Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/154/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200626 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1309200626.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Finance expert, spol. s r.o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 43 981 003, zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti odporcom: 1. rade T. V., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/ XX, XXX XX X., 2. rade H. Hlušková, nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX X., 3. rade rade O. V., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/X, XXX XX P., 4. rade T. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX I., všetci odporcovia zast. JUDr. Ladislav Pavlovič, advokát, M. Urbana 5, 903 01 Senec, o zaplatenie 1.991,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/59/2009-210 zo dňa 28.3.2012 v časti výroku o trovách konania a o odvolaní odporcov v 2., 3. a 4. rade proti 2.,3. a 4. vete výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/59/2009-210 zo dňa 28.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/59/2009-210 zo dňa 28.3.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu voči odporcovi v 1. rade zamietol, odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 953,20 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 15.01.2009 do zaplatenia, s tým, že celková suma jeho záväzku nesmie presiahnuť 6.157,43 eur, odporcovi v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 496,32 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 15.01.2009 do zaplatenia s tým, že celková suma jeho záväzku nesmie presiahnuť 2.089,96 eur a odporcovi vo 4. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 496,32 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 15.01.2009 do zaplatenia s tým, že celková suma jeho záväzku nesmie presiahnuť 2.089,96 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2009 sa domáhal, aby súd zaviazal T. a K. na zaplatenie istiny v sume 4.416,12 eur spolu s príslušenstvom, titulom nárokov zo zmluvy o úvere, T. ako dlžníka a K. V. ako ručiteľa. K. V. zomrel dňa 22. mája 2009. JUDr. Adriana Papánková ako súdny komisár v konaní o dedičstvo vydala dňa 23.03.2010 Osvedčenie o dedičstve č. 31D/365/2009, Dnot45/2009. Oprávnenými dedičmi sú T. V., H. V., O. V., T. V.. Súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokračoval v konaní s dedičmi účastníka. Navrhovateľ pred otvorením pojednávania vzal žalobu v časti zaplatenia istiny v sume 2.424,48 eur späť a trval len na povinnosti odporcov zaplatiť istinu vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk), ktorá predstavuje poskytnutý úver spolu s 9%-ným úrokom z omeškania od 26.07.2008. Súd poukázal na to, že počas celého konania odporcovia uvádzali, že podpísaná zmenka odporcom v 1. rade zo dňa 25.08.2008 znejúca na sumu 133.000,- Sk má zabezpečovací charakter k zmluve o úvere. Tento zabezpečovací charakter vyplýva z radu okolností, dátumu podpísaniu zmenky, v sume ktorá je v nej vyjadrená - načítaná istina spolu so zmluvnými pokutami z úverovej zmluvy. Navrhovateľ zasa uvádzal, že nie je potrebné skúmať charakter zmenky, ide o dva právne tituly a nároky, v zmluve o úvere sa nič neuvádza o zabezpečení úveru zmenkou. Súd poukázal na Zmluvu o úvere č. 21/08 zo dňa 25. júna 2008, ktorou navrhovateľ ako veriteľ odporcovi v 1. rade poskytol peňažné prostriedky vo výške 60.000,- Sk a K. V. prevzal ručiteľský záväzok, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Predmetnú zmluvu súd posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania úverovej zmluvy. V súvislosti s tým súd citoval ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. b), § 4 ods. 2, ods. 3 posledná veta a ods. 6 uvedeného zákona. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti (§ 4 ods. 2), podľa § 4 ods. 3 navrhovateľovi zo zákona nevznikol nárok na dohodnuté úroky a poplatky, tak ako ich vyčíslil v žalobnom návrhu zo dňa 09.02.2009, preto vzal žalobu v tomto rozsahu späť, keďže nebola dôvodná a požadoval len splatenie istiny z úveru spolu s zákonným úrokom z omeškania v rozsahu 9% p.a. Podľa súdu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že predmetná zmenka nemala zabezpečovací charakter, nakoľko to nebolo vyjadrené ani v zmenke, ani v úverovej zmluve. Vzhľadom na všetky okolnosti, zhodnosti dátumu podpísania zmenky a úverovej zmluvy, zhodnosti vyjadreného peňažného plnenia, kde na zmenke je vyčíslená suma zodpovedajúca nárokom uvádzaným v úverovej zmluve (poplatky a prípadná zmluvná pokuta), mala táto zmenka podľa súdu zabezpečovací charakter. Súd uviedol, že navrhovateľ už pri predkladanej úverovej zmluve porušil zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 11.07.2001, a preto je logické, že trvá na argumentácii, že zmenka nesúvisí so zmluvou o úvere. Konkrétne porušil ustanovenie § 4 ods. 6 citovaného zákona. Žiadnym logickým argumentom podľa súdu nevysvetlil zhodnosť súm na zmenke a úverovej zmluve (vrátane sankcií a poplatkov), taktiež je nelogické vysvetlenie poskytnutia finančných prostriedkov konateľkou spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že vyplatil finančné prostriedky zo zmenky, ale ako dôkaz odmietol predložiť príjmový pokladničný doklad alebo výpis z pokladničnej knihy. Súd sa nezaoberal platnosťou zmenky, ale tým, či nárok navrhovateľa na zaplatenie úveru odporcom v 1. rade je dôvodný. Uloženie povinnosti odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zaplatiť poskytnutý úver by bolo podľa súdu nespravodlivé, nakoľko z toho istého právneho titulu (poskytnutie úveru) je už vedené exekučné konanie, preto súd žalobu voči odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zamietol. Poskytnutý úver je zabezpečený zmenkou a navrhovateľ pristúpil k výkonu rozhodnutia. Súd konštatoval, že František Hluško prevzal ručiteľský záväzok z úverovej zmluvy, podľa ktorej bol odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk. Dedičia poručiteľa zodpovedajú do výšky nadobudnutého dedičstva s tým, že odporca v 1. rade je dlžník, voči ktorému súd žalobu zamietol z dôvodu vyššie uvedených. Navrhovateľ podaním zo dňa 20.01.2012 v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 O.s.p. upravil návrh tak, že sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.991,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.7.2008 až do zaplatenia, pričom odporcovia v 2. až 4. rade zodpovedajú do výšky svojho dedičského podielu po zosnulom K. t.j. odporkyňa 2. do sumy vo výške 6.157,43 eur, odporca 3. do sumy 2.089,96 eur, odporkyňa 4. do sumy 2.089,96 eur. Súd vypočítal podiel každého dediča k nadobudnutej čistej hodnote dedičstva. Nesúhlasil s uplatneným nárokom navrhovateľa o solidárnej zodpovednosti dedičov, tak ako uviedol v návrhu zo dňa 20.01.2012, pretože každý dedič po poručiteľovi v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá len do výšky nadobudnutého dedičstva a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu. T. V. nadobudol dedičstvo vo výške 461,74 eur, t.j. 2,30%, H. V. nadobudla dedičstvo vo výške 9.671,27 eur, t.j. 47,86 %, O. V. nadobudol dedičstvo vo výške 5.036,74 eur, t.j. 24,92%, T. V. nadobudla dedičstvo vo výške 5.036,74 eur, t.j. 24,92%. Súd zaviazal odporcov v 2. až v 4. rade do výšky podielu nadobudnutého dedičstva z dôvodne uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 1.991,64 eur. H. V. s podielom 47,86% k nároku navrhovateľa, t.j. 953,20 eur. O. V. s podielom 24,92% k nároku navrhovateľa, t.j. 496,32 eur. T. Hopková s podielom 24,92% k nároku navrhovateľa, t.j. 496,32 eur. Navrhovateľ požadoval zodpovednosť dedičov v zmysle podania z 20.01.2012 a súd nemohol prekročiť takto uplatnený nárok. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania súd uviedol, že ručiteľ sa mohol dostať do omeškania so splatením peňažného záväzku až od momentu, kedy sa dozvedel, že dlžník neplatí svoj dlh. Navrhovateľ podľa súdu preukázal, že až výzvou zo dňa 12.01.2009 vyzval ručiteľa na splatenie dlhu. Súd k počiatku omeškania pripočítal tri dni na doručenie výzvy, teda omeškanie je od 15.01.2009. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania súd uviedol, že navrhovateľ bol úspešný voči odporcom v 2. až 4. rade a neúspešný bol voči odporcovi v 1. rade. Preto súd s ohľadom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal navrhovateľ odvolanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., že dôvodom späťvzatia v časti zaplatenia istiny vo výške 2.424,48 eur je skutočnosť, že nárok navrhovateľa bol nedôvodný. Navrhovateľ uviedol, že jeho nárok bol dôvodný a vyplýval z ustanovení zmluvy o pôžičke. Nakoľko odporca neustále argumentoval zmenkou, napriek tomu, že zmenka je samostatným právnym aktom a súd prvého stupňa bez právneho dôvodu pripúšťal, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu, navrhovateľ sa rozhodol vziať návrh v časti zmluvnej pokuty a úrokov späť, aby sa mu vrátila aspoň istina, ktorú poskytol odporcom. Navrhovateľ poukázal na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že nebol úspešný len v nepatrnej časti návrhu. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako ju predložil vo svojom vyčíslení. Proti rozsudku podali odvolanie aj odporcovia v 2., 3. a 4. rade z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedli, že súd neprihliadol na vedenie zmenkového konania na Okresnom súde Bratislava V, pričom toto konanie je vedené voči odporcom v 2. - 4. rade na základe toho istého dôvodu, ako bolo vedené konanie na Okresnom súde Bratislava III - 26Cb/59/2009. Odporcovia v 2. - 4. rade vytkli, že súd prvého stupňa priznal ochranu odporcovi v 1. rade a zároveň ju nepriznal ostatným odporcom, a to na základe toho istého dôvodu. Tiež namietali, že navrhovateľ nedodržal pri uplatňovaní pohľadávky postup podľa § 306 Obchodného zákonníka, keďže podal na súd návrh a až následne kontaktoval odporcu v 1. rade. Prvým úkonom, ktorým sa odporcovia (predtým zosnulý ručiteľ) mohli dozvedieť o neplnení povinností odporcom v 1. rade bola až žaloba, resp. až výzva na vyjadrenie sa k návrhu zaslaná zo strany súdu. Takto nemohli prejsť z postavenia ručiteľov do postavenia dlžníkov. Je tiež otázne, či boli niekedy ručiteľmi, keďže právo voči zosnulému ručiteľovi nebolo uplatnené zákonným spôsobom. Odporcovia v 2. - 4. rade vytkli, že prvostupňový súd na tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia nereagoval. Odporcovia v 2., 3. a 4. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku týkajúceho sa odporcov v 2. - 4. rade a v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, resp. aby rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa voči odporcom v 2. - 4. rade zamietne a prizná im náhradu trov konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov v 2., 3. a 4. rade nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolaní navrhovateľa a odporcov v 2., 3. a 4. rade dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 2., 3. a 4. rade je dôvodné. Súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1.rade zamietol z dôvodu, že by uloženie povinnosti v tomto súdnom konaní odporcovi v 1.rade bolo nespravodlivé, keďže predmetnú sumu má platiť z titulu zmenky, ktorú posúdil ako zmenku zabezpečovaciu k predmetnej úverovej zmluve. Voči odporcovi v 1.rade prebieha exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kadúchom sp.zn. EX1264/2009. Stav konania pred súdnym exekútorom, teda vlastne stav vymáhania predmetnej pohľadávky vo vzťahu k jej prípadnému zániku v celom rozsahu alebo časti však súd prvého stupňa neskúmal. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom právnom vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu (ide o akcesorický právny vzťah). Otázka stavu vymáhania/uhradenia zabezpečovanej pohľadávky je preto pre rozhodnutie súdu o povinnosti ručiteľa podstatná. Vzťah odporcov v 2. až 4 rade k navrhovateľovi súd prvého stupňa vyhodnotil ako ručiteľský, keď mali vstúpiť do ručiteľských práv a povinností po zomrelom K. V.. Právne tento vzťah posúdil podľa § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci predtým konštatoval, že vzťah navrhovateľa a odporcu v 1.rade je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvého stupňa mal posúdiť zmluvné podmienky, ako aj úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa (na ručiteľský záväzok sa mal Obchodný zákonník podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy aplikovať len v prípade, ak by sa Obchodným zákonníkom spravoval aj zabezpečovaný záväzok). Súd prvého stupňa v rozsudku nezdôvodnil prečo na vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keď vzťah neposúdil ako obchodno-záväzkový (§ 261 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy). Odvolací súd má tiež za nesprávne , že súd prvého stupňa neskúmal platnosť a trvanie ručiteľského záväzku pôvodného odporcu v 2.rade a neskôr odporcov v 2.až 4 rade, hoci súd musí z úradnej moci skúmať, či tu nie sú dané dôvody prípadnej absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia uvedeného v čl. III bod 5 úverovej zmluvy, pričom výraznú pozornosť skúmaniu platnosti a neprimeraných zmluvných podmienok musí venovať v spotrebiteľských vzťahoch. Povinnosť zo zmluvy ( dohody) je možné uložiť len na základe platne uzavretej dohody. Odvolacia námietka odporcov v 2. až 4. rade, že súd prvého stupňa poskytol ochranu len odporcovi v 1. rade je dôvodná. V zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Túto písomnú výzvu na plnenie treba dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Ručiteľ sa potom dostáva do omeškania s plnením jeho ručiteľského záväzku vtedy, ak dlh neuhradí v primeranej lehote po oznámení, že dlžník si svoju povinnosť voči veriteľovi nesplnil. Ako nepresvedčivý záver súdu prvého stupňa odvolací súd hodnotí aj záver, o tom že ručiteľ sa dostal do omeškania od 15.01.2009, kedy uplynuli 3 dni na doručenie výzvy navrhovateľa ručiteľovi (pôvodnému odporcovi v 2.rade) zo dňa 12.01.2009 (v spise je na výzve veriteľa dátum vyhotovenia výzvy dňa 12.01.2008) na plnenie (č.l. 9). Z obsahu spisu však nevyplýva kedy bola táto výzva na plnenie ručiteľovi - pôvodnému odporcovi v 2.rade doručená, a prečo súd prvého stupňa pri určení začiatku omeškania nezohľadnil primeranú lehotu na plnenie, ako aj primeranú lehotu na plnenie pôvodnému dlžníkovi, ktorého na plnenie vyzýval taktiež výzvou zo dňa 12.01.2009 (v spise je na výzve veriteľa dátum vyhotovenia výzvy dňa 12.01.2008, č.l. 12). Navrhovateľ predložil k návrhu na začatie konania kópie podacích lístkov o doporučených zásielkach pre adresátov - T. V. a K. V., ktoré boli podané na pošte dňa 05.02.2009, preto nemohli byť tieto zásielky doručené adresátom dňa 15.01.2009 (teda ešte pred ich podaním na pošte). Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, a preto nie je možné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (teda 2.,3., 4. a 6. vetu výroku rozsudku) ani zmeniť, ani potvrdiť, ale je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa odstráni vyššie vytknuté nedostatky a rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania bolo potrebné zrušiť ako výrok súvisiaci podľa § 212 ods. 2 písm b) O.s.p. s výrokom o veci samej (teda aj keby nebolo voči výroku o náhrade trov konania odvolanie zo strany navrhovateľa podané), a to vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozsudok v časti týkajúcej sa veci samej. Vzhľadom k tomu však, že navrhovateľ podal odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne rozhodoval v zastavenej časti konania (samostatným uznesením č.k.26Cb/59/2009-154 ) o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a skúmal, kto zavinil zastavenie konania a či v zastavenej časti bola žaloba podaná dôvodne. Taktiež súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania o veci samej postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže v zmysle napadnutého rozsudku mal navrhovateľ vo vzťahu k odporcom v 2. až 4.rade úspech len čiastočný a vo vzťahu k odporcovi v 1.rade nemal žiaden úspech vo veci (odporca v 1.rade sa však voči rozsudku neodvolal). Tieto závery súdu prvého stupňa však vzhľadom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti nemusia v ďalšom konaní obstáť, pretože súd prvého stupňa bude musieť o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, a to podľa výsledkov konania v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.