom štáte neprípustnú snahu o zvrátene dôsledkov vyplývajúcich z právoplatných súdnych rozhodnutí. K právoplatnému rozsudku Okresného súdu v Hodoníne vydanému vo veci sp. zn. 7C/669/96 súd neprihliadol z rovnakých dôvodov, ako uviedol NS SR v uvedenom rozhodnutí, t. j. uznaniu uvedeného rozsudku v Slovenskej republike bráni konštatovaná výhrada verejného poriadku. Prvostupňový súd sa zhodne odvolal aj na záver NS SR v rozsudku zo dňa 24. 09. 2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, podľa ktorého registráciou spoločenskej zmluvy na Štátnom notárstve dňa 28. 12. 1992, č. RI 587/92, a teda splnením podmienky podľa § 133 ods. 2 O.z. platného v danom čase prešlo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. Správnosť zahrnutia sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. bola potvrdená v rozsudku KS v Bratislave zo dňa 09. 12. 2002, č. k. 81Cb/80/97-859 v spojení s už uvedeným potvrdzujúcim rozsudkom NS SR zo dňa 24. 09. 2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, ktoré zamietli incidenčnú žalobu navrhovateľa 1. Správca konkurznej podstaty bol tak v mene úpadcu oprávnený uzatvoriť kúpnu zmluvu s odporcom dňa 30. 06. 1998 a vlastnícke právo k namietaným nehnuteľnostiam previesť na odporcu. Odvolací súd nepostrehol ani dôvodnosť navrhovateľmi namietaného odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nevykonania nimi navrhovaných dôkazov, keď súd prvého stupňa sa s uvedeným návrhom riadne vysporiadal s odôvodnením, že vykonanie navrhovaných dôkazov je nadbytočné a nehospodárne, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Rovnako sa nezaoberal ani otázkami, ktoré sú pre záver v prejednávanej veci irelevantné (otázky povinnosti uzatvorenia zmluvy o predaji podniku, zvýšenia základného imania spoločnosti, speňažovaním majetku zapísaného do konkurznej podstaty a iné). Vo vzťahu k rozhodovaniu súdov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 19Cb/558/1999, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, a predmetom ktorého je otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd len pripomína, že ust. § 135 O.s.p. nebránilo, aby si súd prvého stupňa predmetnú otázku posúdil sám, čo odvolací súd vníma aj ako vhodné a hospodárne s poukazom na identickosť argumentácie navrhovateľov vo viacerých konaniach a právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré zhodne zodpovedali nastolené prejudiciálne otázky. K namietanému zohľadneniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 10. 1998, sp. zn. 27S/17/98 zo dňa 06. 10. 1998, odvolací súd uvádza, že na záver o tom, či právoplatnosťou registrácie spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom dňa 28. 11. 1998 došlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., nemôže mať vplyv výsledok konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, v ktorom sa nerozhoduje o otázkach vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa sa preto nemal dôvod zaoberať uvedeným pre vec nepodstatným rozhodnutím, ktoré však bolo jediným súdnym rozhodnutím, o ktoré sa - 16 - navrhovatelia mohli oprieť ignorujúc množstvo zhodných právoplatných rozhodnutí, v ktorých sa súdy museli opakovane zaoberať námietkami až notoricky prednášanými navrhovateľmi. K možnosti preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (Štátneho notárstva) v registračnom konaní, ktorého sa navrhovatelia tiež domáhali, odvolací súd uvádza, že toto neprichádza mimo rámec správneho súdnictva do úvahy. Rozhodnutie správneho orgánu možno napadnúť len prostriedkami určenými procesnoprávnymi predpismi správneho práva. Nakoľko rozhodnutie Štátneho notárstva nebolo v zákonom stanovených lehotách napadnuté obnovou konania, resp. sťažnosťou pre porušenie zákona, súd je týmto v konaní viazaný a jedinú otázku, ktorú by bol oprávnený v predmetnom konaní v súvislosti s rozhodnutím o registrácii zmeny spoločenskej zmluvy riešiť, je otázka nulitnosti (ničotnosti) správneho aktu. Oprávnenie Štátneho notárstva na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy je však nespochybniteľné. Záverom odvolací súd dodáva, že navrhovatelia nemôžu prvostupňovému súdu vyčítať osvojenie si záverov, ku ktorým dospeli konajúce súdy či už vo veci samej alebo v prejudiciálnej otázke, pokiaľ ich argumentácia nebola založená a odôvodnená novými skutkovými či právnymi skutočnosťami (navrhovatelia nemôžu záväznosť právoplatných rozhodnutí súdov rozlišovať v závislosti od toho, či vo veci aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o konkurze a iné). Naviac správnosť osvojených právnych záverov bola v konaniach, na ktoré sa súd prvého stupňa odvolával, potvrdená aj súdmi vyššieho stupňa a aj v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je zhodnosť právnych záverov súdov v rovnakých otázkach predpokladom právnej istoty, ktorá patrí k základným znakom právneho štátu. Odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania, ktoré navrhovatelia bez bližšieho odôvodnenia spochybnili. Súd prvého stupňa v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Odmena advokáta za dva úkony právnej služby a náhrada hotových výdavkov bola priznaná v súlade s ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Aj napriek tomu, že navrhovatelia v predmetnej veci nepoukazovali na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd vzhľadom na žiadosť oboch navrhovateľov o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorým však uzneseniami súdu prvého stupňa potvrdenými druhostupňovým súdom nebolo vyhovené, a osobitné okolnosti prípadu, na ktoré navrhovatelia poukazovali uvádza, že v danom prípade nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné na strane navrhovateľov vidieť žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania. Naopak zníženie alebo nepriznanie náhrady trov konania odporcovi by bolo v rozpore s účelom uvedeného ustanovenia, ktorým je poskytnutie spravodlivej ochrany práv účastníkom konania a odstránenie neprimeranej tvrdosti. Pri rozhodovaní o možnom použití ust. § 150 O.s.p. odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že samotné rozdiely - 17 - v majetkových pomeroch účastníkov konania, obzvlášť v prípade ak jednou stranou sporu je fyzická osoba a druhou stranou sporu prosperujúca obchodná spoločnosť, nemôžu samy o sebe odôvodňovať aplikáciu ust. § 150 O.s.p. S prihliadnutím na výšku odporcovi priznanej náhrady trov konania (1.480,96 Eur), majetkové pomery navrhovateľov zistené pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorým vyhovené nebolo, ako aj okolnosti, za ktorých navrhovatelia uplatnili na súde svoj nárok, a z ktorých je zrejmé, že navrhovatelia nerešpektujúc viaceré právoplatné rozhodnutia konajúcich súdov a opakovane sa domáhajú posúdenia rovnakých skutočností (otázky vnesenia majetku do obchodnej spoločnosti ako nepeňažného vkladu, platnosti registračného konania a iné), podľa odvolacieho súdu u navrhovateľov nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali modifikovať nárok odporcu na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.