Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/740/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899588 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1301899588.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. B.. N. Ď. - E.-O.Á. W. T., so sídlom G. X, T., IČO: XXXXXXXX, 2/ K.. G.. K. E.. G. F., bytom D. X, R., oboch zastúpených JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ C.. C. R., Q. XX, R., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (predtým C.. C. C., D. XX, R., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: XX XXX XXX), zastúpenému JUDr. Mariánom Alušicom, so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, 2/ Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Za stanicou 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Eduardom Veterníkom, advokátom, so sídlom Viničná 20, Bernolákovo, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15.januára 2009 č.k. 10C 130/01-384 a na odvolanie navrhovateľa 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. augusta 2014 č.k. 10C 130/2001-639, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15.01.2009 č.k. 10C 130/01-384 v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v sume 2.914,13 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 1/ , v lehote do troch dní . Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 434,84 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 1/, v lehote do troch dní. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14.08.2014 č.k. 10C 130/2001 - 639 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 15.01.2009 súd prvého stupňa zastavil konanie proti odporcovi 1/ podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.1998, uzatvorenej medzi ŽELSTAV A-Z s.r.o. a Železničným staviteľstvom spol. s r.o. a zároveň sa domáhal vypratania nehnuteľnosti parc.č. 15115/9-prístavba administratívnej budovy súp.č. 1359 na parc.č. 15115/30-garáže, automatická závora a na parc.č. 15115/31-klampiarska dielňa, zapísané pôvodne na LV č. 890, t.č. na LV č. 3226 kat.úz. Bratislava Nové Mesto. Na pojednávaní dňa 26.06.2007 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti vypratania nehnuteľnosti späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil, avšak nerozhodol o náhrade trov konania a následne na pojednávaní dňa 02.12.2008 vzal navrhovateľ proti odporcovi 1/ späť návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a žiadal konanie zastaviť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v sume 2.914,13 eur. Proti tomuto uzneseniu, v časti o náhrade trov konania, podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia 1/ a 2/, žiadali uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. Namietali, že odporca 1/ nemá nárok na náhradu trov konania, pretože trovy neboli vyvolané konkurzným konaním z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nebo vlastníkom predmetných nehnuteľností v deň vyhlásenia konkurzu dňa 01.02.1996. Návrhom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhali svojho zákonného vlastníckeho práva , ktorého boli zbavení v rozpore so zákonom až po vyhlásení konkurzu, kedy už ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánkova č. 15 Bratislava neexistoval, existoval iba ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánikova č. 15 Bratislava v konkurze, zastúpený JUDr. Jánom Javorčíkom - správcom konkurznej podstaty. Vzhľadom na to bol nehnuteľný majetok po vyhlásení konkurzu dňa 01.02.1996 prepísaný na ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánikova 15 Bratislava v rozpore so zákonom, pretože takto označený vlastník na LV už neexistoval. Namietali, že domáhať sa majetku od spoločníka v zmysle zmeny spoločenskej zmluvy a dodatku č. 1 a č. 3 sa mohli iba spoločníci spoločnosti, a keďže správca konkurznej podstaty nie je spoločníkom spoločnosti ŽELSTAV A-Z s.r.o., nemá právo domáhať sa majetku, ktorý je vo vlastníctve spoločníka. Uviedli, že podľa LV č. 2295 zo dňa 17.07.1997 vlastníkom nehnuteľností bola Stavebno-obchodná firma A-Z Hodonín, Měštanská 9, a to na základe právoplatnej Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, uzatvorenej medzi FFNM ČSFR ako predávajúcim a Stavebno-obchodnou firmou A-Z Hodonín, Měšťanská 9, ako kupujúcim. Navrhovateľka 2/ sa stala spoluvlastníčkou celého nadobudnutého majetku v zmysel § 143 Obč. zákonníka, pretože v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola manželkou navrhovateľa. Ďalej namietali, že odporca 1/ ako správca konkurznej podstaty, nemá nárok na náhradu trov konania, lebo je odmeňovaný z výnosov speňaženej konkurznej podstaty. Spory zavinené po vyhlásení konkurzu si musí teda hradiť sám z odmeny, ktorú mu priznal súd v zmysle § 8 ods. 3 a § 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., resp. § 43 zák.č. 7/2005 Z.z. Ďalej namietali, že v danom prípade sú dané aj dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ v zmysle § 150 O.s.p. z dôvodu, že vlastníctvo na ŽELSTAV A-Z s.r.o., Štefánikova č. 15, Bratislava, bolo prepísané na základe protestu okresného prokurátora, ktorému správny orgán vyhovel napriek tomu, že vlastníctvo navrhovateľov bolo zapísané na základe zmluvy o predaji časti podniku, ktorú nebolo možné takýmto spôsobom zrušiť. Uviedli, že sú dôchodcovia so spoločným príjmom cca 1.100,- eur a žijú na hranici priemerného dôchodku. Odporca 1/ v svojom vyjadrení navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu aj trovy odvolacieho konania v sume 863,14 eur. Uviedol, že navrhovateľ 1/ sprivatizoval časť podniku Železničné staviteľstvo š.p., zo svojho nezaplatil nič a úver na zaplatenie kúpnej ceny v sume cca 455 mil. Sk poskytla Slovenská sporiteľňa a.s., ktorý úver bol schválený a dlžníkom sa stal ŽELSTAV A-Z spol. s r.o. Bratislava (úpadca) a neskôr tento úver prešiel na Konsolidačnú banku, štátny peňažný ústav Bratislava. Podľa jeho názoru možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti uzatvorenej zmluvy o predaji časti podniku, uzatvorenej dňa 29.05.1992 medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR a kupujúcim označeným ako Stavebno-obchodná firma A-Z, Gorkého 9, Hodonín, zastúpená riaditeľom C.. B.. N. Ď., od ktorej navrhovateľ 1/ odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva, keď v zmluve je ako kupujúci označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti. Uviedol, že zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.07.1992, rozhodnutím generálneho riaditeľa ŽELSTAV B.. Ď. č. 1/12 zo dňa 01.12.1992, ktorým deklaroval vznik spoločnosti ŽELSTAV ku dňu 23.07.1992 a zmenou spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti ŽELSTAV zo dňa 23.11.1992, vniesol pod názvom C.. B.. N. Ď. - Stavebno-obchodná firma A-Z, ako nepeňažný vklad časť podniku Železničné staviteľstvo š.p. v rozsahu ako tento nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku, uzavretej medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR a stavebno-obchodnou firmou A-Z Hodonín dňa 30.04.1992, s výnimkou lodenice Senec a rekreačné stredisko Stará Lesná. Vnesený majetok nemal mať vplyv na zvýšenie základného imania spoločnosti a dňom registrácie štátnym notárstvom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou. K tvrdeniam navrhovateľov, že vnesením predmetných nehnuteľností do spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s r.o. neprešlo na túto spoločnosť vlastnícke právo k tomuto majetku, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2003 sp.zn. 6Obo 62/03, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09.12.2002 č.k. 81Cb 80/97, ktorým bola zamietnutá žaloba navrhovateľa 1/ o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Podľa jeho názoru nemožno riešiť otázku, či predmetná nehnuteľnosť patrila v čase uzavretia kúpnej zmluvy do konkurznej podstaty, keď táto otázka bola právoplatne vyriešená uvedenými rozsudkami. Ďalej namietal, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a to vzhľadom na zamietnutie vylučovacej žaloby, v dôsledku čoho je správca konkurznej podstaty povinný postupovať v konkurze v zmysle zákona o konkurze, a teda vychádzať z toho, že predmetné veci tvoria podstatu úpadcu a podstatu speňažovať. Namietal, že navrhovatelia nepreukázali, prečo by sa aj správca konkurznej podstaty nemohol dať zastúpiť advokátom, dôvody ich odvolania sú irelevantné a domáhajú sa neexistujúceho práva. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené, a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, či odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z hľadiska procesného, tzn. podľa procesného výsledku. Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi (R 49/1993). Podľa § 150 ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Použitie uvedeného ustanovenia zákona musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania, zároveň má za cieľ motivovať účastníka k tomu, aby čo najskôr predkladal súdu rozhodujúce skutočnosti a dôkazy v záujme efektívneho, plynulého a hospodárneho priebehu konania. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie účastníkov), ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania. Pri okolnostiach na strane účastníka je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých účastníkov konania. Treba tiež zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku, ako aj prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní; neúspech účastníka konania však sám o sebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Okolnosti konkrétneho prípadu treba zvažovať nielen na strane toho, v ktorého prospech sa má uvedené ustanovenie použiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, aj keď mal v konaní úspech (dopad na majetkové pomery oprávneného účastníka). V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali proti odporcom 1/ a 2/ určenia, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 30.06.1998 medzi predávajúcim ŽELSTAV A-Z s. r.o., zast. správcom konkurznej podstaty C.. C. C. a kupujúcim Železničné staviteľstvo spol. s r.o. je neplatná, a vypratania nehnuteľnosti, špecifikovanej v petite návrhu. Na pojednávaní dňa 26.06.2007 navrhovatelia zobali späť návrh na začatie konania proti odporcovi 1/ v časti uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť bez uvedenia dôvodu a na pojednávaní dňa 02.12.2008 navrhovatelia zobrali späť návrh proti odprocovi 1/ v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, taktiež bez uvedenia dôvodov. Navrhovatelia späťvzatie návrhu proti odporcovi 1/ neodôvodnili a ani nebolo zistené žiadne konkrétne konanie odporcu 1/, ku ktorému by došlo po podaní návrhu na začatie konania, a ktoré by bolo dôvodom späťvzatia návrhu podaného navrhovateľmi 1/ a 2/ proti odporcovi 1/. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že z procesného hľadiska navrhovatelia späťvzatím návrhu proti odporcovi 1/ zavinili, že konanie sa muselo zastaviť proti odporcovi 1/ a navrhovateľom vznikla povinnosť v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s účelným bránením práva. V odvolaní navrhovatelia nedôvodne namietali, že správca konkurznej podstaty úpadcu v rámci svojej funkcie nemá nárok na náhradu trov konania, pretože neboli vyvolané konkurzným konaním. V návrhu na začatie konania ako odporcu 1/ uviedli správcu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z s.r.o., vzhľadom na to, že na uvedenú spoločnosť v čase podania návrhu na začatie konania už bol vyhlásený konkurz, a preto na základe vymedzenia účastníkov konania na strane odporcu navrhovateľmi v ich návrhu bol správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z s.r.o. účastníkom konania, ktorý je oprávnený v zmysle § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p. dať sa v konaní zastupovať advokátom a má nárok na náhradu trov, ktoré mu týmto právnym zastúpením vznikli, keďže navrhovatelia späťvzatím návrhu na začatie konania proti nemu z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov občianskeho súdneho konania nemožno prihliadať ani na priznanie odmeny správcovi konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 328/91 Zb., resp. zákona č. 7/2005 Z.z., keď na túto odmenu má správca konkurznej podstaty právo z titulu výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty a priznanie tejto odmeny nesúvisí s týmto konaním, v ktorom vznikli odporcovi v 1/ trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď za takéto dôvody nemožno považovať osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľov, na ktoré poukázali vo svojom odvolaní, a to vzhľadom na to, že je potrebné prihliadnuť aj na majetkové pomery odporcu 1/, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď priznal odporcovi 1/ náhradu trov konania, ktoré mu priznal aj v správnej výške, avšak nesprávne túto povinnosť vo výroku napadnutého uznesenia uložil navrhovateľovi, keď táto povinnosť vznikla navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uvedené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 359,32 eur spolu s náhradou 19% DPH v sume 68,27 eur a s paušálnou náhradou nákladov v sume 6,95 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v zmysle vyúčtovania trov právneho zástupcu odporcu 1/ vo vyjadrení k odvolaniu. Napadnutým uznesením zo dňa 14.08.2014 č.k. 10C 130/2001-639 súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi 1/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ 1/ písomným podaním zo dňa 18.07.2014 požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané dovolanie a priložil aj vyplnené tlačivo týkajúce sa jeho finančných, majetkových a rodinných pomerov, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ 1/ je poberateľom starobného dôchodku v celkovej výške 12.057,- Kč, t.j. 439,51 eur, celkové jeho mesačné náklady predstavujú sumu 3.400,- Kč, t.j. 123,93 eur, bez stravy, ošatenia a výdavkov na záujmové činnosti, na ktoré zostáva navrhovateľovi 1/ každý mesiac zostatok v sume 315,58 eur. Výška súdneho poplatku v sume 398,- eur síce prevyšuje zostatok mesačného prímu navrhovateľa 1/ po odpočítaní nevyhnutných nákladov, avšak poukázal na to, že ide o jednorazovú platbu a v prípade potreby si navrhovateľ môže zobrať pôžičku, alebo úver, prípadne požičať od blízkej osoby, keďže nemá žiadne úvery ani pôžičky, ktoré by splácal. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2757 zistil, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom parc.č. XXXX/XX o výmere XXX G., parc.č. XXXX/XXX o výmere XX G., parc.č. XXXX/X o výmere XX G. v kat.úz. Modra, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa sú nepredajné, avšak žiadnymi relevantnými dôkazmi navrhovateľ 1/ toto tvrdenie nepreukázal. Ďalej zistil, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla ŠPZ: R. XXX M., ktoré užíva ako občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že má zdravotné problémy a užíva lieky, uviedol, že navrhovateľ 1/ nepredložil žiadne doklady týkajúce sa týchto skutočností, napr. potvrdenia od lekára, kópie vystavených receptov na lieky, prepúšťacie lekárske správy a pod. Konštatoval, že nebolo preukázané, že navrhovateľ 1/ je sociálne slabou osobou, ktorá vlastní majetok len nepatrnej hodnoty, resp. ide o osobu, ktorá by nemala žiaden príjem a dospel k záveru, že preukázané pomery navrhovateľa 1/ neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku celkom alebo sčasti. Proti touto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ 1/, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdneho poplatku. Uviedol, že podľa § 80 písm. b/ O.s.p. súd riešil otázku vypratania - vydania nehnuteľnosti v zmysle jeho zmeneného návrhu a otázku nadobudnutia vlastníctva bol povinný riešiť z úradnej povinnosti, čo má za následok, že nemožno platiť súdny poplatok za to, čo súd musí riešiť zo zákona sám. Namietal, že súdny poplatok je vyrubený nesprávne a nesprávne určil súd prvého stupňa výšku súdneho poplatku za dovolanie v sume 398,- eur. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že na zaplatenie súdneho poplatku si môže zobrať pôžičku alebo úver a poukázal na to, že je vo veku viac ako 72 rokov, a teda žiadny peňažný ústav mu nepožičia a okrem toho požičať si finančné prostriedky len preto, aby zaplatil súdne poplatky za bránenie svojho práva, keď mu bol majetok nezákonne odcudzený, považuje za nespravodlivé. Ďalej uviedol, že ohľadne nehnuteľností, ktoré vlastní, a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, je vedený súdny spor na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 4C/633/2008 a nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že je vlastníkom motorového vozidla ŠPZ: R. XXX M., ktoré využíva ako občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou a predložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Ďalej poukázal na to, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, nemá disponibilné finančné prostriedky na platenie súdnych poplatkov, pretože poberajúci dôchodok sotva stačí na krytie liečenia a úhradu liekov po troch prekonaných infarktoch, operácie chrbtice a dvoch operáciách hrubého čreva. Poukázal aj na nesmierne dlhé konanie a bezdôvodné prieťahy, v dôsledku čoho sa jeho finančná situácia z dôvodu nepredvídaných okolností zmenila. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov, za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno vyvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva, pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania, a z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Na základe skutočností, týkajúcich sa pomerov účastníka, je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať. Pri rozhodovaní vychádza súd v každej konkrétnej veci zo skutkového stavu veci zisteného a existujúceho v čase rozhodovania, t.j. zo zistených osobných, rodinných, majetkových a zárobkových pomerov účastníka - žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a prihliadne aj na výšku súdneho poplatku. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. dôsledne zisťoval pomery na strane navrhovateľa 1/ a správne vyhodnotil ním zistené skutočnosti, týkajúce sa majetkových, zárobkových a osobných pomerov navrhovateľa 1/, keď dospel k právnemu záveru, že tieto nezakladajú dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku za dovolanie, ktorú uviedol v sume 398,- eur. Navrhovateľ 1/ namieta nesprávnosť výšky súdneho poplatku určenej súdom prvého stupňa, avšak v rámci rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. nemôže odvolací súd preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok za dovolanie, ale potrebné je vychádzať zo skutočnosti, že ide o jednorazovú platbu, ktorá nie je mimoriadne vysoká a potrebné je prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ 1/ má pravidelný mesačný príjem v sume 439,51 eur, z ktorej je možné, aj keď v minimálnej výške, občas odložiť určitú čiastku ako úspory za účelom pokrytia prípadných mimoriadnych výdavkov, alebo má navrhovateľ 1/ možnosť požiadať o povolenie splátok súdneho poplatku. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ 1/ je dôchodcom vo veku XX rokov a osobou ťažko zdravotne postihnutou neznamená, že sa nachádza v tak nepriaznivej finančnej situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov, keď tieto skutočnosti treba vyhodnotiť z hľadiska celkových jeho zistených majetkových a osobných pomerov, z ktorých nevyplýva, že by bol bez akéhokoľvek príjmu a odkázaný pre stav hmotnej núdze na sociálne dávky a potrebné je prihliadnuť na to, že celkové jeho pomery nie sú celkom zjavne vo vzájomnom hrubom nepomere s výškou súdneho poplatku a možno teda od navrhovateľa spravodlivo požadovať úhradu súdneho poplatku s tým, že mu nebude odopretý reálny prístup k súdu a nebude tak neprimerane obmedzený v možnosti efektívne sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.